Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. november 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17Er/201/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710205134
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. x x
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8710205134.5

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., advokátska kancelária, Pribinova 25, Bratislava proti
povinnému G. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, J., o vymoženie 388,17 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60,
Bratislava o udelenie poverenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10.05.2010 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, na
OkresnýsúdPopradžiadosťoudeleniepoverenianavymoženie388,17eursprísl.Exekučnýmtitulomje
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno
8, Bratislava sp. zn. SR 18602/09 zo dňa 05.11.2009, právoplatný dňa 30.11.2009, vykonateľný dňa
03.12.2009, ktorým rozhodcovský súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému zmenkový úrok vo

výške 0,25 % denne zo sumy 1.362,- eur od 24.06.2009 do 16.10.2009, zákonný úrok vo výške 6 %
ročne zo sumy 1.362,- eur od 07.09.2009 do 16.10.2009 a nahradiť trovy rozhodcovského konania v
sume 316,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Dňa 05.03.2010 oprávnený spísal u
súdneho exekútora zápisnicu o návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal vymôcť zmenkový úrok vo
výške 388,17 eur, zákonný úrok vo výške 8,76 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 316,- eur
a trovy exekúcie oprávneného vo výške 121,01 eur.

Tunajší súd uznesením č. k. 17Er/201/2010-11 zo dňa 07.09.2010 exekučné konanie proti povinnému v
časti vymoženia zmenkového úroku vo výške 388,17 eur zastavil z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok,
ktorý je exekučným titulom v konaní, zaväzuje povinného ako účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré jednak odporuje dobrým mravom a jednak zásadám poctivého obchodného styku. Proti
uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd Prešov uznesením č. k. 10CoE/17/2012-26 zo dňa

30.04.2012 zrušil uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu
prvéhostupňabudeposúdiťzákonnosťexekučnéhotituluapodmienokexekúciezpohľadumateriálneho
výkonu spravodlivosti.

Tunajší súd uznesením č. k. 17Er/201/2010-34 zo dňa 03.09.2012 žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava o udelenie poverenia zamietol z dôvodu, že v časti

týkajúcej sa zmenkového úroku a sumy zmluvnej pokuty rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného
na plnenie, ktoré je právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, t. j. v tejto časti je rozhodcovský
rozsudok v rozpore so zákonom, rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom aj v časti trov
právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní a v rozpore so zákonom je čiastočne samotný návrh na
vykonanie exekúcie, keďže celá pohľadávka vyplývajúca z rozhodcovského rozsudku, ktorá je právom
dovoleným, bola uhradená. Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd Prešov uznesením

č. k. 10CoE/1/2013-53 zo dňa 26.02.2014 zrušil uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie s tým, že súd prvého stupňa má v ďalšom konaní posúdiť zákonnosť exekučného titulu apodmienok exekúcie z pohľadu materiálneho výkonu spravodlivosti, keď pre ďalší postup súdu prvého
stupňa sa zdajú byť významnými skutočnosti týkajúce sa posúdenia samotného právneho vzťahu
založeného účastníkmi a otázky týkajúce sa platnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej

právomoc na prejednanie a rozhodovanie sporu rozhodcovským súdom.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z exekučného titulu a zo zmluvy o úvere je zrejmé, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 11.03.2009
zmluvu o úvere č. 7530440. V bode 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou

zmluvy o úvere, je upravená rozhodcovská doložka a v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že
všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a
uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporo o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.,

so sídlom Karloveské rameno 8, 841 01 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana

podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok). Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o
rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú
zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,

na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že povinný neplnil predmetnú zmluvu o úvere
riadne a včas a že právomoc Stáleho rozhodcovského rozsudku zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s. na rozhodovanie sporu je daná. Rozhodca vec rozhodol a priznal oprávnenému
vyššie špecifikované plnenia.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa

dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia

alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa§ 45ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinného od 02.04.2010, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak.

Podľa § 2 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, resp. článku 153 ods. 1 Zmluvy o

založení Európskeho spoločenstva únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“) členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. a) smernice na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
protiCentroMóvilMileniumSLbod38povahaavýznamverejnéhozáujmu,zktoréhovychádzaochrana,
ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje

medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti
Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43 vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku
kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto

rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú
sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo
Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej
podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd
oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku

o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex officio skúmať, či sú splnené všetky
formálne i materiálne predpoklady na vedenie konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantnýexekučnýtitul,keďbezjehoexistencienemožnoexekúciuvykonať.Aksúdzistítakútoprekážkubrániacu
vykonaniu exekúcie, je povinný exekúciu v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.

S poukazom na vyššie uvedené a citovanú právnu úpravu, po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu súd dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť. Oprávnený ako dodávateľ a
povinný ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu o úvere. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy v
zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd

posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného
ako dodávateľa vo výpise z Obchodného registra Slovenskej republiky, ako aj vzhľadom k tomu, že
súdu je z jeho činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Povinný je
v zmluve o úvere č. 7530440 označený jednak ako fyzická osoba s uvedením identifikačných znakov
- bydliska a rodného čísla a jednak ako fyzická osoba - podnikateľ s uvedením identifikačných znakov
- identifikačného čísla (IČO) a miesto podnikania, keď ku dňu 31.05.2010 aj ukončil podnikateľskú

činnosť a pri prehlásení dlžníka o účele poskytnutých finančných prostriedkov je krížikom vyplnené
políčko na výkon „podnikania“. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej
republiky vo veci I. ÚS 1930/2011 z 10.01.2012, podľa ktorého „je porušením práva na spravodlivý
proces aj to, ak sa spotrebiteľovi nepriznávajú práva len kvôli držbe živnostenského listu.“ Súd má za
to, že povinný je aj napriek uvedeným ustanoveniam zmluvy spotrebiteľom, keďže povinný je fyzickou

osobou a úverová zmluva obsahuje vopred predtlačené možnosti o použití úveru a takýto účel zmluvy
- výkon podnikania súd považuje za nekalú obchodnú praktiku. Účel zmluvy bol vopred pripravený
na formulárovej zmluve, ktorú oprávnený používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu v
mnohých prípadoch, čo je súdu známe z jeho činnosti. Podľa názoru súdu ide o zastieranie skutočného
účelu použitia spotrebiteľského úveru, keďže oprávnený zhodne s ust. § 3 ods. 2 z. č. 258/2001 Z. z. v

predtlačených zmluvách uvádza možnosti účelu poskytnutia úveru, na ktoré spotrebiteľské právo nie je
možné použiť. Preto je nepochybné, že v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa (§ 7 a § 8 ods.
3 z. č. 250/2007 Z. z.) ustanovenia o možnostiach účelu poskytnutia úveru predstavujú nekalú obchodnú
praktiku,ktorájezozákonazakázaná,atedatietoustanoveniazmluvysúpodľa§39Obč.zák.absolútne
neplatné. Neobstoja preto dôvody uvádzané oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie, že vzťah

vzniknutý medzi účastníkmi nie je vzťahom spotrebiteľským. Z okolností utvárania zmluvy a najmä s
ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, ktorá
sa vo vzťahu s oprávneným ako podnikateľ ani nesprávala. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne
preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať

aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú
povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove
zo dňa 27.09.2010 bolo schválené, že: „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve

uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto
zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si

medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať
návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať
obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ Vysoká miera zneužitia a zjavné
uprednostňovanie efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom plne opodstatňujú zvýšenú

pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom. Podľa názoru právnej vedy (Kristiána
Csacha)„zpohľaduspotrebiteľajerovnocenné,čiriešeniejehosporovprostredníctvomrozhodcovského
konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť
chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol
vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“

Súduzdojednanejrozhodcovskejdoložkyvyplýva,žespotrebiteľjenútenýpodrobiťsarozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou
doložkou. Táto rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovskýrozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ

nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a
teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto

doložky odporuje dobrým mravom. Ak má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom
akceptovateľnáakoprejavzmluvnejautonómie,musíbyťvýsledkomslobodnejvôleobidvochzmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie
o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Oprávnený v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj daný prípad.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal
jednak z vnútroštátnych právnych noriem a jednak z noriem európskeho práva.

Podľa vnútroštátneho práva sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54
ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.
Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou
od 01.03.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci
dojednanejrozhodcovskejdoložky,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.Len

zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy
nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou
podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádza z teleologického výkladu, a teda
vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a

cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej
republike ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia dlžnej sumy s
príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy o úvere, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. O neprijateľnú podmienku
ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,

ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť
rozhodcovskému konaniu. Súm má za to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným

spôsobomovplyvniťichobsah.Ajvpredmetnomprípadepovinnýnemalmožnosťpodstatnýmspôsobom
obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky.
Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že
si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe
zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä
citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa
opiera o nepriamy účinok práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva vpovinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním
smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom
rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu.

Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj
vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak,
aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe
predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08

zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor
konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v
zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky
spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa,
spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá.
Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len

dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode
ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci
na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval
všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený oprávneným. Oprávnený zmluvy o úvere uzatvára
rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní

zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok. Záujmom zriaďovateľa rozhodcovského súdu zrejme bude,
aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých
bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Fakticky nerovný
stav medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením, bol v tomto prípade ešte viac

prehĺbený. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel
k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä §

52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Poukazujúc
na citované ustanovenia právnych predpisov a judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev,
súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti udelenia a žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.