Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 19, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 22C/392/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226479
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112226479.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou, v právnej veci navrhovateľa M. A., št.

občana SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom E., A. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Porubanom,
advokátom so sídlom Trenčín, Jilemnického 2, proti odporkyni T.. T. A., št. občianke SR, nar.
XX.XX.XXXX, bytom O., Z. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Martinom Bartkom, advokátom a JUDr. Silviou
Bartkovou, advokátkou, obaja so sídlom Trenčín, Piaristická 6667, o vrátenie daru takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho

zastúpenia 1 671,90 € a v hotových výdavkoch odporkyne 57,52 €, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, na účet zástupcu odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa od odporkyne návrhom, doručeným súdu dňa 28.09.2012, domáha vydania daru -
nehnuteľností, a to: 1/ 1/2-ica bytu č. X vo vchode č. XX na prízemí bytového domu s.č. XXXX,
postaveného na parc. č. XXXX/X na ulici A. v E. a 2/ X/X-ica bytu č. X vo vchode č. XX na prízemí
bytového domu s.č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/X na ulici A. v E. a k nim patriace
spoluvlastnícke podiely vo výške XX/XXXX-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu a na pozemku parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, všetky

nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k.ú. E. a nahradiť trovy konania. Uviedol,
že v roku 2002 ako výlučný vlastník nehnuteľností daroval X/X-icu bytov vtedajšej manželke - odporkyni.
Prevod uskutočnil z dôvodu, že odporkyňa v tom čase intenzívne rozbíjala ich manželstvo a on ho chcel
zachrániť, čo sa mu ale nepodarilo. Dňa 01.03.2008 odporkyňa odišla zo spoločnej domácnosti. Dňa
18.02.2009 ju prostredníctvom právneho zástupcu vyzval na vrátenie daru. Odporkyňa od roku 2002,
teda potom, ako jej daroval podiel z oboch bytov, sa k nemu správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy
vo vzťahu k nemu aj k jeho rodičom, a preto sa rozhodol žiadať od nej vrátenie daru. Počas celého

obdobia, teda od roku 2002 doteraz, ho odporkyňa hrubo osočuje, nadáva jemu aj jeho rodičom, počas
celého obdobia mu sťažuje stretávanie sa s dcérou, čím mu znepríjemňuje už roky pokojný život.

Na základe uznesenia súdu zo dňa 03.12.2012 navrhovateľ podaním, doručeným súdu dňa 28.01.2013,
doplnil, že hodnota daru bola určená znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 18.03.2002 na
sumu 7 429,- € (byt č. X) a 4 055,- € (byt č. X). V období, ktoré nasledovalo po uzavretí
darovacích zmlúv, sa začali objavovať podstatné nedorozumenia, negatívne prejavy odporkyne voči

navrhovateľovi a jeho rodičom, ktoré začali pociťovať ako ujmu. Zhoršenie vzťahu účastníkov sa začalo
prejavovať opakovaným závadným konaním, napríklad napadnutie odporcu počas rodinného obeda dňa
24.02.2008 vo Z., kedy bola bratom odporkyne privolaná policajná hliadka a navrhovateľ musel byť
ošetrený v nemocnici; oznámenie OO PZ o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého samal dopustiť navrhovateľ, ale konanie bolo zastavené z dôvodu, že skutok nebol priestupkom. Zmena
postoja odporkyne sa prejavovala aj po rozvode šikanóznymi podaniami na rôzne orgány, ktorými sa
snažila dosiahnuť zákaz styku s otcom dieťaťa, a to napriek tomu, že odporkyňa sama porušovala výkon

rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o úprave styku s dcérou, navrhovateľovi neumožňovala stretávanie
sa s ňou. Odporkyňa pokračuje v nevhodnom vystupovaní (hrubé urážky navrhovateľa a členov jeho
rodiny pred dcérou aj na verejnosti, osočovanie). Z jej správania nemožno mať pochybnosti o jeho
kolízii s dobrými mravmi, ktoré sú súborom mravných pravidiel používaných ako korektív či doplňujúci
obsahový faktor výkonu subjektívnych práv a povinností. Poukázal na to, že podľa § 630 Občianskeho

zákonníka k zániku darovacieho vzťahu tak dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych
skutočností: 1/ hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom
jeho rodiny, 2/ jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému. Z morálneho hľadiska
musí byť darca vo výhodnejšom postavení ako obdarovaný. Navrhovateľ darom neočakával, že sa k
nemu odporkyňa bude správať podstatne lepšie, ako je obvyklé, ale konanie odporkyne, ktoré nastalo,
mu aj jeho rodine do dnešného dňa privodzuje ujmu. Nie je dôležité ako obdarovaný hodnotí svoje

správanie, právne významné je, ako správanie obdarovaného možno hodnotiť objektívne. Opísané
správanie obdarovanej voči darcovi je v zmysle judikatúry významným spôsobom v rozpore s etickým
konaním. Nie je len prostou nevďačnosťou, ani menej významným porušovaním dobrých mravov, ale
ide o kvalifikované hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré permanentne zasahuje do života darcu a
privodzuje mu ujmu. Ustálená súdna prax takýmto hrubým porušením dobrých mravov totiž rozumie ich

porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Tým, že odporkyňa od roku 2002 pokračuje
v závažnom konaní, bezpochyby naplnila znak sústavného porušovania. V intenciách uvedeného sa
k zániku darovacieho vzťahu vyžaduje jednostranný právny úkon darcu voči obdarovanému. V súlade
s týmto sa navrhovateľ rozhodol prejaviť vôľu smerujúcu k odvolaniu poskytnutého daru a vyzýva
odporkyňu na vrátenie daru, aby sa neprimerane nepredlžoval stav jeho právnej neistoty.

Doplnenie návrhu, obsahujúce výzvu na vrátenie daru, bolo odporkyni doručené do vlastných rúk súdom
dňa 14.07.2014, čo vyplýva z doručenky, ktorá je obsahom spisu (č.l. 26 pv).

Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila podaním, doručeným súdu dňa 22.07.2014, v ktorom
uviedla, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom sú nepravdivé. Účelom darovania nebolo zachovanie
manželstva,alevyrovnanieinvestícií,ktorédo bytovinvestovala.Vtomčasedosahovalanadštandardné
príjmy, odporca bol nezamestnaný. Z jej zárobku sa investovalo do prerábky bytov, nakúpilo sa
nadštandardné zariadenie. Vzhľadom k tomu, že byty boli vo výlučnom vlastníctve odporcu, dohodli

sa, že jej daruje polovicu bytov, aby sa vysporiadali investície. Uviedla, že si nie je vedomá toho,
že by sa voči navrhovateľovi správala tak, že by tým hrubo porušovala dobré mravy. Naopak tieto
porušuje navrhovateľ, ktorý sa snaží presadzovať si vlastné názory bez ohľadu na názor druhých alebo
záujmy maloletej dcéry. S navrhovateľom sa rozviedla v roku 2008, dňa 01.03.2008 opustila spoločnú
domácnosť. Následne požiadala o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie, konanie sa vedie na

Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 22C/142/2009 a doposiaľ nie je právoplatne skončené. Tvrdenia
navrhovateľa o tom, že mu bráni v styku s maloletou dcérou, nie sú pravdivé, snažila sa mu mnohokrát
vyjsť v ústrety. Žiadala, aby súd návrh zamietol.

Súd vec prejednal na pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich

vyjadreniami, oboznámením sa s návrhom, písomnými podaniami účastníkov vrátane príloh, ostatným
spisovým materiálom a zistil nasledovné:

Dňa 03.04.2002 bola medzi navrhovateľom ako darcom a odporkyňou ako obdarovanou uzavretá
darovacia zmluva, ktorej predmetom bol podiel k nehnuteľnosti: 1/2-ica bytu č. X vo vchode č.

XX na prízemí bytového domu s.č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/X na ulici A. v E. a k nemu
patriaci spoluvlastnícky podiel vo výške XX/XXXX-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu a na pozemku parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, všetko
zapísanévkatastrinehnuteľnostínaLVč.XXXX,k.ú.E..Vkladvlastníckehoprávavprospechodporkyne
bol povolený Správou katastra Trenčín dňom 13.01.2003 pod č. V XXXX/XX.

Dňa 03.04.2002 bola medzi navrhovateľom ako darcom a odporkyňou ako obdarovanou uzavretá
darovacia zmluva, ktorej predmetom bol podiel k nehnuteľnosti: 1/2-ica bytu č. X. vo vchode č.
XX na prízemí bytového domu s.č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/X na ulici A. v E. a k nemupatriaci spoluvlastnícky podiel vo výške XX/XXXX-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu a na pozemku parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, všetko
zapísanévkatastrinehnuteľnostínaLVč.XXXX,k.ú.E..Vkladvlastníckehoprávavprospechodporkyne

bol povolený Správou katastra Trenčín dňom 08.04.2009 pod č. V XXXX/XX.

Listom zo dňa 30.03.2003 navrhovateľ odporkyni oznámil, že darovaciu zmluvu, ktorú s ňou uzavrel
XX.XX.XXXX, v celom rozsahu ruší a odstupuje od nej, pretože do dnešného dňa zmluva nespĺňa
požiadavky na zavkladovanie Správou katastra Trenčín. Dôvody jeho rozhodnutia sú jednoznačné, k

uzatvoreniu zmluvy na neho vytvárala istý druh psychického nátlaku v spojení so skutočnosťou, že je
v požehnanom stave. Na druhej strane predpokladal, že ak bude spoluvlastníčkou, zabezpečí, aby byt
prestal byť hotelovým priestorom pre ubytovanie členov jej rodiny a iných príbuzných, čo sa nestalo ani
po narodení dcéry.

Z úradnej činnosti má súd vedomosť o tom, že na Okresnom súde Trenčín medzi totožnými

účastníkmi prebieha súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov
k predmetným nehnuteľnostiam, vedené pod sp. zn. 22C/140/2009, ktoré nie je právoplatne skončené.
Navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že už sa nemohol pozerať na útrapy, ktoré odporkyňa v ich rodine
robila. Boli to nadávky, intrigy a podobne. Najhoršie je, že ho poškodzovala cez dcéru, ktorá za nič
nemôže a má doteraz z toho doživotnú traumu. Odporkyňa poškodzovala rodinu, z ktorej pochádza

dedičský dar. Aj okolnosti, za ktorých došlo k darovaniu, svedčia o nátlaku. Poukázal na rozhodnutia
súdov, konkrétne Okresného súdu Prešov zo dňa 23.03.2010, podľa ktorého matka, teda odporkyňa,
nerešpektuje rozhodnutie súdu o úprave styku. Krajský súd toto nepotvrdil, ale nepotvrdil len pokutu,
trval na tom, že skutok sa stal. Aj tento súd odporkyňu vyzýval, aby sa správala tak, ako je dané
súdom. Taktiež poukázal na spôsob zavkladovania darov. To, čo uvádza odporkyňa, je zavádzajúce a

účelové. Svojim vyjadrením uznala to, že používa dieťa ako nástroj a chce ho zatiahnuť do sporu, celé
to dramatizuje. Na otázku súdu, či disponuje výzvou na vrátenie daru zo dňa 18.02.2009, na ktorú sa
odvoláva v návrhu, uviedol, že má za to, že je v spise priložená. Vychovávateľka p. O. bývala s dcérou,
ktorá chcela, aby bola prítomná, bolo to cez víkendy, keď dcéra bola v E.. Dcéra si ju vybrala v 1. ročníku,
pomáhala jej, vedela, že chce mať vzťah s otcom. Služby p. O. si objednala jeho dcéra. Jej pobyt v E.

nikto nehradil, bol to dobrovoľný pobyt. Pani O. normálne býva v O., do E. chodila na víkendy asi od
r. 2010 do 2012. Také služby vykonávala aj pre iné deti, je známa svojou dobročinnosťou, pôsobí aj v
detskomdomove.Nemalvedomosťotom,čimenovanábývalavdomácnostiajsinýmirodičmi,aleurčite
im pomáhala. Jej pobyt v E. prebiehal tak, že prišla do E., väčšinou v piatok, zostala celú sobotu, niekedy
aj v nedeľu, stále bola s dcérou. Počas pobytu spala s ním v jednej izbe, ale nie v jednej posteli, spala s

dcérou. Pani O. nechodila každý párny víkend, mala aj svoje súkromie, chodila tu raz za mesiac - dva.

Odporkyňa pri výsluchu uviedla, že to, čo hovorí navrhovateľ, nie je pravda. Problémy v manželstve
začali po narodení dcéry asi v r. 2004. Presťahovali sa do E. a on veci riešil s matkou, nie s ňou. Pri
darovaní nebol žiaden nátlak, bola to dohoda. Oba byty dostal týždeň pred svadbou a v roku 1997

vykonali rozsiahlu rekonštrukciu bytov tak, že je z toho luxusná bytová jednotka. Jej sa vtedy darilo,
manžel bol nezamestnaný. V roku 2001 mu navrhla, že pretože napriek rekonštrukcii nemá podiel na
bytoch, aby sa teda aj ona stala vlastníkom bytov. Povedal, že to má poriešiť. Navštívila právnika, spísali
zmluvy, podpísali, dali návrh na vklad. Pokiaľ ide o to údajne pochybné zavkladovanie, v roku 2003
bol zavkladovaný len jeden byt, druhý nie, lebo tam bol problém s ťarchou v prospech Wustenrot. O

problémoch svedčí napríklad aj to, že namiesto toho, aby sa normálne porozprávali, v marci 2003 jej
zaslal doporučene list, kde jej vytýkal, ako sa správa, čo spomína i v písomnom vyjadrení v bode I..
Od toho roku už nič neriešila, začali sa problémy, hádali sa, chodili k psychológovi. Je pravdou, že
dcéra trpela, ale zostala ďalších päť rokov. Dňa 01.03.2008 odišla zo spoločnej domácnosti, pretože nič
nepomohlo. Navrhovateľ ju urážal pred dcérou, obviňoval, že má psychologické diagnózy, napríklad

laktačnú psychózu, hoci dcéra mala už 5 rokov; ďalej že ju napríklad má so svojim bratom. Tvrdil, že
nevie dcéru vychovávať, že napúšťa príliš teplú vodu a podobne. Až do návrhu na rozvod sa s bytmi nič
nerobilo. Až následne, keď začali riešiť BSM, to zistil právny zástupca a celé to začali riešiť až v r. 2009.
Ohľadne vkladu rozhodol aj Najvyšší súd, že všetko je v poriadku. Potom sa navrhovateľ začal domáhať
vrátenia daru. Pokiaľ ide o dcéru, je do toho stále zaťahovaná, sú problémy, dcéra do E. odmieta chodiť.

Je pravdou, že dcéra je v traume z ich problémov, pričom netvrdí, že vinným je len otec. Je s ním ale
ťažká komunikácia. Podľa jej názoru nevie oddeliť majetkové spory od rodinných sporov. Navrhovateľovi
v styku s dcérou nebráni, napríklad už dva-tri roky chodí pre ňu a odovzdáva ju v C., keď je treba, príde
aj do E., hoci podľa rozsudku by ju mal navrhovateľ brať a odovzdávať v O.. Podľa neho chce napríkladdcéru uniesť do Q.. Taktiež nie je pravdou, že by porušovala dobré mravy vo vzťahu k jeho rodičom. V
období problémov jej jeho matka napríklad navrhla, že má odísť do hotela aj s dieťaťom.

Navrhovateľ súdu dňa 17.10.2014 doručil doplnenie dôvodov žalobného návrhu s tým, že dôvodmi, pre
ktoré žiada vrátenie daru, sú:

1.a nátlak na darovanie bytu vyhrážkami rozvodom (2000-2002): odporkyňa začiatkom roku 1998
vyslovila nespokojnosť, že nehnuteľnosti nie sú v podielovom spoluvlastníctve, ktorú odštartovala jej

matka. Odvtedy začal nátlak, aby na ňu byty previedol, jeho trvalý nesúhlas bol príčinou neustálych
sporov. Začiatkom roku 2000 nátlak prerástol do nátlaku psychického (odmietanie ako manžela, stále
častejšia urazenosť nekomunikácia manželky, vyhrážky rozvodom). Spory vrcholili začiatkom roka 2002,
bol z toho unavený a znechutený a nátlaku podľahol. Po darovaní sa manželka upokojila, ale po pôrode
19.01.2003 sa začalo peklo. Namiesto poďakovania prišli vyhrážky, napr. „Sedem rokov bolo všetko
podľa teba, teraz všetko podľa mňa. Ak nie, doplatíš na to.“ Odporkyňa pokračovala v nátlaku, pridružila

tomu kataster a veriteľa VÚB Wustenrot, všetkých uviedla do omylu a dokonala protiprávne a nemorálne
zavkladovanie bytu s bremenom. K majetkovému nátlaku pripojila aj finančný. Z tohto dôvodu dňa
30.03.2003 napísal list, že ruší a odstupuje od darovacej zmluvy.

1.b cynické, majetnícke, arogantné prejavy odporkyne, jej osočovanie, ponižovanie a nadávky darcovi

(2002-2012/2014): v rokoch 2000 - 2007 viackrát „ty nula, ktorú musím živiť, chudák, na to doplatíš“
a podobne; 16.05.2008 na ulici pred domom jeho rodičov pred hliadkou, ktorú privolala, aby vytrhla
dcéru z opatery jeho rodičov „ten úchyl nebude s mojou dcérou spávať“, 05.12.2008 bola odporkyňa s
podozrením na sexuálne znásilňovanie dcéry otcom u detského psychiatra; 11.12.2008 za prítomnosti
policajnej hliadky „...hovno, ty nula, budem najšťastnejšia, keď nebudeš mať kde šťávať! Bodaj by si

skapal!“. V ten deň pri odnášaní svojich vecí z bytu ukradla pred svedkami videokameru darovanú
navrhovateľovi rodičmi. Dňa 18.09.2008 vo vestibule školy za prítomnosti policajnej hliadky „hajzel,
toto si chcel?“; dňa 20.06.2010 pri konflikte vo vestibule na železničnej stanici O.; 30.07.2011 nadávky
cez mobil, ktorý dal na hlasný odposluch, aby si prítomní svedkovia vypočuli, ako sa k nemu správa;
31.07.2011nadávkycezmobil,keďsavracalzO.poodovzdanídcérypoprázdnináchuotca;23.03.2012

pri konflikte vo vestibule na železničnej stanici O., za prítomnosti jeho otca a náhodného svedka;
18.01.2013 v jeho byte za prítomnosti svedkov, vrátane JUDr. K., ktorá osočovanie a nadávky nahrala.

2.a snaha odporkyne odňať mu dcéru A. (2002-2012), osočovanie: bezohľadným, krutým, agresívnym
a zavádzajúcim spôsobom sa snažila najskôr úplne zakázať styk dcéry s otcom (2008-2009), neskôr ho

obmedziť na minimum (2009-2012), napríklad znemožnením odchodu na posledný možný piatkový vlak
z O. s cieľom, aby dcéra nemohla odchádzať za otcom. Dňa 01.03.2008 - vymyslené a nepotvrdené
podanie na domáce násilie, zavlečenie dcéry na neznáme miesto. Dňa 06.03.2008 písomný súhlas
odporkyne s rovnocennou starostlivosťou o oboch rodičov, no už o 2 mesiace dala podanie na
predbežné opatrenie, v ktorom ho vykreslila ako človeka, ktorého sa treba báť a treba mu styk s dcérou

oklieštiť; dňa 21.07.2008 žiadosť na súd o úplné odňatie dcéry od otca; 7/2008+9/2008 dvojnásobné
porušenie predbežného opatrenia; 05.12.2008 snaha matky spraviť z neho sexuálneho devianta,
keď s týmto podozrením išla za detským psychiatrom. Po odsťahovaní sa do O. v decembri 2008
metódy zneužívajúce sťaženú možnosť stretávania sa otca s dcérou kvôli vzdialenosti. 9/2009+10/2009
opakovanéporušovanierozsudkuOSTrenčín z10.03.2009-rozhodnutieOSPrešovzodňa23.03.2010

v konaní o výkon rozhodnutia, v ktorom sa konštatuje, že súd mal za preukázané, že matka nerešpektuje
vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 19C/35/2008-147 zo dňa 10.03.2009, ktorým bol
upravený styk otca s maloletou A..

2.b zabraňovanie odporkyne telefonovať navrhovateľovi s dcérou A. (2008-2009), čo malo

rôzne podoby. Začalo sa to v lete 2008, presvedčiť matku o tom, že komunikácia otca s dcérou cez
telefón je normálna, sa podarilo až pracovníkovi ÚPSVaR O. koncom roka 2009.

3. osočovanie, ponižovanie a nadávky rodičom, bezdôvodné zneužívanie polície na zásahy proti
jeho rodičom (2003-2012/2014): napr. február 2003 v telefóne nadávky jeho matke, jar 2003 keď mu

odporkyňa povedala, že nejde na dohodnutú prechádzku so starými rodičmi, a že už dala žiadosť o
rozvod, na prechádzku sa išlo, odporkyňa jeho matke vynadala preto, že jej listom zo dňa 30.03.2003
oznámil, že ruší darovacie zmluvy. Jeho rodičov urážala najmä po pôrode od roku 2003 pri konfliktných
situáciách. Leto 2006: jeho matka sa od obdarovanej dočkala aj „Budem najšťastnejšia, keď hodímposlednú hrudu na váš hrob!“, oboch jeho rodičov opľula a nadávala im; 06.03.2008: odporkyňa privolala
policajnú hliadku na jeho otca pod zámienkou, že ju zbil, a že nemá na adrese trvalý pobyt; 16.05.2008:
odporkyňa v sprievode polície prišla pred dom rodičov a chcela im odňať vnučku, čo samotní policajti

uznali ako neodôvodnené a dieťa nechali u jeho rodičov, lebo zistili, že všetko je v poriadku; 16.11.2011:
železničná stanica O. - vestibul: nadávka jeho otcovi; 18.01.2013 odporkyňa bezdôvodne privolala
políciu s cieľom vykázať jeho rodičov; 25.07.2014 železničná stanica E. - nástupisko: nadávka jeho
matke.

4. premyslený podvod pri zavkladovaní bytu č. X, pri ktorom účelovo uviedla do omylu darcu, kataster a
banku,výsledkombolo,žedňa13.01.2013katasterprotiprávnezavkladovalbytsbremenomnesplatenej
hypotekárne pôžičky napriek nesúhlasu banky. Len to, čo uvádza, je jasným dôkazom premysleného
uvedenia v omyl, čo napriek možnosti právnej premlčateľnosti, je stále fyzicky stavom, ktorý nemá nič
spoločné s dobrými mravmi a jasným kontinuálnym dôkazom, že odporkyni vždy išlo o získanie majetku
za akúkoľvek cenu. Z tohto dôvodu uspel v žalobe na Správu katastra Trenčín na Krajskom súde sp.

zn. 13S/92/2009. Odporkyňa o svojich činoch musí vedieť, a len predpokladá, že konanie nedosiahlo
parametre, ktorých dôsledkom by bolo vrátenie daru. Jej obrana je útok klamstvami, osočovaním darcu,
zavádzaním súdov, čo tiež považuje za porušovanie dobrých mravov.

Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa od roku 2002 sa k nemu správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy

vo vzťahu k nemu aj k jeho rodičom. Počas celého obdobia, teda od roku 2002 doteraz, hrubo osočuje
a nadáva jemu aj jeho rodičom, počas celého obdobia mu sťažuje stretávanie sa s dcérou, čím mu
znepríjemňuje už roky pokojný život.

Kuvedenémupodaniunavrhovateľpripojilmnožstvolistín:súhlasStavebnejsporiteľneVÚB-Wustenrot,

a.s. so zápisom darovacej zmluvy na LV č. XXXX zo dňa ku 11.02.2003, záložná zmluva č. X
uzavretá medzi záložcom - navrhovateľom a záložným veriteľom Stavebná sporiteľňa VÚB - Wustenrot,
a.s. k bytu, zapísanému na LV č. XXXX, k.ú. E. zo dňa 26.03.1997, žiadosť o súhlas s prevodom
vlastníctva bytu adresovanú navrhovateľom a odporkyňou Stavebnej sporiteľni VÚB - Wustenrot,
a.s. zo dňa 30.01.2003, oznámenie o vybavovaní súhlasu na prevod vlastníctva navrhovateľa a

odporkyneadresovanúSprávekatastraTrenčínzodňa31.01.2003,úverovázmluvač.X,uzavretámedzi
veriteľom Stavebná sporiteľňa VÚB - Wustenrot, a.s. a dlžníkmi - navrhovateľom a odporkyňou dňa
26.03.1997, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/92/2009-54 zo dňa 22.06.2010, rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/231/2010 zo dňa 27.04.2011, čestné vyhlásenie N. A. o hrubom
správaní odporkyne k nej zo dňa 07.05.2009 a zo dňa 13.10.2014, uznesenie Okresného súdu Trenčín

č.k. 32P/206/2008-40 zo dňa 17.09.2009, uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 24Em/4/2009-86
zo dňa 23.03.2010, 3 ks fotografií zo dňa 18.09.2009, potvrdenie OO PZ Prešov - Juh zo dňa
20.09.2009 o podaní trestného oznámenia zo strany navrhovateľa ohľadom marenia výkonu úradného
rozhodnutia, 9 ks farebných fotografií, informácia o priebehu prevzatia dcéry zo školského klubu ZŠ
C., O. dňa 18.09.2009 zo dňa 26.09.2009, vyhotovená navrhovateľom, zápisnica OO PZ Trenčín

ČVS: ORP-1-OSV-TN- 2009, D.ú: 3067/TN-2009 o trestnom oznámení navrhovateľa zo dňa 07.10.2009
na odporkyňu, potvrdenie triednej učiteľky M.. K. C. zo dňa 02.10.2009, že jej žiačka A. A. sa v
období od 21.09.2009 do 02.10.2009 nesťažovala ani raz na bolesti zubov a ani ona nezbadala
žiadnu zmenu, potvrdenie triednej učiteľky M.. K. C. zo dňa 05.10.2009, že jej žiačka A. A. sa dňa
05.10.2009 nesťažovala na žiadne bolesti, vyjadrenie navrhovateľa v konaní sp. zn. 24Em/4/2009 zo

dňa 20.01.2010, potvrdenie základnej školy o konci vyučovania A. A. v piatky zo dňa 08.09.2009,
vyhlásenie I. O., vychovávateľky zo dňa 26.09.2011 k sp. zn. 22C/392/2012, dopyt navrhovateľa na
psychologičku O.. Q. M. zo dňa 14.10.2012, odpoveď psychologičky O.. Q. M. zo dňa 17.10.2012
ohľadne psychických prejavov jeho dcéry vo vyučovacom procese, dopyt navrhovateľa na spoločnosť
O. - C., s.r.o. zo dňa 14.10.2012, odpoveď spoločnosti O. - C., s.r.o. zo dňa 15.10.2012 ohľadne

vývinu psychického stavu maloletej A. A., podanie navrhovateľa v konaní sp. zn. 49Em/13/2008 zo
dňa 29.10.2008, oznámenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.10.2008 vo veci sp. zn. 62Em/12/2008
po výzve odporkyne na plnenie rozhodnutia Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/71/2008-19 zo dňa
29.04.2008 o predbežnom opatrení, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 49Em/13/2008-10 zo dňa
13.10.2008, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/251/2008-34 zo dňa 21.05.2009, uznesenie

OO PZ Trenčín zo dňa 24.03.2009 ČVS: ORP-1066/OLK-TN-08, potvrdenie o vzájomnej pomoci zo dňa
06.03.2008, podanie navrhovateľa vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 30Pv/71/2008
zo dňa 19.05.2008, rozhodnutie Obvodného úradu v Trenčíne č. 234/2008-05601/PL zo dňa 16.05.2008,
lekársky záznam z psychiatrického vyšetrenia A. A. zo dňa 05.12.2008, potvrdenie OO PZ Trenčín zodňa 16.05.2008, o tom, že odporkyňa sa dostavila na oddelenie vo veci nevrátenia dcéry A. A., mailová
komunikácia medzi účastníkmi zo dňa 05.01.2009, 30.10.2009, 05.08.2011, 16.11.2011, 12.02.2013,
podanie navrhovateľa zo dňa 20.01.2013, sťažnosť na prieťahy zo súdnoznaleckého posudku zo strany

navrhovateľa, odstúpenie od darovacej zmluvy zo dňa 30.03.2003.

Odporkyňa doručila súdu dňa 13.01.2015 písomné stanovisko k doplneniu dôvodov žalobného návrhu
zo strany navrhovateľa, v ktorom uviedla, že skutočnosti uvádzané navrhovateľom sú nepravdivé,
vymyslené, skreslené, účelovo podané a vytrhnuté z kontextu, s týmito absolútne nesúhlasí. Tieto nové

dôvody sú zároveň zmätočné a po právnej stránke sú nepochybne rozšírením skutkových dôvodov.
Vzniesla námietku premlčania práva navrhovateľa na vrátenie daru. Samotný navrhovateľ tvrdí, že jej
údajné závadné správanie začalo už v roku 2002, resp. 2003 a trvá doposiaľ. Ak by aj toto tvrdenie
navrhovateľa bolo pravdivé, premlčacia doba na uplatnenie nároku navrhovateľa na vrátenie daru
podľa § 630 Občianskeho zákonníka by uplynula už vo februári 2006. Ak by sa teda aj skutočnosti
uvádzané navrhovateľom preukázali ako pravdivé, čo kategoricky vylučuje, nárok navrhovateľa na

vrátenie daru, by aj tak bol premlčaný. Premlčacia doba je trojročná, beží odo dňa, keď právo mohlo byť
vykonané po prvýkrát. Premlčacia doba začala bežať dňom, kedy boli naplnené zákonné podmienky pre
začiatok jej behu a ďalšie trvanie týchto podmienok je z hľadiska premlčania nerozhodné. Premlčacia
doba pre uplatnenie nároku na vrátenie daru začína bežať od okamihu, kedy správanie obdarovaného
naplnilo znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka, v tejto veci teda už v roku 2002 (dokonca

pred darovaním), minimálne však vo februári 2003. Tvrdenia navrhovateľa o nátlaku na darovanie
bytu nesúvisia s jeho nárokom na vrátenie daru, ale tieto skutočnosti popiera. Poprela, že by sa k
navrhovateľovi správala popísaným spôsobom, naopak, je to práve navrhovateľ a jeho rodina, ktorí ju
neustále osočovali, ponižovali a napádali a ktorí sa aj pred maloletou dcérou vyjadrovali spôsobom, že
je neschopná matka, psychiatrický pacient, beštia, satan a podobne. Dňa 15.12.2008 sa presťahovala

do O., minimálne od tejto doby s navrhovateľom a jeho rodinou neudržiavala žiadne osobné kontakty,
a to ani telefonické ani mailové. K stretávaniu dochádzalo len výnimočne, v prípadoch, keď rodičia
navrhovateľa prišli do O., resp. C. pre ich dcéru. Komunikácia s navrhovateľom je tak už niekoľko
rokov čisto vecná a týka sa len práv a povinností k maloletej dcére. Poprela tvrdenú snahu odňať
navrhovateľovi dcéru, samotná dcéra odmietala stretávanie s navrhovateľom, a to od septembra

do novembra 2009. Popísala okolnosti, za ktorých došlo k úprave styku navrhovateľa s maloletou
dcérou. Pokiaľ navrhovateľ popisuje rozhodnutie Okresného súdu Prešov, podľa ktorého mala mariť
rozhodnutie súdu, Krajský súd v Prešove ako súd odvolací zrušil toto rozhodnutie o uložení poriadkovej
pokuty uznesením sp. zn. 19CoE 131/2010 zo dňa 30.11.2011. O bezdôvodnom privolávaní polície
nič nevedela, ona riešila políciu 2 krát - 16.05.2008, keď sa nemohla dostať k dcére a následne dňa

18.01.2013, keď bola napadnutá na ohliadke bytov rodičmi navrhovateľa. Pokiaľ ide o podvod pri
zavkladovaní darovacej zmluvy, poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/231/2010 zo
dňa 27.04.2011, vydaného v danej veci, v ktorom nebolo preukázané žiadne jej podvodné konanie.
Zastávala názor, že žaloba o vrátenie daru musí obsahovať presné, určité a nezameniteľné okolnosti,
ktoré majú byť považované za správanie sa obdarovaného, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Popis

správania sa obdarovaného musí byť jasne identifikovateľný, individualizovaný a časovo ohraničený.
Podanie navrhovateľa tieto skutočnosti neobsahuje. Žaloba neobsahuje konkrétne skutočnosti, ktoré by
mali popisovať individuálne správanie odporkyne, ktoré by bolo možné hodnotiť ako hrubé porušovanie
dobrých mravov. Namietla tiež, že za riadne a konkrétne uplatnenie dôvodov na vrátenie daru je možné
považovať až podanie navrhovateľa doručené jej na pojednávaní dňa 17.10.2014, čo má rozhodujúci

vplyv z hľadiska plynutia premlčacej doby. Súd nemôže poskytnúť ochranu práva založenú na dobrých
mravoch tej osobe, ktorá samotná dobré mravy nedodržuje. Od počiatku ona bola tou osobou, ktorá
navrhovateľovi ustupovala.

Navrhovateľ sa písomným podaním, doručeným súdu dňa 23.03.2015, vyjadril tak, že žalobu podal,

keď niekoľkoročné správanie sa odporkyne už prekročilo akúkoľvek únosnú mieru trpezlivosti darcu,
jeho rodičov, ale aj osôb, ochotných svedčiť v jeho prospech. Keďže naplánovaný cieľ odporkyne (rozbiť
manželstvo, urobiť z neho obludu pred súdom aj pred dieťaťom a získať dieťa pre seba) sa napokon
podarilo dosiahnuť aj s pomocou právnej šikany, nik o tomto cieli nemôže pochybovať. Za celé tie roky
odporkyňa takmer denne nosila do súdnych podateľní pre súd zavádzajúce a darcu očierňujúce listinné

dôkazy, pričom ani jedno z jej tvrdení sa nepotvrdilo. Citoval z podaní odporkyne, z rôznych súdnych
konaní. Nesúhlasil s tým, aby dieťa bolo zatiahnuté do tohto majetkového súdneho sporu. Zopakoval, že
odporkyňa sa snažila dieťa mu odňať, pri každom väčšom spore používa aj hrubé spôsoby manipulácie
dieťaťa. Nesúhlasil s námietkou premlčania zo strany odporkyne, pretože je presvedčený, že premlčanénemôžu byť skutočnosti, ktoré pre tie isté dôvody pretrvávajú naďalej a nadväzujúco pokračovali aj v
roku 2014. Spochybnil svedkov, navrhnutých odporkyňou a poukázal na účelové sťažnosti odporkyne
na vychovávateľku dieťaťa p. O. a matku navrhovateľa. Žiadal, aby súd návrhu vyhovel.

Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov.

Podľa § 37 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) právny úkon
sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 48 ods. 1 Občiansky zákonník od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny

úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa

k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 41 ods. 3 O.s.p. hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným

účastníkom, avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.

Návrhomnazačatiekonaniasanavrhovateľdomáhavydanianehnuteľností,ktorébolipredmetomdvoch
darovacích zmlúv z dôvodu, že sa domáha vrátenia darov, pretože obdarovaná odporkyňa sa správa k
nemu a členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje osobitný spôsob zániku právneho vzťahu, ktorý
môže darca vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Darca tak
môže urobiť vtedy, keď sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo
porušujúcim dobré mravy.

Pretože ust. § 630 Občianskeho zákonníka sa týka len prípadov, keď došlo k uzavretiu platnej darovacej
zmluvy a nemožno ho aplikovať na prípady, keď darovacia zmluva je za akéhokoľvek dôvodu neplatná,
súd sa v prvom rade zaoberal otázkou platnosti uzavretých darovacích zmlúv.

Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa vyvíjala vo vzťahu k nemu nátlak na darovanie bytu vyhrážkami
rozvodom, že pri uzavieraní zmlúv uviedla do omylu jeho, veriteľa - Stavebná sporiteľňa VÚB -
Wustenrot, a.s. i kataster a pri zavkladovaní zmlúv spáchala podvod, z ktorého dôvodu uspel v žalobe
na Správu katastra Trenčín na Krajskom súde sp. zn. 13S/92/2009.

V konaní nebolo zistené, že by dané práve úkony boli postihnuté neplatnosťou v zmysle ust. § 34 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Obe darovacie zmluvy tiež obsahujú podstatné náležitosti: dohodu o
predmete daru a dohodu o jeho bezodplatnosti. Obe zmluvy sú riadne vyhotovené v písomnej forme,
keďže predmetom daru boli nehnuteľnosti.V konaní tiež nebolo zistené, že by vôľa účastníkov zmluvy nebola slobodná a vážna, resp. že by
navrhovateľ ako darca vykonal právne úkony v omyle podľa § 49a Občianskeho zákonníka.

Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky
neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že
vôľa je slobodná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje,
resp.existuje,alevinejkvalite,nežtoukazujejejprejav.Vust.§49aObčianskehozákonníkajeupravený

omyl vo vôli, t.j. tzv. vnútorný omyl, ktorého podstata spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu
alebodostatočnúpredstavuodôsledkochprávnehoúkonu.Omylsamusítýkaťtakejokolnosti,bezktorej
by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila. Zároveň, druhý účastník musel omyl vyvolať alebo
aspoň o ňom musel vedieť. Omyl v pohnútke a v motíve (v cieli, v zameraní) urobenia právneho úkonu
ale zásadne nemožno považovať za dôvod neplatnosti právneho úkonu. Z hľadiska záverov obsahu
prejavenejvôleniejepodstatnýmotív,čipohnútka,tedavzdialenejšiepredpokladyapredstavy,zktorých

konajúca osoba vychádza a ktoré ju vedú k utváraniu vôle, ale zostávajú skryté a druhá strana o nich
nevie. Podstatné totiž je to, čo možno objektívnymi hľadiskami hodnotiť, teda to, akú vôľu účastník v
skutočnosti prejavil. To, čo si strana myslí, je celkom nerozhodné; k normotvornému procesu patrí jedine
prejav vôle, ostatné je úplne nerozhodné. Len to, čo obsahuje prejav vôle, je obsahom zmluvy (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/1567/2008 zo dňa 03.06.2009).

Z uvedeného hľadiska na platnosti darovacích zmlúv nič nemení tvrdenie navrhovateľa, že motívom pre
vykonanieúkonovzjehostranyakodarcubolasnahazachovaťmanželstvosodporkyňou,obdarovanou,
pretože sa mu vyhrážala rozvodom. Napokon, po uzavretí darovacích zmlúv sa im narodila spoločná
dcéra A. a všetci žili v spoločnej domácnosti až do roku 2008.

Účinky darovacích zmlúv nastali vkladom vlastníctva do katastra nehnuteľností. Darovacia zmluva k
podielu na byte č. X bola zavkladovaná príslušnou správou katastra dňa 13.01.2003 (V XXXX/XX) a
darovacia zmluva k podielu na byte č. X dňa 08.04.2009 (V XXXX/XX).

Je pravdivé tvrdenie odporcu, že Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 13S/92/2009-54 zo dňa
22.06.2010 zrušil rozhodnutie Správy katastra Trenčín, týkajúce sa druhej darovacej zmluvy (k podielu
na byte č. X) č. V XXXX/XX zo dňa 08.04.2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodov § 250j ods.
2, písm. a/ O.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľ namietal nezákonnosť rozhodnutia správy katastra,
pretože v texte darovacej zmluvy bol bez jeho vedomia vykonaný zo strany odporkyne jednostranný

zásah. Podľa názoru krajského súdu, ak bola darovacia zmluva zmenená jedným z účastníkov zmluvy
bez vedomia druhého účastníka, možno mať pochybnosti o tom, či sú ich prejavy vôle dostatočne určité
a zrozumiteľné vo vzťahu k celej zmluve. Správa katastra bola v prejednávanej veci povinná vziať do
úvahy aj skutočnosť, že po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva bol do darovacej zmluvy urobený
dodatočnýzápistextuohľadnezáložnéhoprávaabolpovinnýzaoberaťsaotázkou,čitaktozmenenýtext

darovacej zmluvy nemá vplyv na jej hodnovernosť vo vzťahu k určitosti a zrozumiteľnosti prejavov vôle
oboch účastníkov. Najvyšší súd SR ale rozsudkom sp. zn. 6Sžo/231/2010 zo dňa 27.04.2011 rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/92/2009-54 zo dňa 22.06.2010 zmenil tak, že žalobu navrhovateľa
zamietol. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci darovacej zmluvy
určitým a zrozumiteľným spôsobom v čl. I až V. zmluvy uviedli podstatné náležitosti právneho úkonu -

daru, v dôsledku čoho uzatvorili platný právny úkon v súlade s § 628 Občianskeho zákonníka. Z týchto
dôvodov správny orgán správne postupoval, keď po predložení súhlasu záložného veriteľa k prevodu
vlastníctva k predmetu daru dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu
vlastníckeho práva. Každý dodatočný zásah do zmluvy je potrebné posudzovať individuálne. Pokiaľ v
danej veci bol urobený jednostranný zásah do predloženej darovacej zmluvy v čl. VI., bolo potrebné

ho vyhodnotiť vzhľadom na jeho formu, obsah, ako aj účinky posudzovaním, či sa dotýka podstatných
náležitostí právneho úkonu podľa § 628 Občianskeho zákonníka. Zo skutkových zistení vyplýva, že
zápis urobený v čl. VI. zmluvy obdarovanou po podaní návrhu na vklad, sa žiadnym spôsobom netýkal
podstatných náležitostí zmluvy, nemá za následok zmenu v označení účastníkov zmluvy, označení
právneho úkonu, jeho predmetu, miesta a času právneho úkonu, v označení nehnuteľnosti ani žiadnym

spôsobom nepozmeňoval prejav vôle účastníkov konania. Z tohto dôvodu správa katastra postupovala
správne a v súlade so zákonom, keď povolila vklad vlastníckeho práva.V konaní ďalej nebolo zistené, že by odporkyňa bola v súvislosti s uzavretím darovacích zmlúv trestne
stíhaná za akýkoľvek trestný čin.

Pokiaľ ide o list navrhovateľa zo dňa 30.03.2003, ktorým navrhovateľ odporkyni oznámil, že od darovacej
zmluvy odstupuje, pretože zmluva nespĺňa požiadavky na zavkladovanie Správou katastra Trenčín, súd
konštatoval, že nejde o odstúpenie od zmluvy v zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré
by vyvolávalo právne účinky. Zmluvné strany si v darovacích zmluvách možnosť odstúpiť od zmlúv
nedojednali a táto možnosť nevyplýva ani z ust. Občianskeho zákonníka alebo iného zákona, a preto

je tento list navrhovateľa právne neúčinný.

Vychádzajúc z uvedeného súd konštatoval, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu dvoch platných
darovacích zmlúv, a preto sa následne zaoberal otázkou, či sa navrhovateľ od odporkyne riadne domáha
vrátenia daru.
Domáhanie sa vrátenia daru (výzva na vrátenie daru) je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý

smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Výzva ako právny úkon musí obsahovať náležitosti platného
právneho úkonu. Právna forma výzvy nie je stanovená zákonom, musí z nej však byť zrejmá vôľa darcu
smerujúca k tomu, aby obdarovaný vrátil vec. Ak sa vrátenie daru týka nehnuteľností, musí byť úkon
urobený písomne. Z obsahu výzvy musí byť zrejmé, kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu, pričom
nevhodné správanie obdarovaného musí byť opísané konkrétnym a nezameniteľným spôsobom, a čoho

sa domáha ten, kto výzvu urobil.

Navrhovateľ síce v návrhu uvádza, že odporkyňu vyzval na vrátenie darov dňa 18.02.2009, avšak
túto výzvu súdu v priebehu celého konania, a to ani na opakovanú žiadosť súdu na pojednávaní dňa
19.06.2015, nepredložil. Keďže v danej veci predmetom darovacích zmlúv boli nehnuteľnosti, musí

mať výzva na vrátenie darov zo strany navrhovateľa písomnú formu. Za tohto skutkového stavu súd
konštatoval, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by odporkyňu dňa
18.02.2009 (alebo ktorýkoľvek iný deň do dňa podania žalobného návrhu) vyzval na vrátenie darov.

Za prejav vôle darcu voči obdarovanému na vrátenie daru sa ale považuje i podanie žaloby, ktorou sa

navrhovateľ domáha vrátenia daru, a to okamihom jej doručenia obdarovanému (§ 41 ods. 3 O.s.p.). V
takom prípade výzvu darcu na vrátenie daru nahrádza samotná žaloba, za predpokladu, že spĺňa vyššie
popísané náležitosti hmotného práva. Výzva na vrátenie daru musí byť obsiahnutá v tej časti žaloby,
ktorá obsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností.

V predmetnom konaní navrhovateľ žalobný návrh doručil súdu dňa 28.09.2012. Pretože tento
neobsahoval náležitosti žalobného návrhu podľa § 42 ods. 3, § 79 ods. 1 O.s.p., súd ho uznesením
č.k. 22C/392/2012-4 zo dňa 03.12.2012 vyzval na jeho doplnenie. Navrhovateľ žalobu doplnil podaním,
doručeným súdu dňa 28.01.2013, ktoré v čl. V ods. 2 obsahuje priamu výzvu odporkyni na vrátenie
daru. Pokiaľ ide o dôvody vrátenia darov, v doplnení podania sa uvádza jediný konkrétny a datovaný

skutok, pre ktorý sa navrhovateľ vrátenia darov od odporkyne domáha, a to jeho fyzické napadnutie
odporkyňou dňa 24.02.2008. Ďalšími dôvodmi, pre ktoré sa navrhovateľ domáha vrátenia daru od
odporkyne, je: oznámenie OO PZ o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal
dopustiť, ale konanie bolo zastavené z dôvodu, že skutok nebol priestupkom; šikanózne podania
odporkyneporozvodeichmanželstvanarôzneorgány,ktorýmisasnažiladosiahnuťzákazstykusotcom

dieťaťa,jejporušovanievýkonurozhodnutia,ktorýmsúdrozhodoloúpravestykusdcérou,neumožnenie
stretávania sa navrhovateľa s dcérou, nevhodné vystupovanie (hrubé urážky navrhovateľa a členov
jeho rodiny pred dcérou aj na verejnosti, osočovanie). Súd sa stotožnil s argumentáciou odporkyne,
že takto popísané tvrdené nevhodné správanie odporkyne podľa názoru súdu nepredstavuje jasne,
zrozumiteľne, konkrétne a predovšetkým nezameniteľne označené správanie sa, ktoré by zakladalo

právo darcu - navrhovateľa domáhať sa vrátenia darov. Prvá výzva navrhovateľa na vrátenie darov
(žalobný návrh v znení jeho doplnenia zo dňa 28.01.2013) potom v tejto časti nespĺňa podmienku
určitosti právneho úkonu - iné konkrétne okolnosti, skutkové, časové a miestne vymedzenie tvrdeného
nevhodného správania sa obdarovanej.

Žalobný návrh v spojení s doplneným návrhom, doručeným súdu dňa 28.01.2013, bol odporkyni
doručený do vlastných rúk až dňa 14.07.2014, čo vyplýva z pripojenej doručenky, ktorá je súčasťou
súdneho spisu. Až týmto dňom teda došlo k tomu, že navrhovateľ ako darca riadne vyzval odporkyňu
ako obdarovanú na vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka z popísaného dôvodu.Následne navrhovateľ doručil súdu písomné podanie, označené ako „Žaloba o vrátenie daru Dôvody“,
t.j. doplnenie opisu nevhodného správania sa odporkyne, pre ktoré sa domáha vrátenia darov, v ktorom

miestne, časovo a skutkovo špecifikoval iné, ďalšie správanie sa odporkyne, ktoré v predchádzajúcich
podaniach neuvádzal. Predmetné podanie potom súd z hľadiska obsahu považoval za inú, ďalšiu výzvu
na vrátenie darov, adresovanú odporkyni z tam popísaných dôvodov. Podanie bolo odporkyni doručené
až na pojednávaní dňa 17.10.2014.

Vzhľadom k tomu, že odporkyňa vo veci vzniesla námietku premlčania, súd sa musel zaoberať najprv
otázkou, či nárok navrhovateľa nie je premlčaný.

Navrhovateľ sa domáha vrátenia daru od odporkyne z dôvodu, že táto hrubým spôsobom porušuje
dobré mravy. Hrubým porušením dobrých mravov je zvyčajne v zmysle právnej teórie i súdnej praxe ich
porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami,

neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne. Sústavné porušovanie dobrých mravov spočíva v tom,
že obdarovaný porušuje dobré mravy menej závažným spôsobom, ktoré porušovanie ale vzhľadom na
svoje trvanie, intenzitu, priebeh a vplyv na darcu alebo jemu blízke osoby nadobudlo charakter hrubého
porušenia dobrých mravov. Navrhovateľ v konaní písomne i ústne opakovane zdôrazňoval, že vrátenia
daru sa domáha z dôvodu sústavného porušovania dobrých mravov odporkyňou, ktoré pretrváva už od

roku 2002 (dokonca už pred uzavretím samotných darovacích zmlúv).

Právo darcu domáhať sa vrátenia daru podlieha premlčaniu vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá
začína plynúť odo dňa, keď darca mohol právo uplatniť po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka).
Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať po prvý raz. Nie je potom

rozhodujúce, z akého dôvodu, t.j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil
(napr. preto, že o svojom práve nevedel, že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka, akou
je choroba, a pod.). Pre začiatok behu premlčacej doby nemôže byť rozhodné, či a ako dlho trvali
podmienky pre uplatnenie práva, lebo premlčacia doba začala bežať dňom, kedy boli naplnené zákonné
podmienky pre počiatok jej behu a ďalšie trvanie týchto podmienok je z hľadiska premlčania nerozhodné.

Pokiaľ ide o skutky odporkyne, popísané navrhovateľom v prvej výzve na vrátenie daru, doručenej
odporkyni až dňa 14.07.2014, jediný presne datovaný skutok odporkyne, ktorým sa menovaná
mala dopustiť hrubého porušenia dobrých mravov voči odporcovi, malo byť jeho fyzické napadnutie
odporkyňou dňa 24.02.2008. Premlčacia doba na uplatnenie práva darcu - navrhovateľa na vrátenie

daru z tohto dôvodu potom uplynula dňa 24.02.2011, teda viac ako 3 roky predtým, ako bola výzva na
vrátenie daru doručená odporkyni, a preto súd konštatoval, že právo darcu navrhovateľa domáhať sa
vrátenia daru z popísaného dôvodu je premlčané.

Pokiaľ ide o tvrdené správanie odporkyne, popísané navrhovateľom v druhej výzve na vrátenie darov,

doručenej odporkyni dňa 17.10.2014, v bode 1.b výzvy, tohto sa mala odporkyňa dopúšťať v rokoch
2003-2012/2014; správania popísaného v bode 2.a výzvy v rokoch 2008-2012; správania popísaného v
bode 2.b výzvy v rokoch 2008-2009, správania popísaného v bode 3 výzvy v rokoch 2003-2012/2014.
V zmysle vyššie uvedeného premlčacia doba pre uplatnenie nároku na vrátenie daru začína plynúť
od okamihu, kedy správanie obdarovaného naplnilo všetky znaky uvedené v § 630

Občianskehozákonníka.Pretoženavrhovateľsavráteniadarudomáhazdôvodusícemenejzávažného,
ale sústavného porušovania dobrých mravov, ktoré už malo nadobudnúť charakter hrubého porušenia
dobrých mravov, a ktoré pretrvávalo podľa jeho tvrdení nepretržite od roku 2003 (resp. 2002 alebo 2008)
do roku 2014, je v posudzovanej veci pre zistenie začiatku plynutia premlčacej doby pre uplatnenie
nároku navrhovateľa na vrátenie darov rozhodujúce, kedy naplnilo tvrdené správanie odporkyne prvok

sústavnosti, a teda kedy mohol navrhovateľ prvýkrát uplatniť svoje právo na vrátenie daru od odporkyne.
Legálna definícia pojmu sústavnosť pritom neexistuje; z gramatického výkladu slova sústavný možno
vyvodiť, že ide o prvok pravidelný, stály, plánovitý (Slovník slovenského jazyka).

Rozhodujúce v danej veci je, že podľa názoru súdu prvok sústavnosti porušovania dobrých mravov

bol podľa tvrdení samotného navrhovateľa celkom nepochybne naplnený skôr, než 3 roky predo dňom
17.10.2014 (resp. 14.07.2014), kedy navrhovateľ preukázateľne prvýkrát uplatnil vo vzťahu ku odporkyni
nárok na vrátenie darov dvoma následnými výzvami. V poradí druhej výzve na vrátenie darov popísané
správanie odporkyne podľa tvrdení samotného navrhovateľa začalo už v roku 2003 (bod 1.b a 3 výzvy),t.j. 11 rokov pred doručením tejto výzvy na vrátenie daru odporkyni, resp. v roku 2008 (bod 2 a 2.b
výzvy), t.j. 6 rokov pred doručením tejto výzvy na vrátenie daru odporkyni. I keby súd konštatoval, že
prvok sústavnosti bol naplnený pri každej z navrhovateľom popísaných foriem nevhodného správania

sa odporkyne k nemu (keďže podľa jeho tvrdení ide o nepretržité nevhodné správanie sa odporkyne) až
po roku od počiatku tohto správania sa, premlčacia doba na uplatnenie jeho nároku na vrátenie darov z
dôvodu sústavného nevhodného správania sa odporkyne, popísaného v druhej výzve na vrátenie darov,
by začala plynúť v roku 2004, resp. v roku 2009 a uplynula by najneskôr ku dňu 31.12.2007, resp.
31.12.2012. Keďže predmetná druhá výzva na vrátenie darov odporkyni bola preukázateľne menovanej

doručená až dňa 17.10.2014, súd konštatoval, že i v tomto prípade je právo darcu - navrhovateľa
domáhať sa vrátenia daru z dôvodov sústavného nevhodného správania sa odporkyne, uvádzaných v
druhej výzve, premlčané.

Nemožno pritom súhlasiť s vyjadrením navrhovateľa, že trvanie popísaného stavu, keď odporkyňa sa
voči nemu popísaným spôsobom správala až do roku 2014, mohlo spôsobiť posun začiatku plynutia

premlčacej doby na uplatnenie práva na vrátenie daru na celú dobu, kedy porušovanie dobrých mravov
trvalo. Ako je uvedené vyššie, pre začiatok plynutia premlčacej doby nie je rozhodné, či a ako dlho trvali
podmienky pre uplatnenie práva, lebo premlčacia doba začala plynúť dňom, kedy boli prvýkrát naplnené
zákonné podmienky pre počiatok jej plynutia.

Totožný právny názor vyslovil i Najvyšší súd ČR v uznesení sp. zn. 32Odo 429/2003 zo dňa 26.05.2004,
pričomsúdvzhľadomnablízkosťslovenskejačeskejprávnejúpravyohľadneinštitútupremlčania,nemal
dôvod na toto rozhodnutie neprihliadnuť.

Vzhľadom k tomu, že súd konštatoval, že nárok navrhovateľa na vrátenie daru je z vyššie uvedených

dôvodov premlčaný, z dôvodu hospodárnosti konania sa nezaoberal vecne jednotlivými dôvodmi, resp.
formami správania sa odporkyne vo vzťahu k navrhovateľovi a jemu blízkym osobám a v tomto smere
nevykonal dôkazy, navrhované účastníkmi konania.

Súčasťou rozsudku je i výrok súdu o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Plne úspešnej odporkyni patrí náhrada
trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Trovy konania odporkyne pozostávajú z náhrady trov

právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) a z náhrady iných trov konania vo výške 57,52
€. Predmetom sporu bolo vydanie nehnuteľností, ktorých hodnotu navrhovateľ v doplnenom návrhu
určil na sumu 11 484,- €, a preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
zástupcu navrhovateľa je 270,54 € podľa § 10 ods. 1 vyhlášky. Zástupca odporkyne vykonal 5 úkonov

právnej služby á 270,54 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k žalobe, účasť na
pojednávaní dňa 17.10.2014, písomné vyjadrenie k doplneniu dôvodov žaloby zo dňa 18.12.2014, účasť
na pojednávaní dňa 19.06.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky. Zástupcovi odporkyne ďalej
patrí podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 4 x režijný paušál á 8,04 € za úkony v roku 2014 a 1 x 8,39 € za
úkon v roku 2015 v celkovej výške 40,55 €. Nakoľko zástupca odporkyne je platiteľom DPH, patrí mu z

odmeny a náhrad spolu vo výške 1 393,25 € i DPH v sadzbe 20 % a vo výške 278,65 €. Trovy právneho
zastúpenia tak predstavujú spolu sumu 1 671,90 €. Odporkyni osobne tiež vznikli hotové výdavky v
súvislosti s cestou z miesta jej bydliska v O. na pojednávania súdu v Trenčíne v dňoch 17.10.2014 a
19.06.2015, ktorých sa osobne zúčastnila, a to 2 x cestovné vlakom O. - C. a späť, t.j. 2 x 0,94 € x 2, t.j.
3,76 € a 2 x cestovné vlakom C. - Trenčín a späť, t.j. 2 x 13,44 € x 2, t.j. suma 53,76 €; spolu cestovné

náklady odporkyne 57,52 €.

Súd v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal navrhovateľa na zaplatenie náhrady trov konania na účet
zástupcu odporkyne.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoženevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu

prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.