Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/849/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214202044
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3214202044.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcov : 1/ A. F., nar. XX.XX.XXXX,
2/ J. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom kpt. M. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpených
advokátom U. A., M. XXXX/XX, XXX XX Q. nad Q., proti žalovanému: Poľnohospodárske bytové
družstvo Topoľčany, so sídlom Mojmírova 3, 955 01 Topoľčany, IČO: 00 596 779, právne zastúpenému

Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 3, 955 01
Topoľčany, o odstránenie neoprávnenej stavby , na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 01. júna 2015, č. k. 6C/72/2014-381 , takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak,
že žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému na účet jeho
právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia v sume 417,64,- eur.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie , žalobu v celom rozsahu zamietol a
žalobcov 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu
trovy právneho zastúpenia v sume 835,285,- eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Právne vec posúdil podľa ust. § 126 ods. 1, § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 7 ods. 1 O.s.p.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa podaným návrhom domáhali, aby súd
zaviazal žalovaného odstrániť na vlastné náklady kanalizačnú šachtu a časť kanalizačného potrubia
nachádzajúce sa na parcele registra "C" evidovanej na katastrálnej mape ako parc. č. 674/11 orná
pôda o výmere 367 m2 a nahradiťžalobcom trovy konania. Podaním doručeným súdu na pojednávaní
dňa 10.2.2015 žalobcovia upravili petit tak, že sa domáhajú, aby súd zaviazal žalovaného (1.) na

vlastné náklady odstrániť kanalizačnú šachtu a časť kanalizačného potrubia nachádzajúce sa v kat.
úz. Uhrovec na parcele zapísanej v Katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bánovce nad
Bebravou na LV č. 112 ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. 674/11
orná pôda o výmere 367 m2, (2.) na vlastné náklady odstrániť zeminu kontaminovanú prevádzkou
kanalizačnej šachty a kanalizačného potrubia nachádzajúcich sa v kat. úz. Uhrovec na parcele zapísanej
v Katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou na LV č. 112 ako parcela

registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. 674/11 orná pôda o výmere 367 m2 na celej
výmere označenej parcely do hĺbky 20 cm a nahradiť ju nezávadným pôdnym substrátom, (3.) nahradiť
žalobcom trovy konania. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že sú výlučnými vlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti, ktorú nadobudli na základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo
dňa 17.12.2003 od Obce Uhrovec. Na predmetnej nehnuteľnosti je umiestnené kanalizačné potrubie
zabezpečujúce odvod splaškových vôd z bytovky do obecnej čističky odpadových vôd a kanalizačná

šachtaslúžiacaprecelúbytovku(ideobytovýdomsúp.č.402evidovanejvkat.úz.UhrovecnaLVč.237).
Toto kanalizačné potrubie a kanalizačnú šachtu vybudoval v minulosti žalovaný, čo vyplýva z vyjadreniaObce Uhrovec zo dňa 4.10.2013 a z vyjadrení samotného žalovaného. Predmetné kanalizačné potrubie
a kanalizačná šachta sú vodohospodárske diela, na postavenie ktorých sa vyžaduje resp. vyžadovalo
povolenie príslušného vodohospodárskeho orgánu. Takéto povolenie na výstavbu vodohospodárskeho

diela nebolo vydané, žalovaný teda postavil predmetnú vodohospodársku stavbu neoprávnene, preto
sa žalobcovia domáhajú odstránenia tejto stavby podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako
ďalší dôvod žalobcovia uviedli, že kanalizačná šachta umiestnená na ich pozemku je dlhodobo v
havarijnom stave, v dôsledku čoho dochádza ku kontaminácii pôdy, čo bolo potvrdené Výskumným
ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy so sídlom v Bratislave, ktorý odberom pôdnych vzoriek a

vykonaním skúšky zistil, že obsah dusíkatých látok v pôde zasiahnutej splaškami je 1,5 krát vyšší ako v
kontrolnej nezasiahnutej pôde. Výrazné rozdiely v tejto pôde sú aj v obsahu mikroorganizmov, konkrétne
baktérií fekálneho znečistenia, takisto aj obsah chloridov je v zasiahnutej pôde vyšší ako v kontrolnej
nezasiahnutej pôde. Podľa interpretácie výskumného ústavu je v takomto prípade reálna možnosť,
že sa zo splaškových vôd dostávajú do pôdy aj iné látky, ktoré môžu byť pre životné prostredie ešte
nebezpečnejšie (ťažké kovy, organické polutanty, parazity, vírusy). Okrem toho pracovníci Okresného

úradu Bánovce nad Bebravou, odbor starostlivosti o životné prostredie zistili, že cez kanalizačnú šachtu
vytekala splašková odpadová voda, teda že kanalizačná šachta nie je vodotesná, v dôsledku čoho sa
voči žalovanému ako vlastníkovi kanalizačnej šachty a kanalizačného potrubia začne aj správne konanie
vo veci uloženia pokuty. Ďalej žalobcovia uviedli, že pre prípad, že by súd považoval predmetnú stavbu
za oprávnenú, domáhajú sa odstránenia tejto stavby podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho

zákonníka s tým, že pokiaľ by aj došlo k udeleniu súhlasu na zriadenie predmetnej stavby, nezakladá
to právo žalovaného mať na ich pozemku postavenú predmetnú vodohospodársku stavbu časovo
neobmedzene. Súhlas so stavbou kanalizačného potrubia a kanalizačnej šachty na dotknutom pozemku
možno považovať len za dočasné obligačné právo stavebníka, pričom vlastník dotknutého pozemku má
právo takýto súhlas kedykoľvek odvolať, resp. má právo zmluvu uzavretú na neurčitý čas vypovedať,

teda nie je povinný trpieť cudziu stavbu na svojom pozemku proti svojej vôli. Žalobcovia ako vlastníci
pozemku nesúhlasia s tým, aby bola predmetná stavba na ich pozemku postavená, preto - keďže im
bolo zo strany žalovaného a Obce Uhrovec prezentované, že súhlas na postavenie spornej stavby
bol daný - z opatrnosti listom zo dňa 26.11.2013 vypovedali zmluvný vzťah, ktorého predmetom bol
záväzok strpieť prevádzkovanie kanalizačného potrubia a kanalizačnej šachty na ich pozemku. Nie je

možné od nich spravodlivo požadovať, aby trpeli predmetnú cudziu stavbu na svojom pozemku, pričom
ak aj žalovaný staval na cudzom pozemku na základe obligačného práva, musel počítať s tým, že
toto právo nie je časovo neobmedzené a vedome vzal na seba riziko z toho vyplývajúce; o to viac to
platí pre toho, kto staval len na základe ústneho súhlasu vlastníka pozemku (navrhovatelia poukázali
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2261/2001 zo dňa 19.5.2003). Kľúčovou otázkou

bolo, či v čase zriadenia stavby kanalizácie vrátane kontrolnej šachty bol daný súhlas vtedajšieho
vlastníka pozemku parc. č. 674/11 (resp. pozemku, ktorého súčasťou v tom čase bola dnešná parcela
č. 674/11) s touto stavbou. Súd dospel k záveru, že aj keď písomný súhlas vtedajšieho vlastníka
- Obce Uhrovec - v tomto konaní nebol dohľadaný (teda nebola preukázaná existencia písomného
súhlasu), z vyššie citovaného vyjadrenia Obce Uhrovec, doručeného súdu dňa 27.11.2014, vyplýva, že

obec nikdy proti kanalizácii neprotestovala a ani namietala porušenie svojich vlastníckych práv, hoci o
výstavbe kanalizácie vedela, pričom obec samotná bola v r. 1995 žiadateľom o povolenie na vypúšťanie
odpadových vôd z kanalizácie pre 60 b.j., vrátane bytového dom s 20 b.j., od ktorého predmetná
kanalizácia vedie. Odporca a Obec Uhrovec teda konali pri výstavbe kanalizácie a jej následnom
pripojení na ČOV v úzkej súčinnosti a z toho vyplýva, že ak aj neexistoval písomný súhlas Obce Uhrovec

so zriadením stavby kanalizácie na jej pozemku, tento súhlas musel byť daný aspoň konkludentne.
Na písomnom súhlase nie je možné trvať aj preto, že išlo o stavbu, ktorá bola považovaná za stavbu
vo všeobecnom záujme (v prospech bytového domu, teda obyvateľov obce) postavenú na obecnom
pozemku. Okrem toho z odôvodnenia rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Topoľčany
sp. zn. ŠVSaOO 933/95 Dk z 12.12.1995 o povolení na vypúšťanie odpadových vôd z kanalizácie

vyplýva, že žiadateľom o vydanie tohto povolenia bola práve Obec Uhrovec. Už samotnú žiadosť obce
o vydanie rozhodnutia o povolení vypúšťania odpadových vôd, ktorá zahŕňala aj vypúšťanie vôd z
tej kanalizácie, ktorá je predmetom tohto konania, možno považovať za prejav súhlasu so zriadením
stavby tejto kanalizácie na obecnom pozemku. Aj neskoršie konanie Obce Uhrovec, keď pri predaji
pozemkov, cez ktoré vedie dotknutá kanalizácia, zriaďovala vecné bremená na účely opravy a údržby

tejto kanalizácie, svedčí o tom, že obec si nielen bola vedomá zriadenia tejto stavby na jej pozemku,
ale bola s touto stavbou uzrozumená, nepovažovala ju za neoprávnenú. Napokon, skutočnosť, že Obec
Uhrovec dala súhlas na zriadenie tejto stavby, popierali v tomto konaní iba samotní žalobcovia, čo súd
považoval za účelové. Z vyjadrení Obce Uhrovec (zo 4.10.2013 na žiadosť žalobcov aj z 26.11.2014na výzvu súdu) a z ďalšieho konania obce jednoznačne vyplýva, že obec súhlas na zriadenie tejto
stavby dala. Z povahy a účelu stavby, ktorým je poskytovanie služieb (odvod odpadu) bytovému domu
vyplýva, že nejde o stavbu dočasnú, teda súhlas s jej zriadením (či už výslovný alebo konkludentný)

je potrebné považovať za súhlas časovo neobmedzený, pokiaľ nebol preukázaný opak. Žalobcovia
nepreukázali, že by tento súhlas bol daný dočasne resp. len na dobu určitú. Na druhej strane, aj keď je
potrebné stavbu považovať za oprávnenú, možno ako neoprávnené posudzovať prípadné emisie tejto
stavby, najmä ak sú spôsobené poruchou resp. nekvalitou danej stavby a ich dôsledkom je znečistenie
pozemku. Žalobca v tomto konaní uvádzal, že stavba znečisťuje pozemok a predkladal k tomu aj

dôkazy(výsledkyrozborupôdy,listinyzosprávnehokonania)resp.dôkaznénávrhy(návrhnavyžiadanie
stanoviska orgánu životného prostredia či znalecké dokazovanie). Petit návrhu, tak ako bol pôvodne
predložený však smeroval výlučne k odstráneniu stavby, preto (vzhľadom na vyššie uvedené právne
posúdenie) súd považoval akékoľvek posudzovanie rozsahu, závažnosti a príčin znečistenia pozemku
za nesúvisiace s predmetom konania (pri znečistení emisiami stavby sa možno domáhať odstránenia
tohto znečistenia, prípadne zjednania nápravy - toho sa žalobcovia pôvodne nedomáhali, nie však

odstránenia stavby, ak nejde o stavbu neoprávnenú). Protokol Výskumného ústavu pôdoznalectva
a ochrany pôdy Bratislava o prevzatí a skúšaní vzorky predložený žalobcami preukazuje len to, že
skúmaná vzorka bola kontaminovaná, nie je však zrejmé, z akých dôvodov (kde bol pôvod tejto
kontaminácie). Znalecký posudok znalca Ing. Jozefa Kňazeho č. 03/2014 bol vypracovaný na základe
objednávky žalobcu 1/, ktorý zadal znalcovi úlohu vyčísliť straty na úrode poľnohospodárskych plodín

po kontaminácii pôdy splaškovou vodou presakujúcou z inšpekčnej šachty kanalizácie v rokoch 2012,
2013 a 2014 na pozemku parc. č. 674/11, navrhnúť opatrenia na odstránenie negatívnych činiteľov
pri pestovaní poľnohospodárskych plodín po kontaminácii pôdy splaškovými vodami a stanoviť výšku
nákladov na revitalizáciu pôdy. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že znalec neskúmal skutočný
rozsah kontaminácie pôdy ani jeho dôvody (nevykonával odber a skúšanie vzoriek), zameral sa len

na vyčíslenie straty na úrode v dôsledku vynúteného neobrábania pôdy z dôvodu jej kontaminácie.
Tieto skutočnosti budú predmetom dokazovania v samostatnom konaní, na ktoré súd vylúčil návrh
žalobcov uložiť žalovanému odstránenie kontaminovanej zeminy a jej nahradenie nezávadným pôdnym
substrátom (keďže navrhovatelia rozšírili návrh o túto časť petitu až na treťom pojednávaní). Pre toto
konanie (pre rozhodnutie o odstránení stavby) je však určujúca oprávnenosť stavby podľa § 135c ods.

1 Občianskeho zákonníka a oprávnenosť zásahu do vlastníckeho práva žalobcov podľa § 126 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Súd teda v tomto konaní dospel k záveru, že súhlas Obce Uhrovec so
stavbou kanalizácie a kanalizačnej šachty na pozemku, ktorý v tom čase vlastnila Obec Uhrovec, bol
daný a že tento súhlas nebol časovo obmedzený. Žalobcovia teda neuniesli dôkazné bremeno, keď
tvrdili, že stavba bola zriadená na ich pozemku neoprávnene resp. že do ich vlastníckeho práva k

pozemku bolo neoprávnene zasiahnuté. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal náhradu trov konania žalovanému, ktorý bol vo veci plne úspešný.
Trovy konania žalovaného spočívajú len v trovách právneho zastúpenia tak, ako ich vyčíslil právny
zástupca žalovaného v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

"vyhláška"). Súd pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal z predmetu sporu, ktorým bolo
odstránenie stavby, pričom jeho hodnotu možno vyjadriť v peniazoch len s nepomernými ťažkosťami
(zisťovanie hodnoty stavby by podstatne presahovalo nevyhnutný rozsah dokazovania v tomto konaní a
predstavovalo by neprimerané výdavky). V takomto prípade podľa § 11 ods. 1 vyhlášky základná sadzba
tarifnej odmeny predstavuje 1/13 výpočtového základu, čo je na rok 2014 suma 61,85 eur (nie 61,87

eur, ako uviedol vo vyúčtovaní právny zástupca žalovaného) a na rok 2015 suma 64,53 eur. Súd priznal
ako účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia žalovaného odmenu advokáta za sedem úkonov
právnej služby (1. prevzatie veci a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 26.6.2014;
2. podanie na súd - vyjadrenie k návrhu zo 4.8.2014; 3. účasť na pojednávaní dňa 16.9.2014; 4. účasť
na pojednávaní dňa 17.12.2014; 5. účasť na pojednávaní dňa 10.2.2015; 6. účasť na pojednávaní dňa

20.4.2015; 7. účasť na pojednávaní dňa 1.6.2015). Za každý z týchto úkonov vykonávaných v roku 2014
patrí právnemu zástupcovi žalovaného odmena vo výške 61,85 eur a paušálna náhrada nákladov podľa
§ 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04 eur (t. j. 4 x 61,85 eur + 4 x 8,04 eur = 279,56 eur) a za každý z týchto
úkonov vykonávaných v roku 2015 mu patrí odmena vo výške 64,53 eur a paušálna náhrada nákladov
vo výške 8,39 eur (t. j. 3 x 64,53 eur + 3 x 8,39 eur = 218,76 eur). Vzhľadom k tomu, že právny zástupca

vykonával úkony právnej služby (účasť na pojednávaniach) mimo svojho sídla (ktoré má v Topoľčanoch),
patrí mu aj náhrada za stratu času (§ 17 vyhlášky) pri ceste na pojednávania, a to vo výške 13,40 eur
za každú polhodinu strávenú na ceste v roku 2014 a 13,98 za každú polhodinu strávenú na ceste v
roku 2015 (teda pri dvoch pojednávaniach v roku 2014 a troch v roku 2015 a pri dvoch polhodináchstrávených zakaždým na ceste z Topoľčian do Bánoviec nad Bebravou a späť je to 2 x 2 x 13,40 eur
+ 3 x 2 x 13,98 eur = 137,48 eur) a náhrada cestovného (§ 16 ods. 4 vyhlášky), ktorá pri vzdialenosti
Topoľčany - Bánovce nad Bebravou a späť spolu 50 km, priemernej spotrebe vozidla 5,7 l nafty/100 km

(podľa osvedčenia o evidencii vozidla predloženého právnym zástupcom žalovaného) a pri základnej
náhrade za každý 1 km jazdy vo výške 0,183 eur predstavuje (nižšie uvedené ceny nafty sú priemerné
ceny podľa Štatistického úradu SR, keďže právny zástupca žalovaného nepredložil doklady o skutočnej
cene, za ktorú naftu kupoval, očistené od DPH, keďže právny zástupca žalovaného je platiteľom DPH
a teda DPH bude pripočítaná na konci výpočtu trov):

- za cestu dňa 16.9.2014: 50 km x 5,7 l/100km x 1,118 eur/l bez DPH + 50 km x 0,183 eur/km = 12,34 eur
-zacestudňa17.12.2014:50kmx5,7l/100kmx1,032eur/lbezDPH+50kmx0,183eur/km=12,09eur
- za cestu dňa 10.2.2015: 50 km x 5,7 l/100km x 0,928 eur/l bez DPH + 50 km x 0,183 eur/km = 11,79 eur
- za cestu dňa 20.4.2015: 50 km x 5,7 l/100km x 0,997 eur/l bez DPH + 50 km x 0,183 eur/km = 11,99 eur
- za cestu dňa 1.6.2015: 50 km x 5,7 l/100km x 1,009 eur/l bez DPH + 50 km x 0,183 eur/km = 12,03 eur
Spolu teda náhrada cestovného 12,34 eur + 12,09 eur + 11,79 eur + 11,99 eur + 12,03 eur = 60,24 eur

(bez DPH). Spolu všetky odmeny a náhrady právneho zástupcu žalovaného predstavujú: 279,56 eur +
218,76 eur + 137,48 eur + 60,24 eur = 696,04 eur. Keďže právny zástupca žalovaného je platiteľom DPH,
zvyšuje sa táto odmena o DPH 20 % (t. j. DPH 139,21 eur), teda celková odmena právneho zástupcu
žalovaného je 835,25 eur.
2. Proti tomuto rozsudku, jeho výrokovej časti, ktorou okresný súd priznal žalovanému náhradu trov

konania, podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a
žiadali , aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že sa účastníkom
náhrada trov konania nepriznáva. Nespochybnil skutočnosť, že žalovaný mal v konaní plný úspech, čo
v zásade odôvodňuje postup súdu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Aj v takomto prípade musí súd skúmať, či
nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí úspešnému účastníkovi nárok na náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Okresný súd sa dôvodmi na postup podľa § 150 ods. 1
O.s.p. nezaoberal. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nemusí spočívať iba v osobných, majetkových
či iných pomeroch účastníkov , ale súd má brať do úvahy i skutočnosť, ktorá viedla účastníkov k
uplatneniu ich práva pred súdom ako i ich postoj v konaní, ako i uvedenie relevantných skutočností
a predloženia dôkazov už pri prvom jeho úkone. Rozhodnutie o žalobe o odstránenie kanalizačnej

šachty a kanalizačnej prípojky bolo závislé od vyriešenia otázky, či predmetná stavba bola vybudovaná
oprávnene , teda so súhlasom vlastníka pozemku. Túto skutočnosť sa pokúšali zistiť od žalovaného
i od obce Uhrovec ešte pred podaním návrhu a to výzvou zo dňa 22.8.2013 a 26.9.2013. Obec
Uhrovec sa v odpovedi zo dňa 4.10.2013 odpovedi vyhla a žalovaný v odpovedi zo dňa 9.9.2013 síce
uviedol, že Obec Uhrovec ako vtedajší vlastník pozemku dala súhlas so stavbou potrubia, súhlas však

nedoložili. Súd na základe rozsiahleho dokazovania a najmä nepriamych dôkazov dospel k záveru
o existencii konkludentného súhlasu vlastníka pozemku so zriadením kanalizačnej šachty a prípojky ,
je nesporné, že podanie žaloby i následný rozsah dokazovania spôsobilo v rozhodujúcej miere práve
konanie žalovaného a preto, aj keď bol v konaní úspešný, mal súd pri rozhodovaní o trovách konania
na túto skutočnosť prihliadať práve použitím ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

3. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti ako správny potvrdiť . Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že jediným
argumentom žalobcov v odvolaní je poukaz na ust. § 150 O.s.p. Výnimočné okolnosti v zmysle vyššie
citovaného zákonného ustanovenia nenastali a súd sa správne riadil pri úvahe o náhrade trov konania
zásadou zodpovednosti za výsledok. Žalobcovia nadobudli pozemok, na ktorom sa nachádza šachta

a kanalizačné potrubie , ktorých odstránenie sa v spore domáhali, v roku 2003 kúpnou zmluvou od
obce, pričom už z okolností tejto kúpy bolo zrejmé, že žalobcovia boli s existenciou šachty a potrubia
uzrozumení, a nemali voči nim námietky. Pokiaľ by obec s existenciou šachty a potrubia nesúhlasila,
ťažko by si zriaďovala vecné bremeno. Žalobcovia podali návrh 11 rokov po kúpe s tvrdením, že na ich
pozemku je šachta a potrubie protiprávne . Pred podaním návrhu na súd so žalobcami komunikovali,

o čom doložili do spisu listinné dôkazy . Konanie sa predlžovalo v dôsledku dodatočných dôkazných
prostriedkov predkladaných žalobcami, najmä od decembra 2014.
4. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v dôsledku rekodifikácie civilného práva procesného dňom
1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex a to Civilný sporový poriadok „CMP“ (zák. č.
160/2015 z.z.) . Vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1 CSP , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (za účinnosti „starého“ civilného kódexu,
ktorým bol Občiansky súdny poriadok) .
5. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie okresného súdu , výrok rozsudku v časti priznanej
náhrady trov konania. Podľa názoru odvolacieho súdu, účastníkovi nemožno odňať nadobudnuté právona preskúmanie veci v časti trov konania nielen čo do nároku, ale aj výšky, keďže toto právo nadobudol
do 30.06.2016 už v rámci začatého odvolacieho konania
6. Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu vo veci, ktorá sa uplatňuje v

sporovom konaní , o ktoré ide nepochybne aj v preskúmavanej veci, keďže len v tomto sa dá hovoriť
o úspechu, resp. neúspechu vo veci.
7. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci tiež to, za akých okolností
bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k
plneniu procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania a pod.

8. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie
§ 150 ods. 1 O.s.p. nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti,
ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v konaní s tým, že je potrebné prihliadať
k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov; je potrebné vziať do
úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto
rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy

treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti
na strane účastníkov, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na
strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať,
aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech (porovnaj uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/6/2013 zo dňa 25.11.2013, sp. zn. 4MCdo/4/2008

zo dňa 29.04.2009, sp. zn. 4MCdo/2/2008 zo dňa 25.02.2009). Judikatúra najvyššieho a ústavného
súdu v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p. zdôrazňuje potrebu riadneho preukázania a
odôvodnenia splnenia výnimočných okolností hodných osobitného zreteľa v konkrétnom prípade, ktorý
odôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnému účastníkovi konania (porovnaj napríklad
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/12/2008 zo dňa 14.10.2008 a nálezy

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/122/2009 zo dňa 10.09.2009, sp. zn. I.ÚS/109/2009
zo dňa 24.06.2009, sp. zn. I.ÚS/248/2010 zo dňa 21.10.2010, sp. zn. I.ÚS/423/2010 zo dňa 04.06.2011
alebo sp. zn. III.ÚS/212/2009 zo dňa 10.11.2009); uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS/563/2011 zo dňa 08.12.2011. Z uvedeného výkladu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.
predovšetkým vyplýva, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia prichádza do úvahy iba výnimočne a

že (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému
účastníkovi, treba posudzovať komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk (nie iba z
jedného hľadiska).
9. Skúmanie dôvodov hodných osobitného zreteľa len z hľadiska pozície žalobcov 1/ a 2/ bez toho, aby
súd vec skúmal aj z ďalších do úvahy prichádzajúcich hľadísk by bolo v rozpore s ustanovením § 150

ods. 1 O.s.p. Súd preto musel skúmať, či tu sú (alebo nie sú) dané dôvody hodné osobitného zreteľa aj s
prihliadnutím na postoj účastníkov v konaní a predovšetkým sa musel zaoberať tým, či žalovanému ako
účastníkovi , ktorému náhrada trov inak prislúcha, uviedol rozhodujúce skutočnosti a dôkazy pri prvom
úkone, ktorý im patril a umožnili tým žalobcom dozvedieť sa o nich ešte pred prvým pojednávaním;
v súvislosti s postojom žalobcov bolo nevyhnutné skúmať, či väčšinu trov vzniknutých žalovanému

nespôsobili aj samy svojím postupom v konaní.
10. Po zohľadnení všetkých uvedených kritérií má odvolací súd za to, že v prejednávanej veci ide o
prípad, kedy je z pohľadu žalobcov daný dôvod hodný osobitného zreteľa spôsobený charakterom
tohto konania ako i charakterom procesnej situácie. Z obsahu spisu okresného súdu nepochybne
vyplýva, že žaobcovia 1/ a 2/ sú výlučnými vlastníkmi predmetnej nehuteľnosti , ktorú nadobudli na

základe kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 17.12.2003 od Obce Uhrovec.
Teda už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy sa na predmetnej nehnuteľnosti nachádzali kanalizačné
potrubie a kanalizačná šachta , ktoré vybudoval v minulosti žalovaný. Okresný súd uviedol , že súhlas
Obce Uhrovec so stavbou kanalizácie a kanalizačnej šachty na pozemku, ktorý v tom čase vlastnila
Obec Uhrovec, bol daný a tento súhlas nebol časovo obmedzený, pričom skonštatoval, že aj keď

písomný súhlas vtedajšieho vlastníka - Obce Uhrovec - v tomto konaní nebol dohľadaný (teda nebola
preukázaná existencia písomného súhlasu), z vyššie citovaného vyjadrenia Obce Uhrovec, doručeného
súdu dňa 27.11.2014, vyplýva, že obec nikdy proti kanalizácii neprotestovala a ani nenamietala
porušenie svojich vlastníckych práv, hoci o výstavbe kanalizácie vedela, pričom obec samotná bola
v r. 1995 žiadateľom o povolenie na vypúšťanie odpadových vôd z kanalizácie. Žalobcovia predložili

korešpondenciu preukazujúcu, že mali záujem pred podaním žaloby zistiť rozhodné skutočnosti , či bol
daný súhlas obce ako i povolenie na vybudovanie kanalizačnej šachty a potrubia. Žalobcovia vykonávali
úkony a predkladali návrhy v priebehu konania s poukazom na skutočnosť, že tieto nemohli uplatniť priprvom úkone. Nie je dôvodná námietka žalovaného , že konanie sa predlžovalo v dôsledku dodatočných
dôkazných prostriedkov predkladaných žalobcami, najmä od decembra 2014 .
11. Rovnako odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia sa domáhali svojich nárokov z

dôvodu, že dochádzalo k poruchám na kanalizačnej šachte a za týmto účelom sa uskutočnilo niekoľko
stretnutí žalobcov so zástupcami obce, pred podaním žaloby, za účelom dohodnutia postupu pri oprave
ako i vysporiadania nárokov súvisiacich s náhradou škody, ktorá im vznikla.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu, je daný dôvod hodný osobitného zreteľa a aplikáciu ust. § 150 ods.
1 O.s.p., keď odvolací súd zistil neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu,

povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, ako i osobné pomery. V
ust. § 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd našiel spravodlivú rovnováhu v zmysle základného práva na súdnu
ochranu garantovanú v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
13. V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že je spravodlivé, aby žalobcovia 1/ a 2/ zaplatili
časť trov konania, ktoré vznikli v dôsledku podanej žaloby a to vo výške jednej polovice priznaných trov,
t.j. vo výške 417,64,- eur , ktoré zaviazal zaplatiť žalobcom 1/a 2/ spoločne a nerozdielne k rukám

právneho zástupcu žalovaného.
14. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné uznesenie okresného
súdu v napadnutej časti , vo výrouk o náharde trov konania, podľa ust. § 388 CSP zmeniť.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania,vzhľadom na rovnaký úspech oboch účastníkov

v odvolacom konaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).