Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 29, 2016

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 9C/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916202865
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2016:5916202865.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobcu: TELERVIS PLUS

a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom,
advokátom so sídlom kancelárie Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: X. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. č. XXX, F. XX T., štátna občianka SR, o zaplatenie sumy 829,-eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 525,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 525,-eur od 08.06.2014 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku
tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 26,66 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.05.2016 v znení doplnenia doručeného tunajšiemu súdu
dňa 06.06.2016 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 829,-eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 829,-eur od 08.06.2014 až do zaplatenia a súčasne, aby mu nahradila trovy konania
vrátane trov právneho zastúpenia. Po skutkovej a právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil tým, že
dňa 26.09.2013 bola medzi žalobcom a žalovanou ako dlžníčkou uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. 420131270 na sumu 800,-eur za odplatu vo výške 304,-eur. Predmetnou zmluvou sa žalovaná

zaviazala celkovú čiastku vo výške 1.104,-eur uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, a to v prvých
troch mesačných splátkach vo výške po 4,-eurá a ďalej v pravidelných desiatich mesačných splátkach
vo výške po 109,20 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až
do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol žalobca ako veriteľ oprávnený žiadať vrátenie
celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, keby sa strany nedohodli inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil
žalobca podpisom zmluvy. Žalovaná ku dňu podania návrhu na začatie konania uhradila žalobcovi sumu

275,-eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 30,-eur bola zaplatená dňa 15.05.2015. Vzhľadom
na to, že žalovaná neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca jej oznámil stratu
výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (v predžalobnej upomienke zo
dňa 13.03.2014 žalobca upozornil žalovanú na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
a v liste zo dňa 30.04.2014 žalobca oznámil žalovanej, že celý dlh sa stal splatný ku dňu 07.06.2014).
Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca eviduje úhradu vo výške 255,-eur.
Žalovaná suma 829,-eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej

sume 1.104,-eur a čiastkou vo výške 275,-eur, ktorá bola uhradená žalovanou.
2. V súlade s § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané,
pričomsvojuneúčasťnapojednávaníneospravedlnil,akoajvneprítomnostižalovanej,ktorámalataktieždoručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom svoju neúčasť na pojednávaní
žiadnym spôsobom neospravedlnila.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v súdnom spise, a to fotokópiou Zmluvy

o spotrebiteľskom úvere č. 420131270 zo dňa 26.09.2013, Obchodnými podmienkami žalobcu,
fotokópiou predžalobnej upomienky - výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 13.03.2014 spolu s poštovým
podacím hárkom preukazujúcim odoslanie predmetnej zásielky žalovanej, oznámením o zosplatnení
záväzku zo dňa 30.04.2014 spolu s poštovým podacím hárkom preukazujúcim odoslanie predmetnej
zásielky žalovanej, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci. Dňa 26.09.2013

uzatvoril žalobca v právnom postavení veriteľa so žalovanou v právnom postavení dlžníka Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 420131270, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej bezúčelový
hotovostný spotrebiteľský úver vo výške 800,-eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť celkovo v 13-
tich mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške po 4,-eurá a 10-tich
nasledujúcich mesačných splátkach vo výške po 109,20 eur s tým, že úver bol poskytnutý za celkový
úrok vo výške 20 % z istiny. Za poskytnutý úver si žalobca súčasne stanovil odmenu vo výške 18 %

z istiny. V predmetnej zmluve teda bola dojednaná celková odplata za poskytnutý úver vo výške 304,-
eur. V obchodných podmienkach navrhovateľa je uvedený údaj o RPMN vo výške 67,70 % s tým, že v
samotnej zmluve je uvedená priemerná RPMN vo výške 46,35 %. Pokiaľ ide o splatnosť jednotlivých
splátok z uvedenej zmluvy vyplýva, že prvá splátka sa mala stať splatnou 10. deň po uzavretí predmetnej
zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.

Žalovaná uhradila žalobcovi titulom predmetnej zmluvy celkovo sumu 275,-eur.
4. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere je zmluvou uzavretou podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., pričom podľa
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je svojím charakterom
typovou zmluvou na predtlačenom formulári obsahujúcom zmluvné podmienky, ktorých obsah žalovaná

ako spotrebiteľka nemohla pri jej uzavretí ovplyvniť. V rámci možnosti preskúmania obsahu predmetnej
úverovej zmluvy z hľadiska spotrebiteľského práva zo strany súdu sa súd v prvom rade zaoberal
samotnou možnosťou preskúmania zmluvnej podmienky o výške zmluvných úrokov, ktorá je síce
individuálne dohodnutým zmluvným dojednaním, avšak jedná sa o zmluvnú podmienku prezumovanú §
53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, týkajúcu sa hlavného predmetu plnenia (dojednaná výška

zmluvnéhoúroku-poskytnutýúver),ktorájejasne,určitoazrozumiteľnezmluvnevyjadrená.Znenie§53
ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka platné a účinné v čase uzavretia zmluvy (obsahujúce vyššie
vymedzený výpočet zmluvných podmienok, ktoré nie sú neprijateľnými podmienkami), je podľa názoru
súdu potrebné vykladať v spojení s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014,
ktorý je vo vzťahu k § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym, a

ktorý obsahuje zákonný limit odplaty pri spotrebiteľských zmluvách, ktorých predmetom je poskytnutie
finančných prostriedkov s tým, že táto odplata nesmie prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery. Z uvedeného potom vyplýva, že súd je oprávnený skúmať
neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa výšky úroku (odplaty za poskytnutý úver) bez ohľadu
na to, že sa jedná o dojednanie prezumované § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. S

poukazom na uvedené súd potom podrobil kontrole žalobcom v predmetnej zmluve uplatnený zmluvný
úrok vo výške 20 % z istiny na 13 mesiacov, ako aj samotnú odmenu za poskytnutie úveru uplatnenú
žalobcom vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, keď s poukazom na § 53
ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že uplatnený zmluvný úrok vo výške 20 % na 13
mesiacov (v prepočte 18,46 % na 12 mesiacov) sám o sebe neobsahuje neprimerane vysokú výšku,

avšak predmetný zmluvný úrok nemožno posudzovať izolovane od ďalšieho žalobcom uplatňovaného
nároku, a to odmeny za poskytnutie úveru vo výške 18 % z istiny na 13 mesiacov, (t.j. pri prepočte
na 12 mesiacov predstavuje táto odmena 16,62 %), a preto podľa názoru súdu je uvedená odplata
v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014, a to
s poukazom na neprimerane vysokú výšku odplaty (súčtu zmluvného úroku a odmeny za poskytnutie

úveru), ktorá v súčte na 12 mesiacov predstavuje výšku 35,08 %. Z prehľadu úrokových mier úverov
poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody), mal súd preukázanú priemernú
výšku úrokových sadzieb za spotrebiteľské úvery v trvaní od jedného do piatich rokov v čase uzavretia
predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. v septembri roku 2013, keď mala táto výšku 11,04 %
ročne, z čoho vyplýva, že žalobca si v súdenej veci uplatňuje zmluvné úroky vo výške viac ako 3 krát

vyššej (pri zohľadnení súčtu zmluvného úroku a dohodnutej odmeny za poskytnutie úveru požaduje
žalobca od žalovanej v prepočte na 12 mesiacov odplatu vo výške 35,08 % z úverovej istiny) ako boli
priemerné úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam zo strany bánk
v rozhodnom období. Uvedené zmluvné dojednania o zmluvných úrokoch a odmene za poskytnutieúveru rozhodne podstatne prevyšujú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery, a sú preto v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.05.2014, keď
súdu je síce zrejmé, že žalobca pôsobí ako finančná inštitúcia na trhu nebankového sektora, s čím sú

spojené vyššie riziká s menej náročným zabezpečovaním úverov, avšak podľa názoru súdu nemôžu
byť tieto riziká premietnuté do viac ako 3-násobnej výšky odplaty za poskytnutý úver oproti úrokom
stanovených bankami. Súd súčasne poukazuje aj na ďalší nedostatok predmetnej zmluvy o úvere, keď
v tejto absentuje údaj o RPMN. Pokiaľ je predmetný údaj uvedený v obchodných podmienkach žalobcu,
súd s poukazom na ochranu spotrebiteľa konštatuje, že nie je možné pripustiť, aby údaj o RPMN, ktorý

tvorí podstatnú náležitosť predmetnej zmluvy a s neuvedením ktorého právne predpisy spájajú následok,
že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, sa uvádzal, či už vo všeobecných
podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy, resp. v iných prílohách tejto zmluvy, keď takáto podstatná
náležitosť by mala byť obsahovou náležitosťou samotnej zmluvy. Význam uvedenia predmetného údaja
v zmluve rozhodne spočíva v tom, aby spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere
mohol reálne zhodnotiť podmienky, za ktorých mu je poskytovaný predmetný úver, pričom jedným zo

základných ak nie jediným faktorom, ktorý vedie spotrebiteľa k uzavretiu, resp. neuzatvoreniu úverovej
zmluvy, je výška nákladov a odplaty, ktorú bude musieť plniť poskytovateľovi finančnej služby v súvislosti
s úverom, keď uvedenie údaja o RPMN v obchodných podmienkach neumožňuje, resp. prinajmenšom
podstatne sťažuje priemernému spotrebiteľovi porovnať tento údaj s priemernou hodnotou RPMN,
ktorú žalobca uviedol priamo v zmluve. Navyše je potrebné poukázať na to, že obchodné podmienky

v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k
tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy predpisovať dojednania technického a vysvetľujúceho
charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej forme skryl dodávateľ
dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
zrejme uniknú. S poukazom na uvedené, ako aj na rozsah údaja o RPMN, ktorého uvedenie v samotnej

zmluve by rozsah predmetnej zmluvy nijakým spôsobom nezväčšilo, súd dospel k záveru, že uvedeným
formulovaním podstatných zmluvných podmienok predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď sa
žalobca rozhodol, ktorá zmluvná podmienka bude uvedená priamo v zmluve, a ktorá v obchodných
podmienkach, sa nesprával v právnom vzťahu poctivo, a preto takémuto vzťahu nemožno priznať právnu
ochranu. Iba na doplnenie súd poukazuje na to, že neuvedenie údaja o RPMN priamo v zmluve, ale len v

obchodných podmienkach, mohlo byť motivované práve tým, že priemerná hodnota RPMN je podstatne
nižšia (46,06 %) ako RPMN dohodnutá v zmluve o úvere (67,70 %). Na základe uvedeného súd potom
priznal žalobcovi nárok iba v časti čo do zaplatenia istiny vo výške 525,-eur, ktorá predstavuje rozdiel
poskytnutého úveru vo výške 800,-eur a čiastočnej úhrady spotrebiteľského úveru vo výške 275,-eur.
5. Súd súčasne priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 525,-eur (t.j. z

priznanej istiny) od 08.06.2014 až do zaplatenia, keď výška uplatnených úrokov z omeškania zodpovedá
zákonnej úprave § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 (základná úroková sadzba ECB k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného záväzku predstavovala 0,25 % ročne; zákonný úrok z omeškania
potom predstavoval výšku 5,25 % ročne, t.j. výšku o 5 %-tuálnych bodov vyššiu ako bola základná

úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu 08.06.2014 až do zaplatenia). Súd
sa stotožnil so žalobou v časti počiatku omeškania, keď žalobca vyzval žalovanú vo výzve zo dňa
30.04.2014 k úhrade žalovanej sumy najneskôr do 07.06.2014.
6. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého, ak strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí. Vzhľadom na úspech žalobcu, ktorý mal v spore úspech v rozsahu 63,33 % (t.j. v časti čo do
zaplatenia istiny vo výške 525,-eur s príslušným úrokom z omeškania) a neúspech v rozsahu 36,67
%, t.j. v rozsahu, v ktorom bola žaloba v časti čo do zaplatenia sumy 275,-eur s príslušným úrokom
z omeškania zamietnutá, keď rozdiel úspechu žalobcu a úspechu žalovanej predstavuje 26,66 %, súd
priznal žalobcovi náhradu trov konania v uvedenom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 C.s.p.) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa

týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťoupodania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.