Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 16, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/337/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207037
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213207037.4

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s.r.o., IČO:26429705, so sídlom
Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3 v konaní zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36864421, so sídlom Bratislava, Grösslingova 4 (zn.: 2629-CD-4074099) proti odporkyni: W. V.,
bytom P. nad P., č. d. XX, o zaplatenie 463,14 Eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou
takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á navrhovateľovi zaplatiť zmenkovú sumu 463,14 Eur, spolu s úrokom vo
výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 629,08 Eur od 15.2.2009 do 10.1.2010 v sume 2,80 Eur, zo sumy
360,08 Eur od 11.1.2010 do 9.2.2010 v sume 2,78 Eur, zo sumy 294,08 Eur od 10.2.2010 do 9.3.2010
v sume 2,29 Eur, zo sumy 260,14 Eur od 10.3.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 2,10
Eur, všetko v mesačných splátkach po 10,- Eur vždy k 25-u dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom súdu doručeným dňa 28.3.2013 podaným na vzorovom tlačive A podľa

článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáhal uloženia povinnosti odporkyni
zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 463,14 Eur, zmluvný úrok vo výške 0,25 % denne ( sumu
327,12+42,23+34,80) a zo sumy 260,14 Eur od 10.3.2010 do zaplatenia, úrok vo výške 6 % ročne
zo sumy 629,08 Eur od 15.12.2009 do 10.1.2010, zo sumy 360,08 Eur od 11.1.2010 do 9.2.2010,
zo sumy 294,08 Eur od 10.2.2010 do 9.3.2010, zo sumy 260,08 Eur od 10.3.2010 do zaplatenia,

zmenkovú odmenu vo výške 2,10 Eur a náhradu trov konania. V predloženom tlačive navrhovateľ
titulom skutkových tvrdení uviedol, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavila
odporkyňa dňa 24.2.2009 na zmenkovú sumu 629,08 Eur, pričom odporkyňa sa zaviazala aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 17.6.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, pričom vystaviteľ

doposiaľ zaplatil 165,94 Eur, na úroky uhradil 0 Eur. Keďže zmenková listina bola opatrená doložkou
„bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Dňa 10.3.2014 tunajší súd doručil odporkyni vzorové tlačivo C podľa článku 5 ods. 1 a 2 nariadenia.
Tunajší súd napriek skutočnosti, že konanie v danej veci sa riadi zásadou písomnosti, postupujúc v
zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia nariadil na prejednanie veci pojednávanie.Odporkyňa ako účastníčka konania uviedla, že zmenku podpísala, bola na materskej dovolenke a preto
prestala platiť, je pravdou, že obdržala sumu, ktorá je uvedená na zmenke, žiadala splátky po 10 Eur,
pretože zarobí len 300 Eur, bývajú v podnájme u svokry, 50 Eur hradí škôlku dieťaťu, druh pracuje len

príležitostne, požíva však alkohol. Má ešte exekúciu vo výške 50 Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením obsahu listín založených v spise
a to výpisu z registra navrhovateľa, kópie zmenky a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a

na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ je obchodná spoločnosť registrovaná v obchodním rejstříku v Českej republike.

Z kópie zmenky založenej v spise vyplynulo, že túto vystavila odporkyňa dňa 24.2.2009 na zmenkovú
sumu 629,08 Eur, pričom sa v zmenke zaviazala i na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 %

denne od 17.6.2009. Ide o indosovanú zmenku opatrenú doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. V zmenke bolo označené ako miesto splatenia sídlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Zmenka bola tiež opatrená doložkou „bez protestu“.

Podľa článku 1 nariadenia (Predmet úpravy), toto nariadenie ustanovuje európske konanie pre

pohľadávky s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu“), ktorého cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v
cezhraničných sporoch a zníženie nákladov. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
predstavuje pre strany alternatívu konaní existujúcich podľa práva členských štátov. Toto nariadenie
ďalej odstraňuje sprostredkovacie konania potrebné na uznávanie a výkon rozsudkov, ktoré boli vydané

v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v jednom členskom štáte, v iných členských
štátoch.

Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia (Rozsah pôsobnosti), Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a
obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých

hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo
tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä
na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone
štátnej moci („acta jure imperii“).

Podľa článku 3 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (Cezhraničné spory), na účely tohto nariadenia je cezhraničným
sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom
ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci. Bydlisko sa určuje v súlade s článkami
59 a 60 nariadenia (ES) č. 44/2001. Relevantným okamihom pre určenie, či ide o cezhraničný spor, je
dátum, keď sa príslušnému súdu alebo tribunálu doručilo tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (Začatie konania), navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na
príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako
je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo

návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k
nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (Priebeh konania), európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné

alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu
o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok. Po doručení správne
vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva

C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade
potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s
článkom13.Tietodokumentysaodošlúdo14dníoddoručeniasprávnevyplnenéhotlačivanauplatnenie
pohľadávky. Odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačivana odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne
všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným
vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 a 2 nariadenia (Skončenie konania), Do 30 dní od doručenia odpovede odporcu
alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá
rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie
podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany

na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania. Súd alebo tribunál vydá rozsudok buď
do 30 dní od uskutočnenia ústneho pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácií na
vydanie rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s článkom 13.

Podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (Vykonávanie dôkazov), súd alebo tribunál určí spôsob a rozsah
vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť

dôkazov. Súd alebo tribunál môže pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom písomného
vyhlásenia svedkov, znalcov alebo strán. Súd alebo tribunál môže taktiež pripustiť vykonávanie
dôkazov prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ak má
k dispozícii potrebné technické vybavenie.

PodľaČl.I§75zákonač.191/1950Zb.zákonzmenkovýašekový(ďalejlen„ZZŠ“)(Náležitostizmenky),
vlastná zmenka obsahuje 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené
v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj
zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum
a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa Čl. I § 5 ods. 1 ZZŠ (Úroky), v zmenke splatnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže
vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa Čl. I § 5 ods. 2 ZZŠ (Úroky), úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí

úroková doložka za nenapísanú.

PodľaČl.I§5ods.3ZZŠ(Úroky),úroksapočítaoddátavystaveniazmenky,pokiaľniejeurčenýdeňiný.

Podľa Čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ (Doba splatnosti), zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po

videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

Podľa Čl. I § 33 ods. 2 ZZŠ (Doba splatnosti), zmenky s iným časom splatnosti alebo s postupnou
splatnosťou sú neplatné.

Podľa Čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ (Prevod), každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa Čl. I. § 11 ods. 3 ZZŠ (Prevod), zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka,
či už prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú osobu zmenečne zaviazanú. Tieto osoby

môžu zmenku ďalej indosovať.

Podľa Čl. I. § 12 ods. 1 ZZŠ (Indosamenty podmienené, dielčie a na majiteľa), indosament musí byť
bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, na ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa Čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ (Náležitosti, blankoindosamenty), indosament treba napísať na zmenku
alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa Čl. I. § 14 ods. 1 ZZŠ (Prevodné účinky), indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa Čl. I. § 20 ods. 1 ZZŠ (Podrubopis), indosament po splatnosti zmenky má rovnaké účinky ako
indosament pred splatnosťou. Ak bola však zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo
uplynutí lehoty k protestu, má indosament len účinky obyčajného postupu.Podľa Čl. I. § 20 ods. 2 ZZŠ (Podrubopis), pokiaľ nie je preukázaný opak, má sa za to, že nedatovaný
indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu.

Podľa Článku I. § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predchádzajúcim majiteľom, iba ak majiteľ
pri nadobudnutí zmenky jednal vedome na škodu dlžníka.

Podľa Čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ (Prvý postih), Majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ

nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa
sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny
percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a

oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo
zániku ich práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Navrhovateľ sa domáha v rámci cezhraničného sporu zaplatenia pohľadávky, ktorá nepresahuje 2.000,-
Eur (v spore je uplatnená základná pohľadávka vo výške 463,14 Eur), preto súd vo veci postupoval
podľa ustanovení nariadenia (Článok 2 ods. 1 nariadenia).

Vzhľadom na to, že predmetom konania sú práva a povinnosti účastníkov konania zo zmenky, súd sa
predovšetkým oboznámil so zmenkou, ktorú vystavila odporkyňa dňa 24.2.2009 v Komárne, pričom v
prvom rade skúmal, či táto zmenka spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti v zmysle Čl. I § 75
zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“). Navrhovateľom predložená zmenka

má zákonné označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny v slovenskom jazyku. Zmenka
obsahuje „bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu“ 629,08 Eur slovom a aj v číslach (Čl. I.
§ 75 bod 2. ZZŠ). Zmenka obsahuje údaj zročnosti (splatnosti) - na videnie (Čl. I. § 75 bod 3. ZZŠ). Tiež
obsahuje údaj miesta, kde sa má plniť - Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava
(Čl. I. § 75 bod 4. ZZŠ), meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - na rad: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B (Čl. I. § 75 bod 5. ZZŠ). Zmenka obsahuje dátum a miesto
vystavenia zmenky - v Komárne dňa 24.2.2009 (Čl. I. § 75 bod 6. ZZŠ) a je podpísaná odporkyňou
vpravo dole na zmenke, pričom odporkyňa podpísala zmenku ako Kitti Harmanovská, Hradná ul. 164/13,
945 01, 906020/6859 (Čl. I. § 75 bod 7. ZZŠ). S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru,

že v danom prípade ide o platnú zmenku so všetkými náležitosťami. Pokiaľ ide o splatnosť zmenky, v
posudzovanom prípade ide o vistazmenku, t. j. zmenku bez uvedenia splatnosti - splatnú pri predložení.
Pri tomto type zmenky je možné úročenie podľa Čl. I § 5 ZZŠ. V zmenke je uvedený zmenkový úrok
vo výške 0,25% denne od 17.6. 2009. Na zadnej strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament,
ktorým remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje práva zo zmenky na navrhovateľa.

ZZŠ neobsahuje definíciu vlastnej zmenky (ani zmenky cudzej). Právna prax zmenku definuje ako
dlžnícky cenný papier vystavený vo forme stanovenej zákonom (ZZŠ), ktorým sa určité osoby zaväzujú
majiteľovi zmenky zaplatiť v určitom mieste a v určitom čase istú peňažnú sumu s tým, že ide o záväzky
priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Zmenka je dokonalý cenný papier, tzv. skriptúra. To

znamená, že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované výhradne zmenkovou listinou,
zápismi (doložkami, poznámkami) na nej uvedenými, a tiež, že môžu existovať len spolu s touto listinou.Z dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľom predložená zmenka má všetky zákonom
vyžadované náležitosti vlastnej zmenky podľa Čl. I. § 75 ZZŠ a táto je platným právnym úkonom, okrem
častizmenkovéhoúroku0,25%denneod17.6.2009.Súdpretopriznalnavrhovateľoviznímuplatneného

nároku zmenkovú sumu 463,14 Eur, zmenkový úrok vo výške 6 % ročne ako aj zmenkovú odmenu vo
výške 2,10 Eur (jedna tretina percenta zo zmenkovej sumy 463,14 Eur), keď tieto nároky vyhodnotil ako
uplatnené dôvodne a v súlade so zákonom, pričom odporkyňa zaplatenie tejto sumy nenamietala, tiež
nevzniesla kauzálne námietky a nenamietala dobromyseľnosť. Súd však nepriznal navrhovateľovi právo
na zaplatenie dojednaných zmenkových úrokov vo výške 0,25% denne (91,25% ročne), nakoľko v tejto

časti považoval zmenku za neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zák.). V
zmenke dojednané úroky vo výške 0,25 % denne nepredstavujú podstatnú náležitosť zmenky (Čl. I. § 5
ZZŠ) a hoci zákon zmenkový a šekový výšku úrokovej miery neobmedzuje, nie je jej stanovenie celkom
naľubovôlivystavcualebodoplňovateľazmenky.Priuplatnenomnárokujepotrebnéskúmaťazhodnotiť,
či úroková požiadavka zmenkového veriteľa vyjadrená v úrokovej doložke je primeraná, t. j. či je v súlade
s dobrými mravmi, resp. s poctivým obchodným stykom. Úroková doložka plnila funkciu odmeny za

poskytnuté peňažné prostriedky, preto jej výška musí zodpovedať danému účelu ( súd poukazuje na:
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/365/2014 zo dňa 28.1.2015, resp. rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 3CoZm/41/2013 zo dňa 3.12.2014). Dojednanie zmenkových úrokov vo výške
0,25 % denne, čo predstavuje úrok 91,25 % ročne, súd vyhodnotil ako dojednanie v príkrom rozpore s
dobrými mravmi. Ide o prípad rozporu so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi

morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi. To spôsobuje vychádzajúc z ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka absolútnu neplatnosť zmenky v tejto časti. Súd posúdil neplatnosť tejto
časti zmenky so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď došlo k právnemu úkonu, teda ku
dňu vystaveniu zmenky (24.2.2009). Takéto plnenie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože je v hrubom
nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti plniť včas a riadne. Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá

je inak za vznikom každej zmenky, tak podľa názoru súdu obchádza zákon a preto je právny úkon v
tejto časti podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný a neplatnosť tejto dohody prirodzene
dopadá aj na v zmenke vpísaný úrok vo výške 91,25 % ročne, resp. na túto jej časť (§ 41 Občianskeho
zákonníka). Preto súd návrh v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zamietol,
keď poukazuje i na to, že počnúc od momentu vzniku nároku na zaplatenie zákonného zmenkového

úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy považoval nárok na zaplatenie zmluvne dojednaného
úrokuzanedôvodný,nakoľkoposplatnostizmenkyjepôvodnýzmenkovýzáväzoknahradenýzáväzkom
postihovým, vyplývajúcim z ustanovenia čl. I § 48 ZZŠ. Pri splatnosti zmenky tak môže oprávnený
zo zmenky požadovať len čiastku zmenkovej sumy zvýšenú o úroky uvedené na zmenke za dobu od
vystavenia zmenky (prípadne od iného dátumu uvedeného na zmenke za podmienky, že dojednanie o

úrokoch nie je v rozpore s dobrými mravmi (ako tomu bolo v tomto prípade)) do splatnosti zmenky. Po
splatnosti zmenky môže požadovať zákonom stanovený úrok vo výške 6 % ročne a to až do zaplatenia
zmenkovej sumy. Súbežné uplatnenie úroku uvedeného na zmenke a zákonného úroku by bezdôvodne
zvýhodňovalo úročené zmenky, čo nemá oporu v zákone a bolo by to v rozpore s účelom sledovaným
ustanovením čl. I § 5 ZZŠ (obdobne Karol Kizlink, Ján Spišiak: Zmenkové právo, Komentár, Heureka

2005; Radim Chalupa: Zákon směnečný a šekový: Komentář, I. díl (směnky), vyd. Praha : Linde 2006,
str. 63; rozhodnutie Vrchního soudu v Olomouci, sp. zn. 4Cmo/214/2002 zo dňa 16. 10. 2003). Všetky
postihové nároky po splatnosti zmenky, ktoré môže požadovať majiteľ zmenky v prípade nezaplatenia
zmenky pri splatnosti vymedzuje ustanovenie čl. I § 48 ZZŠ ako maximum práv.

Uvedený záver je aj v súlade s účelom zmenky ako finančného nástroja, ktorý bol do spoločenských
vzťahov formálne zavedený na uľahčenie výmeny tovarov a služieb, podporu medzinárodného obchodu
a napokon zabezpečenie ekonomického rastu. Zmyslom zmenkového práva celkom zjavne nebolo
vytvorenie nepostihnuteľného priestoru (bezpečného prístavu) pre nekalé obchodné praktiky a dohody
odporujúce zákonu, resp. zákon obchádzajúce, negujúc tým ekonomický prínos zmenky.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a článku 16 nariadenia.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa článku 16 nariadenia (Trovy konania), trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech.
Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú
neprimerané voči pohľadávke.Navrhovateľ mal v konaní úspech spočívajúci v priznaní zmenkovej sumy 463,14 Eur spolu so 6 %
ročným úrokom zo zmenkovej sumy 463,14 Eur a zmenkovej odmeny vo výške 2,10 Eur. Odporkyňa

mala v konaní úspech v časti, v ktorej súd návrh zamietol (o zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne),
keď ku dňu vyhlásenia rozsudku možno vyčísliť túto časť konania sumou minimálne vo výške 1591,03
Eur. Vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu účastníkov konania súd konštatujúc, že odporkyňa
bola v konaní úspešnejším účastníkom.

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s 160 ods. 1 O.s.p., keď vyhovel žiadosti odporcu o uloženie
povinnosti plnenia v splátkach vo výške 10,- Eur mesačne. Súd považoval navrhovanú výšku splátky za
primeranú pomerom odporkyne, výške dlžnej sumy a dobe splatenia, keď uloženie povinnosti zaplatenia
dlžnej sumy v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti navrhovateľa na
finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú
sféru. Povinnosť plnenia v splátkach súd uložil pod následkom straty výhody splátok v prípade jej

porušenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.