Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/265/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113229453
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113229453.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci navrhovateľky: U. E., F..

X.X.XXXX, T. P. XXX, právne zastúpená JUDr. Jozefom Elsnerom, advokátom so sídlom Lipany, Nám.
sv. Martina 11, proti odporkyni: U. E., F.. XX.X.XXXX, T. U. X, A., právne zastúpená JUDr. Ladislavom
Lukáčom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná č. 19, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a,

navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporkyni trovy konania 119,19 eur v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.10.2013 sa navrhovateľka domáhala v znení zmeny

žaloby určenia, že navrhovateľka je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v k. ú. P. na liste
vlastníctva č. XXX, parcela č. P. B. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 254 m2, parcela č. P.
B. XXX - zastavané plochy o výmere 48 m2, parcela č. P. B. XXX- záhrady o výmere 856 m2, rodinného
domu súpisné č. XXX, stojaceho na parcele P. B. XXX/X s príslušenstvom (oplotenie a studne, vedľajšie
stavby, hospodárska budova, stodola a vonkajších úprav, pozemkov a trvalých porastov v podiele 2/10.

Svoju žalobu odôvodnila tým, že darovacou zmluvou zo dňa 20.3.2001, bol prevedený na odporkyňu
podiel navrhovateľky z nehnuteľností vyššie uvedených. K obdarovaniu pristúpila navrhovateľka z toho
dôvodu, že odporkyňa v tom čase neobývala spoločnej domácnosti, riadne sa o ňu starala, a keďže v
ten istý deň prebiehalo aj dedičské konanie, rozhodla sa navrhovateľka ako jej matka aj deti k tomu, že
všetky podiely k predmetnej nehnuteľnosti nadobudne odporkyňa.

Súčasťou bola dohoda medzi navrhovateľkou a jej deťmi vrátane odporkyne, že odporkyňa sa naďalej

bude riadne o navrhovateľku starať ako o starú matku, bude sa riadne starať o nehnuteľnosť a
zabezpečí dôstojné dožitie až do smrti. Odporkyňa pred piatimi rokmi odišla zo spoločnej domácnosti,
navrhovateľku ani raz nenavštívila, nestará sa o navrhovateľku, navrhovateľka žije sama a o jej dôstojnú
starobu sa starajú ostatné deti. Opravy a údržby nehnuteľnosti financuje navrhovateľka sama a realizuje
ich syn Andrej. Správanie odporkyne je v rozpore s dobrými mravmi, odporkyňa zabudla na svoj sľub
pomôcť navrhovateľke v starobe dôstojne dožiť, nejaví o ňu záujem ako takú, neprejavuje záujem o
jej zdravotný stav, potreby, neblahoželali k meninám, narodeninám, nenavštevuje ju viac ako 5 rokov,

nezabezpečuje údržby predmetu daru.

Odporkyňa vo veci uviedla, že navrhovateľka už odporkyňu žalovala o vrátenie daru a bola prejednávaná
na tunajšom súde pod sp. zn. 13C/63/2010 a návrh navrhovateľky bol zamietnutý. Odporkyňa uviedla,že v čase darovania žila v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a sestrou, ktorá bola imobilná
a vyžadovala si 24 hodinovú starostlivosť o obe sa riadne starala, pričom bola aj zamestnaná. Na
spoločnom dvore, však býva brat I. U. s manželkou, ktorý jej ani raz nepomohol a neponúkol pomoc so

starostlivosťou vykonávanou o matku a sestru. Najväčšie nezhody nastali dňa 2. 9. 2006 kedy ju fyzicky
napadol, po podanom trestnom oznámení, bol uznaný v súdnom konaní ako vinný. V tom čase mala v A.
nezariadenú a neobývanú garsónku do, ktorej sa presťahovala, napriek tomu poskytovala starostlivosť
svojej matke a chorej sestre. Neskôr matka zmenila názor a pristúpila na to, aby sestra bola umiestnená
do zariadenia, v ktorom, by jej bola poskytnutá primeraná starostlivosť, dňa 18.12.2009 sestra E. v

takomto zariadení zomrela, náklady na pohreb uhradila z peňazí, ktoré jej poskytla matka. Finančné
prostriedky patrili sestre E., bola to suma 60 000, - Sk, ktoré výlučne použila pre sestru, oblečenie,
hygienické potreby do nemocnice, doplatky v domove, doplatky na lieky, prevoz do zariadenia a zo
zariadenia. Cez vianočné sviatky roku 2009 ju navštívila matka, avšak v marci 2010 jej bolo doručené
predvolanie vo veci vrátenia daru, bez akéhokoľvek upozornenia zo strany matky. Tento návrh bol
podaný ako druhý v poradí a uviedla, že s týmto návrhom nesúhlasí. Poukázala na to, že navrhovateľka

ju neustále napáda, chodieva do bytového domu, v ktorom býva, búcha na dvere, vyhráža sa susedom,
kričí nadáva obviňuje ju, že zabila svoju sestru, a že ju okradla. Neustále je pod psychickým tlakom,
navštívila ju aj na pracovisku, kde takisto nadávala a obviňovala ju pred s inými osobami.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporkyne, svedka I. U., W. Č., D. U.,

listinnými dôkazmi a to: návrhom, notárskou zápisnicou F., osvedčením o dedičstve č. D 2287/2000,
rozsudkom tunajšieho súdu č. konania 13C 63/2010-24 zo dňa 17.5.2010, vyjadrením odporkyne,
potvrdením obce P., charakteristikou I. U., a ostatným obsahom spisu pričom zistil tento skutkový stav
veci:

Znotárskejzápisniceč.F.zodňa20.3.2001,malsúdzistené,žetoutonotárskouzápisnicoubolaspísaná
darovacia zmluva, kde navrhovateľka, ako darujúca a odporkyňa ako obdarovaná uzatvorili darovaciu
zmluvu predmetom, ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, parcela č. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 254 m2, parcela Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

48 m2, parcela č. XXX - záhrady o výmere 856 m2 v podiele 2/10 spolu s podielom 2/10 z rodinného
domu súpisné č. XXX stojaci na parcele č. XXX/X s príslušenstvom, oplotenia, studne, vedľajšie stavby
(hospodárska budova, stodola), vonkajších úprav, pozemkov a trvalých porastov tak, ako boli opísané
v znaleckom posudku č. XXX/XXXX znalcom O.. E., ktoré nadobudla darujúca na základe osvedčenia
o dedičstve D 2287/00, Dnot 293/00 právoplatným dňa 3.4.2001. Hodnota darovaných podielov bola

vyčíslená sumou 63 546,- Sk. Podľa bodu VI. darovacej zmluvy obdarovaná sa zaviazala poskytnúť
doživotné spolubývanie a spoluužívanie rodinného domu č. 358 s príslušenstvom a spoluužívanie
ostatných nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tejto zmluvy, ako aj ich primeranú pomoc v starobe,
chorobe a iných závažných prípadoch pre darujúcu E. U. bezplatne.

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 13C 63/2010 - 24 zo dňa 17.5.2010 mal súd zistené, že návrhom
doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.3.2010 sa domáhala navrhovateľka totožná s navrhovateľkou v tejto
právnej veci, aby súd uložil odporkyni totožnej v tomto súdnom konaní, povinnosť vrátiť navrhovateľke
dar a to nehnuteľnosti, ktoré sú vyššie uvedené a ktoré boli predmetom vyššie špecifikovanej darovacej
zmluvy. V návrhu uviedla, že v roku 2000 kedy zomrel jej manžel B. U., vydala notárka osvedčenie o

dedičstve zo dňa 20.3.2001, v ktorom navrhovateľka a jej deti uzatvorili dedičskú dohodu a odporkyňa,
ako jej dcéra, nadobudla nehnuteľný majetok v k. ú. P. zapísaný na liste vlastníctva č. 222 a to v podiele
8/10 k celému majetku. Navrhovateľka ako pozostalá manželka nadobudla nehnuteľný majetok v k.
ú. P. zapísaný na liste vlastníctva č. 222 v podiele 2/10. Hneď vtedy pred notárkou JUDr. Petrovou
urobila darovaciu zmluvu a svoj podiel darovala odporkyni s podmienkou, že jej poskytne doživotné

spolubývanie, spoluužívanie nehnuteľnosti a poskytne jej primeranú pomoc v starobe, chorobe a v iných
závažných prípadoch. Odporkyňa sa o navrhovateľku nestarala, odsťahovala sa, nechala navrhovateľku
v dome samú.

Tunajší súd rozsudkom č.k. 13C 63/2010-24 zamietol návrh navrhovateľky s odôvodnením, že

skutočnosť, že odporkyňa sa z domu odsťahovala nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými
mravmi. Odporkyňa aj po odsťahovaní minimálne 1 krát týždenne navštevovala navrhovateľku a starala
sa o zabezpečenie jej životných potrieb v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka je schopná postarať
sa sama o seba, ale najmä povinnosť poskytovať pomoc je daná len vtedy, ak osoba pomoc potrebuje sanebráni jej poskytnutiu. Súd konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by sa odporkyňa správala
v rozpore s dobrými mravmi, pričom za také konanie nemožno považovať ani skutočnosť, že odporkyňa
neuhrádzanákladyspojenésužívanímdomu.Odporkyňasazaviazalaumožniťnavrhovateľkedoživotné

spolubývanie a spoluužívanie rodinného domu bezplatne, teda nemôže od nej žiadať odplatu za
užívanie týchto nehnuteľností to sa však netýka povinnosti uhrádzať platby za poskytované plnenia
dodávateľskými spoločnosťami, teda spotrebovanú elektrinu, vodu a plyn. Súd konštatoval, že ani v tom,
že odporkyňa nenavštívila chorú navrhovateľku na základe jej telefonickej žiadosti tiež nie je dôvodom
na vrátenie daru.

Navrhovateľka E. U. vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že sa domáha vrátenia daru z toho dôvodu,
že dcéra nejaví o ňu záujem 5 rokov. Opätovne poukazovala na totožné dôvody uvádzané v konaní
vedenom pod sp.zn. 13 C 63/2010 a to na rozpory ohľadom finančných prostriedkov, ktoré mala
odporkyňa zobrať navrhovateľke. Taktiež uvádzala ďalšie skutkové okolnosti týkajúce sa návštevy dcéry,
avšak ešte v roku 2010.

Potvrdila, že sa o ňu stará syn. Poskytuje jej starostlivosť, zabezpečuje jej dopravu k lekárom a do
nemocnice, taktiež sa stará o rodinný dom, pokiaľ ide o jeho údržbu. Konštatovala, že odporkyňa jej
nezasiela žiadne gratulácie pri výročiach či sviatkoch, nemá o ňu záujem uvádzala, že žiada len vrátiť
finančné prostriedky. Sama taktiež nezasiela odporkyni žiadne gratulácie ani pozdravy, nakoľko z domu

ju sama nevyhnala.

Odporkyňa E. U., uviedla, že z rodinného domu odišla z toho dôvodu, že ju fyzicky napadol brat, vtedy
s mamou dobre vychádzali a sama trvala na tom, aby podala trestné oznámenie. Dokým žila sestra
pomáhala mame s jej starostlivosťou a aj, keď sa odsťahovala do svojej garsónky a osamostatnila

sa chodievala k mame a sestre. Nepopierala, že navrhla matke umiestniť sestru do starostlivosti
odborníkom, nakoľko to bolo ťažké medzi prácou a pomáhaním matke so sestrou. Po smrti sestry
zabezpečila všetko okolo pohrebu. Navrhovateľka ju navštívila v roku 2009, po smrti sestry v decembri
bola u nej celé Vianoce. Následne v januári bola matke upratať byt a vo februári jej bola doručená prvá
žaloba ohľadom vrátenia daru. Následne chodievala navrhovateľka za ňou do práce, kde kričala a

vyhrážala sa jej, z týchto dôvodov už potom matku nenavštevovala, nechodievala za ňou. Vedela, že
má prudkú povahu tak ako bratia a obávala sa. Následne neprejavila žiadny záujem o matku, nemala na
to dôvod, čo odôvodnila tým, že ani ona nikdy jej neprejavila žiadnym spôsobom lásku. Je samozrejmé,
že matke chýbala, nakoľko dovtedy všetko v domácnosti zabezpečovala sama.

Svedok I. U., syn navrhovateľky a brat odporkyne uviedol, že sestra sa o matku nestará 5 rokov. Nijakým
spôsobom neprejavila o ňu záujem. Sestra si našla byt, presťahovala sa tam a nejaví o matku žiadny
záujem. Sám poskytuje starostlivosť s manželkou a s deťmi matke. Na rodinnom dome je potrebné
poopravovať inštaláciu, zateká strecha a rôzne iné údržbárske práce. Matka chcela navštíviť sestru pred
rokom a pol, ktorá ju však do bytu nepustila.

C. U., švagriná odporkyne uviedla, že posledných 5 rokov odporkyňa nejaví žiadny záujem o
navrhovateľku, nestará sa o ňu. S manželom poskytujú starostlivosť navrhovateľke, zabezpečujú jej
doprovod k lekárovi, upratujú, nakupujú. Uviedla, že navrhovateľka odporkyňu telefonicky informovala
o potrebe vykonať opravy na rodinnom dome, nakoľko preteká strecha. Na čo odporkyňa jej mala

odporučiť podložiť nádoby na zachytávanie vody.

S. P., sestra navrhovateľky uviedla o vzťahu navrhovateľky a odporkyne, že 5 rokov odporkyňa nie je
schopná prísť k matke, nehlási sa k nej, nezaujíma sa o to, ako sa má, či je zdravá, či má čo jesť, či
nepotrebuje finančné prostriedky alebo nejakú inú pomoc. Z akých dôvodov, uviesť nevedela.

Svedkyňa D. U., sestra navrhovateľky uviedla, že zmena medzi navrhovateľkou a odporkyňou nastala
vtedy, keď odporkyňa vybavila pobyt sestry v ústave. Po pohrebe Márie, sestry odporkyne, táto celú
rodinu odignorovala a odišla. Bolo to veľmi arogantné pre matku, navrhovateľku. Následne mala problém
so žlčníkom, dvakrát mala operované oči, spadla, mala úraz, všetku starostlivosť zabezpečoval syn I..

Mala za to, že odporkyňa sa mohla ozvať matke, poskytnúť jej pomocnú ruku.

Vo veci bola vypočutá aj svedkyňa, kolegyňa odporkyne E. Š., pamätala si, že odporkyňa mala
navrhovateľku u seba cez Vianoce a potom jej prišlo predvolanie na súd (prvé konanie o vrátenie daru).Predtým bolo všetko v poriadku. Uviedla, že niekoľko krát, od dverí na pracovisku poslala starú pani
preč, hanlivo sa vyjadrovala vo vzťahu k odporkyni. Odporkyňa pred tým k nej chodievala, pomáhala
matke, vychádzali jej v práci v ústrety.

Obdobne sa vyjadrovala svedkyňa E. C. I. W. Č., taktiež kolegyne odporkyne, a doplnili, že v súčasnosti
odporkyňa sa vyjadrovala, že navrhovateľka bola k nej agresívna, vyhrážala sa jej a bojí sa jej. Začala ju
odsudzovať aj rodina, že nechodieva k nej aj pre brata, nakoľko už ju fyzicky napadol. W. Č. uviedla, že
chodila pomáhať odporkyni upratovať dom. Následne sa konal súdny spor po smrti sestry odporkyne o

vrátenie daru, po ktorom navrhovateľka chodievala raz za dva mesiace k bytu odporkyne - keď nebola
doma, strašne tam nadávala, veľmi vulgárne. Nadávala aj na ňu, že jej chce zobrať dom. V čase, keď
napadol brat odporkyňu, potom tam chodievala ešte celé dva roky za matkou aj ona. Po prvom súdnom
spore medzi navrhovateľkou a odporkyňou nebol žiaden kontakt.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára :

Podľa § 630 Obč. zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru ak sa obdarovaný správa k nemu
alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Podľa ustanovenia § 630 občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa
obdarovaný správa nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy darcovi

vzniká právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak,
že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle
obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať

predmet daru darcovi.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci
savtakomjehosprávaní,ktorémožnokvalifikovaťakohrubéporušeniedobrýchmravov.Ideoporušenie
značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a

pôsobenia na darcu alebo jeho členov rodiny nadobudne povahu hrubého porušovania dobrých mravov.

K uvedenému správaniu obdarovaného môže dôjsť v ktoromkoľvek časovom odstupe od uzatvorenia
darovacejzmluvy.Právodarcunavráteniedarusapremlčujeakokaždéinémajetkovéprávo.Premlčacia
doba je trojročná a začne plynúť odo dňa keď darca mohol uplatniť svoje právo prvýkrát t. j. odo dňa,

keď obdarovaný svojim správaním naplnil skutkovú podstatu ustanovenia § 630

Čo sa týka súdnej praxe pri rozhodovaní vo veciach vrátenia daru Najvyšší súd SR judikoval (R
31/1999), že právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného
voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Darovať

porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať, napríklad predaj darovanej veci cudzej
osobe, alebo nie navštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov aj jeho životných jubileí.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou bola
uzavretá darovacia zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu podielu k spornej nehnuteľnosti.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch po
sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach a to hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa
obdarovaného voči darcovi a jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému. V
tomto prípade je možné podľa obsahu žaloby túto považovať za jednostranný právny úkon darkyne voči
obdarovanej.

Súd má za to, že v konaní nebolo preukázané, že sa navrhovateľka voči odporkyni správala tak,
že týmto správaním hrubo porušila dobré mravy. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu
nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také
správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo

aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi, ktorý vyplýva buď z právnych noriem, alebo zo zmluvného
vzťahu. Pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie
obsahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojim trvaním, priebehom, váhou
a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie musí sa prejavovaťobjektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu. V zmysle uvedených zásad má súd za
to, že správanie sa navrhovateľky je síce porušením zaužívaných pravidiel morálky, nedosahuje však
zákonom požadovanú intenzitu.

V súvislostiach nemožno opomenúť, a z vykonaného dokazovania to vyplynulo, že vnútorný konflikt
zažíva navrhovateľka v otázke umiestnenia dcéry E. do odbornej starostlivosti v ústave, s návrhom aj
keď predneseným zo strany odporkyne na jednej strane súhlasila na druhej strane sa s tým zrejme
nikdy nestotožnila. Bezdôvodne vyčíta tento krok odporkyni, ktorá celú záležitosť len administratívne
vybavovala, nakoľko konečné rozhodnutie bolo na samotnej navrhovateľke. Ďalšie nezhody vyvstali

ohľadom vyúčtovania pohrebu nebohej dcéry navrhovateľky E. a sestry odporkyne, ktoré mimochodom
boli,akodôvodyvráteniadaruuvádzanévkonanívedenompod sp.zn.13C63/2010,aajvtomtokonaní,
na ktoré poukazovali aj svedkyne sestry navrhovateľky. Na druhej strane E. C. I. W. Č., čo sa však
taktiež týkalo obdobia pred podaním žaloby vedenej pod sp.zn. 13C 63/2010, chodievala navrhovateľka
a hrubo nadávala odporkyni na pracovisku, ako aj v mieste bydliska, práve pre tieto finančné prostriedky.
Nepochybne však bolo zistené, že odporkyňa poskytovala matke, ako aj nebohej imobilnej sestre do

roku 2009 viac než primeranú starostlivosť.
Ďalej bolo zistené, že navrhovateľka, hoci strávila u odporkyne Vianočné sviatky v roku 2009, začiatkom
roka 2010 podala návrh na vrátenie daru (sp.zn. 13 C 63/2010), nijakým spôsobom odporkyňu vopred
o tomto zámere neinformovala, nesnažila sa riešiť situáciu mimosúdne a podanie žaloby, bolo pre
samotnú odporkyňu prekvapivé. Aj keď odporkyňa bola v konaní (sp.zn. 13 C 63/2010) v konečnom

dôsledku úspešná, nemožno jej zazlievať, že sa cítila a cíti, takýmto netaktným správaním navrhovateľky
dotknutá a nasledovalo päťročné obdobie kedy iniciatívu vo vzťahu k navrhovateľke odporkyňa na
vyriešenie vzájomných vzťahov nevyvinula.
V týchto súvislostiach v konečnom dôsledku nebolo preukázané žiadnym z dôkazov, že odporkyňa sa
správa k navrhovateľke hrubo porušujúc dobré mravy. Pokiaľ ide o neposkytnutie potrebnej pomoci

darcovi - tu súd vzhľadom na individuálnosť v danej veci mal za smerodajné, to že pri takto narušených
medziľudských vzťahoch (na, ktorých má väčšiu vinu samotná navrhovateľka) navrhovateľka žiadnym
z dôkazov nepreukázala, že by o pomoc odporkyňu ako obdarovanú požiadala a táto takúto pomoc
vyslovene poskytnúť odmietla. Svedkovia uvádzali tzv. svedectvom „z druhej ruky“, že navrhovateľka
telefonicky požiadala odporkyňu o pomoc jednoznačný dôkaz však súdu predložený ani navrhnutý nebol

(pritom bolo realizované poučenie podľa § 120 ods. 1 O.s.p. a aj 120 ods. 4 O.s.p.)
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právnu vetu rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky -
R 31/1999 v zmysle, ktorého za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať,
napríklad predaj darovanej veci cudzej osobe, alebo nie navštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov
alebo jeho životných jubileí.

Opisované správanie sa odporkyne v žalobnom návrhu, že táto o navrhovateľku neprejavuje záujem,
o jej zdravotný stav, potreby, neblahoželá k meninám, narodeninám, nenavštevuje ju, ako svoju matku,
ani zabezpečuje údržbu predmetu daru, súd posudzoval v kontexte so správaním sa navrhovateľky
na konkrétnu situáciu po podaní prvého návrhu na vrátenie daru, kedy vzájomná komunikácia medzi
nimi uviazla a nič nebránilo navrhovateľke požiadať odporkyňu o zabezpečenie doprovodu k lekárovi,

zabezpečenie starostlivosti po operáciách, ktoré absolvovala, prípadne ju požiadať a uviesť konkrétne
akú údržbu nehnuteľnosti považuje za nevyhnutnú. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, respektíve
ani netvrdila, že by takúto pomoc jej odporkyňa vyslovene odoprela i, keď je pravdou, že tak mohla
samotná odporkyňa z vlastnej iniciatívy vykonať, nemožno ale jej nečinnosť (vzhľadom na vzájomnú
komunikáciu s navrhovateľkou) hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov zakladajúcich, tak

závažný dôsledok, akým je povinnosť vrátenia daru. Súd má zato, že ide o nedostatok taktu a najmä
neschopnosti vzájomného dohovoru medzi najbližšími príbuznými.
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade zákonné podmienky pre vrátenie daru v zmysle
§ 630 Občianskeho
zákonníka neboli naplnené, súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

Pretože navrhovateľka nemala v sporovom konaní, za podmienok podľa cit. ust. § 142 ods.1 O.s.p.
úspech proti úspešnej odporkyni ,patrí jej právo na náhradu trov konania.

Právny zástupca odporkyne si uplatnil náhradu trov konania a vyčíslil v písomnom podaní doručenom

tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote.

Súd však má za to, že, v predmetnej veci jestvujú okolnosti hodné osobitného zreteľa pre čiastočné
nepriznanie trov úspešnému účastníkovi v zmysle cit. ust. § 150 ods.1 Os.p.Súd posúdil nielen osobné a majetkové pomery navrhovateľky, ktorá bola v konaní oslobodená od
súdnych poplatkov nakoľko jej jediný príjem predstavuje sumu pozostávajúcu zo starobného dôchodku

vo výške 186,10 eur a vdovského dôchodku vo výške 77,10 eur mesačne ale aj odporkyne, ktorá je
zárobkovo činnou osobou.
V ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p. je ustanovené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky uplatnenia
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania; dáva súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov
v tomto ustanovení uvedených nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u

ktoréhosúinaksplnenépredpokladyprepriznanienáhradycelkomalebosčasti.Predmetnéustanovenie
umožňuje tak presadiť aplikáciu ustanovenia § 1 O.s.p. (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a
oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie
povinností a na úctu k právam iných osôb) a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv, čo
aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy neumožňuje. Musí ale ísť o výnimočný prípad (o
výnimočnosť v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov, a to obidvoch) jeho

aplikácie.
Súd mal za to, že v danej právnej veci sa nejaví ako spravodlivé, aby navrhovateľka, aj, keď v konaní
nebola úspešná znášala náklady právneho zastúpenia odporkyne vzhľadom na svoje majetkové
a finančné pomery, ako aj na existenciu skutkových zistení a to viaznucej komunikácie medzi
navrhovateľkou a odporkyňou, kde istú mieru zavinenia nesie aj odporkyňa.

Ide o aspekty morálne, ktoré v danom konkrétnom prípade nemali právny vplyv na posúdenie
hmotnoprávneho nároku navrhovateľ vo veci samej - súd však na ne, v záujme požiadavky naplnenia
účelu občianskeho súdneho konania v zmysle cit. ust. § 1 O.s.p., zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutia
súdu, prihliadol ako na dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré, aplikujúc cit. ust. § 150 ods.1 O.s.p.,

a odporkyni napriek ich úspechu v konaní priznal náhradu trov len čiastočne. A to za jeden úkon
právnej pomoci prípravu a prevzatie zastúpenia dňa 13. 3. 2014, podľa § 10 ods. 1, § 14, ods. 1, písm.
a/, c/ a d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. z hodnoty sporu 63 546, - Sk (hodnota nehnuteľnosti podľa darovacej
zmluvy zo dňa 20. 3. 2001) vo výške 91,29 eur za 1 úkon právnej pomoci a 1 x režijný paušál vo výške
8,04 eur spolu 91,29 eur + 8,04 eur = 99,33 eur + 20 % DPH = spolu 119, 19 eur.

Pretože navrhovateľka ktorej súd priznal náhradu trov konania, bola v konaní právne zastúpená,
platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle
ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.