Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114012204
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114012204.2

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci vedenej proti obžalovanej H.. K. U., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale
bytom I., Z. č. XXXX/XX, pre trestný čin prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 I.
zákona, na hlavnom pojednávaním konanom dňa 22. septembra 2016 v Trenčíne samosudcom JUDr.
Michalom Antalom, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 282 odsek 1 Tr. poriadku s poukazom na § 216 odsek 1 písmeno a), písmeno c)

Tr. poriadku s a p o d m i e n e č n e z a s t a v u j e trestné stíhanie proti obžalovanej H.. K.
U., rodenej B., nar. XX.XX.XXXX, pre trestný čin prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 349 Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe, že

hoci rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne pod č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 11.07.2012
v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne pod č. k. 17Co/306/2012-182 zo dňa 21.11.2012 bol

maloletý L. A. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to do osobnej starostlivosti
matky (H.. K. U.) vždy po dobu 1 týždňa a po dobu 1 týždňa do osobnej starostlivosti
otca (H.. V. U.), a to vždy od piatku príslušného týždňa od 15.00 hod. do piatku nasledujúceho týždňa do
15.00 hod. s účinnosťou od 27.11.2012, k realizácii striedavej starostlivosti dochádzalo
iba do dňa 08.03.2013, po čom H.. K. U. maloletého L. A. na styk s otcom

prestala pripravovať; následne Okresný súd v Trenčíne uznesením zo dňa 06.05.2013 pod spisovou
značkou 60Em/2/2013-60 rozhodol o nariadení výkonu rozhodnutia (rozsudku Okresného súdu Trenčín
č. k. 26C/162/2011-153 zo dňa 11.07.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne č. k. 17Co/306/2012-182 zo dňa 21.11.2012) a nariadil odňatie mal. L. A. matke H.. K. U. a
jeho odovzdanie otcovi H.. V. U. dňa 10.05.2013 o 15.00 hod., kde k výkonu tohto rozhodnutia
nedošlo z dôvodu, že matka dieťaťa toto na striedavú osobnú starostlivosť dostatočne

nepripravila, za čo Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 24.01.2014 pod č. k. 60Em/2/2013-125
uložil H.. K. U. pokutu vo výške 200,- Eur; rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13.05.2013
pod č. k. 2CoE/60/2014-151 bolo zmenené rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne o výške pokuty a
povinnej bola uložená pokuta vo výške 50,- Eur, ktorú bola povinná zaplatiť do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia a ktoré rozhodnutie jej bolo (prostredníctvom jej právneho zástupcu)
doručené dňa 19.05.2013; H.. K. U. napriek tomu v I., Z. XXXX/XX svojho syna mal. J.

U. na styk s jeho otcom H.. V. U. nepripravila a odovzdanie dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti nezabezpečila dňa 23.05.2014 ani následne v dňoch 20.06.2014, 14.07.2014 (po čom jej
Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 29.07.2014 pod č. k. 60Em/2/2013-165 uložil ďalšiu pokutu vo
výške 50,- Eur), 18.08.2014, 29.08.2014, 12.09.2014 a 10.10.2014.

Podľa § 216 odsek 2 Tr. poriadku súd obžalovanej u r č u j e skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne podal dňa 23.12.2014 na Okresný súd Trenčín pod č. 1Pv
560/14/3309 - 13 obžalobu na obvinenú H.. K. U., nar. XX.XX.XXXX, pre trestný čin prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona na skutkovom základe tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia a tiež v podanej citovanej písomnej obžalobe.

Súd vo veci vydal trestný rozkaz č.k. 1T/155/2014 - 170 zo dňa 19.01.2015, ktorým obžalovanú H.. K. U.
uznal vinnou zo spáchania trestného činu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349
Trestného zákona na skutkovom základe, ktorý bol uvedený v podanej písomnej obžalobe, za ktorý jej

bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, ktorého výkon jej bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Proti uvedenému trestnému rozkazu obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote
podala odpor. Vzhľadom na podaný odpor potom súd vo veci musel nariadiť hlavné pojednávanie.

Obžalovaná H.. K. U. sa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.09.2016 po zákonnom poučení podľa
§ 34, § 121 a podľa § 257 Tr. poriadku k spáchaniu žalovaného skutku priznala a urobila vyhlásenie
podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Tr. poriadku, že je z jeho spáchania vinná, keď uznala, že je vinná,
skutok spáchala ako matka, a z toho, že to vyplýva z jej povahových vlastností.

Nakoľko obžalovaná uznala vinu zo spáchania žalovaného skutku, súd postupoval primerane podľa §
333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku, pričom
na všetky položené otázky v zmysle tohto ustanovenia obžalovaná odpovedala „áno“. V zmysle § 257
odsek6Trestnéhoporiadkusúdnáslednevzhľadomkvyhláseniuobžalovanejajejkladnýmodpovediam
na položené otázky zisťoval stanovisko prítomnej procesnej protistrany - prokurátora.

Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovanej vzhľadom na to, že uznala vinu.

Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny zo spáchania žalovaného skutku
uznesením podľa § 257 odsek 7, odsek 8 Trestného poriadku prijal s tým, že dokazovanie na hlavnom

pojednávaní sa vykoná iba vo vzťahu k výroku o trestnoprávnych sankciách, keď takýto procesný
postup bol možný aj s poukazom na to, že v prípravnom konaní zabezpečené a vykonané dôkazy a
všetky relevantné listinné dôkazy, o ktorých vierohodnosti neboli žiadne pochybnosti, preukazovali, že
sa žalovaný skutok sa stal, a že sa ho dopustila v celom rozsahu práve obžalovaná.

Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o trestnoprávnych
sankciách, a to oboznámením správ na obžalovanú, odpisu registra trestov, správou z lustrácie v registri
priestupkov, odpisu registra trestov ku dňu 25.09.2015 a 22.09.2016 a znaleckého posudku znalca V..
H. R. č. 11/2016 zo dňa 28.04.2016, ktorý bol súdu predložený na hlavnom pojednávaní obhajcom
obžalovanej.

Preštudovaním spisového materiálu bolo zistené, že v predmetnej trestnej veci sú splnené zákonné
podmienky na odklon od štandardného trestného konania s použitím inštitútu podmienečného
zastavenia trestného stíhania podľa § 216 Tr. poriadku. Zo správ o povesti obžalovanej H.. K. U. vyplýva,
že táto nebola doposiaľ súdne trestaná, dopustila sa viacerých priestupkov avšak iba na úseku dopravy,

za čo jej boli ukladané blokové pokuty, v súčasnosti nie je voči nej vedené ani žiadne iné trestné stíhanie
a je charakterizovaná kladne. Obžalovaná sa k spáchanému skutku v celom rozsahu doznala tak, ako sa
jej kladie za vinu, pričom súd po vykonanom dokazovaní a vyhlásení o vine obžalovanej nemá dôvodné
pochybnosti o tom, že obžalovaná vykonala toto vyhlásenie slobodne, vážne a zrozumiteľne.

Podľa § 282 ods. 1 Tr. poriadku súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak na hlavnom
pojednávaní zistí, že sú splnené podmienky uvedené v § 216 ods. 1.

Podľa § 216 ods. 1 Tr. por. v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného po vznesení obvinenia

do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak
a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho
vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne,b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebo
urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a
c) vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu možno

takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.

Podľa § 216 ods. 2 Tr. por. v uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí obvinenému
skúšobná doba na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou uznesenia o
podmienečnom zastavení trestného stíhania.

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel samosudca k záveru, že v danej trestnej veci boli
splnené všetky zákonné podmienky pre uplatnenie inštitútu podmienečného zastavenia trestného
stíhania podľa § 216 Tr. poriadku s tým, že má za to, že takéto rozhodnutie možno dôvodne považovať
za dostačujúce z hľadiska dosiahnutia účelu, ktorý sa inak sleduje prejednaním veci súdom a uložením
trestu, príp. upustením od potrestania. Obžalovaná je stíhaná pre skutok, ktorého horná hranica

neprevyšuje 5 rokov trestu odňatia slobody. K trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaná, sa obžalovaná
priznala, vyhlásila, že je vinná, skutok, pre ktorý je stíhaná, spáchala ako matka a na hlavnom
pojednávaní vyjadrila súhlas s podmienečným zastavením trestného stíhania. Adhézne konanie, t.j.
konanie o náhradu škody s predmetným trestným konaním spojené nie je. Súd preto s poukazom na
zaobstarané správy o povesti obžalovanej konštatuje, že obžalovaná sa spáchaným skutkom previnila

proti právnemu poriadku. Súd je však presvedčený, že k náprave správania obžalovanej môže dôjsť
právetým,žepredmetnýskutokbolriadnevyšetrený,obžalovanásazúčastnilaprípravnéhokonaniaako
aj hlavného pojednávania pred súdom a mala by sa z tejto životnej situácie poučiť. Takéto prejednanie
pred príslušnými orgánmi dostatočne signalizuje, že v budúcnosti pri spáchaní akejkoľvek ďalšej trestnej
činnosti obžalovanej, bude voči nej vyvodená zodpovednosť a štát konajúci prostredníctvom orgánov

činných v trestnom konaní a súdu môže pristúpiť k potrestaniu a uloženiu spravodlivého trestu v
medziach zákona. Vzhľadom na uvedené súvislosti súd poukazuje na správy o povesti a osobné
pomery obžalovanej ako aj jej doterajší bezúhonný život, ktorý viedla, na odstup času, ktorý uplynul
od spáchania trestnej činnosti, ako i na okolnosti prípadu a povahu trestnej činnosti, ktoré tiež viedli k
určeniu skúšobnej doby v trvaní 1 (jeden) rok, ktorú považoval za primeranú a zároveň aj dostatočne

dlhú na dosiahnutie účelu jej uloženia. Počas uloženej skúšobnej doby bude mať obžalovaná možnosť
spoločnosti a súdu preukázať, že podmienečné zastavenie trestného stíhania bolo spravodlivým a
dostatočným rozhodnutím, pričom súd poukazuje na zákonné dôsledky pokračovania v trestnom stíhaní
podľa § 217 odsek 1 Tr. poriadku v prípade, že počas skúšobnej doby nebude obžalovaná H.. K. U.
viesť riadny život.

Preto samosudca vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.