Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/183/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713216264
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8713216264.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho
16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému I. K., naposledy bytom N. XXX, t. č. neznámom
mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom Mgr. U. G., Okresný súd Y., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, právne

zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Stará Baštová 2, Košice, o zaplatenie 1 336 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 17C 233/2013 - 85
zo dňa 06.03.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom.

Náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy právneho zastúpenia vo
výške 68,87 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že rozsudkom sp. zn. 17C 233/2013 zo dňa 26.02.2014 súd zaviazal žalovaného
zaplatiťžalobcovisumu441,81Eursozmluvnoupokutouvovýške0,065%denneaúrokomzomeškania
vo výške 4,775 % p. a. zo sumy zo sumy 42,58 Eur od 25.10.2010 do 27.10.2010, zo sumy 42,58
Eur od 25.11.2010 do 29.11.2010, zo sumy 42,58 Eur od 25.03.2011 do 20.04.2011, zo sumy 42,58 Eur
od 25.04.2011 do 30.05.2011, zo sumy 16,58 Eur od 31.05.2011 do 11.01.2012, zo sumy 16,02 Eur od

12.01.2012 do 27.03.2013, zo sumy 42,58 Eur od 25.05.2011 do 27.03.2013, zo sumy 42,58 Eur od
25.06.2011 do 27.03.2013, zo sumy 42,58 Eur od 25.07.2011 do 27.03.2013, zo sumy 111,18 Eur od
01.08.2011 do 27.03.2013, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na odvolanie žalobcu i
vedľajšieho účastníka odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietavom výroku a zrušil rozsudok vo výroku
o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Následne súd citoval ust. § 226 a § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že o trovách
konania rozhodol v súlade s názorom odvolacieho súdu v zmysle zásady úspechu v konaní tak, že
stanovilúspechžalobcuvrozsahu441,81Eur,t.j.33%aúspechžalovanéhovrozsahu894,19Eur,t.j.67
%. Súd tak priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 34 % z účelne
uplatnených trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia predstavujú v zmysle ust. §10 ods.

1, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb odmenu za 2 úkony právnej služby á 71,37 Eur (prevzatie a príprava, vyjadrenie kžalobe), za 1 úkon právnej služby á 35,69 Eur (odvolanie zo dňa 31.03.2014), 3 x režijný paušál á 8,04
Eur, spolu vo výške 202,55 Eur. Súd priznal z účelne uplatnených trov právneho zastúpenia 34 %, t.j.
68,87 Eur.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania vo vzťahu
k vedľajšiemu účastníkovi, odvolanie žalobca. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého výroku z
dôvodu, že súd nezdôvodnil účelnosť trov právneho zastúpenia. Uviedol, že trovy právneho zastúpenia
podľa odôvodnenia predstavujú náhradu odmeny aj za predloženie podania, ktoré svojím obsahom je

šablónovitým opakovaním podaní predkladanom v nespočetnom množstve prípadov. Vedľajší účastník
sa deklaruje ako združenie založené na ochranu spotrebiteľa. Ak už raz zákonodarca priznal nejakému
subjektu určité osobitné postavenie (§ 25 zákona č. 250/2007 Z.z.) aj vo vzťahu k súdnemu konaniu,
potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne
pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Vedľajší účastník namiesto toho, aby zastupoval spotrebiteľa
prostredníctvom svojich „odborne vyškolených“ zamestnancov a členov, vstupuje do konania vždy už

zastúpené právnym zástupcom. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 6M Cdo
9/2013 zo dňa 20.06.2014, podľa ktorého „Vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci
žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov
na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti
by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie

námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení vedľajšieho účastníka alebo zástupcu,
použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach.“ Ďalej uviedol, že odôvodnené právne
zastupovanie môže byť na mieste len v mimoriadne náročných právnych veciach. V opačnom prípade
ide o zneužívanie zákona, pretože samotné združenie nie je zamerané na vykonávanie svojej činnosti ,
ale je len prostriedkom generovania trov právneho zastúpenia. Zároveň namietal, že vedľajší účastník

s účinnosťou od 01.01.2015 nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka, lebo nepredložil súhlas
žalovaného s vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Navrhol napadnuté uznesenie výroku o
trovách konania vedľajšieho účastníka zmeniť a náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi nepriznať.

Opatrovník žalovaného sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Vedľajší účastník navrhol napadnutý výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka potvrdiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 93 ods. 2, 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31.12.2014, ako vedľajší účastník
sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom

činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností.

Podľa § 24 Občianskeho súdneho poriadku, účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom,

ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú
osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide
o zastúpenie podľa § 25.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov

a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z obsahu spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa
rozhodol správne o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom. Vedľajší
účastník, ktorý vystupoval na strane procesne úspešného žalovaného má právo na náhradu trov
konania, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s bránením práva žalovaného. Súd prvého stupňa

správne rozhodol o trovách konania tak, že v zmysle ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania podľa pomeru úspechu účastníkov, ktorý mal v
prevažnej miere (34 %) žalovaný.

Ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok
sporového konania v prípade, ak žiadny z účastníkov nemal plný úspech v konaní. V tomto prípade patrí

účastníkovi, ktorý mal väčší úspech v konaní právo na náhradu účelne vynaložených nákladov, ale len
vo výške, ktorá zodpovedá rozdielu jeho úspechu v porovnaní s úspechom druhej strany. Žalobca bol
úspešný vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke iba v rozsahu 441,81 Eur (33%), lebo v prevyšujúcej časti
(894,19 Eur) bola žaloba zamietnutá. Z toho dôvodu žalovaný, ktorý mal 67 % - ný úspech v konaní, má
právo na náhradu trov konania vo výške rozdielu 67% - 33% = 34 %. Vzhľadom k tomu, že žalovaný

si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ich nepriznal. Avšak vedľajší účastník, ktorý vystupoval na
strane úspešnejšieho žalovaného, má právo na náhradu trov konania, ktoré si riadne uplatnil. Odvolacia
námietka žalobcu nebola dôvodná.

Vo veci sa nedá stotožniť ani s argumentáciou žalobcu o nadbytočnosti a nehospodárnosti právneho

zastupovania vedľajšieho účastníka len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu
spotrebiteľa. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé
z ustanovenia § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Občiansky súdny poriadok v ustanovení
§ 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí.
Takýmtozástupcommôžebyťiadvokát.Žiadnyprávnypredpisvosvojichustanoveniachnevylučuje,aby

účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom
a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym
zastupovaním. Odvolací súd poukazuje na to, že aj samotný žalobca ako právnická osoba sa pravidelne
necháva zastupovať advokátskou kanceláriou a taktiež si uplatňuje nárok na náhradu trov konania.
Rovnako by bolo možné použiť argumentáciu o neúčelnosti právneho zastúpenia samotného žalobcu,

keď žaloby sú typizované a mení sa iba označenie žalovaných, zmluvy, na základe ktorého právny
vzťah vznikol a výška dlžnej sumy. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako profesionálna organizácia sa dala v
konaní zastúpiť advokátskou kanceláriou, z hľadiska rovnosti zbraní prichádza takisto do úvahy možnosť
využitia právnych služieb advokátskej kancelárie aj pri obrane práv spotrebiteľa. Právo na zastúpenie
advokátom nie je možné uprieť teda ani vedľajšiemu účastníkovi, t.j. ako právnickej osobe, ktorá do

konania vstúpi. Navyše s účinnosťou od 01.01.2012 za trovy konania sa považuje aj náhrada výdavkov
právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.

Rovnako ani odvolacia námietka žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého výroku o trovách
konania vedľajšieho účastníka nebola dôvodná. Uznesenie obsahuje presné, jasné a výstižné

odôvodnenie trov konania s poukazom na ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého bolo
rozhodnuté (§ 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a tiež presnú špecifikáciu náhrady trov
konania v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Uznesenie obsahuje zdôvodnenie, z akého dôvodu bola
žalobcovi uložená povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, ktorým je pomerný úspech
žalovaného vo veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku.

Žalobca ďalej namietal, že vedľajší účastník s účinnosťou novely vykonanej zákonom č. 353/2014 Z. z.,
ktorou sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok stratil procesnú spôsobilosť vystupovať v konaní ako
vedľajší účastník, lebo nebol daný súhlas žalovaného so vstupom a pôsobením vedľajšieho účastníka

v konaní.

Podľa § 93 ods. 3 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku účinného od 01.01.2015, ak ako vedľajší
účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranuspotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka,
popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.

K námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníka vystupovať v konaní po 01.01.2015 bez súhlasu
žalovaného odvolací súd uvádza, že ust. § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od
01.01.2015 nie je možné v danom prípade aplikovať, lebo v čase, keď vedľajší účastník oznámil vstup do
konania, nebol súhlas účastníka obligatórnou náležitosťou takéhoto oznámenia. Novela Občianskeho
súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 353/2014 Z.z. neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia,

a preto je potrebné jej účinky vykladať v súlade s princípom zákazu pravej retroaktivity. Ak nie je
v prechodných ustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete predchádzajúcej a novej právnej
úpravy potrebné vychádzať zo všeobecne platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem,
teda aplikácie nových procesných noriem pre skôr začaté konania, čo vyplýva zo samotnej povahy
procesných predpisov. V takom prípade sa v konaní pokračuje podľa novej právnej úpravy s tým, že
právne účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v platnosti, nakoľko pri posudzovaní ich účinkov sa

vždy aplikuje len norma účinná v čase realizácie procesného úkonu. Oznámenie o vstupe predstavuje
procesný úkon vedľajšieho účastníka, ktorý oznamuje svoj vstup do konania, a preto sa na takýto
procesný úkon vedľajšieho účastníka musí vzťahovať právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 93 ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014. Teda v prípade, ak v čase oznámenia
vstupu vedľajšieho účastníka do konania sa súhlas hlavného účastníka so vstupom nevyžadoval, nie je

možné spätne vyžadovať tento súhlas. Ani táto odvolacia námietka žalobcu nebola dôvodná.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu
medzi žalobcom a vedľajším účastníkom ako správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpostupompodľa§224ods.1vspojenís§142ods.
1a§151ods.1,2Občianskehosúdnehoporiadku.Vodvolacomkonaníneúspešnýžalobcanemáprávo
na náhradu trov konania a úspešnému vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania z obsahu
spisu nevyplývajú, ani si ich neuplatnil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.