Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by Mgr. Miloš Greguš
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/471/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115229146
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115229146.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnej veci žalobcu:
TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Alanom
Strelákom, advokátom, Na vŕšku 12, Bratislava proti žalovanej: W. E., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/
X, P. o zaplatenie 1.099,34 Eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 236,39 Eur s 5,15 %-ným ročným úrokom z omeškania od
28.8.2014 do zaplatenia s tým, že povoľuje žalovanej dlžnú sumu splácať v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 80,-Eur, splatných vždy do 15. dňa príslušného mesiaca, počínajúc nasledujúcim
mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením
ktorejkoľvek splátky sa stáva zročným celý dlh.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa návrhom zo dňa 29.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 1.099,34
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 28.8.2014 do zaplatenia, ako aj trovy
konania vo výške 65,50 Eur za súdny poplatok za podaný návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške
167,52 Eur.
Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 16.12.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX na sumu 1.100,-Eur, za odplatu vo výške 418,-Eur, pozostávajúcu z úroku vo
výške 220,-Eur a servisného poplatku 198,-Eur. Žalovaná sa zaviazala celkovú čiastku vo výške 1.518,-
Eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 5,50 Eur
a ďalej v desiatich pravidelných mesačných splátkach vo výške 150,15 Eur. Prvá splátka bola splatná
10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je
veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. V zmluve bola stanovená RPMN vo
výške 67,70 % a priemerná RPMN vo výške 45,94 %. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdila žalovaná
podpisom na zmluve. Žalovaná do podania žaloby uhradila 418,66 Eur, pričom posledná suma 100,-
Eur bola uhradená dňa 12.6.2014.
Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoje splátky, žalobca jej v zmysle § 53 ods. 8
Občianskeho zákonníka oznámil stratu výhody splátok a v predžalobnej upomienke zo dňa 19.3.2014
ju upozornil na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, a taktiež jej oznámil, že celý dlh
sa stal ku dňu 27.8.2014 splatným a po zosplatnení neeviduje žalobca žiadnu úhradu. Žalovaná suma1.099,34 Eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 1.518,-
Eur a čiastkou vo výške 418,66 Eur, ktorá bola uhradená žalovanou. Zároveň si žalobca uplatňuje aj
zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.099,34 Eur odo dňa nasledujúceho po dni
nasledujúcom po splatnosti dlhu, t.j. odo dňa 28.8.2014 do zaplatenia.
Žalovaná na pojednávaní dňa 7.6.2016 uviedla, že je pravdou, že dňa 16.12.2013 si požičala od žalobcu
1.100,-Eur, ale splatila viac, ako uvádza žalobca. Predložila potvrdenie o splácaní úveru v hotovosti.
Chodila za ňou pani J., s ktorou uzatvorila zmluvu za žalobcu a tej platila. Pani J. jej do splátkového
kalendára zapísala úhradu a podpísala to. Takto uhradila sumu 863,61 Eur.
Ďalej uviedla, že úver prestala splácať vtedy, keď koncom júna 2014 prišla o prácu. Opätovne začala
pracovať až od októbra 2015 ako referentka predaja. Jej čistý príjem je okolo 600,-Eur mesačne. Žije v
byte svojho bývalého partnera s ich 11-ročnou dcérou a partnerovou matkou. S partnerom už spoločne
nežijú. Jeho matke prispieva mesačne na bývanie sumou 120,-Eur. Partner jej na dcéru prispieva súdom
určeným výživným 30,-Eur mesačne. Z toho platí dcére stravu v školskej jedálni. Okrem toho jej musí
kupovať mesačník na MHD a platí školské potreby, ako aj mimoškolské aktivity. Preto požiadala o
možnosť splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach maximálne do 80,-Eur.
Súd vykonal dokazovanie listinami, a to: Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
16.12.2013, výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 19.3.2014, priloženým podacím hárkom pošty
preukazujúcim odoslanie výzvy dňa 24.3.2014, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 20.8.2014,
priloženým podacím hárkom pošty preukazujúcim odoslanie oznámenia dňa 22.8.2014, splátkovým
kalendárom preukazujúcim zaplatenie celkovej sumy 863,61 Eur a zistil tento skutkový stav:
Dňa 16.12.2013 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou uzatvorená Zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.100,-Eur. V
zmluvesažalovanázaviazalazaplatiťžalobcoviakoveriteľoviistinuvovýške1.100,-Eur,úrok220,-Eura
servisný poplatok vo výške 198,- Eur, spolu čiastku 1.518,-Eur, a to v 13 mesačných splátkach, v prvých
troch mesačných splátkach vo výške 5,50 Eur a ďalej v pravidelných desiatich mesačných splátkach
vo výške 150,15 Eur, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy, každá ďalšia
splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. RPMN
bola stanovená vo výške 67,70 % a priemerná RPMN vo výške 45,94 %. Zo zmluvy o úvere vyplýva,
že úver je poskytnutý za úrok vo výške 20 % z istiny a za servisný poplatok 18 % z istiny. Súčasťou
zmluvy boli aj Obchodné podmienky.
Výzvou zo dňa 19.3.2014 bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej sumy z dôvodu, že sa dostala do
omeškania s platením dlžnej sumy a v prípade, ak nevykoná úhradu dlhu po uplynutí 15-dňovej lehoty,
bude žalobca žiadať nielen o úhradu dlžnej sumy, ale aj o úhradu všetkých zmluvných pokút.
Podaním zo dňa 20.8.2014 oznámil žalobca žalovanej, že záväzok zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX bol v súlade so zmluvnými podmienkami ku dňu 27.08.2014 zosplatnený z dôvodu
omeškania s jeho splácaním a týmto sa stal celý dlh splatný, t.j. istina, vrátane úroku a zmluvnej odmeny
vo výške 1.099,34 Eur so zmluvnou pokutou vo výške 3,3 % z istiny za každý začatý mesiac omeškania,
t.j. so sumou 220,-Eur. Zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy.
Na základe takto zisteného súd právne uzatvára :
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka v platnom znení zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.
Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľaust.§369ods.3Obchodnéhozákonníka,akzáväzokvznikolzospotrebiteľskejzmluvyadlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania žalovanej, výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 2 písm. a) cit. zákona je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania.
Podľa ust. § 2 písm. b) cit. zákona je veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.Podľa ust. § 2 písm. d) cit. zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 2 písm. g) cit. zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom, všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok.
Podľa ust. § 2 písm. h) cit. zákona celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 2 písm. i) cit. zákona ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského
úveru podľa § 19.
Podľa ust. § 9 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 9 ods. 2 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo,
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.Súd mal za to, že predmetná úverová zmluva, aj keď bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka a je absolútnym obchodom, je spotrebiteľskou zmluvou, vzhľadom na charakter zmluvných
strán, kde veriteľ pri jej uzatváraní vystupoval s poukazom na jeho predmet podnikania ako dodávateľ a
dlžník vystupoval v tomto zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní predmetnej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej a ani obchodnej činnosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba je dôvodná len sčasti. Žalobca uzavrel so
žalovanou zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ktorá
má charakter spotrebiteľského úveru podľa ust. § 2 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 1.100,-Eur, s vyčísleným úrokom
220,-Eur a servisným poplatkom 198,-Eur. Celková výška úveru podľa zmluvy bola v sume 1.518,-Eur
a žalovaná ako dlžníčka sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom v dohodnutých splátkach.
Po preskúmaní zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania súd dospel k záveru, že uvedený
úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. možno považovať za bezúročný a bez poplatkov,
a to z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. b), f). V
samotnej zmluve o úvere je uvedená len výška úveru, teda 1.100,-Eur, s vyčísleným úrokom 220,-Eur a
servisným poplatkom 198,-Eur, úrok vo výške 20 % z istiny, odmena vo výške 18 % z istiny, výška a počet
splátok. Zmluva obsahuje aj výšku RPMN 67,70 % a výšku priemernej RPMN 45,94 %. Z obchodných
podmienok tiež vyplýva, že výška splátky v sebe zahrňuje splátku istiny aj odplaty. Zo zmluvy o úvere
je zrejmé, že neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskomúvere tak,akotovyžaduje§9ods.2písm.f)zák.č.129/2010Z.z.,ataktiežneobsahuje
meno a priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu finančného agenta, prostredníctvom
ktorého bola uzatváraná zmluva o úvere. Zo zmluvy o úvere je len zrejmé, že bola uzavretá finančným
agentom C. J., avšak ostatné náležitosti, ktoré vyžaduje § 9 ods. 2 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. zmluva
neobsahuje. To má za následok, že je úver bezúročný a bez poplatkov.
Dokazovaním súd zistil, že žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi viac, ako je uvedené v zmluve.
Zo splátkového kalendára vyplýva, že žalovaná musela okrem zmluvne dohodnutých splátok zaplatiť
najskôr 3 splátky nazvané ako domáci servis v celkovej výške 450,45 Eur. Ich zaplatenie potvrdila pani
J. ako finančný agent žalobcu. Súd mal za to, že sa jedná o náklady (poplatky) akéhokoľvek druhu, ktoré
musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a ktoré sú veriteľovi známe (§
2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z.). Jednoznačne žalovaná tieto poplatky platila v súvislosti so zmluvou
o úvere č. 520132928, keďže je to uvedené aj v samotnom splátkovom kalendári. Takéto splátky potom
majú vplyv aj na výšku RPMN, ktorú menia v neprospech spotrebiteľa. Aj táto skutočnosť potom robí
zmluvu bezúročnou a bez poplatkov.
Na základe uvedeného, keďže bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.100,-Eur, z ktorého
preukázateľne podľa splátkového kalendára splatila 863,61 Eur a úver je v zmysle vyššie uvedeného
bezúročný a bez poplatkov, ostáva žalovanej zaplatiť sumu 236,39 Eur, na úhradu ktorej súd žalovanú
aj zaviazal.
Pretože žalobca žiadal zaplatiť sumu 1.099,34 Eur, vzhľadom k vyššie uvedenému, súd v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.
Pretože je žalovaná v omeškaní so zaplatením sumy 236,39 Eur, ktorú súd považoval za dôvodnú,
vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to vzhľadom na charakter uzavretej zmluvy
ako zmluvy spotrebiteľskej podľa predpisov občianskeho práva.
V zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v čase omeškania žalovanej so zaplatením dlžnej sumy, t.j.
odo dňa 28.8.2014 platila právna úprava, v zmysle ktorej výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu omeškania žalovanej, t.j. ku dňu
28.8.2014 v hodnote 0,15 % + 5 percentuálnych bodov predstavuje hodnotu 5,15 %. Preto súd zaviazalžalovanú na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy 236,39 Eur od
nasledujúceho dňa po dátume splatnosti, t.j. od 28.8.2014 až do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.
Žalobca žaloval istinu 1.099,34 Eur, súd mu priznal 236,39 Eur. Jeho úspech je 21,50 % oproti
78,50 %-nému neúspechu. Žalobcov úspech bol teda menší ako jeho neúspech. Žalovanej žiadne trovy
nevznikli. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
právo.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vtomtoprípadežalovanápožiadalaomožnosťsplateniadlžnejsumyvmesačnýchsplátkachmaximálne
vo výške 80,-Eur z dôvodu, že žije v byte svojho bývalého partnera s ich 11-ročnou dcérou a partnerovou
matkou. S partnerom už spoločne nežijú. Jeho matke prispieva mesačne za bývanie sumou 120,-Eur.
Partner jej prispieva na dcéru súdom určeným výživným 30,-Eur mesačne. Z toho platí dcére stravu
v školskej jedálni. Okrem toho jej musí kupovať mesačník na MHD a platí školské potreby, ako aj
mimoškolské aktivity. Opätovne začala pracovať až od októbra 2015 ako referentka predaja. Jej čistý
príjem je okolo 600,-Eur mesačne.
Súd pri rozhodovaní o povolení splátok zvažoval vyššie uvedené sociálno-ekonomické postavenie
žalovanej, ktoré porovnal so žalobcom, ktorý je právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania sú
finančno-ekonomické činnosti. Povolenie splátok žalovanej v žiadnom prípade nemôže ekonomicky
ohroziť činnosť žalobcu, naproti tomu, žalovaná pri svojej finančnej situácii nie je schopná zaplatiť súdom
priznanú sumu bez ohrozenia základných životných potrieb jej a jej dcéry. Preto súd povolil žalovanej
dlžnú sumu splácať v určených splátkach, pod hrozbou straty výhody splátok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I, v 2 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.