Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Jana Kosorínová
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/199/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315217371
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4315217371.3
Rozhodnutie
Okresný súd v Leviciach sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o P.. H. O., A.. XX.X.
XXXX, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: U. O., A.. XX.X.
XXXX, W. T. XXX a U. O., A.. X.X. XXXX, W. X., F. X, o zníženie výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Otec mal. dieťaťa sa podaným návrhom dňa 6.10. 2015 domáhal zníženia výživného k P.. H. počnúc
dňom 1.9. 2015 zo sumy 77,-EUR na sumu 30,-EUR mesačne. V návrhu ako i
na pojednávaní poukázal na to, že v čase určenia výživného pracoval ako štátny zamestnanec. Zo
zdravotných dôvodov nemohol vykonávať ďalej štátnu službu a bol prepustený. Už pred prepustením
bol vyše roka práceneschopný. Je evidovaný na úrade práce a úradu aj preukazuje hľadanie si
zamestnania. Síce je vyučený maliar, ale túto prácu vykonával len po ukončení štúdia. V súčasnosti
poberá len výsluhový dôchodok, pričom zo vzťahu s družkou sa mu narodilo ďalšie dieťa. S dcérou sa
stretáva málo, navyše jej prispeje len keď má dieťa sviatok alebo na Vianoce. Síce mu bolo vyplatené
odchodné, avšak tieto peniaze investoval do rekonštrukcie rodinného domu, v ktorom býva. Poukázal
na to, že jeho syn bude od septembra 2016 navštevovať materskú školu, v ktorj súvislosti očakávajú
zvýšené výdavky a tiež dostali vyúčtovanie nedoplatku za plyn skoro XXX,-B.. Doteraz nemal príjem
ani z brigád, keďže jeho priateľka pracuje na dohodu a vtedy sa on stará o syna. Od 1.7. 2016
má prísľub zamestnania. Uviedol, že voči matke dieťaťa disponuje platobným rozkazom, na základe
ktorého mu je povinná vyplatiť sumu X.XXX,-B. s príslušenstvom. Žiadne kroky pre vymáhanie týchto
financií nepodnikol, nakoľko si je vedomý, že v konečnom dôsledku by ich deti prišli o financie.
Matka nesúhlasila s podaným návrhom. Poukázala na to, že je v súčasnosti nezamestnaná, nevznikol
jej ani nárok na podporu v nezamestnanosti, nakoľko nemala odpracovaný potrebný počet rokov. Za
účelom zamestnania absolvovala už aj pohovory. Od
októbra otec na dcéru prispieva len sumou 30,-EUR mesačne. Navyše v minulosti neprispieval, len na
posledné Vianoce dostala parfém. V spoločnej domácnosti s ňou žije i ich spoločný plnoletý syn, ktorý
je nezamestnaný. Dcéra bola prijatá na strednú školu, bude ubytovaná na internáte, pričom podľa jej
zistení mesačné náklady na stravu a internát by mali byť okolo 140,-EUR. V závere navrhla, nech si
otec dieťa zoberie do starostlivosti, aby vedel aké sú celkové mesačné náklady a ona bude platiť 30,-
EUR mesačne, teda výživné vo výške, ktorú otec navrhuje.
Kolíznyopatrovníknesúhlasilspodanýmnávrhom.Poukázalnazmenupomerovnastranedieťaťa,ktoré
už bude navštevovať strednú školu s čím sú zvýšené náklady, ako i skutočnosť, že zníženie výživného
nie je v záujme mal. dieťaťa.
Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:Vyživovacia povinnosť otca k P.. H. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa
6.12. 2011, č.k. 10P/256/2011-52, ktorým rozsudkom bolo výživné zvýšené na sumu 77,-EUR mesačne.
V tom čase rodičia mali vyživovaciu povinnosť tiež k synovi Oliverovi, nar. 15.1. 1996 ( k tomuto bolo tým
istým rozhodnutím výživné zvýšené na 105,-EUR mesačne). Uznesením Okresného súdu Levice zo
dňa 4.9. 2014, č.k. 6C/7/2014-11 súd schválil súdny zmier na základe ktorého sa vyživovacia povinnosť
otca k synovi Oliverovi počnúc dňom 1.9. 2014 zrušila. V čase predchádzajúceho rozhodnutia matka
dieťaťa bola nezamestnaná, bola jej vyplatená podpora v nezamestnanosti v celkovej výške 1.999,-
EUR ( od 11.4. 2011 do 30.9. 2011 ). Poberala tiež rodinné prídavky pre dve mal. deti, pričom od 1.12.
2011 mala vydané živnostenské oprávnenie. Mesačne uhrádzala nájomné vo výške 200,-EUR, plyn
105,11 EUR a splátky pôžičky 80,-EUR. Otec dosahoval priemerný čistý mesačný príjem XXX,XX B..
Býval v podnájme, za ktorý uhrádzal vrátane energií mesačne 190,-EUR. Tiež si platil poistenie vo
výške 33,19 EUR. P.. H. navštevovala 5.ročník základnej školy. Bola zdravá, nemala osobitné záujmy.
Nestravovala sa v školskej jedálni. Náklady s dochádzkou do školy predstavovali do školy predstavovali
24,-EUR mesačne.
V čase začatia konania bola matka zamestnaná v spoločnosti Tesco Stores SR, a.s. u ktorého
zamestnávateľa skončila pracovný pomer k 19.2. 2016 dohodou na podnet zamestnávateľa ( čl. 61 ).
Pred skončením pracovného pomeru dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 489,91 EUR. Od
5.3. 2016 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Levice. Dňa 31.3. 2016 uzatvorila dohodu o pracovnej činnosti so spoločnosťou GOURMET, s.r.o. s
rozsahom pracovného času 32 hod. mesačne a odmenou za výkonanú prácu 2,40 EUR/hod. Dohoda
je uzatvorená na dobu určitú do 31.3. 2017. V spoločnej domácnosti s ňou býva plnoletý syn E., ktorý
je nezamestnaný. Býva v podnájme za ktorý mesačne uhrádza vrátane energií 350,-EUR. Údajne jej
finančne vypomáhajú rodičia. Tiež poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 EUR mesačne. Nehnuteľný
majetok, ani hnuteľný väčšej hodnoty nevlastní.
Otec dieťaťa je od 1.8. 2015 tiež vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Levice v
evidencii nezamestnaných. Do 31.7. 2015 bol v služobnom pomere ako profesionálny vojak, ktorý pomer
skončil prepustením z dôvodu nespôsobilosti vykonávať štátnu službu zo zdravotných dôvodov. Pred
skončením služobného pomeru dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 802,56 EUR. Bolo mu
vyplatené odchodné vo výške X.XXX,XX A.. Počnúc dňom 1.8. 2015 mu bol priznaný výsluhový
dôchodok vo výške XXX,XX B. mesačne na obdobie do 31.7. 2017. Býva v spoločnej domácnosti s
priateľkou, ktorá poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 EUR mesačne a pracuje na dohodu
o vykonaní práce. Pribudla mu vyživovacia povinnosť k synovi X., A.. X.XX. XXXX. Žijú v rodinnom
dome rodičov priateľky, pričom podľa udania otca mesačne uhrádzajú 130,-EUR za plyn, 44,30 EUR
za elektrinu. O týchto skutočnostiach žiaden dôkaz však nepredložil Nehnuteľný majetok nevlastní.
P.. H. navštevuje 9.ročník základnej školy v Leviciach. Nestravuje sa v školskej jedálni, nemá osobitné
záujmy. Je zdravá. V školskom roku 2016/2017 začne študovať na obchodnej akadémii v Nitre, na
ktorú školu už bola prijatá ( čl. 82).
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov
alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená
buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťmai na strane oprávneného alebo
objektívne - vývojom životných nákladov podľa ods. 3 vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Až v prípade, že súd má preukázanú zmenu pomerov, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej
povinnosti. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času keď došlo k zmene pomerov.
Súd poukazuje na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie
výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť
každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaostaral prostriedky pre svoje deti.
Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale
všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Tomu je prispôsobená i splatnosť výživného
vo forme pravidelných plnení. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom musí mať
súd na zretele, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých
nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich
schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojená osobné potreby
dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, prípravu
na povolanie.
Základnými pravidlami, pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného ako i
schopnosti i možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie,
ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, či kultúrnymi. Závisia najmä od veku,
zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa sám o seba a pod. Medzi odôvodnené
potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky súvisiace so zdravotným
stavom oprávneného alebo s jeho rekreačnými pobytmi. Súd pri určení bežného výživného na ne musí
prihliadnuť. Zároveň musí skúmať i možnosti, schopnosti a majetkové pomery oprávneného, teda, či
existuje stav odkázanosti na výživu.
Na strane povinného súd prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ktoré dosahuje v
čase súdneho konania. Prihliada však aj na potencionálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne
zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj veck, zdravotný stav, kvalifikáciu,
odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciou na trhu práce a pod. Skúma tiež
majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné,
zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný
vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Rovnako súd posudzuje, ak sa
povinný vzdá bez vážneho dôvodu majetkového prospechu, alebo povinný na seba berie neprimerané
majetkové riziká.
V prejednávanej veci bolo preukázané, že k zmene pomerov v zmysle citovaných ustanovení zákona
o rodine došlo na strane mal. dieťaťa ako i na strane otca. P.. H. fyzicky vyspela. Za obdobie vyše
štyroch rokov sa zvýšili náklady na jej stravovanie, ošatenie. Od nasledujúceho školského roka sazačne pripravovať štúdiom na svoje budúce povolanie. U otca dieťaťa došlo k podstatnému poklesu
príjmu a to z objektívnych dôvodov, keď musel ukončiť služobný pomer zo zdravotných dôvodov a
poberá v súčasnosti len výsluhový dôchodok vo výške 119,20 EUR. Napriek ttejto skutočnosti súd
jeho návrh na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný, keď otec nijakým spôsobom nepreukázal
súdu hľadanie si zamestnania. Skutočnosť, že nie je spôsobilý naďalej vykonávať službu v ozbrojených
silách, ho nediskvalifikuje z možnosti nájsť si prácu v „ civilnom „ zamestnaní,
keď zo žiadneho predloženého dôkazu nevyplýva, že je zo zdravotných dôvodov neschopný výkon
akéhokoľvek zamestnania. Tiež súd poukazuje na to, že pri dobrom hospodárení s finančnými
prostriedkami získanými z odstupného ( 2.600,31 EUR ) otec by mohol i naďalej si riadne plniť svoju
vyživovaciu povinnosť k P.. H.. Počíňanie otca v investovaní týchto financií do rekonštrukcie domu
rodičov svojej priateľky, súd v súlade s § 75 odsek 1 Zákona o rodine vyhodnotil ako
vzdanie sa majetkového prospechu. Otcovi síce pribudla vyživovacia povinnosť k P.. X., ale zároveň
obom rodičom ubudla vyživovacia povinnosť k spoločnému plnoletému synovi E.. Na strane matky v
jej majetkových pomerov v porovnaní so stavom v čase ostatného rozhodnutia o výživnom závažná
zmena zistená nebola, keď tak v tom čase ako i v súčasnosti je nezamestnaná.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 146 odsek 1 písm. a) O.s.p., nakoľko sa jedná o
konanie vo veci starostlivosti o mal. dieťa, ktoré môže súd začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.