Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412204220
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5412204220.8

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na
základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/71/2013-91 zo dňa

5.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v r a c i a mu vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uloženia povinnosti odporcovi na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Dolný Kubín - spočívajúcim v

skutočnosti, že v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. Ex 3623/2006 nerozhodol v
zákonnej lehote (30 dní) o návrhu na zmenu súdneho exekútora.
Vychádzal zo zistenia, že na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlej
súdu 24.4.2006 bolo dňa 25.4.2006 vydané poverenie. „Následne“ bola exekúcia vyhlásená za
neprípustnú. Na základe uvedeného prvostupňový súd konštatoval, že nemal preukázané že by
„neskorým rozhodnutím“ o zmene exekútora došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému odporcovi,
ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne nevznikli.

Protitomutorozsudkupodalodvolanienavrhovateľ,ktorýsadomáhalzrušenianapadnutéhorozhodnutia
a vrátenia veci na opätovné prejednanie. Poukázal na koncepciu spravodlivého súdneho konania
zahŕňajúceho právo na kontradiktórne konanie a v danej spojitosti súdu vytýkal, že navrhovateľ nebol

oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť vyjadriť sa k týmto dôkazom, ako i
tvrdeniam odporcu a nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Za takejto situácie
došlo podľa odvolateľa k degradácii zásady kontradiktórnosti konania.
Namietal, že súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď
ignoroval predloženú žiadosť o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Vychádzal z mylného
skutkového stavu, bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti a nesprávne

aplikoval § 101 ods. 2 O. s. p., v dôsledku čoho viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti
navrhovateľa meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že navrhovateľ trvá na osobnej
účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Zároveň však odvolateľ prvostupňovému súdu vytýka, že
nemohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Pokiaľ totiž podľa odvolateľa vnútroštátny súd dospel
(na základe dokazovania, ktorého obsah, rozsah si bez akéhokoľvek dôvodu určil sám) k záveru, že
existuje okolnosť brániaca vydať pre navrhovateľa pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom

informovaťúčastníkovkonaniavsporeaumožniťim,abysaktomukontradiktórnevyjadrili.Upozornil,že
okresný súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľnýa nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Osobitne zdôraznil, že pokiaľ odporca
nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť
o návrhu rozsudkom pre zmeškanie. Taktiež označil meritórne rozhodnutie za predčasné z dôvodu,

že konajúci súd nevyčkal právoplatnosť rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, proti
ktorému podáva (tiež) odvolanie. Na inom mieste okresnému súdu (zároveň) vytkol, že bol povinný o
návrhu na prerušenie rozhodnúť.
Navrhovateľ (opakovane) poukázal na svoje tvrdenia o tom, že konajúceho sudcu, bolo potrebné z
rozhodovania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na

vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto
sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané
v rozpore s ustálenou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň je
v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania
práva na nestranný súd.
Vo vzťahu k vecnému posúdeniu uplatneného nároku odvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa viacero

omylov, z ktorých „príkladmo“ uviedol konštatovanie súdu, že navrhovateľom namietané lehoty na
vydanie rozhodnutia boli dodržané, hoci v odvolaní prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Za
významné považoval nie len skúmanie okamihu, kedy exekučný súd o vydaní poverenia rozhodol, ale
i momentu, kedy poverenie súdnemu exekútorovi doručil.
Podľa navrhovateľa okresný súd v spojitosti s uplatnenou majetkovou škodou ignoroval všetky

tvrdenia o jej vznik z titulu udržiavania a správy informačného systému, výdajov na administratívne
spracovanie textov urgencií, publikačných výdajov spojených s vyhotovením urgencií a poštovných a
telekomunikačnýchvýdajov.Vtejtočastipovažujerozhodnutiesúduzanepreskúmateľnéprenedostatok
dôvodov. Nie je totiž podľa odvolateľa z odôvodnenia rozsudku zrejmé, akou úvahou súd dospel
k jednoznačnému presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Nakoľko je skutkový základ

danej veci jedinečný, považuje navrhovateľ za neakceptovateľný stav, keď súd svoje rozhodnutie
odôvodní úplne rovnakými vetami ako v iných svojich rozhodnutiach, v rámci ktorých vystupuje identický
navrhovateľ a odporca.
Odvolateľ tiež nesúhlasí s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti zapríčinil dlžník
- povinný. Dlžník totiž nemôže byť zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli z iného

právneho titulu, než je výkon exekúcie pre nezaplatenie pohľadávky veriteľovi. Pravým právnym titulom
v danej veci je nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť.
Zopakoval, že nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady z dôvodov nutnosti ochrany
osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií. V konaní pred súdom však navrhovateľ
hodlal prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil, predložiť dôkaz o výške

majetkovej škody, súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, navyše
množstvo dôkazov vzniklo po podaní žaloby, pretože aj po podaní žaloby škoda ďalej narastá. Na
inom mieste odvolateľ argumentuje, že v konaní predložil ako dôkaz znalecký posudok č. 1/2014,
ktorý jednoznačne preukazuje negatívny dopad nesprávneho úradného postupu na majetkovú sféru
navrhovateľa.

V spojitosti s uplatnenou nemajetkovou ujmou podľa navrhovateľa súd vôbec nevysvetlil, prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Rozhodnutie prvostupňového súdu preto považuje navrhovateľ za vnútorne rozporné, nakoľko súd
na jednej strane zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote, pričom pre túto
nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadny objektívny udržateľný, ospravedlňujúci dôvod,

na druhej strane však porušenie práva nekonštatoval a svoje rozhodnutie nevysvetlil. Namiesto toho
súd analyzuje okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydal za odôvodnenie svojho
rozhodnutia

Odporca ostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom
v ustanovení § 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p.

Z hľadiska procesnej ekonómie sa odvolací súd zaoberal len dôvodom vedúcim k nevyhnutnosti
zrušenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa. V tejto spojitosti však uvádza, že k viacerým
otázkam (rozhodovanie vylúčeného sudcu, kontradiktórnosť konania a ďalšie) opakovane vznášanýmnavrhovateľom v skutkovo a právne obdobných veciach sa už vyjadril v rámci svojej rozhodovacej
činnosti, na ktorých záveroch zotrváva.

Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je neoddeliteľnou súčasťou základného práva na
spravodlivýsúdnyproces,resp.ústavnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu.Jehonerešpektovaním
dochádza - okrem iného - k tomu, že účastníkovi konania je znemožnené účinne sa brániť proti
dotknutému súdnemu rozhodnutiu, nakoľko nemôže (proti)argumentovať vo vzťahu ku konkrétnym
východiskám, úvahám a záverom konajúceho súdu.

Je možné stotožniť sa s odvolacou námietkou, v zmysle ktorej okresný súd pre nečinnosť
exekučného súdu nenašiel žiadne objektívne ospravedlňujúce dôvody. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia je totiž nepreskúmateľné. Primárne absentujú zásadné skutkové zistenia o posudzovaných
časových súvislostiach/okolnostiach, t.j. dátum podania návrhu na zmenu exekútora a nadväzne dátum
rozhodnutia o tomto návrhu, prípadne zistenie, že k rozhodovaniu o tomto návrhu nedošlo. Ak ďalej

prvostupňový súd uvádza, že „následne„ došlo k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú, bez špecifikovania
kedy k tejto skutočnosti došlo, ide o zjavnú nedôslednosť z hľadiska potreby ustálenia určitých/presných
skutkových záverov/podkladov pre rozhodovanie. Konkrétne časové údaje nie je možné v postačujúcom
rozsahu zistiť ani z fotokópie exekučného spisu (ktorý je súčasťou spisového materiálu) z dôvodu jeho
neúplnosti.

Okrem skutkových zistení vykazuje rozhodnutie aj deficit ohľadne konzistentnej úvahy spôsobilej
presvedčivo odôvodniť prijatý záver. Pokiaľ totiž úvaha (ako však možno len dedukovať) okresného súdu
smerovala k záveru, že nesprávny úradný postup nie je daný z dôvodu, že o zmene exekútora nebolo
potrebné rozhodovať vzhľadom na neprípustnosť exekúcie (ako takej), odvolací súd poznamenáva,
že takýto záver je vo všeobecnosti akceptovateľný, súd I. stupňa je však povinný ho vysloviť a

riadne/náležite odôvodniť. Prvostupňovým súdom „prezentované“ odôvodnenie totiž nezodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplývajúcim z práva na spravodlivé
súdne konanie a vo svojich dôsledkoch predstavuje odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

V ďalšom postupe preto okresný súd opätovne posúdi uplatnený nárok, doplní relevantné skutkové

zistenia a svoje rozhodnutie podloží argumentáciou zodpovedajúcou vyššie opísaným požiadavkám.

Záverom odvolací súd poukazuje na povinnosť okresného súdu vyporiadať sa s návrhom účastníka
konania na odročenie pojednávania spôsobom upraveným v § 119 ods. 2 písm c/ O.s.p.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.