Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 30, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/209/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115210114
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115210114.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou v právnej veci navrhovateľa: Prima banka

Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti odporcovi: W. I., naposledy bytom
bytom O., Z. XX, zastúpená ustanoveným opatrovníkom P.. U.. R. M., vyššia súdna úradníčka D. súdu
O., o návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy vo výške 60,04 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.
II. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie
žalovanej sumy.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 25.06.2007 uzavrel s odporkyňou ako s dlžníkom Zmluvu

č. XXXXXXXXXX .
Na základe Zmluvy navrhovateľ pre odporcu - majiteľa účtu zriadil a viedol bežný účet č. XXXXXXXXXX
/XXXX.
Vzhľadom na porušenie Zmluvy zo strany odporcu, navrhovateľ v súlade so Zmluvou a VOP odstúpil
od Zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok, zatvoril príslušný účet odporcu a
vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy. Pokiaľ ide o posledný výpis z účtu s nulovým zostatkom, účet
je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto navrhovateľ pred zatvorením účtu vykonal

dňa 7.8.2012 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte odporcu previedol na
svoj vnútorný pohľadávkový účet - táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie
zostatku zatv. účtu" alebo „Prevedenie dlhu klienta, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu
zo strany odporcu.
V súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie
účtu") ročená úrokom vo výške 28 % p.a. Aktuálny záväzok odporcu ku dňu 8.4.2015. predstavuje istina
vo výške 0,01 EuR a príslušný úrok účtovaný odo dňa prevodu na vnútorný pohľadávkový účet, vo výške

46,67 eur, čo preukazuje výpis z bankového informačného systému.
Podľa § 115a ods.2 O.S.P., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O.S.P., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od tohto
okamihu ide o drobný spor.
Vo veci ide o drobný spor ( § 200ea O.S.P.), a preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 115a
ods. 2 O.S.P. ).
Podľa § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom

bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.Súd vo veci vydal dňa 26.08.2015 platobný rozkaz č k. XX C XXX/XXXX - XX, ktorý sa však odporcovi
nepodaril doručiť do vlastných rúk a preto ho súd Uznesením č.k. XX C XXX/XXXX-XX, zo dňa 07.4.2016
v zmysle § 173 ods. 2 OSP zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.

Vykonaným šetrením bolo zistené, že odporca sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava a jeho súčasný
pobyt nie je známy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd odporcovi, v súlade s ustanovením § 29
ods. 2 OSP ustanovil pre ďalšie konanie opatrovníka, na ochranu záujmov odporcu a vo veci nariadil
pojednávanie.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to

Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 25.06.200 , so Zmluvou o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 25.06.2007, s odstúpením od zmluvy
zo dňa 9.8.2012 a zistil tento skutkový a právny stav :
Navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dňa 25.06.2007 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb zo dňa 25.06.2007 ako aj Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov
a služieb, pričom obsahom predmetných Zmlúv bolo zriadenie účtu Rastový osobný účet ako aj vydanie

platobnej karty Maestro - medzinárodná.
Navrhovateľ listom zo dňa 09.08.2012 odstúpil od príslušnej Zmluvy o uvedenom účte.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3, 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Z obsahu predmetného návrhu navrhovateľa vyplýva, že sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal
zaplatenia sumy vo výške 60,04 a to z titulu, že s odporcom dňa 25.06.2007 uzavrel Zmluvu o spolupráci

pri poskytovaní bankových produktov a služieb , ako aj so Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb , na základe čoho navrhovateľ pre odporcu - majiteľa účtu zriadil a viedol
bežný účet.
V dôsledku porušenia Zmlúv zo strany odporcu navrhovateľ odstúpil os Zmluvy.
V danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľských zmlúv , ktoré účastníci konania uzatvorili

dňa 25.0622007 a z ktorých navrhovateľ odvodzuje svoj nárok a preto bolo dôvodné naň aplikovať
právne normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase vzniku právneho vzťahu ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52
a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách .
Súd mal za to, že medzi účastníkmi konania došlo k vzájomnému uzatvoreniu písomnej zmluvy, ktorá

má písomnú formu a spĺňala všetky zákonné náležitosti, tak v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 Z. z. ako i Občianskeho zákonníka.
Podľa § 48 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Odstúpenie od zmluvy je spravidla jednostranným právnym úkonom účastníka zmluvy na platnosť a
účinnosť, ktorého sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí ako pri prejavoch vôle. Ak dôjde k platnému
odstúpeniu od zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušuje. Právny predpis môže určiť, alebo účastníci zmluvy
sa môžu dohodnúť na inom zrušení zmluvy než od jej začiatku.
Zrušenie zmluvy je predpokladom na použitie obsiahnutého v § 457 OZ.

Podľa ust. § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal .
Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo
k platne uzatvoreným zmluvám, navrhovateľ, ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania,
predmetné zmluvy vypovedal listom zo dňa 09.8.2012.

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušila, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo
účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 OZ). Keďže sa zmluva od počiatku zrušila, preto dochádza k
plneniu titulom bezdôvodného obohatenia ust. § 451 a nasl. OZ.
V danom prípade vzniká právo navrhovateľovi domáhať sa len vrátenia poskytnutého úveru. Podľa
Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc) a tým zanikajú práva a povinnosti zo

zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné
obohatenie, náhrada škody).Nakoľko súd mal za to, že zo strany navrhovateľa došlo k odstúpením od zmluvy, tým došlo k jej zrušeniu
od počiatku, potom účastníci sú si povinní vrátiť vzájomné plnenia, t.j., iba plnenia reálne poskytnuté ,
bez navýšenia a poplatkov, ktoré vyplývali pôvodne zo zmluvy.

Súdvzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostipredmetnývzťahmedziúčastníkmikonaniaposúdiltitulom
bezdôvodného obohatenia, a mal za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi titulom zmlúv a to
zo dňa 25.06.2007 služby , na základe ktorých zriadil a viedol bežný účet č. P. odporcu.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal .
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnenie z
neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 OZ , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 OZ , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie
je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Vyššie citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu§

100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné aplikovať v prípade nároku uplatneného zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní, prednostne.
Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. povinný ex offo, teda z úradnej moci, skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku
navrhovateľa a teda prihliadnuť na premlčanie aj bez toho, aby sa odporca premlčania dovolával v

zmysle Občianskeho zákonníka.
Právna úprava v ustanovení § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. bola zaradená zákonom č.102/2014 s
účinnosťou od 1.5.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné
ustanovenia.
Uvedené zákonné ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o

nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez
vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, titulom skutočnosti ktorej sa súd najskôr zaoberal
možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
navrhovateľa.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je stimulovať subjekty k včasnému
vykonaniu subjektívnych občianskych práv a zároveň zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich
povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam.

Premlčacia doba je dvojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne
vymedzený začiatok (od slova "mohlo" a nie od "mohol"). Právo môže byť vykonané prvý raz, keď
vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne
a nezávisle na subjektívnej okolnosti.
Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je teda totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať

žalobu bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá súdom pre predčasnosť.
Navrhovateľsisvojnárokvyplývajúcimuzouplatnilnasúdepodanímžalobyatodňa13.04.2015,pričom
súd mal za to, že zo strany navrhovateľa došlo k odstúpením od zmluvy , tým došlo k jej zrušeniu odpočiatku, a potom účastníci sú si povinní vrátiť vzájomné plnenia, t. j., iba plnenia reálne poskytnuté,
bez navýšenia a poplatkov, ktoré vyplývali pôvodne zo zmluvy.
Po zániku zmluvy navrhovateľ môže sa domáhať len vrátenia už vykonaného plnenia a to podľa §-u

457 OZ. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
V prejednávanej veci to znamená, že navrhovateľ dňom nadobudnutia účinnosti odstúpenia od zmlúv
sa dozvedel o tom, že odporca je povinný uhradiť nedoplatky na predmetnom účte a preto od
10.8.2012 začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia a táto lehota navrhovateľovi uplynula dňa 10.08.2014, pričom návrh na
súd bol podaný v tejto veci až dňa 13.04.2015 teda po márnom uplynutí premlčacej doby. Premlčanie
je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok veriteľa sa oslabí o súdnu vymáhateľnosť , to
znamená , že samotné právo nezaniká ak nebolo vykonané v zákonom stanovenej premlčacej dobe ,
avšak ho nemožno súdom priznať .
Premlčacia doba je teda čas ustanovený v zákone na vykonanie práva a ak tento čas uplynie bez toho,

že by právo bolo bývalo vykonané, dôjde k premlčaniu práva. Súd na premlčanie práva musel prihliadnuť
ex offo, keďže ide o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, čiže súd aplikoval ustanovenie § 5b
zákonač.250/2007Z.z.amalzato,ženároknavrhovateľanazaplateniežalovanejsumyjepremlčaným
a vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa voči odporcovi z dôvodu premlčania nároku ,
na ktoré súd prihliadol na základe ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od 1.5.2014

aj bez návrhu, a taktiež súd za premlčané považoval aj uplatnené úroky z omeškania, nakoľko tieto
tvoria príslušenstvo pohľadávky a vzhľadom na ich akcesorický vzťah k hlavnému záväzku sledujú osud
hlavného záväzkového vzťahu, z čoho možno ustáliť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr
v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,
a návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie , ale bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi, ktorý mal z procesného
hľadiska úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže táto si trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.