Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, October 7, 2011

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 15C/36/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7509214432
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2011:7509214432.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľa K.

E., G.. X.X.XXXX, E. K. M. X, C., zastúpeného JUDr. Jozefom Koľom, advokátom AK, Hutnícka č. 1,
Košice proti odporcovi M.-Y.-K. A. A..P..U.. G. I. Č.. XX, T.: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 7.352,84
eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 5. 786,78 eur:

- s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne:

- zo sumy 320,84 eur od 1. 7. 2008 do zaplatenia,
- zo sumy 256,09 eur od 1. 8. 2008 do zaplatenia,
- zo sumy 302,83 eur od 1. 9. 2008 do zaplatenia,
- zo sumy 322,77 eur od 1. 10. 2008 do zaplatenia,

- s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne:

- zo sumy 326,07 eur od 1. 11. 2008 do zaplatenia,

- s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne:

- zo sumy 338,22 eur od 1. 12. 2008 do zaplatenia,

- s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne:

- zo sumy 327,31 eur od 1. 1. 2009 do zaplatenia,

- s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne:

- zo sumy 1006,45 eur od 1. 2. 2009 do zaplatenia,
- zo sumy 999,77 eur od 1. 3. 2009 do zaplatenia,

- s úrokom z omeškania a vo výške 9,5 % ročne:

- zo sumy 414,28 eur od 1. 4. 2009 do zaplatenia,

- s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne:

- zo sumy 1972,28 eur od 1. 4. 2009 do zaplatenia.V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľa advokátskej kancelárie
JUDr. Petra Kerecmana s.r.o. na číslo účtu 2627064947/1100 vo výške 587,40 eur a to do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia JUDr. Jozefa Koľa,
advokáta AK, so sídlom Hutnícka č. 1, Košice vo výške 416,52 eur na číslo účtu: 0475374284/0900 a
to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14.2.2003 uzatvoril s odporcom ako so svojím

zamestnávateľompracovnúzmluvunapozíciuasistentprezidentasmiestomvýkonupráceG.I.,nadobu
neurčitú s dohodnutou mzdou vo výške 497,90 eur /15.000,- Sk/ mesačne a s nástupom do zamestnania
15.2.2006.

Na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy z 30.4.2007 bola s účinnosťou od 1.5.2007 zmenená

pracovná zmluva, v časti týkajúcej sa mzdy na 663,87 eur /20.000,- Sk/ mesačne. I napriek tomu,
že s účinnosťou od 1.5.2008 na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy, bola zmenená pracovná
zmluva zo dňa 15.2.2006, v časti týkajúcej sa mzdy na 1.000,- eur mesačne, za mesiac máj 2008 až
november 2008, odporca svojvoľne vyplácal mzdu vo výške len 663,87 eur /20.000,- Sk/ mesačne. Na
základe tejto skutočnosti teda odporca navrhovateľovi nevyplatil ani mzdu za mesiac december 2008,

január 2009 až február 2009.

Dňa 28.2.2009 navrhovateľ uzavrel dohodu s odporcom o ukončení pracovného pomeru na základe
ktorej, pracovný pomer založený pracovnou zmluvou bol ukončený dňom 28.2.2009 a to z dôvodu
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zákonníka práce a bola dohodnutá výška odstupného v sume dvojnásobku

priemerného zárobku. Ani toto odstupné navrhovateľovi nebolo vyplatené.

Listom zo dňa 6.3.2009 požiadal o prešetrenie inšpektorát práce, ktorý na základe vykonanej kontroly
u odporcu zistil, že ako zamestnávateľ nevyplatil navrhovateľovi mzdu za mesiac december 2008 až
február 2009, ako ani časť mzdy za mesiac máj 2008 až november 2008, čím porušil ustanovenia

zákonníka práce.

Kontrolou bolo zistené, že odporca síce odstupné vyúčtoval, avšak navrhovateľovi ho nevyplatil.

Zároveň navrhovateľ podal oznámenie na okresnú prokuratúru, že bol spáchaný trestný čin nevyplatenia

mzdy a odstupného. Následne s navrhovateľom bola spísaná zápisnica, avšak Okresné riaditeľstvo PZ
vydalo uznesenie, ktorým bolo trestné stíhanie zastavené, nakoľko tento skutok nebol trestným činom.

V predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 2.2.2010, pod spisovou značkou 10Ro/1304/2009,
voči ktorému podal odpor odporca a následne nato súd nariadil pojednávanie.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľ pôsobil v jeho firme od 1.5.2008
ako riaditeľ. Pôsobil v organizačnej štruktúre firmy Projekt India, platnej od 1.5.2008. Keďže tento
projekt sa mal začať v septembri 2008, nastala vo firme intenzívna príprava a to aj technická, výučba
angličtiny, očkovanie, teda v tomto období sa odporca zúčastňoval týchto príprav a preto žiadnu inú

prácu nevykonával. Projekt India sa však z dôvodu celosvetovej finančnej krízy bol odsunutý o viac ako
jeden rok. Mal sa začať v septembri 2008 a začal sa až koncom roka 2010 a bude trvať až do konca
roka 2011.Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ až do vzniku finančnej krízy poberal finančné prostriedky, ako
aj osobné ohodnotenie a stále bol spokojný. Ani raz proti tomuto nevzniesol námietku vo firme. Firma
zároveň hradila z úveru celú prípravu projektu, poskytnutého VÚB bankou.

Odporca zároveň uviedol, že navrhovateľ spôsobil svojím konaním škodu proti dobrým mravom vo
výške 19.352,19 eur, ktorú spôsobil tým, že poberal finančné prostriedky za prípravu na Projekt India a
tohto projektu sa mal následne zúčastniť, od čoho však odstúpil v momente prvej platobnej neschopnosti
odporcu, svojím konaním, kedy sa rozhodol ukončiť pracovný pomer. Škodu spôsobil aj tým, že mu firma

poskytla učiteľa indickej angličtiny a očkovanie.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, správou zo sociálnej poisťovne,
oboznámením sa zápisníc o svedeckej výpovedi, pracovnými zmluvami, výpisom z účtu, špecifikáciou
výroku, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutočný stav:

Navrhovateľ vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že dňa 15.1.2006 uzavrel s odporcom
zmluvu na dobu neurčitú, s hrubou mzdou vo výške 497,90 eur /15.000,- Sk/. Na základe dohody, od
1.5.2007 samuzvýšilamesačnámzdana663,87eur/20.000,-Sk/.Dňa14.4.2008došlokďalšejzmene
pracovnej zmluvy a to s účinnosťou od 1.5.2008 došlo aj k zmene pracovnej pozície z asistenta na
riaditeľa a tým aj k zmene mzdy na 1.000 eur mesačne. Aj napriek tomu za mesiac máj až november

2008 mu zamestnávateľ vyplácal mzdu vo výške 663,87 eur / 20.000,- Sk/. Za mesiac december 2008,
január 2008 nemal navrhovateľ vyplatenú mzdu vôbec. Dňa 28.2.2009 uzavrel so zamestnávateľom
dohodu o ukončení pracovného pomeru v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. b/ zákonníka práce, kde bola
dohodnutá výška odstupného podľa zákona, v sume dvojnásobku priemerného mesačného zárobku.
Toto odstupné mu však nebolo vyplatené.

Následne navrhovateľ podal sťažnosť na Inšpektorát práce v Košiciach, kde dal tieto skutočnosti na
prešetrenie. Inšpektorát mu odpísal, že v skutočnosti nemal vyplatenú mzdu za mesiac december 2008,
január 2009, február 2009 a taktiež zistili, že zamestnávateľ si síce odstupné vyúčtoval, ale nevyplatil.

Je pravdou, že pece, na ktorých mal navrhovateľ pracovať v zahraničí, zďaleka nevidel, avšak všetko
sa musel od začiatku učiť. Taktiež má zato, že v prípade, ak by túto prácu, na ktorú podpísal pracovnú
zmluvu nevedel robiť, tak by sa určite do tohto pracovného pomeru nedal a jeho zamestnávateľ by
pravdepodobne zobral niekoho iného.

Čo sa týka projektov a práce pre spoločnosť odporcu, robil projekty aj do Inde, do Ruska, do Moskvy
a na Sibír.

Vo firme navrhovateľovi bolo povedané, že zamestnávateľ nemá finančné prostriedky.

Odporca vo svojej výpovedi ako štatutárny zástupca uviedol, že firma nemá žiadne pohľadávky, nakoľko
záväzky boli splnené, navrhovateľa prijali pre firmu ako asistenta, pretože jeho materský jazyk je
perzština a oni ako firma boli v Perzii, kde tam mali zákazku, takže bolo podľa nich najlepšie si zobrať
človeka, ktorému rozumie. Na miesto cestovali spolu k spokojnosti jedného, ako aj druhého a podľa
názoru zástupcu za navrhovateľa, všetko šlo tak, ako malo ísť. Dňa 14. januára im bolo oznámené, že

majú veľkú zákazku. Jednalo sa o rekonštrukciu vysokej pece a bolo potrebné na túto prácu nasadiť
aj ľudí. Vytvorili nové pracovné miesta. Navrhovateľ však nemal vzdelanie, študoval a nedokončil
medicínu, takže na to, aby mohol vlastne pracovať na tomto projekte, musel sa naučiť risovať.

Nazákladeprísľubunavrhovateľa,tentosazačalučiť,začalchodiťnavysokúškolukaždýpiatokvtýždni.

I napriek týmto skutočnostiam, kontrakt mal byť do konca októbra podpísaný, avšak v septembri 2008
prišla kríza , takže vlastne to novovytvorené miesto pre navrhovateľa nemalo opodstatnenie. Partnerská
firma, kde mali pracovať, im sľúbila, že o dva roky sa k tomu projektu vrátia a teda bolo potrebné
navrhovateľa ďalej učiť. Navrhovateľ sa zapájal do toho, nakoľko on takúto mzdu chcel a každý mesiac
sedeli spolu a nemal žiadne výhrady, súhlasil s prácou v Indii.

Zároveň pre navrhovateľa zabezpečili aj učiteľku indického pôvodu z Londýna, ktorá ho učila všetky
tie pojmy, ktoré súvisia s materiálmi, s ktorými mal pracovať. Následne sa navrhovateľ s odporcom
stretol koncom mája, keď hodnotili odmeňovanie, pričom navrhovateľ bol spokojný. V júni, v auguste,v septembri, v októbri, vždy bola spokojnosť so všetkým a aj so mzdou, v januári a vo februári však
nastala zmena a vtedy sa naposledy stretli. Posledná diskusia bola, kedy mu navrhovateľ oznámil, že
už nemôže pracovať, lebo má zdravotné problémy. Túto skutočnosť vzali na vedomie, vysvetlil mu aký

je stav, prišla účtovníčka z firmy, dohodli sa, že ukončia pracovnú zmluvu dohodou, že mu vyplatia to, čo
mu patrí. Pracovný pomer bol skončený aj s inými zamestnancami. Následne nato navrhovateľ podal
návrh na súd. Na odstupnom sa vôbec nedohodli.

Všetky aktivity má odporca v Rusku, v Indii, v Iráne. Peniaze, ktoré mali prísť, úplne zastali. Zobrali si

úver z banky a všetky náklady boli vyplatené z týchto úverov.

Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nespĺňal predpoklady pre výkon, na ktorú bola uzavretá
pracovná zmluva, tak miesto toho, aby ho vyhodili, ho zaradili na výuku angličtiny, na výuku technických
znalostí na vysokú školu a práve preto, že nevykonával prácu ako riaditeľ toho úseku, tak sa rozhodli, že
mu vyplácali iba náhradu mzdy. Mal zato, že prácu teda nevykonával kvalifikovane, pretože táto práca

si vyžadovala vyššie vzdelanie a tento nebol kvalifikovaný, doplňoval si to vzdelávaním. Po ukončení
pracovného pomeru s navrhovateľom, bol tak skončený pracovný pomer aj s inými zamestnancami to
práve z toho dôvodu, že nedošlo k podpísaniu tohto kontraktu, t.z. že tieto osoby už neboli potrebné a
odišli následne na úrad práce. Ďalej s firmou komunikovali, robili nejaké práce a brali ešte 6 mesiacov
peniaze z firmy.

Podľa ust. § 46 zákona č. 311/2001 zákonníka práce; pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol
dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Podľa ust. § 59 ods.1/písm.a/ zákonníka práce; pracovný pomer možno skončiť dohodou.

Podľa ust. § 60 ods. 1 zákonníka práce; ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa ust. § 60 ods. 2 citovaného zákona; dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a

zamestnanecuzatvárajúpísomne.Vdohodemusiabyťuvedenédôvodyskončeniapracovnéhopomeru,
ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných
zmien.

Podľa ust. § 76 ods. 1 zákonníka práce; zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné, ak

sa pracovný pomer skončí výpoveďou, z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) .

Podľa ust. § 76 ods. 2 zákonníka práce; zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné
v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením
pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby, z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm.

a/ až c/; zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov patrí odstupné v sume
najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu. Ak zamestnanec
požiada o skončenie pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti vyhovieť.

Podľa ust. § 76 ods. 5 zákonníka práce; odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného

pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa
zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.

Podľa ust. § 130 ods. 2 zákonníka práce; mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v
pracovnej zmluve, alebo v kolektívnej zmluve.

Podľa ust. § 134 ods. 1 zákonníka práce; priemerným zárobkom na pracovnoprávne účely zisťuje
zamestnávateľ zo mzdy vyúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia
odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa ust. § 134 ods. 2 zákonníka práce; rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.Medzi účastníkmi konania dňa 14.2.2006 došlo k uzavretiu zmluvy na dobu neurčitú s hrubou mzdou
vo výške 15.000,- Sk - na pozíciou asistenta prezidenta, s miestom výkonu práce G. I., s nástupom do

zamestnania dňa 15.2.2006.

Dňa30.4.2007došlo medziúčastníkmikonaniakzmenepracovnejzmluvyzodňa15.2.2006,nazáklade
ktorej došlo k zmene, týkajúcej sa mzdy, ktorá bola dohodnutá od 1.5.2007 na sumu 20.000,- Sk
mesačne.

Dňa14.4.2008došlokďalšejzmenepracovnejzmluvyzodňa15.2.2006,kdeboloustanovené,žeobsah
pracovnej zmluvy pôvodnej sa mení s účinnosťou od 1.5.2008, kedy bude navrhovateľ vykonávať prácu
- Direktor-Blast Furnace Brickwork Design a za vykonanú prácu bola zmenená aj mzda na sumu 1.000
eur mesačne + podiel na zisku, vo výške maximálne 100 % - 12-násobku dohodnutej mesačnej odmeny.

Dňa 28.2.2009 účastníci konania sa dohodli na skončení pracovného pomeru, ktorá končila dňom
28.2.2009 z dôvodov podľa ust. § 63 ods. 1, písm. b/zákonníka práce, s dohodnutou výškou odstupného
podľa §76 zákonníka práce v sume dvojnásobku priemerného mesačného zárobku.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu pracovného pomeru,

pričom mzda navrhovateľa bola dňom 14.4.2008 s účinnosťou od 1.5.2008 zmenená na sumu 1.000,-
eur, namiesto pôvodne určenej mzdy 20.000,- Sk.

Z opisu mzdového listu za rok 2008 súd zistil, že za mesiac január bola navrhovateľovi vyplatená hrubá
mzda vo výške 20.308,- Sk, vo februári 20.000,- Sk, v marci 19.912,- Sk, v apríli 20.021,- Sk, v máji

20.021,- Sk, v júni 19.888,- Sk, v júli 20.360,- Sk, v auguste 19.969,- Sk, v septembri 20.000,- Sk, v
októbri 20.131,- Sk, v novembri 19.739,- Sk a v decembri 8.100,- Sk.

Ďalej súd zistil, že suma vymeriavacieho základu pre sociálnu poisťovňu, bola zaslaná presne v
rovnakých sumách, ako bolo uvedené na opise mzdového listu.

Súd sa oboznámil aj s výpisom z banky ČSOB, kde bol daný vklad pre navrhovateľa odporcom vo
výške 800,13 eur v prospech účtu navrhovateľa.

Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa opisu mzdového listu, ako aj vyúčtovaním pre sociálnu

poisťovňu za rok 2008 bolo zistené, že v máji 2008 odporca vyplatil navrhovateľovi mzdu vo výške
954,54 eur, náhradu mzdy 30,87 eur a teda celková hrubá mzda bola vo výške 985,41 eur. Z tejto
sumy bola vyplatená v skutočnosti pre navrhovateľa suma 664,57 eur. Navrhovateľ si teda za tento
mesiac uplatnil nárok na doplatok vo výške 320,84 eur zo sumy 1.000,- eur a to v súlade s dohodou o
zmene pracovnej zmluvy od 1.5.2008, za mesiac jún 2008 mzda vo výške 761,90 eur, náhrada mzdy vo

výške 154,35 eur a teda hrubá mzda predstavovala sumu 916,25 eur, z ktorej sumy bolo navrhovateľovi
vyplatené 660,16 eur a za tento mesiac uplatňovaný nárok predstavuje sumu vo výške 256,09, za
mesiac júl 2008 mzda, vyplácaná odporcom bola vo výške 695,65 eur, náhrada mzdy spolu 283,01
eur a teda hrubá mzda predstavovala celkove sumu 978,66 eur, z ktorej sumy bolo navrhovateľovi
vyplatené 675,83 eur a teda uplatňovaný nárok za mesiac júl 2008 predstavuje sumu 302,83 eur, za

mesiac august 2008 mzda predstavovala sumu 904,76 eur, náhrada mzdy 80,86 eur a teda hrubá mzda
mala predstavovať celkovo sumu 985,62 eur, z ktorej bolo vyplatené navrhovateľovi 662,85 eur a teda
uplatňovaný nárok za mesiac august predstavuje sumu 322,70 eur, za mesiac september 2008 mzda
mala predstavovať sumu 909,09 eur, náhrada mzdy 80,86 eur a teda hrubá mzda celkovo mala byť
vo výške 989,95 eur, z ktorej sumy bolo vyplatené navrhovateľovi 663,88 eur a uplatňovaný nárok za

mesiac september 2008 predstavuje sumu 326,07 eur, október 2008 mzda vo výške 869,56 eur, náhrada
mzdy vo výške 136,89 eur a teda hrubá mzda mala predstavovať celkom sumu 1.006,45 eur, z ktorých
bolo pre navrhovateľa vyplatené 668,23 eur a uplatňovaný nárok navrhovateľom je vo výške 338,22 eur,
za mesiac november 2008 mala byť navrhovateľovi vyplatená mzda vo výške 800 eur, z toho náhrada
mzdy 182,52 eur a teda hrubá mzda celkom vyplatená mala byť vo výške 982,52 eur, vyplatené bolo

655,21 eur a uplatňovaný nárok navrhovateľa za mesiac november predstavuje sumu 327,31 eur, za
mesiac december 2008 mzda mala predstavovať sumu 869,56 eur, náhrada mzdy 136,89 eur a teda
celkovo hrubá mzda mala predstavovať sumu 1.006,45 eur, uplatňovaný nárok je vo výške 1.006,45 eur,
nakoľko za tento mesiac vyplatená mzda navrhovateľovi nebola, za mesiac január 2009 mzda malabyť vo výške 909,06 eur, náhrada mzdy 90,68 eur a teda hrubá mzda mala predstavovať celkovo sumu
999,77 eur, keďže nebola vyplatená žiadna suma pre navrhovateľa, uplatňovaný nárok za január 2009
predstavuje sumu 999,77 eur, za mesiac február 2009 mal odpracované navrhovateľ iba 5 dní, nakoľko

bol PN - 15 dní a to v čase od 9.2.2009 do 28.2.2009, mzda mala byť vo výške 250 eur, náhrada za
stratu príjmu za prvé 3 dni - 26,78 eur, náhrada za stratu príjmu za 7 dní - 137,50 eur a teda celkovo
hrubá mzda mala byť vyplatená vo výške 414,28 eur, táto zo strany odporcu vyplatená nebola vôbec a
teda uplatňovaný nárok za mesiaca február 2009 je vo výške 414,28 eur.

V súlade s ust. § 134 ods. 1,2, 3 a 4 zákonníka práce; priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
(ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po

rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa
namiestopriemernéhozárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízomzdy,ktorú
zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa
zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný
mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným
počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času

zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Pre účely výpočtu priemerného zárobku za tretí štvrťrok 2008, súd vychádzal z náhrady mzdy v období
štvrtého štvrťroku a teda mesiacov júl, auguste, september 2008, v mesiaci júl 2008 navrhovateľ
odpracoval 128 hodín, dosiahnutá hrubá mzda predstavovala sumu 695,65 eur, za mesiac august 2008

odpracované hodiny 152 a dosiahnutá hrubá mzda 904,76 eur, za mesiac september 2008 navrhovateľ
odpracoval 160 hodín a dosiahnutá hrubá mzda predstavovala sumu 909,09 eur, spolu teda za štvrťrok
navrhovateľ odpracoval 440 eur a dosiahol mzdu 2.509,50 eur a teda priemerný hodinový zárobok sa
vypočíta zo sumy hrubej mzdy 2.509,50 eur : odpracovanými hodinami za kalendárny štvrťrok, t.j. 440
hodín = t.j. suma 5.734,- eur, 5,7034 eur na hodinu a teda priemerný denný zárobok navrhovateľa pri

8 hodinovom pracovnom čase predstavuje sumu 45,63 eur na deň.

Na základe týchto skutočností, súd vyčíslil nárok na doplatenie, resp. vyplatenie mzdových nárokov za
mesiac máj až november 2008 takto:

- za mesiac máj 2008 - nevyplatená mzda vo výške 320,84 eur,
- za mesiac jún 2008 - nevyplatená mzda vo výške 256,09 eur,
- za mesiac júl 2008 - nevyplatená mzda vo výške 302,83 eur,
- za mesiac august 2008 - nevyplatená mzda vo výške 322,77 eur,
- za mesiac september 2008 - nevyplatená mzda vo výške 326,07 eur,

- za mesiac október 2008 - nevyplatená mzda vo výške 338,22 eur,
- za mesiac november 2008 - nevyplatená mzda vo výške 327,31 eur

a teda doplatok mzdy za vyššie uvedené mesiace predstavuje spolu sumu 2.194,13 eur.

Čo sa týkalo nevyplatenej mzdy za mesiac december až február 2009, tá mala byť vyplatená za mesiac
december 2008 vo výške - 1.006,45 eur, za január 2009 - 999,77 eur a za mesiac február 2009 - 414,28
eur a teda celkovo nevyplatená mzda za uvedené obdobie predstavuje spolu sumu vo výške 2.420,50
eur.

Odstupné, ktoré nebolo navrhovateľovi vyplatené, (t.j. 45,34 x 21,75 x 2 mesiace) predstavuje spolu
sumu 1.972,28 eur. Keďže z vykonaného dokazovania a to oboznámením sa opisu mzdových listov od
odporcu súd zistil, že navrhovateľ nemá nárok na dovolenku tak, ako to žiadal vo svojom návrhu za 6pracovných dní vo výške 272,04 eur, nakoľko táto dovolenka bola vyčerpaná ( čl. 17) a teda uplatňovaný
nárok navrhovateľa, súd ustálil na sumu 5.786,78 eur a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Súd takto zistil nároky navrhovateľa a ustálil na sumu, ako je táto vyššie uvedená.

Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že navrhovateľ počas celej doby trvania pracovného
pomeru, prácu, ktorú mu prideľoval zamestnávateľ, v súlade s pracovnou zmluvou a prijatých dodatkov
k nej riadne vykonával, plnil pokyny zamestnávateľa a dodržiaval pracovnú disciplínu. Okrem toho

navrhovateľ vykonával aj činnosti, týkajúce sa aj iných projektov, nielen tých, ktoré uvádzal odporca.
Čo sa týkalo náhrady škody, ktorá mala byť odporcovi spôsobená tým, že navrhovateľ porušoval tzv.
morálny kódex, súd konštatuje, že tento morálny kódex nebol predložený navrhovateľovi pri podpise
pracovnej zmluvy, tento navrhovateľom nebol podpísaný a z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že s ním
nebol oboznámený a teda ani nebol súčasťou pracovnej zmluvy.

Keďže navrhovateľ si riadne plnil všetky povinnosti, ktoré vyplývali z pracovného pomeru riadne a v
určenom čase vykonával prácu, podľa pokynov svojho zamestnávateľa, odporca mu bol povinný ako
zamestnávateľ riadne uhrádzať mzdu v zmysle vykonaných dodatkov k pracovnej zmluve, čo však
odporca nevykonal a mzdu takto dohodnutú mu nevyplácal. Navyše z odpovede inšpektorátu práce
Košice zo dňa 23.4.2009 boli skutočnosti, ktoré boli zistené v tomto konaní pred súdom, zistené i

inšpektorátom práce, ktorý konštatoval, že zamestnávateľ nezabezpečil vyplatenie mzdy, že mzda pre
navrhovateľa nebola vyplatená vôbec za mesiac december 2008, január 2008 a február 2008, ako aj
nevyplatenia časti mzdy za mesiace máj 2008 až november 2008, čím odporca ako zamestnávateľ
porušilust.§118ods.1zákonníkapráceč.311/2001Zb.z.Taktiežkontroloumzdovéholistubolozistené,
že zamestnávateľ navrhovateľovi odstupné síce vyúčtoval, avšak ho nevyplatil, čím opätovne porušil

ust. § 76 ods. 1 zákona č. 311/2001 Zb.z.

V časti, týkajúcej sa nároku navrhovateľa na dovolenku v rozsahu 5 kalendárnych dní, inšpektorát práce
tiež zistil, že zostatok dovolenky vo výške 5 dní, t.j. dní, uplatnených navrhovateľom, ako aj pomernú
časť dovolenky mal vyčerpaný. I túto skutočnosť súd zo svojho dokazovania zistil a to z opisov mzdových

listov odporcu. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

Čo sa týkalo námietky odporcu, týkajúce sa ústnej dohody o zmene pracovných podmienok, ktorú
na pojednávaní predložil zástupca za odporcu, súd dáva do pozornosti ust. § 54 zákonníka práce, v
ktorom sa uvádza, že dohodnutý obsah pracovnej zmeny, možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ

a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Táto skutočnosť v konaní však preukázaná nebola, nakoľko
v súlade s ust. § 38 ods. 1 je potrebné písomnosti zamestnávateľa, ktoré sa týkajú vzniku zmeny,
alebo skončenia pracovného pomeru, alebo iných povinností zamestnávateľa, vyplývajúcich z pracovnej
zmluvy, majú byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Ani táto skutočnosť v konaní však
preukázaná nebola.

Na základe vykonaného dokazovania a takto zisteného skutočného stavu, súd teda rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a zaviazal odporcu na náhradu mzdy vo výške 5.786,70 eur.

Keďže v danom prípade odporca si nesplnil svoju povinnosť riadne a včas, dostal sa do omeškania

splnením peňažného dlhu a to v súlade s ust. § 517 ods. 2 a teda navrhovateľ má nárok na úroky
z omeškania a to v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, čo predstavuje dvojnásobok
diskontnej sadzby, určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k 1. dňu omeškania splnením
peňažného dlhu a teda súd priznal navrhovateľovi i úroky z omeškania z jednotlivých súm, žiadaných
navrhovateľom.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi
náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia advokátskou kanceláriou JUDr.
Petra Kerecmana s.r.o., ktorá predstavuje celkovo sumu 587,40 eur, pozostávajúcu v súlade s vyhl. č.
655/2004 Zb.z., účinnej od 1.1.2005 z týchto právnych úkonov: príprava a prevzatie zastupovania dňa

9.2.2011, účasť na pojednávaní dňa 4.3.2011, t.j. 2 x 237,34 eur a 2 x režijný paušál - 7,41 eur, t.j. 14,82
eur, keďže právny zástupca je platcom DPH, k tomu je potrebná 20 % DPH, ktorá predstavuje sumu
97,90 eur.Keďže v priebehu konania došlo k výpovedi plnomocenstva na zastupovanie, ktoré bolo udelené
advokátskej kancelárii JUDr. Petra Kerecmana dňa 15.3.2011, od 28.3.2011 prevzal zastupovanie
navrhovateľavpredmetnejveci advokátJUDr.JozefKoľ,sosídlomHutníckač.1vKošiciach,ktoréhoza

vykonané úkony v tomto konaní predstavujú sumu vo výške 416,52 eur, pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia za právne úkony, v roku 2011 v súlade s ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Zb.z. a to: účasť
na pojednávaní dňa 17.6.2011 a dňa 7.10.2011 vo výške 200,85 eur, ako aj 2 x režijný paušál - 7,41
eur ( § 16 ods. 3).

Na základe tejto skutočnosti súd zaviazal odporcu na úhradu trov právneho zastúpenia odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
okolie písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na výkon súdneho rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.