Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. jún 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/35/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200299
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200299.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu

JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu U-Shin Slovakia s.r.o., so
sídlom K letisku, Budova 1329, Košice, IČO: 35 893 427, zastúpeného IURISTICO s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Cimborkova 13, Košice, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so
sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2014/00387-2.1
O-267/2013 zo dňa 20.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa§250jods.2písm.e/O.s.p. zrušuje rozhodnutiežalovanéhoč.S/2014/00387-2.1O-267/2013
zo dňa 20.01.2014, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 51/13/S zo dňa 27.09.2013 a vec

v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 833,24 eur do 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátskej kancelárie IURISTICO
s.r.o., so sídlom Cimborkova 13, Košice.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 05.03.2014 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 06.03.2014 sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. januára 2014, č. S/2014/00387-2.1 O-267/2013
a rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice zo dňa 27. septembra 2013, č. 51/13/S a vrátenia veci

žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal o odklad vykonateľnosti rozhodnutia
žalovaného, ako aj Inšpektorátu práce Košice do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice ako správneho orgánu prvého stupňa č. 51/13/S zo dňa
27.09.2013 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 33 000 eur podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č.
125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za

porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 125/2006
Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne:

- § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 3 ods. 1, § 4 ods.
1 a 2 a prílohu č. 1 bod 2.8 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o minimálnych

bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. Porušenie spočíva
v tom, že zamestnávateľ nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a
v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, pretože nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - ultrazvuková zváračka, poskytnutý napoužívanie zamestnancovi Y. W. bol prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť
a ochrana zdravia zamestnanca. Ochranné zariadenie - ochranná bezpečnostná bariéra zváracej
stanice (ultrazvukovej zváračky) v čase pracovného úrazu zo dňa 17.10.2012 zamestnanca Y. W.

bola nefunkčná, nezabránila siahnutiu do zóny nebezpečenstva a kontaktu s pohybujúcimi sa časťami
pracovného prostriedku, t.j. pri vložení ruky cez ochrannú bariéru s kusom do hniezda, táto nezabránila
pohybuultrazvukovejzváračkyanáslednevznikuuvedenéhopracovnéhoúrazu,ktorýmbolaspôsobená
ťažká ujma na zdraví.

Ďalšia časť odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je obsiahnutá v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalovaného.

V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca navrhol, aby autoremedúrou,
alebo k zásahu odvolacieho orgánu bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a vec opätovne prejednaná a
rozhodnutá v súlade so zákonom. Uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa napadá v

celom rozsahu najmä z nasledovných dôvodov:

1. V rozhodnutí sa uvádza nesprávne označenie účastníka.
2. Rozhodnutie je nepreskúmateľné po stránke skutkovej, nakoľko sa opiera o tzv. hromadné skutkové
zistenie - opisuje zoznam dôkazných prostriedkov, z ktorých hromadne vyplýva predstava správneho

orgánu prvého stupňa o tom, ako prebehol úrazový dej a čo bolo jeho príčinou.
3. Rozhodnutie je nepreskúmateľné ďalej aj po stránke právnej, nakoľko nešpecifikuje napr. ani to,
ktoré konkrétne minimálne požiadavky na pracovné prostriedky mal účastník nesplniť. Odkaz na prílohu
č. 1 bod 2.8 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných
a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov je celkom nepostačujúci, nakoľko

tento stanovuje viaceré požiadavky na kryt, pričom všetky tieto požiadavky na pracovné prostriedky
dodržal. Uviedol, že podobne nie je celkom jasné, o ktorú z alternatív sa jedná vo vzťahu ku klasifikácii
ťažkej ujmy na zdraví.
4. Zrozumiteľnosti rozhodnutia neprispieva ani dvoj, troj a štvornásobné opakovanie tých istých tvrdení.
Presvedčivosť odôvodnenia nie je založená na kvantite, ale na kvalite odôvodnenia.

5. Správny orgán prvého stupňa odňal účastníkovi jeho práva, ktoré mu ako účastníkovi patria.
6. Najmä sa účastník nemohol vyjadriť k podkladu pre rozhodnutie a spôsobu jeho zistenia. K tomu
poukázal na tú okolnosť, že správny orgán prvého stupňa potom, čo účastníkovi toto právo formálne
umožnil, robil ďalšie preverovania skutočností; následne však účastníkovi už viac vyjadriť sa k ďalším
zisteniam neumožnil.

7. Ďalej sa účastník nemohol podieľať na zisťovaní skutkového stavu. Správny orgán prvého stupňa
k tomu vysvetľuje, že vyšetrovanie príčin pracovného úrazu podlieha iným pravidlám ako konanie o
uloženie pokuty v tom smere, že k vyšetrovaniu sa účastník nemá čo vyjadrovať, klásť svedkom otázky
a pod., pretože prebieha podľa iného predpisu.
8. Vyslovil presvedčenie, že nie je možné odkazovať na protokol a jeho doplnenie, pokiaľ ide o okolnosti,

ktoré sú rozhodujúce z hľadiska uloženia pokuty. Uloženie pokuty totiž samotné musí byť v celom
rozsahu odôvodnené v samotnom správnom rozhodnutí, v ktorom sa o uložení pokuty rozhoduje.
9. Považoval za nesprávny názor, ktorý sa snaží postaviť správne trestanie na iné základy ako trestanie
súdne. Z uvedeného dôvodu sú postup správneho orgánu prvého stupňa, ako aj samotné odôvodnenie
rozhodnutia nezákonné.

10. Poukázal na to, že dôkazy neboli zabezpečené takým spôsobom, aby sa dokazovania mohol
zúčastniť aj poverený zamestnanec alebo zástupca účastníka a účastník nemal možnosť klásť
vyslúchaným osobám otázky. Navrhol, aby sa celé dokazovanie uskutočnilo zákonom stanoveným
postupom tak, aby účastník mal možnosť sa ho zúčastniť, mohol pri úkonoch uplatňovať svoje
pripomienky a námety, ako aj klásť svedkom a znalcovi, ktorého je potrebné vypočuť, otázky.

11. Nestotožnil sa so záverom správneho orgánu prvého stupňa, ktorý ako príčinu pracovného úrazu
zistil chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie. V danom prípade podľa
jeho zistení došlo k mimoriadnej nepravidelnosti vo fungovaní uvedených ochranných zariadení,
keď napriek skutočnosti, že zamestnankyňa ešte mala ruku vo výrobnom priestore, kde vkladala
opracovávaný kus výrobku, došlo k spusteniu výrobného procesu. Zjavne tak došlo k zlyhaniu ochrannej

optickej bariéry. Ďalej uviedol, že v danom prípade sa nejednalo o chýbajúce, ani nedostatočné
ochranné zariadenie a zabezpečenie, ale o jeho náhle zlyhanie, a teda o chybný alebo nepriaznivý
stav zdroja úrazu. Tvrdil, že zamestnankyňa pravdepodobne stlačila tlačidlo, pretože iné vysvetlenie
pre spustenie výrobného procesu sa nejaví byť vierohodné a ani pred úrazom a ani po úraze satakéto samospustenie nezaznamenalo a nepodarilo sa ho zopakovať ani pri simulácii úrazového deja.
Poukázal na to, že poškodená zamestnankyňa konala neobvykle, pretože je praváčka, ale v danom
prípade konala zjavne neobvykle, keď výrobok na zváranie do zariadenia vkladala ľavou rukou.

Uviedol, že v danom prípade sa nemohlo jednať o nezabezpečený pracovný prostriedok, ale o náhle
neočakávané zlyhanie inak funkčných ochranných opatrení, a teda o náhodu, nie o porušenie povinnosti
zo strany zamestnávateľa zabezpečiť zariadenia ochrannými prvkami. Konštatoval, že to nevylučuje
zodpovednosť zamestnávateľa za škodu voči zamestnancovi z titulu pracovného úrazu, avšak rozhodne
vylučuje zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt.

12. Vo vzťahu k dôsledkom pracovného úrazu žiadal zabezpečiť riadne znalecké dokazovanie ohľadne
tvrdenej ťažkej ujmy na zdraví poškodenej zamestnankyne Y. W., v rámci ktorého rovnako žiada, aby sa
znalec vyjadril k jeho tvrdeniam a záverom obsiahnutým v jeho vyjadrení k protokolu.
13. Za nevysvetlenú a nepreukázanú považoval žalobca otázku rozsahu zahrnutia všetkých škodlivých
následkov pracovného úrazu príčinným vzťahom so škodovou udalosťou.
14. Taktiež sa nestotožnil s klasifikáciou pracovného úrazu ako ťažkej ujmy na zdraví, pretože odporuje

zákonnej definícii podľa § 3 písm. l/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poukázal na to, že aj lekársky
nález musí spĺňať náležitosti znaleckého posudku, musí byť preskúmateľný, a to práve z dôvodu, že
na jeho základe je povinnosťou príslušného orgánu učiniť závery právne, pričom s lekárskym nálezom
sa možno uspokojiť iba v jednoduchých prípadoch, ak nejde o jednouchý prípad, potom treba vyžiadať

znalecký posudok. Konštatoval, že v rámci uvedeného sa zisťuje aj subjektívne hľadisko poškodeného,
hoci rozhodujúci je objektívny charakter poškodenia zdravia. Polvetný záver MUDr. Ciburga takýmto
podkladom nie je a byť nemôže.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení

neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce
Košice, č. 51/13/S zo dňa 27.09.2013 potvrdil.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že inšpektorát práce vykonal v dňoch 10.01.
až 01.03.2013 vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví, ktorý utrpela

zamestnankyňa Y. W., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj „postihnutá“) dňa 17.10.2012 na pracovisku účastníka
konania. Konštatoval, že inšpekciou práce bolo zistené porušenie povinností, ktoré je v príčinnej
súvislostispracovnýmúrazom,ktorýmbolaspôsobenáťažkáujmanazdraví,totojeuvedenévprotokole
o vyšetrení príčin ostatného pracovného úrazu č. IKO-01-23-2.2/P-J2-13 zo dňa 01.03.2013 a dodatku
č. 1 zo dňa 19.03.2013 (ďalej „protokol“), v časti G. bod 1 písm. b/. Na základe zistených skutočností

inšpektorát práce oznámil účastníkovi konania, že začína správne konanie vo veci uloženia pokuty v
sume 33 000 eur. Uviedol, že k oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 12.07.2013 sa účastník
konania písomne vyjadril. Vo svojom vyjadrení zo dňa 06.08.2013 uviedol, že trvá na svojom stanovisku
k protokolu z 07.03.2013 a nesúhlasí so zisteniami inšpektorátu práce, pričom namieta aj spôsob ich
zabezpečenia. Navrhol, aby sa celé dokazovanie uskutočnilo tak, aby mal možnosť sa ho zúčastniť,

mohol pri úkonoch uplatňovať svoje pripomienky a námety, klásť svedkom a znalcom otázky. Uviedol,
že štandardným dôkazným prostriedkom je uskutočnenie výsluchu svedka, ktorý musí byť pred ním
správnym orgánom riadne poučený, a ktorému má mať účastník konania možnosť klásť otázky. Preto
má záujem klásť svedkom a znalcom otázky a navrhol vypočuť ním označené osoby, ako aj zabezpečiť
znalecké dokazovanie k posúdeniu ťažkej ujmy na zdraví, aby sa znalec vyjadril k jeho záverom

obsiahnutým vo vyjadrení k protokolu. Trval tiež na preštudovaní celého spisu.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že inšpektorát práce umožnil
účastníkovi konania, aby nahliadol do spisu, neakceptoval však jeho námietky a rozhodnutím č. 51/13/S
zodňa27.09.2013(ďalejlen„rozhodnutie“)muuložilpokutuvovýške33000eurzaporušeniepovinností

zistených inšpekciou práce. Uloženú pokutu odôvodnil zistenými nedostatkami tak, ako sú uvedené v
protokole, pričom vychádzal zo stavu zisteného inšpekciou práce. Zaoberal sa porušením povinností
vo vzťahu k zisteným skutočnostiam a k príslušným ustanoveniam zákona o BOZP a NV č. 392/2006
Z. z.. Konštatoval, že účastník konania porušil právne predpisy tým, že nezabezpečil, aby pracovný
prostriedok - ultrazvuková zváračka, poskytnutý na používanie zamestnancovi bol prispôsobený tak,

aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca, čo je porušením § 6
ods. 1 písm. a/ zákona o BOZP. Ďalej uviedol, že dňa 17.10.2012 došlo k pracovnému úrazu postihnutej
Y. W., pričom vznik tohto úrazu je v príčinnej súvislosti s porušením povinností zo strany účastníka
konania. Uvedeným pracovným úrazom bola postihnutej spôsobená ťažká ujma na zdraví, spočívajúcav amputácii dvoch článkov prsta na jej ľavej ruke. Ďalej uviedol, že inšpektorát práce v odôvodnení
rozhodnutia popísal úrazový dej, skutočnosti, ktoré predchádzali samotnému úrazu, postup a konanie
všetkých prítomných osôb, pričom vychádzal z vyjadrení vypočutých osôb a z ďalších podkladov

rozhodnutia. Zaoberal sa aj jednotlivými námietkami účastníka konania a zaujal k nim stanovisko.

Na základe záverov inšpekcie práce uviedol, že dňa 17.10.2012 postihnutá nastúpila na poobedňajšiu
zmenu, pracovala na pracovisku výrobná hala, na výrobnej linke - Tl - Subbassembly ľavá, post 20L
s pani P. H.Á.. V daný deň vyrábali referenciu mechanického zámku, práce vykonávali podľa pokynov

pani M. - team leadera. Uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva postup práce - postihnutá
pracovala na ultrazvukovej zváračke, spustila proces zvárania pomocou tlačidla štart, ochranné dvierka
sa zosunuli, ale sonotróda nezišla dole a proces zvárania neprebehol, cyklus sa neukončil a ochranné
dvierka zostali v dolnej polohe. Postihnutá zavolala p. M. k stroju, táto stroj vypla a po niekoľkých
sekundách stroj opäť zapla. Po zapnutí ochranné dvierka vyšli do hornej polohy, a potom nezvarený kus
vybrala z hniezda. Vizuálne ho pozrela, vyskúšala a zistila, že kus nebol zvarený. Pani M. nevyskúšala

ochrannú optickú bariéru, ani nevložila ďalší kus na zváranie do hniezda, len nezvarený kus dala
postihnutej a povedala jej, že môže pokračovať v práci. Postihnutá vložila ľavou rukou kus do hniezda
pod sonotródu, v tom sa spustili ochranné dvierka (bez toho, aby bola stlačila tlačidlo štart), pritlačili a
podržali jej ruku a zároveň sonotróda začala cyklus, zišla dole a pomliaždila jej ukazovák ľavej ruky.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že podľa vyjadrenia MUDr. Petra
Cibura, odborného lekára - úrazového chirurga Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, zo dňa
18.12.2012, bol pracovný úraz postihnutej posúdený ako závažný s následkom ťažkej ujmy na zdraví
spočívajúcej v zmrzačení a poškodení dôležitého orgánu.

Uloženie pokuty odôvodnil inšpektorát práce porušením právnych a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a jej výšku závažnosťou nedostatkov a jeho dôsledkov. Pri
určovaní výšky pokuty prihliadal inšpektorát práce na závažnosť zisteného porušenia povinností, aj jeho
následky a pokutu uložil v dolnej hranici zákonnej sadzby.

Žalovaný k jednotlivým odvolacím námietkam proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa
uviedol, že z elektronického výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky vyplýva, že dňa
08.06.2013 došlo k zmene v názve účastníka konania z VALEO SLOVAKIA, s.r.o. na U-Shin Slovakia
s.r.o.. Poukázal na to, že zmenu neoznámil správnemu orgánu ani samotný účastník konania, ani
jeho právny zástupca, pričom inšpektorát práce ako správny orgán konajúci vo veci nemal dôvod

predpokladať, že u účastníka konania dôjde v priebehu konania k zmene v názve, sídle a pod..
Všetky písomnosti súvisiace s konaním boli riadne doručované právnemu zástupcovi účastníka
konania, v týchto bol účastník konania zakaždým označený pôvodným názvom, čo účastník konania
nespochybnil. Žalovaný mal za to, že nejde o taký nedostatok, ktorý by spochybnil zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, keďže všetky ostatné identifikačné údaje, ako sú sídlo spoločnosti, aj IČO

zostali nezmenené. Bol toho názoru, že zmena názvu nespôsobila zameniteľnosť účastníka konania s
iným subjektom. Naviac bolo v konaní akceptované aj odvolanie, ktoré podal právny zástupca účastníka
konania na základe plnomocenstva, udeleného mu spoločnosťou VALEO SLOVAKIA, s.r.o., pričom ani
túto skutočnosť účastník konania nespochybnil.

Žalovaný ďalej uviedol, že sa zaoberal samotným porušením povinností zo strany účastníka konania.
Konštatoval, že pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že účastník konania nezabezpečil, aby
pracovný prostriedok (ultrazvuková zváračka) poskytnutý na používanie postihnutej zamestnankyni, bol
prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca.
Poukázalnato,žeochrannézariadenie-ochrannábezpečnostnábariérazváracejstanice(ultrazvukovej

zváračky) v čase vzniku úrazu bolo nefunkčné, nezabránilo siahnutiu do zóny nebezpečenstva a
kontaktu s pohybujúcimi sa časťami pracovného prostriedku, t.j. pri vložení ruky cez ochrannú bariéru s
kusom do hniezda, nezabránilo pohybu ultrazvukovej zváračky a následne vzniku úrazu.

Na základe podkladov rozhodnutia žalovaný posúdil predložený spisový materiál vrátane písomností

predložených počas výkonu inšpekcie práce, fotodokumentácie zabezpečenej na pracovisku, ako aj
ďalších listinných dôkazov a dospel k záveru, že inšpektorát práce preukázal porušenie povinností tak,
ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí. Inšpekciou práce boli zistené celkom tri nedostatky, z toho
jeden bol posúdený ako obzvlášť závažný, za čo bola uložená pokuta v úhrnnej výške 33 000 eur. Citovalustanovenie § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o BOZP, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 NV č. 392/2006 Z.
z., prílohu č. 1 - 2.8 a uviedol, že inšpektori práce vychádzali pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného
úrazu z písomných podaní informácií p. H. (operátorky) a p. M. (team leader), ktoré v čase úrazu boli

prítomné na pracovisku, ako aj postihnutej p. W.. Poukázal na to, že v zápisnici o podaní informácie
zo dňa 25.01.2013 uviedla p. P. H., že pri vzniku úrazu sedela vedľa postihnutej a videla, že určite pri
vkladaní kusu nespustila tlačidlo štart. V čase úrazu sa pozerala na postihnutú, preto vie, ako to celé
prebiehalo,žekstlačeniuštartunedošlo,ažepaniM.stálaasijedenmeterodnich.N.M.taktiežvýslovne
uviedla v zápisnici o podaní informácie z 25.01.2013, že postihnutá chytila kus, vložila do suportu a v

tom momente zišli ochranné dvierka dole, pričom postihnutá nestlačila tlačidlo štart, t.j. spustenie cyklu.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že z citovaných podaných informácií
je zrejmé, že ochranné dvierka sa spustili bez toho, aby postihnutá stlačila tlačidlo štart. Inšpektorát
práce konštatoval, že tlačidlo štart (v čase úrazu bolo jednoručné ovládanie), ktorým sa spúšťal výrobný
proces, ako aj snímač na kontrolu prítomnosti výroku vo zváračke, neslúžia k ochrane zamestnanca

pred možným vznikom úrazu (t.j. nie sú ochranné zariadenia, neplnia bezpečnostnú funkciu), sú to
technologické komponenty súvisiace s ovládaním ultrazvukovej zváračky. Uviedol, že inšpektorát práce
zistil, že v čase vzniku pracovného úrazu došlo k spusteniu zariadenia pri vloženej ruke zamestnanca v
ochrannej bariére, z čoho je zrejmé, že optická bezpečnostná bariéra nebola zapojená tak, aby v každom
prípade plnila ochrannú funkciu proti poškodeniu ruky pri vkladaní kusov do ultrazvukovej zváračky,

pričom uvedené bolo v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnené.

Žalovaný poukázal na to, že účastník konania uviedol v odvolaní svoje námietky, podľa ktorých mu
boli odňaté jeho práva, a na základe ktorých žiada, aby správny orgán doplnil dokazovanie s tým, že
chce byť prítomný pri vypočutí svedkov a klásť im otázky. Konštatoval, že inšpektorát práce umožnil

účastníkovi konania počas výkonu inšpekcie práce, aby sa vyjadril k protokolu a predložil ďalšie dôkazy
na objasnenie skutkového stavu. Účastník konania sa vyjadril k protokolu listom z 07.03.2013 a s jeho
vyjadrením sa inšpektor práce vysporiadal v dodatku k protokolu č. 1 z 19.03.2013. Ďalej uviedol, že
inšpektorát práce poukázal už v napadnutom rozhodnutí na rozdiel medzi výkonom inšpekcie práce
a správnom konaní. Písomné podania informácií zaistené inšpektormi práce pri výkone vyšetrovania

pracovného úrazu nie sú výsluchom svedkov v správnom konaní, preto sa na takéto podania informácií
vzťahujú príslušné ustanovenia zákona o inšpekcii práce a nemusia spĺňať podmienky stanovené
správnym poriadkom. Poukázal na to, že na dokazovanie možno v súlade s § 34 ods. 1 správneho
poriadku použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade
s právnymi predpismi. Uviedol, že právo účastníka v zmysle § 33 ods. 1 správneho poriadku predložiť a

navrhovať dôkazy a ich doplnenie nebolo správnym orgánom opomenuté, pretože zamestnávateľ mal
možnosť vyjadriť sa tak k protokolu, ako aj k začatiu správneho konania (a predložiť, resp. navrhnúť
dôkazy a ich doplnenie), čo aj učinil. Konštatoval, že správny orgán v tomto prípade zistil presne a
úplne skutkový stav veci a za tým účelom si v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku zaobstaral
všetkypotrebnédôkazy.Uviedol,žeúčastníkkonaniamáprávonavrhovaťdôkazy,vykonávaniedôkazov

však v zmysle § 34 ods. 4 správneho poriadku, ako aj ich hodnotenie patrí jednoznačne správnemu
orgánu. Podľa názoru žalovaného inšpektorát práce disponoval dostatočnými dôkazmi, preto mohol
upustiť od vykonania účastníkom navrhovaných dôkazov, a to včítane ústneho pojednávania, výsluchu
svedkov a zaistenia znalca v správnom konaní, pretože vykonaním ďalšieho dokazovania by sa v tomto
prípade nijako neprispelo k objasneniu skutkového stavu veci, ktorý bol náležite preukázaný a právne

posúdený. Konštatoval, že v konaní uplatnil účastník konania aj právo nahliadnuť do spisu a boli mu
poskytnuté fotokópie ním požadovaných písomností. Z predloženého spisu vyplýva, že po predĺžení
lehoty na rozhodnutie inšpektorát práce nezaisťoval nové ďalšie zistenia, ku ktorým účastníkovi konania
neumožnil vyjadriť sa. Lehota na rozhodnutie vo veci bola predĺžená najmä v prospech účastníka
konania, aby mu správny orgán umožnil nahliadnuť do spisu v ním požadovanom termíne.

K námietkam účastníka konania, ktoré sa týkajú posúdenia ťažkej ujmy na zdraví, žalovaný poukázal
na skutočnosť, že inšpektorát práce je v súlade s § 7 ods. 3 písm. b/ zákona o inšpekcii práce
dozorným orgánom štátu, oprávneným na vyšetrovanie príčin vzniku pracovných úrazov, a to aj
tých, ktorými bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, pričom inšpektorát práce sa touto

otázkou podrobne zaoberal na strane 15 a 16 napadnutého rozhodnutia. Keďže žalovaný sa stotožnil
s touto argumentáciou, preto nepovažoval za potrebné znova sa ňou zaoberať. Ďalej konštatoval, že
inšpektorát práce postupoval v súlade s ustanovením § 17 ods. 10 zákona o BOZP, podľa ktorého
je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný zamestnávateľovi, príslušnému inšpektorátu prácea príslušnému orgánu dozoru na požiadanie do desiatich dní písomne oznámiť, či ide o závažný
pracovný úraz (v prípade smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví). Keďže rozhodnúť o vážnosti pracovného
úrazu z hľadiska rozsahu poškodeného zdravia a možných následkov, môže len ošetrujúci lekár alebo

zdravotnícke zariadenie, je inšpektorát práce oprávnený vyžiadať si takéto vyjadrenie.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že k závažnosti pracovného úrazu
postihnutej W. sa vyjadril príslušný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti - Univerzitná nemocnica L.
Pasteura, Košice, prostredníctvom ošetrujúceho lekára MUDr. Petra Cibura, úrazového chirurga, ktorý v

písomnom stanovisku z 18.12.2012 jednoznačne stanovil, že pracovný úraz postihnutej je považovaný
za závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví, ktorá spočíva v zmrzačení a poškodení dôležitého
orgánu. Žalovaný mal za to, že inšpektorát práce postupoval v súlade s kompetenciami stanovenými
príslušnými ustanoveniami zákona o inšpekcii práce a nebol oprávnený spochybňovať posúdenie
pracovného úrazu vyhotovené poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, resp. lekárom - špecialistom,
pričom pri posúdení pracovného úrazu vychádzal z predloženého stanoviska a o jeho pravdivosti a

relevantnosti nemá správny orgán žiadne pochybnosti. Po posúdení všetkých relevantných skutočností
a vzhľadom na uvedenú právnu úpravu, sa žalovaný stotožnil s konštatovaním inšpektorátu práce,
že skutok uvedený vo výroku rozhodnutia sa stal, a preto je uloženie pokuty dôvodné. Mal za to, že
inšpektorátprácepreukázalporušeniepovinnostívyplývajúcichzuvedenýchustanovenízákonaoBOZP
tak, ako to konštatoval v napadnutom rozhodnutí. Ďalej poukázal na to, že prvostupňový správny orgán

vykonal všetky dôkazy, ktoré vykonať mohol, právnemu zástupcovi účastníka konania umožnil nazrieť
do všetkých podkladov napadnutého rozhodnutia a tento sa mohol vyjadriť ku všetkým skutočnostiam
v súvislosti s pracovným úrazom postihnutej Y. W..

Konštatoval, že porušenie povinností, ktoré boli zistené, a za ktoré správny orgán ukladá pokutu,

patrí medzi správne delikty právnickej osoby postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv.
objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo
strany účastníka konania a nie zavinenie. Správnym deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie
právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon, a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú
administratívnoprávnou normou (zákonom o inšpekcii práce). Poukázal na to, že účastník konania, aby

sa zbavil zodpovednosti za porušenie povinností, musí predložiť také dôkazy, ktoré by ho úplne zbavili
zodpovednosti za zistené porušenia, pričom tento však na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadny
relevantný dôkaz.

Žalovaný považoval za preukázané, že zistené porušenie povinností zo strany účastníka konania je

v priamej príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu a na základe utrpených poranení došlo k
ťažkej ujme na zdraví postihnutej.

Žalovaný ďalej uviedol, že inšpektorát práce správne rozhodol aj o výške uloženej pokuty a túto riadne
odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce. Konštatoval, že

pri rozhodovaní o pokute musí inšpektorát práce prihliadať na všetky skutočnosti v zmysle § 19 ods. 6,
najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov
zamestnávateľa, skutočnosť, či ide o ojedinelý výskyt nedostatku alebo opakované zistenie toho istého
nedostatku. Výšku uloženej pokuty považoval žalovaný za primeranú predovšetkým vzhľadom k tomu,
že ide o závažné porušenie povinností zo strany účastníka konania, následkom čoho je pracovný úraz

s ťažkou ujmou na zdraví.

V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že inšpektorát práce nepovažoval za potrebné
doplniť dokazovanie na základe námietok účastníka konania, s čím sa aj žalovaný stotožnil a dôkazné
prostriedky považoval za postačujúce. Mal za to, že ďalším dokazovaním by už neboli zistené nové

skutočnosti, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na posúdenie okolností vzniku úrazu, príčinnej súvislosti
medzi porušením povinností a vznikom pracovného úrazu, medzi pracovným úrazom a ťažkou ujmou
na zdraví postihnutej zamestnankyne, resp. zodpovednosti účastníka konania.

Argumentácia, ktorú použil účastník konania v odvolaní, nie je podľa názoru žalovaného dôvodom na

zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a ani účastník konania nepredložil žiadne nové dôkazy,
ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
Inšpektorátu práce Košice a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V podanej žalobe žalobca uviedol, že rozhodnutia a postup, ktorý im predchádzal, sú nezákonné,
ukracujú ho na jeho právach, a preto predmetné rozhodnutia napadá v celom rozsahu z týchto dôvodov:

1. Správny orgán prvého stupňa odňal žalobcovi jeho práva, tým že sa žalobca nemohol vyjadriť k
podkladu pre rozhodnutie a spôsobu zistenia v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správneho

poriadku. Žalobca sa nemohol podieľať na zisťovaní skutkového stavu. Dôkazy neboli zabezpečené
takým spôsobom, aby sa dokazovania mohol zúčastniť aj poverený zamestnanec alebo zástupca
žalobcu a žalobca nemal možnosť klásť vylúchaným osobám otázky. Uviedol, že v rámci zisťovania
samotným žalobcom sa svedkovia v čase bezprostredne po pracovnom úraze, ku ktorému došlo dňa
17.10.2012 vyjadrovali inak, ako sa vyjadrovali inšpektorom, pričom výsluchy realizovali inšpektori až v
januári 2013 a medzičasom mohli mnohokrát rozobrať situáciu a jej dôsledky. Prvostupňový orgán, ako

aj žalovaný, uvádzajú, že vyšetrovanie príčin pracovného úrazu podlieha iným pravidlám ako konanie
o uložení pokuty v tom smere, že k vyšetrovaniu sa žalobca nemá čo vyjadrovať. V správnom konaní o
uložení pokuty však už dokazovanie v podstate nevykonali - pretože im postačovali materiály akéhosi
„predsprávneho konania“. Poukázal na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a taktiež
na rozsudok NS SR 6Sžo/51/2011.

2. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov, tým že sa opierajú o hromadné skutkové zistenia, čo nie je v súlade s § 47
ods. 3 Správneho poriadku. Ďalej nešpecifikujú, ktoré minimálne požiadavky na pracovné prostriedky
mal žalobca nesplniť a samotný odkaz na prílohu č. 1 bod 2.8 nariadenia vlády 392/2006 Z. z. je
nepostačujúci, nakoľko tento stanovuje viaceré požiadavky. Taktiež nie je zjavné, o ktorú z alternatív sa

jednávovzťahukuklasifikáciíťažkejujmynazdraví-zmrzačenie,stratu,čipodstatnézníženiepracovnej
spôsobilosti. Nezrozumiteľnosť vyplýva aj z toho, že v rozhodnutiach sa odkazuje na protokol a jeho
doplnenie, pokiaľ ide o okolnosti, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska uloženia pokuty, bez toho, aby boli
znova zopakované a zhodnotené v zmysle § 47 správneho poriadku.
3. Zistenie skutkového stavu je nedostačujúce. Správny orgán ako príčinu pracovného úrazu zistil

chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie, s čím žalobca nesúhlasí, nakoľko
podľa neho malo ochranné zariadenie a zabezpečenie: ochranné dvierka, tlačidlo štart, snímač a
ochrannú optickú bariéru. Všetky ochranné zariadenia boli nastavené tak, aby ktorékoľvek z nich pri
signalizácií problému zabránilo pokračovaniu vo výrobnom procese. Podľa názoru žalobcu došlo v
danom prípade k nepravidelnosti vo fungovaní uvedených ochranných zariadení, napriek skutočnosti,

že zamestnankyňa mala ešte ruku vo výrobnom priestore. Zjavne tak došlo k zlyhaniu ochrannej optickej
bariéry. Takéto zlyhanie nezaznamenali nikdy predtým a ani pri simulácií škodového deja sa nepodarilo
dosiahnuť rovnaké zlyhanie, pričom uvedené môžu potvrdiť G.. P., G.. T., G.. O., ktorých výsluch žalobca
navrhoval. Poukázal taktiež na hodnotenie záverov o tom, či došlo, alebo nie, k spusteniu tlačidla
štart a taktiež uviedol, že niekoľkokrát žiadal zabezpečiť riadne znalecké dokazovanie ohľadne tvrdenej

ťažkej ujmy na zdraví, nakoľko k amputácií dvoch článkov ľavého ukazováka došlo až po ôsmich dňoch
hospitalizácie a táto okolnosť vyvoláva otázku, kedy došlo k zaneseniu infekcie do rany poškodenej,
pričom sa tak mohlo stať aj v nemocnici.
4. Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa nestotožňuje s
klasifikáciou pracovného úrazu ako ťažkej ujmy na zdraví pretože odporuje zákonnej definícií podľa § 3

písm. l/ zákona č. 124/2006 Z. z., nakoľko nie je opodstatnený záver o ťažkej ujme na zdraví dotknutej
zamestnankyne, pretože právny pojem ťažkej ujmy na zdraví nezahŕňa ujmu, ktorú utrpela dotknutá
zamestnankyňa. V danom prípade, správne orgány nesprávne aplikovali § 19 ods. 1 zákona č. 125/2006
Z. z.. Opätovne uviedol, že je podstatné urobiť opatrenia, aby naozaj nedošlo k poškodeniu života a
zdravia zamestnancov, čo však neznamená, že zamestnávateľ zodpovedá aj za náhodu. Zodpovednosť

za výsledok je zodpovednosťou odlišnou od objektívnej zodpovednosti a táto zodpovednosť za
výsledok sa uplatňuje napríklad v súvislosti so zodpovednosťou zamestnávateľa za škodu spôsobenú
zamestnancom pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania.
5. Poukázal na to, že prvostupňový orgán uložil pokutu non-subjektu, v čase vydania rozhodnutia
27.09.2013 totiž už neexistoval subjekt s obchodným menom VALEO SLOVAKIA, s.r.o.. V Obchodnom

vestníku boli dňa 12.06.2013 pod značkou R146711 publikované zmenené údaje o žalobcovi. Vzhľadom
k tomu je teda nesporné, že nové obchodné meno žalobcu bolo v čase vydania rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa nevyhnutne všetkým tretím osobám, vrátane žalovaného správneho orgánu
známe. V tomto smere poukázal na rozhodnutie NS SR 6/Sž/99/00.Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 17.04.2014 uviedol, že dôvody uvedené v žalobe vychádzajú
z vyjadrení, ktoré predložil žalobca v konaní na obidvoch stupňoch a sú v zásade totožné s obsahom

odvolania. Mal za to, že so samotným skutkom, aj s dôvodmi uloženia pokuty, sa dostatočne vysporiadal
akožalovanývnapadnutomrozhodnutí,napriektomupovažujezapotrebnéznovapoukázaťnazásadné
aspekty predmetu rozhodnutia, resp. porušenia povinností, za ktoré bola žalobcovi uložená pokuta.

1. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán vykonal všetky dôkazy, ktoré vykonať mohol, žalobca

sa mohol vyjadriť ku všetkým skutočnostiam súvisiacim so vznikom pracovného úrazu, a to už pri
prerokovaní protokolu, mohol tiež predložiť ďalšie dôkazy na objasnenie skutkového stavu. Žalobca sa
vyjadril listom k protokolu zo dňa 07.03.2013 a s jeho vyjadrením sa inšpektor vysporiadal v dodatku k
protokolu č. 1 zo dňa 19.03.2013. Prvostupňový orgán umožnil právnemu zástupcovi na základe jeho
žiadosti nazrieť počas konania do všetkých podkladov a boli mu poskytnuté fotokópie ním požadovaných
písomností. Z predloženého spisu vyplýva, že po predĺžení lehoty prvostupňový orgán nezisťoval nové

dôkazy, ku ktorým sa účastník konania nemohol vyjadriť a lehota na rozhodnutie bola predĺžená v
prospech žalobcu, aby mu správny orgán umožnil nahliadnuť do spisu v ním požadovanom termíne.
Písomné podania informácií, zistené inšpektormi nie sú výsluchom svedkov v správnom konaní, a preto
sa na ne vzťahujú príslušné ustanovenia zákona o inšpekcii práce. Na dokazovanie možno použiť podľa
§ 34 ods. 1 správneho poriadku všetky prostriedky, pričom právo žalobcu podľa § 33 ods. 1 nebolo

opomenuté. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k protokolu a k začatiu správneho konania aj predložiť
a navrhnúť dôkazy, čo aj učinil. Taktiež uviedol, že žalobca vykonal vlastné zisťovanie príčin a všetky
okolnosti vzniku úrazu hneď po jeho uskutočnení, vypočul svojich zamestnancov a spísal záznam o
pracovnom úraze vrátane správy o vyšetrení príčin a okolností jeho vzniku. V závere uviedol, že zranená
postupovala obvyklým bezpečným postupom, nekonala nesprávnym ani nebezpečným spôsobom a

neporušila žiadny bezpečnostný predpis, preto argument žalobcu, že zamestnanci s odstupom času
vypovedajú inak je špekulatívny a neopodstatnený.
2. K žalobným námietkam pod bodom 2 žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie, ako aj
prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 47 správneho poriadku. Príloha č. 1, bodu 2.8
Nariadenia vlády SR 392/2006 Z. z. stanovuje minimálne požiadavky a to tak, že tieto musia byť splnené

súčasne. K posúdeniu skutočnosti, či ide o pracovný úraz s ťažkou ujmou, poukázal na vyjadrenie
príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - MUDr. Petra Cibura, ktorý sa k pracovnému úrazu
vyjadril v písomnom stanovisku zo dňa 18.12.2012, kde stanovil, že pracovný úraz možno považovať za
závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví, ktorá spočíva v zmrzačení a poškodení dôležitého
orgánu.

3. K bodu 3 žaloby uviedol, že skutkový stav bol zistený podrobne, správne a dôsledne. Uviedol,
že príčinou úrazu bolo chýbajúce alebo nedostatočné ochranné zariadenie a zabezpečenie, v danom
prípade sa zaň považuje aj neúčinné zariadenie. Tlačidlo štart, ako to už vyplýva z názvu, neslúži k
ochrane zamestnanca pred možným vznikom úrazu. Bezpečnostné prvky - ochranné dvierka a optická
bariéra nedokázali ochrániť zamestnanca pred vznikom úrazu, boli neúčinné. Žalobca vo vlastnom

šetrení poukázal na nedostatky v samotnom zapojení optickej bariéry, čo v písomnom podaní potvrdili
jeho zamestnanci - G.. T., G.. P.. Taktiež uviedol, že firma VALEO ABBEVILLE, pôvodný majiteľ
ultrazvukovej zváračky vykonal na stroji pred jeho odovzdaním žalobcovi veľa technických zmien. Boli
doplnené kryty, pohyblivé dvierka otvoru pre vkladanie zváraného vkusu a jednoručné ovládanie. Teda
oproti pôvodnému vyhotoveniu boli vykonané podstatné zásahy, i napriek tomu si žalobca neoveril

spôsob zapojenia bezpečnostných prvkov. Je zjavné, že keďže žalobca poskytol zamestnancovi na
prácu nebezpečný pracovný prostriedok, nevykonal potrebné opatrenia na úseku BOZP tak, aby boli
účinné. Jednalo sa o zlé zapojenie bezpečnostného prvku, čo aj sám prevádzkovateľ stroja - žalobca
potvrdil vo vlastnom šetrení. Je tiež zrejmé, že sa nejednalo o náhodu, ale o porušenie povinnosti
zamestnávateľa, ktoré malo za následok pracovný úraz zamestnanca.

4. K námietkam o spochybňovaní kvalifikácie pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví žalovaný
uviedol, že mal žalobca možnosť podať podnet na prešetrenie veci na Úrad pre dohľad nad
zdravotnoustarostlivosťou,ktorýjeoprávnenýmorgánom.Knámietkamvydanianulitnéhoaktužalovaný
uviedol, že rozhodnutie za nulitné nemožno považovať, nakoľko sa nezmenilo sídlo, ani identifikačné
číslo spoločnosti žalobcu, a teda nemohlo dôjsť k zámene spoločnosti, pretože tá bola dostatočne

identifikovaná. Taktiež poukázal, že prinajmenšom zásada slušného jednania a dobré mravy vyžadujú,
aby účastník konania informoval o tak závažnej skutočnosti, akou je zmena názvu.Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 7S/35/2014-49 zo dňa 28. mája 2014 žalobu zamietol a
žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Na základe odvolania, ktoré podal žalobca proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Košiciach,
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 6Sžo/76/2014-92 zo dňa 25. novembra 2015 zrušil
rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/35/2014-49 zo dňa 28. mája 2014 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že pokiaľ v posudzovanej veci
krajský súd nepreskúmal dostatočným spôsobom všetky žalobcove námietky, podľa názoru odvolacieho
súdu postupoval nedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok znakom nepreskúmateľnosti odvolacím
súdom, pričom uvedeným postupom bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý a riadny súdny proces,
právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde,
ako aj zásada spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a

slobôd. Poukázal na to, že Ústavný súd SR už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na to, že krajský súd odôvodnenie výroku napadnutého
rozsudku založil iba na formálnom opise žaloby, vyjadrenia žalovaného, citovaní jednotlivých zákonných
ustanovení - paragrafových znení - na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov, pričom vlastnému
právnemu odôvodneniu svojich záverov v napadnutom rozsudku venoval pozornosť v minimálnom
rozsahu, čím taktiež postihol napadnutý rozsudok deficitom nepreskúmateľnosti odvolacím súdom.

V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej uviedol, že preto musel napadnutý
rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou
odvolania. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu prejednať vec v medziach podanej

žaloby, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu, vrátane odvolacích námietok, znovu
o nej rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť.

Krajský súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p., po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného
a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, dospel k

záveru, že žaloba je dôvodná.

Na pojednávaní súdu dňa 15. júna 2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na dôvodoch
uvedených v podanej žalobe. Poukázal na to, že v predmetnej veci nešlo o ťažký pracovný úraz, ale
podľa jeho názoru išlo o náhodu. Napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého

stupňa považoval za nezákonné, a to z dôvodov procesných pochybení, nakoľko žalobcovi nebolo
umožnené tak, ako už uvádzal v podanej žalobe, byť prítomný pri vykonaní dokazovania a taktiež
klásť svedkom otázky, resp. navrhovať dôkazy, ako to vyplýva z príslušných zákonných ustanovení.
Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný sa vysporiadal so žalobnými námietkami, a to v
napadnutom rozhodnutí, ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 17.04.2014. Poukázala na to, že pracovný
úraz sa vyšetroval v súlade so zákonom č. 125/2006 Z. z., pričom inšpektorátom práce boli zistené zo
strany žalobcu závažné porušenia v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z.. Uviedla, že žalovaný

posudzoval vec v zmysle zásady písomnosti a dôkazy, ktoré boli získané v priebehu správneho konania
boli správnym orgánom prvého stupňa, ako aj žalovaným, precízne vyhodnotené, pričom správny
orgán považoval dôkazné materiály za dostatočne preukázané pre rozhodnutie vo veci uloženia pokuty
žalobcovi. K žalobcom namietanej ťažkej ujmy na zdraví, zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný
sa s touto námietkou už vysporiadal v súlade s ustanovením § 17 ods. 10 zákona č. 124/2006 Z.

z.. Vzhľadom na to, že dôkazy získané žalovaným boli dostačujúce pre posúdenie veci, preto nebolo
správnym orgánom prvého stupňa, ako aj žalovaným, vo veci nariadené ústne pojednávanie. Pokiaľ
išlo o posúdenie pracovného úrazu, resp. či došlo k porušeniu právnych predpisov k tomu uviedla,
že toto bolo vyhodnotené zodpovednými a kompetentnými pracovníkmi inšpektorátu práce, pričom bolozistené, že v danom prípade došlo k porušeniu predpisov OBP zo strany žalobcu. K námietke žalobcu
týkajúcej sa označenia žalobcu v prvostupňovom rozhodnutí uviedla, že v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia mal žalobca iný obchodný názov, avšak táto skutočnosť nič nemení na veci, že sa jedná

o totožný právny subjekt, pričom žalobca konal vo veci naďalej tak, akoby sa ho táto záležitosť týkala
ako účastníka správneho konania. Ďalej poukázala na to, že zo strany žalobcu nebol žalovaný na túto
skutočnosť upozornený.

Podľa § 7 ods. 3 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z., o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona

č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, inšpektorát práce vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť
alebo ťažká ujma na zdraví,15a) bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie, závažnej
priemyselnej havárie,16) bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku choroby z povolania a
ohrozeniachorobouzpovolania,vedieichevidenciuapodľapotrebyvyšetrujepríčinyvznikuajostatných
pracovných úrazov.

Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené
alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu,

ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto
zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo
za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto
porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej
33 000 eur.

Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/,
§ 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a t/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20, sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní,26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o
správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto

zákona.

Podľa § 1 zákona č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik

pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z., zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci je povinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce
sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z., zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a
vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na

pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať stav bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými
predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia,
úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z. z., zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým
bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca,
ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu (ďalej len „registrovaný pracovný úraz“), tak, žea) zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný
pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu
zamestnancov pre bezpečnosť; v prípade smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví (ďalej len „závažný pracovný

úraz“), zamestnávateľ je povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika,
b) spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do štyroch dní po oznámení vzniku
registrovaného pracovného úrazu,
c) prijme a vykoná potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z., o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné
opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý zamestnancovi na používanie bol na príslušnú prácu
vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia
zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný prihliadať pri výbere pracovného prostriedku na osobitné
pracovné podmienky a druh práce, na nebezpečenstvá existujúce na jeho pracovisku alebo v jeho

priestore a na ďalšie nebezpečenstvá, ktoré môžu dodatočne vyplynúť z používania pracovného
prostriedku.

Podľa § 4 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z., zamestnávateľ je povinný zabezpečiť,
aby pracovný prostriedok, ktorý na používanie poskytne zamestnancovi, vyhovoval minimálnym

požiadavkámnapracovnýprostriedokuvedenýmvpríloheč.1,akosobitnýpredpis2)neustanovujeinak.

Podľa § 4 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z. z., zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby
pracovný prostriedok po celý čas jeho používania zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným
v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch.

Podľaprílohyč.1bodu2.8.NariadeniavládySRč.392/2006Z.z.,akjemožnýkontaktspohybujúcimisa
časťami pracovného prostriedku, ktorý môže spôsobiť úraz, tieto časti musia byť vybavené krytom alebo
iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením,
ktorézastavípohybujúcesanebezpečnéčastiskôr,akosasiahnealebovstúpidozónynebezpečenstva.

Kryt a iné ochranné zariadenie:

a) musia mať pevnú konštrukciu,
b) nesmú vytvárať ďalšie nebezpečenstvo,

c) nesmú sa dať ľahko odstrániť alebo vyradiť z činnosti,
d) musia byť umiestnené v primeranej vzdialenosti od zóny nebezpečenstva,
e) musia byť riešené tak, aby neobmedzovali výhľad obsluhy na celý priestor, v ktorom sa pracovný
prostriedok používa,
f) musia umožniť činnosť potrebnú na upevnenie alebo výmenu častí pracovného prostriedku a činnosť

pri údržbe tak, aby sa prístup obmedzil len do priestoru, v ktorom sa uvedená činnosť vykonáva a bez
odstránenia krytu alebo ochranného zariadenia, ak je to možné.

Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 34 ods. 1 až 6 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä
výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu
svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správnyorgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba
dokazovať.

Podľa § 36 správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie
potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa
možno odvolať.

Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 3 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom

rozsahu.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania

a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V danom prípade predmetom konania je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného týkajúceho
sa uloženia sankcie za správny delikt, ktorého sa mal dopustiť žalobca ako zamestnávateľ v súvislosti
s výkonom jeho práce, v časovej súvislosti, s ktorou došlo k pracovnému úrazu.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi

a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj
procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou

vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
(§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený
rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho
orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol
ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s

§ 249 ods. 2). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán vykonal v dňoch 10.01.2013,
14.01.2013, 23.01.2013, 25.01.2013, 29.01.2013, 14.02.2013, 26.02.2013, 27.02.2013 a 01.03.2013

vyšetrovanie príčin pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví postihnutej Y. W.. Vyšetrovanie príčin
úrazu vykonal podľa § 7 ods. 3 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii a zmene a doplnení zákona
č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Inšpektorát práce Košice vypracoval protokol zo dňa 01.03.2013, podľa
ktorého bolo zistené porušenie povinností zo strany žalobcu stanovených predpismi uvedenými v § 2

ods. 1 písm. a/, bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, konkrétne § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 3 ods. 1,
§4ods.1a2aprílohuč.1bod2.8NariadeniavládySRč.392/2006Z.z.ominimálnychbezpečnostných
a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. Porušenie spočívalo v tom, že

zamestnávateľ nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s
právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pretože
nezabezpečil, aby pracovný prostriedok - ultrazvuková zváračka bol prispôsobený tak, aby pri jeho
používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Ochranné zariadenie - ochrannábezpečnostná bariéra zváracej stanice v čase pracovného úrazu zo dňa 17.10.2012 zamestnanca
Y. W. bola nefunkčná, nezabránila siahnutiu do zóny nebezpečenstva a kontaktu s pohybujúcimi sa
časťami pracovného prostriedku, t.j. pri vložení ruky cez ochrannú bariéru s kusom do hniezda, táto

nezabránila pohybu ultrazvukovej zváračky a následne k vzniku uvedeného pracovného úrazu, ktorým
bola spôsobená ťažká ujma na zdraví.

Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 01.03.2013 so splnomocneným zástupcom žalobcu, ktorý pri
prerokovaní obsahu protokolu dňa 01.03.2013 požiadal o určenie lehoty na vyjadrenie sa k obsahu

protokolu, pričom mu bolo umožnené vyjadriť sa k skutočnostiam uvedeným v prerokovanom protokole
v termíne do 07.03.2013. Dňa 11.03.2013 obdŕžal správny orgán prvého stupňa vyjadrenie žalobcu zo
dňa 07.03.2013 k protokolu, s ktorým sa správny orgán prvého stupňa vysporiadal v dodatku č. 1 zo
dňa 19.03.2013 k protokolu č. IKO-01-23-2.2/P-J2-3 zaslaným žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi.
Ako vyplýva z dodatku č. 1 k protokolu, správny orgán prvého stupňa vykonal šetrenie v kontrolovanom
subjekte, aj mimo neho, pričom k posúdeniu udalostí si zadovážil širokú škálu podkladov - zápisnice

o podaní informácií (postihnutej, team leadra, inžiniera údržby, operátora, technického manažéra
závodu, manažéra BOZP, procesného inžiniera), záznam o registrovanom pracovnom úraze, správu
o vyšetrení príčin a okolností vzniku pracovného úrazu, žiadosť o posúdenie závažnosti pracovného
úrazu, ako aj viaceré technické podklady. Medzi prílohami sa nachádzajú aj tie, ktoré boli predložené
zamestnávateľom.

Na základe zistených skutočností začal prvostupňový správny orgán správne konanie vo veci uloženia
pokuty, ku ktorému žalobca zaslal stanovisko zo dňa 06. augusta 2013, v ktorom vyjadril nesúhlas so
zisteniami správneho orgánu prvého stupňa a zároveň namietal aj spôsob ich zabezpečenia. Navrhol,
aby sa celé dokazovanie uskutočnilo zákonom stanoveným postupom tak, aby účastník mal možnosť

sa ho zúčastniť, mohol pri úkonoch uplatniť svoje pripomienky a námety, ako aj klásť svedkom a znalcovi
otázky. Osobitne navrhol vypočuť ním označené osoby, ako aj zabezpečiť riadne znalecké dokazovanie
ohľadne tvrdenej ťažkej ujmy na zdraví poškodenej zamestnankyne.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, podľa jeho názoru inšpektorát

práce disponoval dostatočnými dôkazmi, preto mohol upustiť od vykonania účastníkom navrhovaných
dôkazov, a to včítane ústneho pojednávania, výsluchu svedkov a zaistenia znalca v správnom konaní,
pretože vykonaním ďalšieho dokazovania by sa v tomto prípade nijako neprispelo k objasneniu
skutkového stavu veci, ktorý bol náležite preukázaný a právne posúdený.

Kuvedenémukonštatovaniužalovanéhosúduvádza,žepodľaustálenejjudikatúryEurópskehosúdupre
ľudské práva nie je rozhodujúca klasifikácia protiprávneho konania na správne delikty a trestné delikty
vnútroštátnym poriadkom. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti správny orgán posudzuje,
či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo či z tohto hľadiska je im
možné vyčítať určité chyby, t.j. či ide o dôkazy zabezpečené v súlade so zákonom alebo ide o dôkazy

nezákonné. K dôkazom, ktoré boli získané alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnym
predpismi, nemožno prihliadnuť a iný postup správneho orgánu by mal za následok, že porušenie
všeobecne záväzného právneho predpisu by sa premietol do skutkového stavu veci, ktorý zistil správny
orgán a v konečnom dôsledku aj do rozhodnutia vo veci samej. Ak by správny orgán prihliadol k
nezákonným dôkazom a na základe takýchto dôkazov by postavil skutkové zistenia, tak by potom

správny orgán správne konanie v predmetnej veci zaťažil chybou, ktorá by mala za následok vecne
nesprávne a v konečnom dôsledku aj nezákonné rozhodnutie.

Z administratívneho spisu súd zistil, že príslušné správne orgány postupovali v priebehu dokazovania v
správnom konaní v rozpore s vyššie uvedeným, pretože žalovaný bol toho názoru, že inšpektorát práce

disponoval s dostatočnými dôkazmi, a preto mohol upustiť od vykonania účastníkom navrhovaných
dôkazov, a to včítane ústneho pojednávania, výsluchu svedkov a zaistenia znalca v správnom konaní.
Postupomsprávnehoorgánudošlookreminéhokzávažnémuporušeniuustanovenia§33ods.2zákona
č.71/1967Zb.osprávnomkonaní.Vodvolacomsprávnomkonaníbolopovinnosťouodvolaciehoorgánu
ex offo prihliadnuť na uvedené nezákonne vykonané dokazovanie zo strany prvostupňového správneho

orgánu.

Princíp verejnosti, ústnosti a prítomnosti na prerokovaní veci aspoň na jednom stupni v konaní pred
správnymi orgánmi nebol v súlade s ustálenou judikatúrou ESĽP, navyše ak sa verejnosti a ústnostikonania žalobca nikdy nevzdal, ale výslovne sa jej dožadoval. Žalovaný nebral tieto námietky žalobcu
do úvahy a jeho výklad a aplikácia správneho poriadku sa javí vo vzťahu k judikatúre ESĽP v daných
súvislostiach príliš formalistickou alebo nesprávnou, takže ju objektívne nemožno akceptovať.

Procesný postup správnych orgánov preto predstavoval protiústavný zásah do označeného základného
práva, pretože žalobcovi objektívne znemožnil využiť jeho oprávnenia byť prítomný pri prerokovaní
veci (vrátane dokazovania), predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a
návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným

dôkazom, klásť svedkom a znalcovi otázky.

V danom prípade je preto súd toho názoru, že správne orgány neakceptovaním procesných práv
žalobcu, ktoré mohol uplatniť v konaní pred správnymi orgánmi, porušili jeho základné právo na inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy. V tomto smere súd poukazuje
na nález ÚS SR III ÚS 231/2010 z 25.08.2010, z ktorého vyplýva povinnosť nariadiť ústne pojednávanie

nielen v priestupkových veciach, ale aj v konaniach o iných správnych deliktoch.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v čase vydania rozhodnutia o uložení pokuty dňa 27.09.2013
neexistoval subjekt s obchodným menom VALEO SLOVAKIA, s.r.o. a v tomto smere poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/99/00, v zmysle ktorého je nulitným správnym aktom,

to rozhodnutie znejúce na neexistujúci právny subjekt, k tomu súd uvádza, že v danom prípade ide
však o odlišný právny stav, pretože v zmysle citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR došlo k
výmazu, a teda zániku predchádzajúcej obchodnej spoločnosti s tým, že jej práva a záväzky prešli na
novú obchodnú spoločnosť. V danom prípade však došlo podľa výpisu z obchodného registra len k
zmene obchodného mena žalobcu, avšak nedošlo k jeho výmazu z obchodného registra a ani prechodu

jeho práv a záväzkov na iný novo vzniknutý subjekt. Ostáva zachovaná jeho právna forma a aj IČO,
pričom nenastala ani chyba v procese doručovania písomností. V napadnutom rozhodnutí žalovaného
je žalobca už označený so zmeneným obchodným menom. V tejto súvislosti súd taktiež potrebuje za
potrebné uviesť, že povinnosť spolupracovať so správnymi orgánmi v priebehu celého konania vyplýva
účastníkom konania aj z § 4 ods. 1 správneho poriadku, a preto pokiaľ došlo v priebehu správneho

konania k zmene obchodného názvu žalobcu, mal žalobca o tejto skutočnosti informovať správny orgán
prvého stupňa.

Z dôvodu vyššie uvedeného neakceptovania procesných práv žalobcu správnymi orgánmi, v dôsledku
čoho došlo k porušeniu jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení

s čl. 12 ods. 1 ústavy, preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu
práce Košice, podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).

Úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v sume 833,24
eur. Táto suma pozostáva z odmeny advokáta podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a zaplatených súdnych poplatkov:

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (2014)

(§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) ............................................. 134 eur
- podanie žaloby na súd zo dňa 05.03.2014
(§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) ............................................. 134 eur
- podanie odvolania na súd zo dňa 24.07.2014
(§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) ............................................. 134 eur

- účasť na pojednávaní dňa 15.06.2016
(§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) ............................................. 143 eur
- režijný paušál 3 x 8,04 eur (rok 2014); 1 x 8,58 (rok 2016
(§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) .......................................................... 32,07 eur
- 20 % DPH ...................................................................................................... 115,54 eur

- súdny poplatok 2 x 70 eur (za podanie žaloby a podanie odvolania ................... 140 eur

spolu trovy konania predstavujú sumu ..................................................................... 833,24 eur.Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu vyúčtované trovy konania, a to za podanie zo dňa
28.03.2014, ktorým oznámil súdu, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, ako aj

za podanie zo dňa 10.06.2016, ktorým navrhol, aby súd v konaní predvolal a vypočul MUDr. Alenu
Golianovú, nakoľko ich nepovažoval za účelne vynaložené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.