Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. jún 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/178/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109220316
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8109220316.20

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: W. S., N..
XX.XX.XXXX, C. A. W., A. X, v konaní právne zastúpený P. K. K. &. W., B.. T.. Y.., D. XX, A., proti
žalovaným: 1) J.. V. S. E.., N.. XX.XX.XXXX, A. W., N. T. XX, 2) W.. Z. Y., W.., N.. XX.XX.XXXX, A. K.,
A. X, obaja v konaní právne zastúpení Q.. J. S., P. B. B. M. K., M. XX, v konaní o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu X XXX,XX Eur a nahradiť trovy
konania vo výške X XXX,XX Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby zaviazal
žalovaných na zaplatenie sumy X XXX Eur s úrokom z omeškania, ktorý bližšie nešpecifikoval, od
XX.XX.XXXX do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV XXXX v kat. úz. W., a to rodinného domu číslo súpisné XXXX na parcele XXXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v podiele 2/4. Žalovaní v 1. a 2. rade sú podieloví
spoluvlastníci rovnakej nehnuteľnosti, každý v podiele 2/8. Dňa XX.XX.XXXX došlo v uvedenom
rodinnom dome k zatečeniu vody do bytu žalobcu. Tým, že žalovaní porušili svoju právnu povinnosť,
došlo k zamoknutiu obvodových múrov bytu a stropu, zamoknutiu podlahy a podlahovej krytiny a k
vytváraniu plesní na stenách. Žalobca neskôr zobral žalobu v časti nad X XXX,XX Eur späť a v tejto
časti súd konanie v súlade s § 96 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zastavil.
Žalobca žiadal zaplatenie sumy X XXX,XX Eur, a to konkrétne XX,XX Eur za koberec, X XXX Eur za
vymaľovanie bytu, XXX,XX Eur za čistenie a lakovanie parkiet, XXX,XX Eur za upratovanie, XX,XX Eur
za zvýšenú spotrebu elektrickej energie a X,XX Eur za spotrebu vody.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Uviedli, že nie sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za
škodu, predovšetkým existencia porušenia právnej povinnosti, túto v žiadnom prípade neporušili.
Taktiež absentuje existencia zavinenia žalovaných a výška škody. Žalobca nijako nepreukázal pôvodne
žalovanú sumu X XXX Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, oboznámením s pokusom o pokonávku zo dňa
XX.XX.XXXX, odpoveďou na list žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z LV č. XXXX v kat. úz. W.,
písomnými vyjadreniami účastníkov konania, zápisom z ohliadky a prejednania škody P. B. W. z č. l.
XX a XX, oznámením o výške poistného plnenia zo dňa XX.XX.XXXX, fotodokumentáciou predloženou
účastníkmi konania, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, krycím listom od firmy N. B.
T.A. N., výsluchom svedkov K. B.N.K., J.. F. X., J.. V. Q., F.. J.. Y. Y., W.., vyúčtovacou faktúrou SPP

č. XXXXXXXXXX, vyjadrením Q. F. zo dňa XX.XX.XXXX, cenovou ponukou na vymaľovanie priestorov
v obytnom dome na ul. A. z č. l. XX, faktúrou č. XXXXXX F. A. z č. l. XX, faktúrou č. XXX/XXXX z
č. l. XX, faktúrou za elektrinu z č. l. XX, faktúrou č. XXXXXXX a príjmovým pokladničným dokladom
zo dňa XX.XX.XXXX od firmy C., B.. T.. Y.. W., faktúrou za vodné a stočné č. XXXXXXXXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, znaleckým posudkom č. X/XXXX J.. V. Š., cenovými ponukami zaoberajúcimi sa
maľovaním, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu
v časti o zaplatenie X XXX,XX Eur zamietol, v prevyšujúcej časti konanie zastavil a žalovaným priznal
náhradu trov konania. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

Krajský súd uznesením č. k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil rozsudok vo výroku o
zastavení konania v časti o zaplatenie nad sumu X XXX,XX Eur. V zamietavej časti rozsudok zrušil a
vrátil vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení Krajský súd mimo iného konštatuje, že súd
1. stupňa má v odôvodnení skonštatovať, akú právnu povinnosť žalovaní porušili, náležite vyhodnotiť
výpoveď F.. J.. Y. Y., W.. Na žalobcovi je, aby preukázal skutkové okolnosti, v dôsledku ktorých mu
vznikla škoda, ktorej náhradu požaduje.

Súd doplnil dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov konania a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil
rozsudok, ktorým žalobu opätovne zamietol. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

Krajský súd uznesením č. k. XCo XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
1. stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení Krajský súd uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení
dokazovania oproti zneniu § 132 O.s.p. precenil váhu niektorých dôkazov (napr. výpoveď svedka -
manžela žalovanej v druhom rade) a nehodnotil náležitým spôsobom iné dôkazy, ktoré boli vykonané
(napr. znalecký posudok). Odvolací súd napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia §
221 ods. 1 písm. f) a ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ňom má súd prvého stupňa
vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy postupom podľa ustanovenia § 132 O.s.p. a prijaté závery odôvodniť
spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.

Súd nedopĺňal dokazovanie, keďže Krajský súd mu neuložil žiadnu takúto povinnosť. Z
predchádzajúceho vykonaného dokazovania súd zistil, že:

Dňa XX.XX.XXXX došlo v rodinnom dome číslo súpisné XXXX na parcele XXXX o výmere XXX m2 -
zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV XXXX, k zatečeniu bytu na prízemí a X. poschodí. Byt
na X. poschodí tohto rodinného domu užíval žalobca. Byt na druhom poschodí bol neobývaný. Predtým
bol v užívaní matky žalovaných v 1. a 2. rade. Podľa žalobcu došlo k prasknutiu potrubia a následne
zaplaveniu jeho bytu.

Za účelom príčiny vzniku poruchy a následného zatečenia vody do bytu, v ktorom býval žalobca,
bolo nariadené aj znalecké dokazovanie. Znalec uviedol, že môže iba predpokladať, čo bolo príčinou
zatečenia dvoch spodných bytov, a to po prvé: z dôvodu, že sa v byte nekúrilo a pôsobením silných
mrazov došlo k deštrukcii prívodného potrubia studenej vody pred uzatváracím ventilom na vstup do
kotla, alebo bol mrazom poškodený aj samotný uzatvárací ventil, ktorý uzatváral vstup studenej vody
do plynového kotla. Cez takto poškodené potrubie mohla neustále pretekať voda až do jej odstavenia
na vstupe do domu, alebo v kotolni na prízemí, kde sa nachádzajú uzatváracie ventily. Po druhé:
vplyvom silných mrazov mohlo dôjsť k poškodeniu vykurovacích telies a cez ne mohla vytiecť všetka
voda z vykurovacieho okruhu, teda z radiátorov a zo závesného plynového kotla, čo mohlo byť cca
200 litrov vody. Po tretie: vplyvom silných mrazov mohlo dôjsť cez otvor na odvod spalín k poškodeniu
plynového závesného kotla a pri otvorenom vstupnom ventile prívodu studenej vody, táto mohla vytekať
cez poškodené miesta až do odstavenia na vstupe do domu.

Zo znaleckého posudku súd ďalej zistil, že znalec nemohol jednoznačne zistiť, či plynový kotol v byte
žalovaných bol v čase havárie v prevádzke, keďže v čase ohliadky bol demontovaný. Žalovaní tiež
demontovali všetky vykurovacie telesá, termostatický regulátor a taktiež plynomer na 2. poschodí. Na
ďalšiu otázku, aké množstvo vody, prípadne inej tekutiny, pri poruche spôsobilo zatečenie stien, znalec
uviedol, že ak je tu predpoklad, že vytiekla vykurovacia voda iba z ústredného kúrenia, tak je to cca 200
litrov. Ak by sa preukázalo, alebo ak sa predpokladá, že porucha vznikla na prívode studenej vody, tak
sa množstvo vody nedá určiť, pretože tam mohla vytekať niekoľko hodín až do odstavenia, v závislosti
na veľkosti poškodenia miesta

V konaní bol dopočutý aj znalec, ktorý uviedol, že plynový kotol, ktorý bol namontovaný v byte
žalovaných, má prieduch priamo vedúci cez fasádu k vonkajšiemu prostrediu, čo umožňuje vymrznutie
kotla ako najčastejšiu príčinu porúch takýchto kotlov, kedy po vymrznutí dôjde k tomu, že sa neaktivuje
ani protimrazová poistka.

Žalobca podal žalobu dňa XX.XX.XXXX, pričom k samotnej žalobe jednotlivé listinné dôkazy na
špecifikáciu škody nepredložil. Následne až XX.XX.XXXX predložil faktúru č. XXXXXX od dodávateľa F.
A. na úhradu XXX,XX Eur, a to za lak, brúsenie, lakovanie parkiet, za presun nábytku a prácu naviac.
Taktiež predložil príjmový pokladničný doklad zo dňa XX.XX.XXXX o kúpe nového koberca v sume
XX,XX Eur, faktúru č. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX od firmy E. Q. K. za maliarske práce celého bytu
na sumu X XXX Eur, faktúru č. XXXXXXXX firmy C., B.. T.. Y.. za upratovanie nábytku, umývanie okien,
utieranie prachu, umývanie po maľovaní okien, umývanie okien, radiátorov, kuchyne a kúpeľne na sumu
XXX,XX Eur, faktúru za elektrinu a faktúru z nedoplatkov za vodné a stočné z č. l. XX a XX s tým, že suma
XX,XX Eur je za zvýšenú spotrebu elektrickej energie a X,XX Eur je suma za zvýšenú spotrebu vody.

Z výpovede žalovaných, ako aj svedkov, predovšetkým K. B.N.K., súd zistil, že v čase vzniku zatečenia
spodných dvoch bytov žalobca nebol prítomný vo svojom byte, bol u svojej dcéry v A.. Svedkyňa však
uviedla, že predmetný byt žalobcu bol vykurovaný. Svedkyňa uviedla, že keď prišla do bytu žalobcu, bolo
tam plno vody a voda naďalej prenikala cez steny, takže uzavrela hlavný prívod vody, vtedy podľa jej
vyjadrenia prestala voda tiecť. Svedkyňa uviedla, že v byte boli zamoknuté parkety, koberce a podlahy.
Zamoknuté boli čiastočne aj skrine, tieto boli asi 20-ročné. Koberec, ktorý bol zamoknutý, bol minimálne
10-ročný, možno aj starší. Svedkyňa nevedela uviesť, či byt žalovaných bol pred haváriou temperovaný,
keďže v danom byte nebola. Čo sa týka parkiet, ktoré v predmetnom byte boli, svedkyňa uviedla, že
ide o pôvodné parkety, ktoré neboli vymieňané, pričom dom je starší asi XX, možno aj viac rokov. Čo
sa týka maľby, svedkyňa uviedla, že spodný byt bol maľovaný asi pred piatimi rokmi a stredný tiež,
stierky boli pôvodné, nové robené neboli. Na tieto sa len vykonávali opätovne maľby. Svedkyňa uviedla,
že žalovaní prišli do bytu až po dvoch týždňoch, títo však jej výpoveď vyvrátili, a to nimi uskutočnenou
fotodokumentáciou, ktorá bola robená dňa XX.XX.XXXX.

Vo veci bol vypočutý aj svedok, F.. J.. Y. Y., W.., manžel žalovanej v 2. rade, ktorý technicky zabezpečoval
daný byt. Podľa jeho výpovede v byte bol zapnutý plynový kotol, ktorý mal protimrazovú poistku, ktorá
bola napájaná monočlánkami, s tým, že keď klesla teplota pod 7 oC, kotol sa zapol. Ak teda nebola v
byte nameraná spotreba plynu, alebo elektrickej energie, zrejme v byte pod túto hranicu teplota neklesla.
Podľa názoru svedka sa uvoľnil spoj medzi kotlom a potrubím do rozvodu kúrenia. Časť vody potom
mohla vytiecť z kotla a časť z potrubia. Svedok uviedol, že obvodové múry bytu majú 60 cm. Tiež uviedol,
že plesne v prízemnom byte sa vyskytovali už pred zatečením bytu. Videl ich po tom, ako ho do bytu
zavolala vtedajšia nájomníčka pani F..

Z písomného vyjadrenia pani Q. F. z č. l. XX, ktorá obývala pôvodne prízemný byt súd zistil, že tam
bývala celých 21 rokov, pričom uviedla, že neustále bola v tomto byte zima, a to z dôvodu, že žalobca
vypínal kúrenie. Kvôli tomuto a podľa nej aj kvôli nedostatočnej izolácii domu plesniveli v byte steny.
Žalobca však túto situáciu nikdy neriešil a do bytu neinvestoval. Q. F. ďalej uviedla, že na vodovodnom
potrubí v predmetnom dome došlo aj k havárii, pričom voda unikala niekoľko týždňov. Žalobca danú
situáciu riešil tak, že odstavil prívod vody, pričom ona ostala dva týždne bez vody. Žalobca odišiel k
svojej dcére a havarijná situácia sa vyriešila iba vďaka rodine žalovaných, ktorí zariadili opravu.

Žalovaní vo svojich výpovediach, ako aj písomných vyjadreniach uvádzali, že už od vzniku škody boli
ochotní podieľať sa na spoluúčasti na odstránení škôd, prípadne sa so žalobcom dohodnúť, akým
spôsobom sa jeho byt uvedie do pôvodného stavu, žalobca však tieto ich ponuky neakceptoval. Žalovaní
odmietali skutočnosť, že by porušili právnu povinnosť len tým, že neboli v čase havárie vo svojom
byte. Uvádzali, že v čase vzniku havárie bol plynový kotol zapnutý a bola tam protimrazová poistka,
ktorá bola napojená na monočlánok s tým, že byt bol temperovaný na 7 oC. Naopak uviedli, že v
čase vzniku havárie nebol prítomný žalobca a tento svoj byt prestal vykurovať, čím došlo k celkovému
ochladeniu domu a k možnému prasknutiu vodovodného potrubia vedúceho do ich bytu. O svojej ceste
za dcérou do A. žalobca žalovaných neinformoval a takisto ich neinformoval o nevykurovaní spodného
bytu. Podľa žalovaných tak neporušili žiadnu právnu povinnosť, ani prevenčnú povinnosť podľa § 415
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a chýba tu základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu.

Žalovaní taktiež uvádzali, že prasknutie potrubia nijako nezavinili a uzáver vody neuzatvárali, keďže
k nemu nemali ani prístup. Žalovaní taktiež namietali výšku škody, ktorá bola pôvodne určená na X
XXX Eur, až neskôr v priebehu konania bola korigovaná. Poukazovali, že žalobcom žiadaná náhrada
škody je nereálna, vzhľadom na vek samotného bytu, ako aj zariadenia, ktoré bolo čiastočne poškodené
zatečením, ako aj na rozsah poškodenia. Žalobca teda podľa žalovaných žiada kompletné vymaľovanie
bytu a zakúpenie nových vecí, pričom sa pri učení výšky škody má vychádzať z ceny vecí v čase
poškodenia. Taktiež vo vzťahu k náhrade za zvýšenú spotrebu elektrickej energie alebo vodného a
stočného podľa žalovaných nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi zvýšenou spotrebou elektrickej
energie, prípadne zvýšeným odberom vody a vznikom havárie.

Z priloženej fotodokumentácie bolo zistené, že zatečenie sa udialo v kúpeľni, kde bola zatečená časť
dvoch stien a strop, v jednej izbe, kde bola zatečená časť stropu a dve steny, v druhej izbe, kde bola
zatečená časť jednej steny a stropu a v chodbe, kde bola zatečená časť jednej steny, druhá stena a
časť stropu. Taktiež k zatečeniu došlo aj na časti dvoch stien a časti stropu v kuchyni a časti dvoch stien
a stropu v tretej izbe.

Súd zistil približnú cenu prác za vymaľovanie bytu u troch náhodných firiem poskytujúcich tieto služby
v Prešove. Spoločnosť A. S. B., B.. T.. Y.. by maľovanie stien a stropov o rozlohe XXX m2 urobila za
X XXX Eur, spoločnosť V. za X XXX Eur a živnostník vykonávajúci práce v tejto oblasti za X XXX Eur
bez DPH a bez materiálu. U všetkých týchto subjektov išlo o približný odhad ceny, keďže predmetné
priestory nevideli a vychádzali len z informácií, ktoré im poskytol súd.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

V predmetnom konaní, vzhľadom na názor Krajského súdu, mal súd pristúpiť k hodnoteniu dôkazov
inak, ako to urobil doteraz. Súd teda vychádzal z názoru Krajského súdu, že je namieste pripísať vyššiu
váhu znaleckému posudku a názoru znalca v tom zmysle, že kotol v byte, ktorý užívali žalovaní v 1. a v
2. rade, respektíve v minulosti ich matka, nebol vôbec zapnutý, keďže na to poukazuje nulová spotreba
plynu a elektrického prúdu. Zároveň znalec uviedol, že škode bolo možné zabrániť aj tým, že žalovaní
by odstavili závesný plynový kotol z prevádzky a vypustili vykurovaciu vodu z kotla, alebo vypustením
vykurovacej vody z radiátorov a z prívodných a vratných potrubí ústredného kúrenia, alebo vypustením
vody z prívodného potrubia studenej pitnej vody. Pri takomto zaistený systémov ústredného kúrenia a
studenej vody by nemohlo dôjsť k zatečenia do bytov na nižších poschodiach.

Za takejto situácie potom mal súd za to, že žalovaní dostatočne nezabezpečili svoj majetok a
nehnuteľnosť pred prípadným možným vznikom škody, porušili prevenčnú povinnosť a porušením tejto
ich právnej povinnosti došlo k vzniku škody na majetku žalobcu.

Hoci byt žalovaných nebol užívaný a nič nebránilo po zastavení prívodu vody, v čase havárie, ponechať
plynový kotol ako aj vykurovacie telesá v takom stave, ako boli v čase vzniku havárie, žalovaní v čase
prebiehajúceho súdneho konania odstránili tak plynový kotol, jednotlivé vykurovacie telesá, plynomer
a termostat. Toto konanie žalovaných svedčí skôr o snahe zabrániť riadnemu zisteniu príčiny vzniku
škody, než skutočnej snahe o objasnenie celej veci. Súd mal teda preukázané, že žalovaní dostatočne
nezabezpečili svoj byt proti prípadnému vzniku škody. Taktiež mal preukázané, že ku škode došlo práve
v príčinnej súvislosti s konaním resp. nekonaním žalovaných. Súd mal preukázané všetky podmienky
vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu, ktorá vznikla žalobcovi.

Čo sa týka samotnej výšky škody, žalobca ju v priebehu konania upravil. Žalovaní namietali
predovšetkým sumu za maľovanie, ktorú žalobca vyčíslil na sumu X XXX Eur. Súd v rámci konania
nepovažoval za potrebné vykonávať znalecké dokazovanie na zisťovanie skutočnej hodnoty prác,
ale zistením od subjektov, ktoré obdobnú činnosť vykonávajú zistil, že stanovená cena je približne
zodpovedajúca cene, za akú by vykonali dané služby tieto 3 náhodné subjekty. Súd teda priznal
žalobcovi sumu X XXX Eur za vymaľovanie, sumu XXX,XX Eur za čistenie a lakovanie parkiet a sumu
XXX,XX Eur za upratovanie. Žaloba v tejto časti bola podľa súdu dôvodná, keďže bolo potrebné uviesť
danú nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Maľovanie sa týkalo časti poškodených stien a podobne aj
renovácia parkiet a upratovanie.

Súd zamietol žalobu čo do priznania sumy XX,XX Eur za zvýšenú spotrebu elektrickej energie a sumy
X,XX Eur za zvýšenú spotrebu vody, keďže podľa súdu žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že tieto
náklady sú v príčinnej súvislosti s vznikom škody. Súd taktiež zamietol žalobu v časti o náhradu škody
za koberec, a to vo výške XX,XX Eur, keďže žalobca nepreukázal hodnotu daného koberca. Z výpovedí
tak žalobcu, svedkyne B., ako aj z fotodokumentácie je zrejmé, že koberec bol značne opotrebovaný.
Súd teda určil hodnotu tejto veci odhadom na X Eur a žalobcovi priznal túto sumu. Podľa ustanovenia
§ 443 OZ sa pri určení výšky škody za veci vychádza z ceny v čase poškodenia. Pri stanovení ceny
veci sa prihliada aj na opotrebovanie a vek poškodenej veci. Neznamená to teda, že by žalobca mal
nárok na úplne nové veci, ktoré boli poškodené zatopením bytu. Podľa ustálenej judikatúry, vzhľadom na
možný vznik bezdôvodného obohatenia v dôsledku opravy, je nutné zvažovať i účelnosť a nevyhnutnosť
nákladov vynaložených na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu. Pri škode vzniknutej na
veci použitej a čiastočne opotrebovanej potom musí byť prihliadnuté na všeobecnú cenu veci v dobe
poškodenia a na rozsah poškodenia, pričom od čiastky vyjadrujúcej náklady na opravu veci musí byť
odpočítaná čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu veci jej opravou oproti pôvodnému stavu. V opačnom
prípade by poškodenému vzniklo bezdôvodné obohatenie zhodnotením veci, pokiaľ by opotrebované
súčasti boli nahradené súčasťami novými.

Čo sa týka výpovede svedka F.. J.. Y. Y., W.., ktorý podľa jeho vyjadrení technicky zabezpečoval byt a
ktorý uviedol, že podľa jeho názoru k škode došlo uvoľnením spoja medzi prívodom potrubia do kotla,
podľa súdu ide len o dohady svedka, keďže svedkyňa B., ktorá bola priamo prítomná v čase havárie v
nehnuteľnosti účastníkov uviedla, že voda prestala tiecť až vtedy, keď zastavila hlavný prívod vody do
objektu. Súd teda na výpoveď svedka F.. J.. Y. Y. neprihliadol.

Súd nerozhodoval o úrokoch z omeškania, keďže mal za to, že aj v tejto časti bol návrh vzatý späť a
konanie zastavené. Súd tak konal len o sume 3 690,74 Eur.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), o povinnosti nahradiť trovy konania
rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje
náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia
tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade nie je súd viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 151 ods. 4 O.s.p. ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a nebol podaný návrh
na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia
výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal žalobcovi nasledovne:

Pri výpočte tarifnej hodnoty jedného úkonu súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške X XXX Eur do
zastavenia konania nad sumu X XXX,XX Eur a následne z hodnoty veci vo výške X XXX,XX Eur. Tarifná
hodnota jedného úkonu tak predstavuje sumu vo výške XXX,XX Eur a XXX,XX Eur.

V predmetnom konaní si žalobca pôvodne uplatňoval nárok na zaplatenie sumy X XXX Eur s
príslušenstvom, následne vzal žalobu v časti prevyšujúcej sumu X XXX,XX Eur späť a súd v tejto časti
konanie zastavil. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd priznal žalobcovi trovy konania do čiastočného
späťvzatia žaloby v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., kedy úspech žalobcu teda predstavuje
vo vzťahu k predmetu konania ku dňu podania návrhu XX,XX %, neúspech XX,XX %. V súlade s
ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. má žalobca právo na náhradu trov konania zodpovedajúcich XX,XX
%-ám z trov konania, ktoré mu vznikli do čiastočného späťvzatia žaloby.

Trovy právneho zastúpenia žalobcu do čiastočného späťvzatia žaloby v súlade s ustanovením § 10
a nasl. vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb sú nasledovné:
-. XX.XX.XXXX prevzatie a príprava zastúpenia XXX,XX € + režijný paušál X,XX €
-. XX.XX.XXXX podanie žaloby XXX,XX € + režijný paušál X,XX €
-. XX.XX.XXXX účasť na pojednávaní XXX,XX € + režijný paušál X,XX €
-. XX.XX.XXXX vyjadrenie XXX,XX € + režijný paušál X,XX €
-. XX.XX.XXXX účasť na pojednávaní XXX,XX € + režijný paušál X,XX €
-. XX.XX.XXXX účasť na pojednávaní XXX,XX € + režijný paušál X,XX €
-. XX.XX.XXXX účasť na pojednávaní XXX,XX € + režijný paušál X,XX €
spolu vo výške X XXX,XX Eur.
Keďže právny zástupca žalobcu je platcom DPH, postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky je táto
daň vo výške XXX,XX Eur. Trovy právneho zastúpenia sú tak vo výške X XXX,XX Eur.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že celkové trovy konania, ktoré žalobcovi do čiastočného späťvzatia
žaloby vznikli, predstavujú sumu X XXX,XX Eur. Žalobca má s poukazom na ustanovenie § 142 ods.
2 O.s.p. právo na náhradu ich pomernej časti v rozsahu XX,XX %, preto súd priznal žalobcovi trovy
konania vo výške XXX,XX Eur.

Po čiastočnom zastavení súd rozhodoval o uplatnenej sume vo výške X XXX,XX Eur. Vzhľadom na
súdom priznané plnenie vo výške X XXX,XX Eur bol neúspech žalobcu iba nepatrný, preto v súlade s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a § 10 a nasl. vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb mu priznal trovy právneho zastúpenia nasledovne:
-. XX.XX.XXXX účasť na pojednávaní XXX,XX € + režijný paušál X,XX €
-. XX.XX.XXXX odvolanie XXX,XX € + režijný paušál X,XX €
-. XX.XX.XXXX účasť na pojednávaní XXX,XX € + režijný paušál X,XX €
-. XX.XX.XXXX písomné podanie XXX,XX € + režijný paušál X,XX €
-. XX.XX.XXXX účasť na pojednávaní XXX,XX € + režijný paušál X,XX €
spolu vo výške XXX,XX Eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití osobného motorového vozidla: cesta A. -
W. a späť (XXX km) pri spotrebe 7 l/100 km a cene PHM 1,45 €/l na pojednávania v dňoch XX.XX.XXXX
a XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX Eur. Náhradu za stratu času cestou A. - W. a späť súd priznal vo výške
XXX,XX Eur za deň XX.XX.XXXX (XX x XX,XX Eur) a vo výške XXX,XX Eur za deň XX.XX.XXXX (XX
× XX,XX Eur).

Keďže právny zástupca žalobcu je platcom DPH, súd v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 citovanej
vyhlášky priznal aj túto daň vo výške XXX,XX Eur. Trovy právneho zastúpenia žalobcu po čiastočnom
zastavení sú tak vo výške X XXX,XX Eur.

Za úkony - XX.XX.XXXX prevzatie a príprava zastúpenia, XX.XX.XXXX prevzatie a príprava zastúpenia,
XX.XX.XXXX žiadosť o opravu zápisnice z pojednávania - súd odmenu a režijný paušál nepriznal,
nakoľko uvedené úkony pokladal za neúčelné pre úspešné uplatnenie alebo bránenie práva.

Trovy odvolacieho konania žalobcu predstavujú sumu vo výške XXX,XX Eur titulom trov právneho
zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania pozostávajú z odmeny za 1 úkon právnej
služby á XXX,XX Eur (odvolanie XX.XX.XXXX), režijného paušálu X,XX Eur DPH a XX,XX Eur.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkové trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi, sú vo výške X XXX,XX
Eur, na ktorých náhradu súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne, pričom podľa § 149 ods. 1
O.s.p. sú títo povinní zaplatiť ich na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.