Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914207913
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6914207913.3

Rozhodnutie

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum
Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8 proti odporkyni: C. E., Q..Č..
XXXXXX/XXXX, R. C. N. D., H. Q. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne:
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962,

zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká 36 o zaplatenie
sumy 1.369,28 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa s a z a m i e t a.

Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 571,19
Eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 03.06.2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 1.369,28 Eur,
úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 09.10.2013 do zaplatenia, ako aj nároku na náhradu trov

konania.
V návrhu uviedol, že uvedený nárok si uplatňuje titulom nesplateného úveru poskytnutého odporkyni
formou povoleného prečerpania na účte odporkyne vedenom právnym predchodcom navrhovateľa:
Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len "pôvodný veriteľ", resp. "právny predchodca navrhovateľa") pod č.
XXXXXXXXXX/XXXX.

Pôvodne súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 3Ro/475/2014-31 zo dňa 10.09.2014, voči
ktorému podala odporkyňa odpor zo dňa 03.10.2014. V odpore uviedla, že pracovníčka pôvodného
veriteľa jej vo februári 2009 vyplatila pôžičku vo výške 1.200,- Eur aj napriek tomu, že o ňu odporkyňa
nežiadala. Ďalej poukázala na neodbornosť a ľahostajnosť pracovníčky pôvodného veriteľa, ktoré
priviedli odporkyňu do finančného krachu, keďže jej dlhy narástli do závratných výšok, pričom situáciu
ešte viac skomplikovalo zablokovanie jej účtu vedeného u pôvodného veriteľa.

Dňa 02.12.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý vo svojich písomných
vyjadreniach z 13.10.2015 a z 15.06.2016 k návrhu namietal nedostatok aktívnej legitimácie
navrhovateľa v predmetnom konaní z dôvodu nesplnenia predpokladov pre postúpenie pohľadávky
banky na inú osobu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v dôsledku čoho pohľadávka
pôvodnéhoveriteľavočiodporkyni(tvoriacapredmetkonania)nebolananavrhovateľapostúpenáplatne.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej
karty zo dňa 10.09.2004, Dodatkom k Zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo
dňa 07.08.2006, Obchodnými podmienkami účinnými od 01.07.2007, výzvou zo dňa 27.05.2009,

oznámeniami Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 01.07.2015, 14.07.2015, 10.11.2015 a 17.02.2016.

Pôvodný veriteľ uzavrel s odporkyňou Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa
10.09.2004 (ďalej len "Zmluva" alebo "úverová zmluva"), v ktorej bol odporkyni schválený úverový rámec
vo výške 15.000,- Sk (497,91 Eur).

Neskôr, dňa 07.08.2006, uzavrel pôvodný veriteľ s odporkyňou Dodatok k Zmluve o vydaní a používaní
bankovej platobnej karty (ďalej len "Dodatok"), v ktorej bol odporkyni schválený ďalší úverový rámec vo
výške 25.000,- Sk (829,85 Eur).
Oba úvery boli odporkyni schválené a poskytnuté formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov z účtu odporkyne pôvodne vedeného u právneho predchodcu navrhovateľa pod č.
XXXXXXXXX/XXXX a neskôr vedeného pod č. XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len "účet odporkyne").

Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že v dôsledku neplnenia platobných povinností a prekročenia limitu
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy zo strany odporkyne došlo
ku vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte odporkyne vo výške 1.369,28 Eur.

Súd sa prednostne zaoberal skúmaním aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v predmetnom konaní
vrátane platnosti postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa na navrhovateľa na základe námietky
vedľajšieho účastníka, pričom dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam:
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie navrhovateľa, z ktorého
vyplýva ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo uplatňovať si tento

hmotnoprávny nárok.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa)
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, a to aj v prípade,
že ju žiadny z účastníkov konania nenamieta.

Postúpením pohľadávky treba rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu v
osobe veriteľa, keď na základe zmluvy postúpi pôvodný veriteľ na nového veriteľa svoju pohľadávku,
ktorú má voči dlžníkovi, a to aj bez súhlasu dlžníka.

Postúpenie pohľadávky je upravené vo všeobecných ustanoveniach § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt je upravené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách.

Pri postúpení pohľadávky banky na iný subjekt musí banka okrem všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky rešpektovať aj ustanovenie Zákona o bankách, ktoré
upravuje osobitné podmienky takéhoto postúpenia.
Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách je potrebné si vykladať tak, že banka môže postúpiť svoju

pohľadávku z úveru splatného v splátkach na iný subjekt bez súhlasu dlžníka len za súčasného splnenia
týchto podmienok:
- dlžník nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru alebo úrokov, alebo ich časť,
- jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní,
- na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný.

Uvedené plne korešponduje aj so stanoviskom Národnej banky Slovenska zo dňa 24.07.2014 k
podmienkam postúpenia pohľadávky banky na iný subjekt, ktoré aplikujú súdy pri svojom rozhodovaní
v obdobných právnych veciach. Národná banka Slovenska vo svojom stanovisku navyše uviedla, že
banka má za uvedených podmienok právo postúpiť celú, teda aj nesplatenú časť, pohľadávky z úveru,
pričom svoju pohľadávku môže postúpiť aj na iný subjekt, ktorý nemá postavenie banky a nemá bankové

povolenie na vykonávanie tejto činnosti.

Navrhovateľ sa voči námietke vedľajšieho účastníka týkajúcej sa nedostatku aktívnej legitimácie
navrhovateľa bránil tvrdením, že predložením oznámenia pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávkyzo dňa 05.04.2013 a doručenky potvrdzujúcej jeho prevzatie odporkyňou došlo ku hmotnoprávnemu
preukázaniu aktívnej legitimácie navrhovateľa v predmetnom spore.
Voči argumentácii vedľajšieho účastníka týkajúcej sa neplatnosti postúpenia pohľadávky sa navrhovateľ

bránil tvrdením, že predložením výzvy pôvodného veriteľa voči odporkyni zo dňa 27.05.2009 došlo k
preukázaniu splnenia podmienok platného postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa na navrhovateľa
podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

V písomnom vyjadrení zo dňa 22.06.2016 navrhovateľ uviedol, že nemá dôkaz o doručení, resp.

doručovaní výzvy zo dňa 27.05.2009 odporkyni. Z mailového oznámenia pôvodného veriteľa zo dňa
17.02.2016súdzistil,žeanipôvodnýveriteľdokladomodoručení,resp.doručovanítejtovýzvyodporkyni
nedisponuje, nakoľko výzva bola odporkyni zaslaná ako obyčajná zásielka.

Nedostatok dôkazu o doručení, resp. doručovaní výzvy odporkyni sa navrhovateľ snažil nahradiť
tvrdením o tom, že pôvodný veriteľ pri doručovaní tejto výzvy postupoval podľa čl. 10 bod 10.3

Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého pokiaľ nie je dohodnuté inak, banka zasiela
písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej zásielky.
Súd k tomuto tvrdeniu navrhovateľa poznamenáva, že pokiaľ si pôvodný veriteľ vo Všeobecných
obchodných podmienkach upravil doručovanie písomností odporkyni vo forme obyčajnej listovej
zásielky, tak sa tým zároveň sám vystavil riziku dôkaznej núdze pri preukazovaní doručenia, resp.

doručovania výzvy podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Takýto stav dôkaznej núdze navrhovateľa
nie je možné v konaní vyriešiť v prospech navrhovateľa akceptovaním (len) jeho tvrdenia o tom, že k
doručovaniu výzvy zo strany jeho právneho predchodcu došlo, avšak len vo forme obyčajnej zásielky.

Nahliadnutím do výzvy zo dňa 27.05.2009 súd zistil, že predmetnou listinou vyzval pôvodný veriteľ

odporkyňu na zaplatenie jeho pohľadávky vo výške 1.228,58 Eur v lehote 15 dní od jej doručenia, pričom
zároveň uviedol, že ide o pohľadávku vzniknutú "na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXX uzavretej
dňa 12.12.2003".
Súd konštatuje, že uplatnený nárok v návrhu na začatie konania preukazoval navrhovateľ predložením
úverovej zmluvy zo dňa 10.09.2004 a Dodatkom zo dňa 07.08.2006, avšak vo výzve zo dňa 27.05.2009

bola odporkyňa vyzvaná na zaplatenie pohľadávky pôvodného veriteľa vyplývajúcej z úverovej zmluvy
zo dňa 12.12.2003 (táto zmluva k návrhu priložená nebola).
Z uvedeného vyplýva, že výzva zo dňa 27.05.2009 vyzývala odporkyňu ku úhrade omeškaného dlhu,
ktorý nesúvisí s úverovou zmluvou alebo Dodatkom, predloženými navrhovateľom v konaní, ale súvisí
s úplne inou, skôr uzavretou úverovou zmluvou z 12.12.2003.

Súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno za účelom preukázania pravdivosti
jeho tvrdenia o existencii výzvy pôvodného veriteľa adresovanej odporkyni podľa § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, ktorá by sa týkala úverovej zmluvy zo dňa 10.09.2004 alebo Dodatku zo dňa 07.08.2006,
a taktiež neuniesol ani dôkazné bremeno za účelom preukázania pravdivosti jeho tvrdenia o doručení,

resp. doručovaní takejto výzvy odporkyni.

Ďalej súd konštatuje, že medzi pôvodným veriteľom, ako postupcom, a navrhovateľom, ako
postupníkom, nedošlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa
28.03.2013 ku platnému postúpeniu pohľadávky tvoriacej predmet tohto konania. Uvedené postúpenie

je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona, konkrétne zákonného
ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách z dôvodu absencie výzvy pôvodného veriteľa (banky)
doručenej odporkyni.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti považuje súd námietku vedľajšieho účastníka o nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v tomto konaní za dôvodnú, a preto návrh podaný
navrhovateľom v plnom rozsahu zamietol.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho

účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného
nástrojajeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedyurčitáskutočnosťvýznamná

podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Právne vzťahy postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv

a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku
(ex tunc) voči každému. Z takéhoto právneho úkonu nenastanú právne následky, a to ani dodatočným
schválením, ani odpadnutím vady prejavu vôle. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej
vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex offo) z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu
neplatnosti dovolal.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

O nepriznaní práva odporkyni na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 a 2 v spojení s
§ 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko odporkyňa, ako úspešný účastník v plnom rozsahu, si v konaní nárok na
trovy neuplatnila a súčasne jej ku dňu vyhlásenia rozsudku zo spisu žiadne trovy nevyplývali.

O náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 571,19 Eur rozhodol súd podľa § 142 ods. 1
O.s.p., nakoľko vedľajší účastník vystupoval na strane odporkyne, ktorá bola vo veci úspešná v plnom
rozsahu.
Uvedená suma predstavuje trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, a to odmenu za prevzatie

a prípravu zastúpenia, za vyhotovenie vyjadrenia k návrhu na začatie konania a za účasť na pojednávaní
dňa 23.06.2016 - trikrát po 71,37 Eur, náhradu za stratu času vo výške 200,20 Eur, cestovné náhrady
vo výške 131,33 Eur a režijný paušál 8,39 Eur + dvakrát po 8,58 Eur.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady

trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Rimavská Sobota, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov

konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak si navrhovateľ dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, má vedľajší účastník
možnosť domáhať sa svojho nároku proti navrhovateľovi prostredníctvom exekúcie.