Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/48/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200353
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8012200353.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek

senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu GIRA - B.G.H., spol. s
r.o., Bardejovská 27, Giraltovce, IČO: 36463191, právne zastúpený JUDr.Ivom Babjakom, advokátom,
so sídlom vo Svidníku, Ul. Sovietskych hrdinov 200/33, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Ul. Lazovná č. 63, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1040507/1/314854/2012 zo dňa 02.marca 2012 na základe žaloby
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

N e p r i z n á v aúčastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V preskúmavanej veci Daňový úrad Svidník podľa zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch, a
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č.
182/2002 Z.z., zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákona č. 366/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení
neskorších predpisov v nadväznosti s § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení
neskorších predpisov, dodatočným platobným výmerom pod č. 737/230/27839/11/Ba zo dňa 21.10.2011

a podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov žalobcovi
ako daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2004
v sume 117.307,30 EUR.

Podľa výroku dodatočného platobného výmeru bola daň zistená správcom dane po daňovej kontrole
v sume 47.660,00 SKK, rozdiel dane uvedený v dodatočnom platobnom výmere je 647,00 SKK,
daň zistená správcom dane po opakovanej daňovej kontrole je 3.581.660,00 SKK a rozdiel dane je

3.534.000,00 SKK, ktorú sumu je daňový subjekt povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti
dodatočného platobného výmeru.

O odvolaní žalobcu bolo rozhodnuté rozhodnutím žalovaného vydaného pod č. 1040507/1/314854/2012
zo dňa 02.03.2012 podľa zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov
a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti
daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona SNR

č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že podľa § 48 ods. 5 zákona SNR č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskoršíchpredpisov v spojení s ustanovením § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní... napadnutý
dodatočný výmer potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podľa § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
preskúmal dodatočný platobný výmer a zo spisového materiálu zistil, že správca dane u daňového
subjektu vykonal opakovanú daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
2004, z ktorej vyhotovil protokol č. 737/320/23022/2011/Luk zo dňa 19.09.2011 a dodatok č. 1 zo dňa

06.10.2011.Následnebolvydanýdodatočnýplatobnývýmer,ktorýmbolžalobcovivyrubenýrozdieldane
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2004 už vo vyššie uvedenej sume.

Poukázal na to, že dôvodom na vyrubenie rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za rok 2004 podľa
názoru Daňového úradu Svidník bolo nepriznanie sumy 18.600.000,-- Sk bez DPH vo výnosoch v roku
2004 za vykonané stavebné práce pri rekonštrukcii striech pre odberateľa Základná škola, Postupimska

37, Košice.

FR SR citovalo ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a to § 2 ods. 1, 3, § 15 ods. 1, § 29 ods. 1, 2,
3,4, 8, ustanovenie § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), ustanovenia

zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a to ustanovenia § 2 písm. b/, f/, j/,
§ 17 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/, ustanovenia zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení zákona
č. 562/2003 Z.z. a to § 2 ods. 4 písm. c/, d/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2 a ustanovenie § 2 ods. 1 Opatrenia
MF SR č. MF/23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej
účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, v znení Opatrenia MF

SR č. 25167/2003-92.

Žalovaný poukázal na to, že daňové konanie bolo začaté za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. a do
účinnosti zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňového poriadku) nebolo ukončené, preto podľa § 165 ods. 2
Daňového poriadku konanie je nevyhnutné dokončiť podľa doterajších predpisov.

Žalovaný uviedol, že z ustanovenia § 2 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení
neskorších predpisov vyplýva, že predmetom dane na účely tohto zákona je príjem (výnos) z činnosti
daňovníka, z nakladania s majetkom daňovníka, okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa §
12 ods. 2. Podľa písm. j/ citovaného ustanovenia zákona na účely tohto zákona sa rozumie základom

dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej
a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.
Žalovaný poukázal na to, že definícia výnosu vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 písm. c/ zákona č.
431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z.z. a to ako zvýšenie ekonomických úžitkov
účtovnej jednotky v účtovnom období a ekonomických úžitkov podľa § 2 ods. 4 písm. d/ citovaného

zákonasarozumiemožnosťpriamoalebonepriamoprispieťktokupeňažnýchprostriedkov.Prizisťovaní
základu dane z príjmov právnickej osoby sa u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva
vychádza z výsledku hospodárenia (§ 17 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov). Výsledok hospodárenia sa zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia ale
podľa zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sú zahrnované do základu dane. Finančné

riaditeľstvo zdôraznilo, že daňový subjekt tým, že v účtovnom období 2004 nezaúčtoval výnos v sume
18.600.000,-- Sk bez DPH za vykonané stavebné práce pri rekonštrukcii striech pre odberateľa Základná
škola, Postupimská 37, Košice, výnos nezahrnul do výsledku hospodárenia a následne nesprávne
vypočítal základ dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2004, konal v rozpore s
§ 2 písm. j/ zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, preto správca dane v súlade s

ustanovením § 17 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona zvýšil výsledok hospodárenia o sumu
18.600.000,-- Sk.

Finančné riaditeľstvo konštatovalo, že z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že správca dane
nekonal v rozpore s § 2 a § 29 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, dbal, aby

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nebol
viazaný iba návrhmi daňového subjektu. Ako dôkaz použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a
objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nezískal v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný uviedol, že správca dane konal v medziachzákona a spôsobom, ktorý zákon ustanovuje a pri opakovanej daňovej kontrole v súlade s ustanovením
§ 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov využil aj vlastné poznatky zistené pri
kontrolách dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2005, ako aj pri kontrolách dane

z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2005.

Na základe vykonaného dokazovania aj podľa názoru žalovaného bolo zistené, že daňový subjekt
vykonával práce pri rekonštrukcii striech na stavbe Základnej školy, Postupimská 37, Košice na základe
súhlasu Magistrátu mesta Košice č. sp. 4/2004/071132 zo dňa 24.08.2004, objednávky č. 018/08/2004

zo dňa 26.08.2004, zápisnice o prevzatí staveniska a ohlásenia stavebných úprav a udržiavacích prác
č.j.: V-454/10137/04Du zo dňa 26.08.2004. Žalovaný poukázal na to, že zo stavebného denníka a
vyjadrenia riaditeľa základnej školy uvedeného v zápisnici z miestneho zisťovania zo dňa 28.11.2007 č.
697/320/21105/2007/Sza, ako aj svedeckej výpovede J. J. zo dňa 21.01.2008 č. 737/320/735-1315/08/
Cab ako osoby, ktorá vykonávala stavebný dozor na základe mandátnej zmluvy zo dňa 24.08.2004
vyplýva, že práce boli vykonané v čase od 26.08.2004 do 09.10.2004. Žiadne ďalšie práce neboli do dňa

podania odvolania proti vyššie uvedenému dodatočnému platobnému výmeru vykonané. Na základe
vykonaných prác v roku 2004 žalobca vystavil faktúru č. 111092005 zo dňa 16.09.2005 za stavebné
práce vykonané pri rekonštrukcii striech na stavbe Základná škola, Postupimská 37, Košice sume
18.600.000,-- Sk bez DPH, ktorú zaslal faxom na Magistrát mesta Košice dňa 19.03.2007, čo vyplýva
z listu hlavného kontrolóra Mesta Košice č.j. A/200/053590/B01 zo dňa 28.05.2007. Vyššie uvedenú

faktúru daňový subjekt nezaúčtoval do účtovníctva ani v jednom zdaňovacom období. Zároveň daňový
subjekt nemal v žiadnom účtovnom období zaúčtované žiadne náklady, ktoré by súviseli s prácami na
rekonštrukcii.

Žalovaný na základe takto zisteného skutkového stavu sa stotožnil s názorom správcu dane, že v konaní

bolo jednoznačne preukázané, že rekonštrukčné práce boli vykonané len v roku 2004, preto správne
postupoval Daňový úrad Svidník, ak v dodatočnom platobnom výmere uviedol, že suma 18.600.000,--
Sk mala byť zaúčtovaná v účtovníctve v roku 2004 a to vo výnosoch v prospech účtu 602-Tržby z predaja
služieb, lebo podľa § 3 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov výnosy účtuje
účtovnájednotkavtomúčtovnomobdobí,vktoromvznikli,bezohľadunadeňichúhrady,inkasaalebona

deň vyrovnania iným spôsobom. Konštatoval, že následne predmetná suma mala byť zahrnutá podľa §
2 písm. j/ zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov do základu dane zdaňovacieho obdobia
2004 z titulu zásady vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov zahrnutá. Žalovaný zdôraznil, že
nie je podstatné, že faktúra, ktorú daňový subjekt ani nepovažuje za faktúru, bola vystavená v roku 2005
a na Magistrát mesta Košice doručená až v roku 2007, ale podstatné pre daň z príjmov pre právnické

osoby je tá skutočnosť, že tieto výnosy mali byť zaúčtované ako výnos roku 2004.

K námietke žalobcu, že bol nedostatočne zistený skutkový stav žalovaný poukázal na odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia. S ďalšími odvolacími námietkami žalobcu, že faktúra č. 111092005 zo
dňa 16.09.2005 bola vystavená len pre účely zriaďovateľa objednávateľa, t.j. Mesta Košice, aby mohol

zabezpečiť dostatočné množstvo finančných prostriedkov na vykonanie diela, fakturácia za čiastočne
vykonané práce nebola dohodnutá, a že fakturácia mala byť uskutočnená po vykonaní, resp. dokončení
diela, žalovaný uviedol, že daňový subjekt si sám vo svojich vyjadreniach a právnych úkonoch odporuje.
Na jednej strane tvrdí, že faktúra bola vystavená len pre účely zriaďovateľa objednávateľa a fakturácia
mala byť uskutočnená po dokončení diela a na druhej strane faktúra bola reálne vystavená a daňový

subjektsivsúdnomkonanívedenompredOkresnýmsúdomKošiceI.sp.zn.:31Cb/41/2008akožalobca
uplatňuje pohľadávku z tejto faktúry, čo vyplýva z informácie Základnej školy, Postupimská 37, Košice zo
dňa 26.08.2011. Z uvedeného dôvodu žalovaný považoval tieto námietky za neopodstatnené a rovnaký
záver vyplýva aj vo vzťahu k námietkam, že nedoručil faktúru objednávateľovi, a že nemal v úmysle
požadovať od objednávateľa zaplatenie diela, lebo dielo nie je dokončené, pretože daňový subjekt

požaduje zaplatenie diela.

Finančné riaditeľstvo poukázalo na to, že námietky žalobcu v súvislosti s ustanovením §537 ods. 2
Obchodného zákonníka nepovažuje za dôvodné, lebo skutočnosť, že dielo nebolo vykonané a prevzaté
objednávateľom, nemá vplyv na skutočnosť, že žalobca ako daňový subjekt mal o výnosoch účtovať a

zároveň ich zdaňovať v období, s ktorým tieto výnosy časovo a vecne súvisia, bez ohľadu na deň ich
úhrady, inkasa alebo na deň vyrovnania iným spôsobom.S námietkami žalobcu vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 2 ods. 1 Opatrenia MF SR č.
MF/23054/2002-92 v znení Opatrenia MF SR č. 25167/2003-92 nemožno tvrdiť, že nemal v účtovníctve
v roku 2004 zaúčtované všetky účtovné prípady (výnosy), lebo v roku 2004 nevystavil žiadnu faktúru

za opravu a rekonštrukciu strechy, lebo v roku 2004 nedošlo k ukončeniu prác, t.j. nedošlo k splneniu
dodávky, žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia §2 ods. 1 uvedeného Opatrenia dňom uskutočnenie
účtovného prípadu nie je len deň splnenia dodávky ale je to aj deň zistenia ďalších skutočností
vyplývajúcichzosobitnýchpredpisov,ktorévúčtovnejjednotkenastaliaúčtovnájednotkamákdispozícii
potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti a takýmito skutočnosťami je aj účtovanie o

výnosoch za vykonané práce v tom účtovnom ale aj zdaňovacom období, v ktorom vznikli, a s ktorými
časovo a vecne súvisia. Ak žalobca ako odvolávajúci sa tvrdí, že do dňa vydania rozhodnutia žalovaného
nemohol nastať deň uskutočnenia účtovného prípadu, žalovaný dôvodil, že tento názor neakceptuje,
pretože práce boli vykonané v roku 2004, odvtedy neboli vykonané žiadne iné a ani v súlade so zákonom
č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a ani v súlade so zákonom č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve
v znení zákona č. 562/2003 Z.z..

S námietkou žalobcu, že v súvislosti s prácami, ktoré vykonával na rekonštrukcii Základnej školy,
Postupimská 37, Košice nemal žiadnu možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňažných
prostriedkov, pretože stavebná spoločnosť BAUTECH SK, s.r.o., bola dodávateľom pre žalobcu v
nadväznosti na sumu výnosov, žalovaný poukázal na to, že uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde a

nie je ani v súlade so zákonom č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z.z., pretože v
predmetnej veci dodávateľom prác pre Základnú školu, Postupimská 37, Košice bola jedine spoločnosť
GIRA - B.G.H, spol. s r.o. a nie spoločnosť BAUTECH SK, s.r.o. a spoločnosť GIRA - B.G.H., spol. s r.o.,
si ohodnotila dodávku prác na sumu 18.600.000,-- Sk bez DPH. V tejto súvislosti žalovaný poukázal
na to, že z ustanovenia § 2 ods. 4 písm. d/ zákona č. 431/2002 Z.z. v znení zákon ač. 562/2003 Z.z.

vyplýva,žeekonomickýmúžitkomsarozumiemožnosťpriamoalebonepriamoprispieťktokupeňažných
prostriedkov a spoločnosť GIRA - B.G.H., spol. s r.o., tým, že bola dodávateľom prác, čo ani nepopiera
a pohľadávku si uplatňuje na súde, prispela k toku peňažných prostriedkov.

V súvislosti s námietkami žalobcu vo vzťahu k rozhodnutiu Daňového riaditeľstva SR zo dňa 31.01.2011

č. I/225/12571/2011/990813-r vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september
2005, v ktorom žalobca vidí iný názor na deň dodania služby, žalovaný zdôraznil, že v odôvodnení
citovaného rozhodnutia okrem iného uvádzal, že pri posudzovaní vzniku daňovej povinnosti vychádzal
z údajov, ktoré uviedol sám daňový subjekt na faktúre č. 111092005 zo dňa 16.09.2005, podľa ktorej
bola služba dodaná dňa 16.09.2005 a nie v tom zmysle, že konštatoval, že služba bola dodaná dňa

16.09.2005 tak, ako tvrdí žalobca. Žalovaný poukázal na to, že DR SR súčasne v rozhodnutí vo vzťahu
k dani z pridanej hodnoty uviedlo, čo je podstatné, že žalobca ako daňový subjekt si sám deklaroval
dodanie služby dňa 16.09.2005 ale aj to, že v konečnom dôsledku, keďže na faktúre uviedol výšku
DPH a pri vyhotovení zálohovej faktúry by daň neuvádzal, je povinný platiť túto sumu dane v súlade
s ustanovením § 71 ods. 6 Zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Vyššie

uvedené skutočnosti nemajú vplyv na to, že základ dane z príjmov právnickej osoby sa riadi zákonom
č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov v spojení so zákonom č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v
znení zákona č. 562/2003 Z.z., a teda nie je možné stotožňovať režimy týchto dvoch odlišných zákonov.

Vsúvislostisnámietkamižalobcuoneuskutočneníprvostupňovéhodaňovéhokonaniažalovanýuviedol,

že situácia uvedená v ústavnom náleze sp. zn.: I.ÚS 238/06 je zásadne odlišná, a preto na daný prípad
neaplikovateľná. Zákonodarca v § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
daňovému subjektu priamo vymedzil priestor ale aj čas na uplatnenie svojich procesných práv v
priebehu kontroly, najneskôr v lehote podľa § 15 odseku 10 zákona a súčasne v tomto rozsahu a
čase stanovil aj jeho povinnosti. Samotný proces dokazovania podľa § 15 ods. 16 citovaného zákona

zákonodarca umiestnil do výkonu kontroly. Vychádzajúc z uvedenej úpravy dokazovanie podľa § 29
zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vykonáva správca dane v priebehu výkonu
kontroly a v jej priebehu si daňový subjekt plní aj svoju dôkaznú povinnosť a uplatňuje svoje práva
podľa §29 ods. 8 a § 15 ods. 5 a 6. Žalovaný zdôraznil, že vzhľadom na zabezpečenie všetkých práv
a povinností daňového subjektu na splnenie jeho dôkaznej povinnosti v priebehu výkonu kontroly, čo

vyplývaz§15zákonač.511/1992Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,zákonodarcapriznalvyrubovaciemu
konaniu špecifický, prísne formálny charakter, ktorý spočíva výlučne vo vydaní platobného výmeru.
Výkon daňovej kontroly priamo predpokladá uplatnenie práv daňového subjektu pri výkone daňovej
kontroly, plnenie si povinností uniesť dôkazné bremeno a tým aj predpokladá zistený skutkový stav.V záujme dodržania zásady legality, ak daňové orgány môžu konať iba tak, ako im to zákon ukladá,
môžu vo vyrubovacom konaní vykonať iba tie úkony, ktoré im určil zákon 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov, t.j. vydať platobný, resp. dodatočný platobný výmer, čo aj uskutočnené bolo. Tým

sa konanie pred daňovými orgánmi podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov odlišuje
od správneho konania podľa Správneho poriadku, kde sa skutkový stav zisťuje priamo v správnom
konaní.

Žalobca sa v zákonom stanovenej lehote domáha preskúmania rozhodnutí daňového úradu a

žalovaného a navrhol, aby súd obe rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a
priznal žalobcovi náhradu trov konania. Argumentoval tým, že rozhodnutie nebolo vydané v súlade so
zákonom, lebo sa zakladá na nedostatočne zistenom skutkovom stave, nesprávnom právnom posúdení
veci a predmetným rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach. Konštatoval, že v odvolaní
namietal rozhodujúcu skutočnosť, že žalobca nebol povinný v roku 2004 účtovať o výnosoch v sume
18.600.000,-- Sk, lebo

1. okolnosti vystavenia faktúry č. 111092005 s poukazom na ustanovenie § 537 ods. 2 Obchodného
zákonníka
2. zákonné podmienky účtovania výnosov
3. absenciu akýchkoľvek príloh, resp. podkladov, ktoré by v roku 2004 dokumentovali zvýšenie
ekonomických úžitkov titulom vykonaných stavebných prác

4. rozdielne stanoviská správcu dane pri posudzovaní vzniku daňovej povinnosti pri dani z príjmov a pri
dani z pridanej hodnoty
5. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 1S/40/2011, ktorý dal v konaní pod citovanou spisovou
značkou za pravdu žalovanému, ktorý zastáva názor, že pri faktúre č. 111092005 sa jedná o dodanie
služby, ktorá bola dodaná v deň uvedený na faktúre, t.j. 16.09.2005

6. závažnú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia v súvislosti s tým, že v tejto veci nebolo uskutočnené prvostupňové daňové konanie s
poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I.ÚS 238/06.

Žalobca namietal, že žalovaný ako odvolací orgán nepostupoval v súlade s ustanovením §48 ods.

6 zákona č. 511/1992 Zb., pretože sa nedostatočne vyporiadal s námietkou žalobcu uvedenou pod
bodom 1., keď v odvolaní žalobca zdôraznil, že dielo sa považuje za vykonané až dňom jeho prevzatia
objednávateľom a ustanovenie § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka je kogentným ustanovením a
nemôžesameniťvôľouzmluvnýchstránaninázoromštátnehoorgánu.Ztohtohľadiskaazákonanebolo
dielo vykonané. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný vyhovel podstatným skutočnostiam, na ktoré

pri tejto námietke kládol dôraz žalobca a to, že faktúru č. 111092005 nepovažuje za účtovný doklad,
lebo nebola vyhotovená v úmysle vyúčtovať vykonané práce, pretože podľa § 537 ods. 2 Obchodného
zákonníka nebolo dielo vykonané a táto faktúra ani nebola doručená objednávateľovi. Záver žalovaného
o uplatňovaní si pohľadávky z predmetnej faktúry súdnou cestou svedčí o nedostatočne zistenom
skutkovomstave,pretožepredmetomsporujesícesuma734.714,20EUR,alepodstatnouskutočnosťou

je návrh uvedený v predmetnej žalobe a to, aby súd zaviazal objednávateľa stavebných prác Základnú
školu, Postupimská 37, Košice na prevzatie diela v súlade s ustanovením § 537 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Až po prevzatí diela žalobcovi vzniknú zákonné podmienky na to, aby si mohol uplatniť nárok
na zaplatenie ceny diela. Považovať informáciu Základnej školy, Postupimska 37,Košice za relevantnú
vo vzťahu, či bola predmetná faktúra vystavená riadne a má teda účinky riadneho účtovného a daňového

dokladu, je nepostačujúce, pretože táto faktúra nebola nikdy objednávateľovi prác, t.j. Základnej škole,
Postupimská 37, Košice doručená, a teda okolnosti uvedenia predmetnej faktúry je potrebné podľa § 266
ods. 1 Obchodného zákonníka hodnotiť z pohľadu jej vyhotoviteľa, t.j. žalobcu. Právny úkon vystavenia
tejto faktúry nebol mienený vážne. Faktúra bola doručená len zriaďovateľovi objednávateľa a s týmito
skutočnosťami sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyporiadal.

Žalobca namietal, že ďalšími podstatnými námietkami sú námietky uvedené pod bodom 2. a 3., lebo
prvostupňový orgán v odôvodnení dodatočného platobného výmeru niekoľkokrát zdôraznil, že žalobca
ako daňový subjekt tým, že nezaúčtoval faktúru č. 111092005 do výnosov v roku 2004, konal v rozpore
s § 8 ods. 3 Zákona o účtovníctve, pretože účtovníctvo účtovnej jednotky je úplne, ak účtovná jednotka
zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 uvedeného

zákona a za toto obdobie zostavila účtovnú uzávierku, preto žalobca v odvolaní poukázal na príslušné
ustanovenie zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení platnom v roku 2004 a Opatrenie Ministerstva
financií SR č. 23 054/2002-92 v znení Opatrenia MF SR č. 25 167/2003-92, ktoré vyššie uvedené
tvrdenie správcu dane vyvracajú a dôraz kladie na tú skutočnosť, že dňom uskutočnenia účtovnéhoprípadu je deň splnenia dodávky a v roku 2004 k splneniu dodávky nedošlo. Ak žalovaný v rozhodnutí
citoval ustanovenie § 2 ods. 1 predmetného opatrenia MF SR v celom znení, ktoré si vyložil tak, že
dňom uskutočnenia účtovného prípadu nie je len deň splnenia dodávky, ale je aj deň zistenia ďalších

skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov, ktoré v účtovnej jednotke nastali a účtovná jednotka
má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti a takýmito skutočnosťami je aj
účtovanie o výnosoch za vykonané práce v tom účtovnom aj zdaňovacom období, ktoré vznikli, a s
ktorým vecne a časovo súvisia. Pretože je to hlavný dôvod, ktorým žalovaný zdôvodňuje svoj postup,
je potrebné presne citovať ustanovenie § 2 ods. 1 (citácia): „Dňom uskutočnenia účtovného prípadu je

deň splnenia dodávky... a deň zistenia ďalších skutočností vyplývajúcich z osobitných predpisov alebo z
vnútorných podmienok účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva, a ktoré v účtovnej jednotke
nastali a účtovná jednotka má k dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti.“ Z
tohto zákonného ustanovenia pri aplikácii jeho záverečnej časti vyplývajú dve podmienky a to, a/ že
sa musia zistiť ďalšie skutočnosti, ktoré vyplývajú z osobitných alebo z vnútorných podmienok účtovnej
jednotky, tieto skutočnosti musia byť predmetom účtovníctva a musia v účtovnej jednotke nastať. V

rozhodnutí prvostupňového orgánu chýba akýkoľvek odkaz o zistení ďalších skutočností.

Správca dane v odôvodnení dodatočného platobného výmeru uviedol, že opakovanou daňovou
kontrolou bolo zistené, že žalobca vystavil odberateľskú faktúru č. 111092005 dňa 16.09.2005 na sumu
18.600.000,-- Sk bez DPH pre Základnú školu, Postupimská 37, Košice s textom: „Fakturujeme Vám za

stavebné práce vykonané pri rekonštrukcii striech na stavbe Základná škola, Postupimská 37, Košice.“
Na faktúre je ďalej uvedené, že rozdiel bude dofakturovaný po splatení tejto faktúry. Kontrolovaný
daňový subjekt uvedenú odberateľskú faktúru nemá zaúčtovanú v účtovníctve spoločnosti v roku 2004
vo výnosoch na účte 602-Tržby z predaja služieb, v dôsledku čoho na riadku 100 daňového priznania
k dani z príjmov právnickej osoby, výsledok hospodárenia pred zdanením k nesprávnemu vyčísleniu

hospodárskeho výsledku. Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že správca dane tvrdí, že faktúra,
ktorá bola vystavená 16.09.2005, mala byť zaúčtovaná v roku 2004 vo výnosoch na účte 602-Tržby z
predaja služieb, čo považuje za správne aj žalovaný.

Žalobca akcentoval, že je nemožné, aby faktúra, ktorá bola vystavená 16.09.2005, bola zaúčtovaná

na účet 602-Tržby z predaja v roku 2004. Poukázal na to, že zostavil svoju účtovnú uzávierku v roku
2004 k 31.12.2004 a daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby podal v zákonnej lehote do
31.03.2005, teda pýta sa, ako mohol túto faktúru zo dňa 16.09.2005 zaúčtovať tak, ako tvrdí žalovaný
spolu so správcom dane na uvedený účet v roku 2004. Táto faktúra v žiadnom prípade nemohla byť
zaúčtovaná vo výnosoch v roku 2004. Žalobca ďalej konštatoval, že rozdiel bude dofaktúrovaný po

splatení predmetnej faktúry, ktorej zistenie správcu dane výslovne potvrdzuje, že práce neboli ukončené,
dielo nebolo vykonané, pričom zo strany prvostupňového orgánu došlo k nedostatočnému zisteniu
skutkového stavu, pretože tento pri výkone kontroly nevenoval tomuto dodatku na faktúre žiadnu
pozornosť. Správcu dane nezaujímalo, prečo (titulom čoho vznikol) má byť dofaktúrovaný rozdiel a
aký, resp. v akej výške. Nemožno tvrdiť, že opakovaná daňová kontrola bola vykonaná v súlade s

ustanovením§29ods.2zákonač.511/1992Zb.osprávedaníapoplatkovvzneníneskoršíchpredpisov.

Druhou podmienkou, ktorá sa musí naplniť podľa citovaného ustanovenia § 2 ods. 1 Opatrenia MF SR pri
zisteníďalšíchskutočnostíje,žeúčtovná jednotkamákdispozíciipotrebnépodklady,ktorédokumentujú
tieto skutočnosti. Správne orgány oboch stupňov sa v odôvodnení vôbec nezmieňujú o tom, aké

potrebné podklady, ktoré by dokumentovali zistené ďalšie skutočnosti, mal mať k dispozícii, pričom
žalobcatietokdispozíciinemal,pretožeprácebolivykonanéinýmsubjektomvsubdodávke,žiadnysúpis
vykonaných prác, žiadnu evidenciu odpracovaných hodín, žiadnu evidenciu spotrebovaného materiálu
žalobca nemá, pričom správcom dane pri výkone opakovanej daňovej kontroly bolo zistené, že v jeho
účtovníctve v roku 2004 neboli zaúčtované žiadne náklady súvisiace s predmetnými stavebnými prácami

na Základnej škole, Postupimská 37, Košice.

Žalobca namietal, že ak žalovaný tvrdí, že zistenou ďalšou skutočnosťou podľa ustanovenia § 2 ods. 1
Opatrenia MF SR je aj účtovanie o výnosoch za vykonané práce, tak takéto tvrdenie žalobca považuje za
zmätočné. Podľa § 2 ods. 2 písm. d/ zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v platnom znení predmetom

účtovníctva je účtovanie skutočností o výnosoch. Skutočnosťou, o ktorej sa má účtovať nemôže byť
samotné účtovanie. Ak sa zistí nejaká skutočnosť o výnosoch podľa osobitného predpisu, avšak účtovná
jednotka nemá k dispozícii potrebné podklady, ktoré by dokumentovali túto skutočnosť, nemožno tvrdiť,že došlo k uskutočneniu účtovného prípadu tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie § 2 ods. 1
Opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92 v platnom znení.

Vovzťahukďalšímnámietkamuvedenýmvžalobepodbodom4.a5.žalobcauviedol,žetenistýsprávca
dane a ten istý žalovaný vo veci opakovanej daňovej kontroly vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie september 2005 v súvislosti s predmetnou faktúrou č. 111092005 zastával názor,
že v danom prípade sa jedná o dodanie služby, pri ktorej v súlade s ustanovením § 19 ods. 2 zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení vznikla daňová povinnosť, t.j. povinnosť

odviezť daň do štátneho rozpočtu dňom dodania služby. Podľa oboch správnych orgánov bola služba
uvedená na tejto faktúre, t.j. stavebné práce vykonané pri rekonštrukcii striech na stavbe Základná
škola, Postupimská 37, Košice, dodaná dňa 16.09.2005. Takýto záver správnych orgánov, ktorý koniec
koncov potvrdil aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn.: 1S/40/2011 jednoznačne vylučuje, že by
predmetné stavebné práce boli dodané v roku 2004. Žalobca zdôraznil, že z vyššie ním namietaných
skutočnostívyplýva,žeaktietostavebnéprácenebolidodanévroku2004,nedošloksplneniudodávky,v

roku 2004 neboli zistené ani ďalšie skutočnosti vyplývajúce z osobitných predpisov, ktoré sú predmetom
účtovníctva, a ak by aj boli zistené, avšak žalobca nemal k dispozícii žiadne potrebné podklady, ktoré
by tieto skutočnosti dokumentovali, je potom postup správnych orgánov pri vyrubení dane z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2004 v súvislosti s faktúrou č. 111092005 vo vzťahu k žalobcovi
nezákonný.

Žalobca namietal, že v postupe daňových orgánov došlo aj k procesným pochybeniam, pretože
„neprebehlo“ prvostupňové daňové konanie, v dôsledku čoho žalobcovi ako daňovému subjektu bolo
znemožnené preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie tak, ako to vyplýva
z ustanovenia § 2 ods. 1, 2, 8, § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v

znení neskorších predpisov. Uviedol, že za prvostupňové daňové konanie je možno považovať len to
konanie, ktoré nasleduje bezprostredne po ukončení daňovej kontroly a aj v prostredí daňovej správy je
každému jasné, že daňová kontrola nie je daňovým konaním, pretože sa pri nej nerozhoduje o právach a
povinnostiach daňových subjektov tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 1a písm. d/ a § 15 ods. 1 zákona č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov. V tomto konkrétnom prípade bola

daňová kontrola ukončená dňa 17.10.2011. Nasledujúci deň, t.j. 18.10.2011 sa v súlade s ustanovením §
15 ods. 13 štvrtá veta začalo vyrubovacie konanie, teda postup pred vydaním rozhodnutia vo veci samej.
V tomto konaní malo byť daňovému subjektu umožnené využiť a použiť všetky jemu zákonom priznané
práva a malo byť vykonané najmä dokazovanie podľa § 29 ods. 2 citovaného zákona a to už vzhľadom
na to, že žalobca ako daňový subjekt namietal závery uvedené v protokole č. 737/320/23022/2011/Luk

a v dodatku k nemu č. 1. Podľa názoru žalobcu na základe vyššie uvedeného sa žalobca ako daňový
subjekt nezúčastnil prvostupňového daňového konania a tým mu boli odňaté jeho základné procesné
práva a to právo na postup zachovávajúci práva a právom chránené záujmy daňového subjektu zo
strany daňových orgánov podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona a právo na úzku súčinnosť podľa § 2
ods. 8 tohto zákona. Týmto postupom bolo žalobcovi prakticky znemožnené splniť si svoju povinnosť

na preukázanie skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie a vyrubenie dane tak, ako upravuje §
29 ods. 8 uvedeného zákona, v dôsledku čoho daňovému subjektu bolo odňaté nielen zákonné ale
aj ústavné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom. K tejto
problematike zaujal stanovisko Ústavný súd SR, ktorý vo svojom náleze vydaným pod sp. zn.: I.ÚS
238/06zodňa16.12.2008okreminéhouviedol(citácia):„Považovalzadôležitézaujaťprávnestanovisko

k tomu, čo sa podľa jeho výkladu pod daňovou kontrolou rozumie“. V odôvodnení nálezu zdôraznil, že až
po doručení protokolu podľa § 15 ods. 3 citovaného zákona sa umožňuje účastníkovi konania rozhodnúť
sa, či v daňovom konaní využije všetky prípustné prostriedky alebo nie a v žiadnom prípade však
nemožno zameniť právo využiť prostriedky obrany v začatom daňovom konaní za jednoduché využitie
inštitútu vyjadrenia sa kontrolovaného daňového subjektu k protokolu v lehote 8 dní postupom podľa §

15 ods. 10 citovaného zákona. Žalobca uviedol, že Ústavný súd SR ďalej poukázal na tú skutočnosť,
že z ústavných princípov je najdôležitejší princíp právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy) a jedným zo
základným aspektov právneho štátu je právna istota, ktorá by sa mala odrážať v určitej stabilite práva,
resp. normotvorby, ale tiež jeho aplikácie. Taktiež právo na súdnu a inú ochranu s poukazom na čl. 46
a nasl. Ústavy, ktoré patria k základným komponentom právneho štátu. Pre daňovú oblasť je vo vzťahu

k tomuto právu najvýznamnejšia skutočnosť, že daňový subjekt nesmie byť v žiadnej fáze správy daní
a ani v nadväzujúcich konaniach zbavený alebo obmedzený v uplatnení svojich procesných práv. V
konkrétnom prípade napriek tomu, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nesúhlasil s výsledkami
zistení správcu dane uvedených v protokole a v dodatku k nemu, bez ďalšieho konania, výlučne nazákladeprotokoluč.737/320/23022/2011/Lukajehododatkuč.1,daňovýúradvydaldodatočnýplatobný
výmer. Vzhľadom na právne závery Ústavného súdu SR uvedené v citovanom náleze nemožno mať
pochybnosti o tom že v prípade žalobcu nebolo uskutočnené vyrubovacie konanie, prípadne v jeho rámci

vytýkacie konanie, v ktorom by daňový subjekt mohol uplatniť svoje procesné práva. Daňové konanie sa
v tejto veci začalo pre žalobcu bez prvej inštancie, teda prakticky odvolacím konaním, v dôsledku čoho
boli porušené základné zásady daňového konania, najmä zásada zákonnosti, súčinnosti a rovnosti. V
dôsledku uvedeného bolo konanie pred správnym orgánom zaťažené výraznou procesnou vadou a to
takou, že v predmetnej veci ani nebolo uskutočnené prvostupňové daňového konanie. Žalobca je toho

názoru, že v daňovom konaní správcom dane boli porušené základné princípy daňového konania takým
závažným spôsobom, že tieto chyby konania mohli mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci
samej.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobné
dôvody považuje za neopodstatnené. Obsahom sú totožné s dôvodmi uvedenými v odvolaní, avšak

žalobca v žalobe uvádza aj iné argumenty skutkového a právneho charakteru, ktoré neuviedol v odvolaní
s cieľom vyvrátiť záver daňových orgánov o tom, že v roku 2004 mal účtovať o výnosoch za vykonané
stavebné práce pri rekonštrukcii striech pre odberateľa. Pokiaľ ide o námietky odvolania, s týmito sa
podrobne žalovaný vyporiadal v odôvodnení rozhodnutia a žalobné dôvody uplatnené žalobcom tak,
ako ich deklaroval v žalobe podľa jeho názoru možno zhrnúť do troch rovín. Prvou je rovina procesno-

právna, druhou je rovina skutková a treťou je rovina zistených vád konania, ktoré majú za následok
nezákonnosť tohto konania, tieto je podľa názoru žalovaného možno subsumovať pod dôvody uvedené
v§250iods.2písm.a/,d/ae/O.s.p.(správne§250jods.2písm.a/,d/,e/O.s.p.).Žalovanýzdôraznil,že
námietky nezákonnosti postupu a rozhodnutia voči vyrubenému rozdielu dane z príjmov majú spoločnú
črtu a to, že vychádzajú z inštitútu dane z pridanej hodnoty, čo v predmetnej veci znamená aj z tohto

dôvodu ich neúčinnosť.

Prvým dôvodom v rovine procesno-právnej podľa žalobcu je nedostatočné vyporiadanie sa s námietkou
odvolania, ktorú žalobca popísal na strane 2, prvý odsek odvolania. Podľa žalobcu sa žalovaný vyhovel
v rozhodnutí tvrdeniu žalobcu, že faktúru nepovažuje za účtovný doklad, lebo nebola vyhotovená v

úmysle vyúčtovať vykonané práce s poukazom na ustanovenie § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka
nebolo dielo vykonané a táto faktúra nebola doručená objednávateľovi. Takúto námietku považuje
žalovaný za neopodstatnenú a poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia a to na stranu 9, odsek štvrtý a
piaty a na stranu 10, prvý odsek napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný vo vzťahu k týmto detailom
zaujal stanovisko. Zásadnou príčinou podľa žalobcu nedostatočného vyporiadania sa s touto námietku

žalovaný považuje tú skutočnosť, že žalobca v rozhodujúcej miere v námietkach odvolania argumentuje
ustanoveniami iných právnych predpisov ako je zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení
neskorších predpisov, následkom porušenia ktorého bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov.
Žalovaný poukázal na to, že s uvedenou námietkou v odôvodnení rozhodnutia predovšetkým v prvom
rade z hľadiska daňového rozhodujúce skutočnosti pre svoje závery vo veci odôvodnil, čo žalobca

nechce akceptovať, resp. opomenul ich dôležitosť. Nesporne zistenou skutočnosťou, čo potvrdil žalobca
ajvovyjadreníkprotokoluajvbode1odvolaniazodňa12.12.2011,jetotižvykonaniestavebnýchprácna
Základnej škole v Košiciach daňovníkom v roku 2004, ktorá mala z daňového hľadiska ten dôsledok, že
žalobca mal zo svojej činnosti výnos, ktorý je predmetom dane z príjmov. Tento principiálny záver prijali
daňové orgány na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, keď ani žalobca to nepopiera.

Ak na inom mieste žaloby žalobca tvrdí, že práce dodával v subdodávke, v tejto súvislosti žalovaný
zdôrazňuje, že aj za takýchto okolností je výnos výnosom žalobcu, a preto aj povinnosti vyplývajúce z
toho boli výlučne jeho povinnosťami.

Vo vzťahu k námietkam pokiaľ ide o nedostatočne zistený skutkový stav, tieto námietky žalovaný

považuje za nedôvodné, pretože tieto nevystihujú podstatnú príčinu rozdielu dane z príjmov, ktorý je
nesporný, preto vo vecnej rovine nie sú podstatné okolnosti vystavenia faktúry za stavebné práce,
ani to, s akým úmyslom vystavoval faktúru, či to mienil vážne alebo nie, a či ju doručil zriaďovateľovi
objednávateľa a ten istý záver platí aj vo vzťahu k námietke, že žalobca kládol dôraz najmä na
skutočnosť, že dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň splnenia dodávky, ak k splneniu dodávky

v roku 2004 nedošlo. Pri aplikácii § 2 ods. 1 Opatrenia MF SR v tomto prípade, tak dňom uskutočnenia
účtovného prípade je deň vykonania stavebných prác v priebehu roku 2004, čo sa nepochybne stalo.
Zodpovedá to povinnému časovému rozlíšeniu účtovania výnosov, čo je jedným zo základných pravidiel
účtovania ako takého pre účely dane z príjmov. Správnosť časového rozlíšenia totiž priamo ovplyvňujeaj správnosť výšky daňovej povinnosti za rok 2004. Ak žalobca v žalobe namieta samotnú aplikáciu
§ 2 ods. 1 Opatrenia MF SR a to predovšetkým, že neboli zistené v rozhodnutí ďalšie skutočnosti,
ktoré vyplývajú z osobitných predpisov alebo vnútorných podmienok účtovnej jednotky, tieto skutočnosti

musia byť predmetom účtovníctva a musia v účtovnej jednotke nastať a účtovná jednotka má mať k
dispozícii potrebné podklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti, o ktorých v odôvodnení rozhodnutia
nie je ani zmienka. K týmto námietkam žalovaný uviedol, že sám žalobca aj týmto spôsobom priznáva,
že aj napriek vykonaniu stavebných prác v priebehu roku 2004 si nesplnil povinnosti vyplývajúce z
uvedeného opatrenia a zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, lebo skutočne o vykonaných stavebných

prácach v roku 2004, avšak ani v roku 2005, čo vyplýva z priloženého spisového materiálu za uvedené
zdaňovacie obdobie, neúčtoval. Takéto neplnenie si uvedených povinnosti však neznamená, že daňové
orgány prostredníctvom týchto príslušných predpisov prijali nesprávny názor, keď vyslovili, že žalobca
si nesplnil povinnosť účtovať o výnosoch v roku 2004, čo malo priamy dopad na správnosť priznanej
daňovej povinnosti za toto zdaňovacie obdobie. Ak by mala platiť filozofia žalobcu, porušenie týchto
povinností, resp. nečinnosť žalobcu v tomto smere by nikdy nemohla mať dopad na výšku daňovej

povinnosti. Takéto úvahy z daňového hľadiska považuje žalovaný za absurdné.

Pri analýze druhej podmienky aplikácie § 2 ods.1 Opatrenia žalobcom je zrejmé, že žalobca opäť zabúda
na rozhodujúcu skutočnosť a tou je nesporné vykonanie stavebných prác v roku 2004. Žalovaný za
ďalšiu skutočnosť v zmysle tohto ustanovenia nepovažuje účtovanie o výnosoch za vykonané práce,

ale samotné vykonanie stavebných prác, v dôsledku čoho daňovníkovi z jeho činnosti vznikol výnos, o
ktorombolpovinnývzmysleOpatreniaaZákonaoúčtovníctveúčtovať,avšaktakneurobil.Akpoukazuje
na závery daňových orgánov v konaní o dani z pridanej hodnoty vo veci vedenej na tunajšom súde
v konaní pod sp. zn.: 1S/40/2011, na základe ktorých je vylúčené, aby stavebné práce boli dodané v
roku 2004, pretože tieto orgány zastavali názor, že k dodaniu služby na základe spornej faktúry došlo

16.09.2005, kedy aj vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 Zákona o dani z pridanej hodnoty,
žalovaný akcentoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako aj odôvodnenie rozsudku, z obsahu
ktorých vyplývajú závery z hľadiska aplikácie Zákona o dani z pridanej hodnoty, teda inštitútu odlišného
od dane z príjmov, a preto takto namietať považuje za neúčinné.

Žalovaný uviedol, že k námietkam žalobcu k vadám konania, ktoré majú za následok nezákonnosť
rozhodnutia, poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

V predmetnej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 25.09.2012 č.k.: 1S/48/2012-39 tak, že žalobu
zamietol a nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa
29.01.2014 sp. zn.: 6Sžf/2/2013 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Vytýkal
tunajšiemu súdu, že nepreskúmal komplexne žalobcove námietky, postupoval nedôsledne, v dôsledku
čoho je napadnutý rozsudok poznačený znakom nepreskúmateľnosti a v dôsledku uvedeného bolo

porušené právo žalobcu na spravodlivý a riadny proces, právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ako aj zásada spravodlivého procesu podľa
čl. 46 ods. 1 a čl.38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Poukázal na to, že v ďalšom konaní bude
povinnosťou tunajšieho súdu prejednať vec v medziach podanej žaloby a dôsledne sa vysporiadať so
všetkými námietkamižalobcu,vrátaneodvolacíchnámietok,znovuonejrozhodnúťarozhodnutiariadne

a presvedčivo odôvodniť.

Súd opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup daňových orgánov v rozsahu
žalobných a odvolacích námietok.

Žalobca namieta, že nebol povinný v roku 2004 účtovať o výnosoch poukazujúc na okolnosti vystavenia
faktúry č. 11109205 s aplikáciou ustanovenia § 537 ods.2 Obchodného zákonníka, zákonné podmienky
účtovania výnosov, že nemal k dispozícii podklady, ktoré by v roku 2004 dokumentovali zvýšenie
ekonomických úžitkov titulom vykonaných stavebných prác a rozdielne stanoviská správcu dane pri
posudzovaní vzniku daňovej povinnosti pri dani z príjmov a pri dani z pridanej hodnoty.

Ak žalobca tvrdí, že žalovaný sa nedostatočne vyrovnal s námietkou, že podľa § 537 ods. 2 Obchodného
zákonníka dielo sa považuje za vykonané až dňom jeho prevzatia objednávateľom, a že faktúru č.
11092005 žalobca nepovažuje za účtovný doklad, lebo nebola vyhotovená v úmysle vyúčtovať vykonanépráce a nebola mienená vážne, že v konaní vedenom na okresnom súde nie je vedené konanie o
uloženie povinnosti zaplatiť sumu 734.714,20 EUR, ale tento návrh má zaviazať objednávateľa na
prevzatie stavby. Ďalej žalobca namieta, že nemal k dispozícii podklady tak, ako upravuje opatrenie

MinisterstvafinanciíSlovenskejrepublikyč.23054/2002-92vzneníopatreniaMFSRč.25167/2003-92,
pretože dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň splnenia dodávky a v roku 2004 k splneniu
dodávky nedošlo.

Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31.12.2004 (v predmetnej veci je zdaňovacie

obdobie vo vzťahu k dani z príjmov právnickej osoby rok 2004) v ustanovení § 1 ods. 1 upravuje, že
tento zákon upravuje
a/ daň z príjmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "daň"),
b/ spôsob platenia a vyberania dane.

Podľa § 2 písm. b/ - na účely tohto zákona sa rozumie predmetom dane príjem (výnos) z činnosti

daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa
§ 12 ods. 2.

Citovaný právny predpis § 2 písm. j/ upravuje, že základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy
prevyšujú výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových

výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v § 1 ods. 1 písm. a/ bod 1 upravuje, že tento zákon upravuje
rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva právnických osôb, ktoré majú sídlo na území
Slovenskej republiky a podľa ods. 2 tohto ustanovenia osoby podľa odseku 1 písm. a/ sa považujú za

účtovnú jednotku.

Podľa § 2 ods. 1 - Účtovná jednotka účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo v sústave
jednoduchého účtovníctva (§ 9).

Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona - predmetom účtovníctva je účtovanie o
a/ stave a pohybe majetku,
b/ stave a pohybe záväzkov,
c/ rozdiele majetku a záväzkov,
d/ výnosoch,

e/ nákladoch,
f/ príjmoch,
g/ výdavkoch,
h/ výsledku hospodárenia účtovnej jednotky (ďalej len účtovné prípady).

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - predmetom účtovníctva je aj vykazovanie skutočností o účtovných
prípadoch podľa odseku 2 v účtovnej závierke, pričom predmetom vykazovania v účtovnej závierke sú
aj iné aktíva a iné pasíva.

Podľa § 2 ods. 4 písm. c/ - na účely tohto zákona sa rozumie výnosom zvýšenie ekonomických úžitkov

účtovnej jednotky v účtovnom období.

Podľa § 3 ods. 1, 2 - účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo
a vecne súvisia (ďalej len účtovné obdobie). Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich
zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. Účtovná jednotka postupuje v účtovnom

obdobívúčtovníctvepodľa§4ods.2.Nákladyavýnosyúčtujeúčtovnájednotkavtomúčtovnomobdobí,
vktoromvznikli,bezohľadunadeňichúhrady,inkasaalebonadeňvyrovnaniainýmspôsobom.Výdavky
a príjmy účtuje účtovná jednotka vždy v tom účtovnom období, v ktorom dôjde k ich úhrade alebo inkasu.

Podľa § 3 ods. 3 - účtovným obdobím je kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ustanovenie § 4 ods. 4 citovaného zákona upravuje, že účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo
ako sústavu účtovných záznamov podľa § 31 ods. 2. Účtovným záznamom sa rozumie údaj, ktorý
je nositeľom informácie týkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia. Každúinformáciu týkajúcu sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia je účtovná jednotka povinná
zaznamenávať len účtovnými záznamami a podľa ods. 5 tohto ustanovenia - účtovnými záznamami sú
najmä účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy, odpisový plán, inventúrne súpisy, účtový rozvrh,

účtovná závierka a výročná správa. Jednotlivé účtovné záznamy sa môžu zoskupovať do účtovných
záznamov obsahujúcich súhrnnú informáciu (ďalej len súhrnné účtovné záznamy). Účtovná jednotka je
povinná účtovné záznamy viesť v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Zákon č. 431/2002 Z.z. účtovný doklad v § 10 ods. 1 definuje tak, že účtovný doklad je preukázateľný

účtovný záznam, ktorý musí obsahovať
a) označenie účtovného dokladu,
b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,

f) podpisový záznam osoby (§ 32 ods. 3) zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový
záznam osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie,
g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave
podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia
a podľa ods. 2 - účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po

zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možno určiť obsah každého jednotlivého
účtovného prípadu spôsobom podľa § 8 ods. 5. (Podľa § 8 ods. 5 - účtovníctvo účtovnej jednotky je
zrozumiteľné, ak umožňuje podľa § 4 ods. 7 jednotlivo aj v súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne
určiť obsah účtovných prípadov v nadväznosti na použité účtovné zásady a účtovné metódy (§ 4 ods.
2) a obsah účtovných záznamov v nadväznosti na použité formy účtovných záznamov (§ 31 ods. 2).

Odsek 6 tohto ustanovenia súčasne upravuje, že účtovníctvo účtovnej jednotky sa vedie spôsobom
zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, ak účtovná jednotka je schopná zabezpečiť trvalosť po celú
dobu spracovania a úschovy podľa § 31 až 36.)

Žalobca v žalobe namieta, že v predmetnej veci nešlo o dodanie služby ale stavby. Táto právna

argumentácia žalobcu neobstojí, pretože z rozsudku tunajšieho súdu č.k.: 1S/40/2011-50 zo dňa
25.10.2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.10.2012 sp. zn.:
2Sžf/5/2012, aj keď ide o zdaňovacie obdobie september 2005 vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty stále
ide o práce žalobcu na Základnej škole, Postupimská 37, Košice, v ktorých je jednoznačne definované,
že nejde o dodanie stavby ale o dodanie služby v zmysle ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. o dani

z pridanej hodnoty.

Podľa názoru súdu nemožno rozdielne definovať stavbu a službu podľa Zákona o dani z pridanej
hodnoty a podľa Zákona o dani z príjmov, ak ide o tie isté práce. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
podľa názoru súdu je v predmetnej veci nesporné vzhľadom na to, že ide o dodanie služby na tej istej

stavbe, námietka žalobcu vo vzťahu k aplikácii § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka je irelevantná.
Rozhodujúcou skutočnosťou je však definícia výnosov podľa citovaného ustanovenia § 2 písm. b/
zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a § 2 ods.4 písm. c/ Zákona o účtovníctve.

Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva (bol vypočutý J. J., ktorý vykonával pri

rekonštrukčných prácach stavebný dozor), že práce boli vykonané v období od 26.08.2004 do
09.10.2004. Túto skutočnosť žalobca nenamietal.

S poukazom na citované ustanovenia zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu a zákona č. 431/2002
Z.z. o účtovníctve žalobca bol povinný predmetný výnos za rok 2004 zaúčtovať v účtovníctve. Súd

sa nestotožňuje s názorom žalobcu, ktorý možno vydedukovať z jeho žalobných námietok, že výnos
zaúčtuje až po prevzatí prác na rekonštruovanej stavbe a ich úhrade, pretože takýto postup citovaným
zákonným ustanoveniam nezodpovedá. Výnos mohol zaúčtovať aj v neskoršom období za splnenia
zákonných podmienok, čo však neurobil, ako to vyplýva zo zistení daňových orgánov.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že žalobca ako kontrolovaný
daňový subjekt ku daňovej kontrole nepredložil žiadne doklady súvisiace s nákladmi, čo svedčí o
nezodpovednom prístupe žalobcu, pretože žalobca ako daňový subjekt je povinný podrobiť sa daňovej
kontrole a jeho povinnosťou je rovnako zabezpečiť dostatok podkladov na to, aby svoje daňové náklady,výnosy v prípade kontroly mohol správcovi dane preukázať. Ak tak žalobca ako kontrolovaný daňový
subjekt neurobil a argumentoval tým, že finančné prostriedky mu neboli vyplatené a dielo bolo dodané
dodávateľsky, tieto námietky sú irelevantné a nič nemenia na podstate veci, že daňový subjekt má

dôkaznú povinnosť tak, ako vyplýva z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb..

Z obsahu administratívneho spisu daňových orgánov je nepochybné, že správca dane výzvou zo dňa
29.11.2009 č. 737/320/29198/2009/Pod, ktorá bola splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručená dňa
14.12.2009, vyzval žalobcu, aby do 10 dní odo dňa doručenia výzvy predložil dôkazy preukazujúce

tvrdenia a to z dôvodu preverenia pôvodu materiálu, ktorý bol použitý na uskutočnenie zdaniteľného
obchodu, aby preukázal, aký materiál použil pri rekonštrukcii strechy na Základnej škole, Postupimská
37, Košice, t.j. či použil vlastný materiál alebo materiál dodal objednávateľ, t.j. Základná škola,
Postupimská 37, Košice, a ak na tejto akcii a to rekonštrukcii striech na Základnej škole, Postupimská
37, Košice bol použitý vlastný materiál, žiadal predložiť doklady o jeho nadobudnutí a súčasne
žiadal predložiť súpis vykonaných prác, ktorý bol predložený Magistrátu mesta Košice. Splnomocnený

zástupca na výzvu reagoval písomným podaním zo dňa 14.12.2009, doručený správcovi dane
15.12.2009, s tým, že práce na rekonštrukcii boli vykonané dodávateľským spôsobom, to znamená,
že žalobca bol hlavným dodávateľom stavby a jednotlivé časti stavby realizovali jeho dodávatelia, s
ktorými bol dohodnutý. Fakturácia bude vykonaná v súlade s ustanovením § 554 ods. 1 OZ a § 19 ods.
1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov po odovzdaní stavby

objednávateľovi,t.j.poukončenídiela.Ďalejkonštatoval,ženaMagistrátmestaKošicenebolpredložený
žiadensúpisvykonanýchprác,nedošlokodovzdaniustavbyaniejemuznáme,nazákladečohosprávca
danevyvodilsvojzáver,žesúpisvykonanýchprácbolpredloženýMagistrátumestaKošice.NaMagistrát
mesta Košice bola ako zriaďovateľa objednávateľa predložená faktúra 111092005, aby Mesto Košice
mohlo zabezpečiť dostatočné množstvo finančných prostriedkov na financovanie diela. Ďalej tvrdil, že

táto faktúra nie je účtovným dokladom a nikdy nebola predložená objednávateľovi, t.j. Základnej škole,
Postupimská 37, Košice. Uviedol, že toto stanovisko je konečné a nebude sa k tejto veci viac vyjadrovať.

Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že v predmetnej veci daňové orgány postupovali v rozpore s
ustanovením § 2 ods. 1 Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky, pretože nemal k dispozícii

potrebné podklady, ktoré by dokumentovali tieto skutočnosti, je potrebné poukázať na to, že podľa
súdu toto ustanovenie žalobca vykladá účelovo, izolovane, od vyššie citovaných ustanovení Zákona
o účtovníctve a Zákona o dani z príjmov. Žalobca v priebehu daňovej kontroly a opakovanej daňovej
kontroly, ani v odvolacom konaní, nepreukázal, že z objektívnych príčin nemal k dispozícii tieto podklady,
pretože jeho povinnosťou bolo si ich zabezpečiť. Ospravedlniteľným dôvodom pre žalobcu by bola iba

tá skutočnosť, ak jeho subdodávatelia by mu boli takéto podklady odmietli poskytnúť, čo žalobca v
odvolacom konaní ale ani v žalobe žiadnym spôsobom nepreukázal.

Z vyššie uvedených skutočnosti teda jednoznačne vyplýva, že v súvislosti s daňou z príjmu právnickej
osoby povinnosťou žalobcu bolo vyhotoviť faktúru za zdaňovacie obdobie roku 2004. Ak žalobca

argumentuje rozdielnym definovaním vzniku daňovej povinnosti daňovými orgánmi za dodanie služby
vo vzťahu k DPH, je potrebné poukázať na to, že sú rozdielne podmienky vo vzťahu k dani z príjmu
právnickej osoby a dani z pridanej hodnoty. Tieto právne predpisy a Zákon o účtovníctve rozdielne
ukladajú povinnosti žalobcovi a nemožno ich stotožňovať. Námietky žalobcu vo vzťahu k vadám konania
s tým, že neprebehlo prvostupňové daňové konanie, v dôsledku čoho žalobcovi ako daňovému subjektu

nebola daná možnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane podľa
zákona č. 511/1992 Zb. § 2 ods. 1, 2, 8 a § 29 ods. 8, súd poukazuje na to, že tieto tvrdenia
žalobcu nezodpovedajú obsahu spisu. Z administratívneho spisu je nepochybné, že žalobca v priebehu
vykonávania opakovanej daňovej kontroly mal dostatok časového priestoru na realizáciu svojich práv, o
čom svedčí jednoznačne aj postoj daňového subjektu k výzve správcu dane tak, ako je citovaný vyššie.

V súvislosti s námietkou žalobcu vo vzťahu k aplikácii nálezu Ústavného súdu sp. zn.: 1.ÚS 238/06 zo
dňa16.12.2008súdpoukazujenato,žepodľaprávnejvetyztohtonálezudaňovákontrolanepredstavuje
samostatné daňové konanie ale je jej čiastkovým procesným postupom, ktorý sa uskutočňuje v rámci
daňového konania; nie je teda samostatnou fázou daňového konania, ale úkonom správcu dane.

Daňová kontrola sa spravidla začína spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly. Ukončená je dňom
prerokovania protokolu o daňovej kontrole s kontrolovaným daňovým subjektom. Protokol o daňovej
kontrole nemožno považovať za rozhodnutie, pretože ním sa daňovému subjektu neukladajú práva apovinnosti, ale je iba podkladom pre prípadné vydanie platobného výmeru. Daňová kontrola je teda
svojou povahou procesom kontrolným a nie rozhodovacím.

Z odôvodnenia tohto nálezu vyplýva, že ho nie je možné aplikovať na predmetnú vec, pretože z
rozhodnutí správcu dane a žalovaného, ako aj administratívneho spisu je bez akýchkoľvek pochybností,
že žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy, pričom vo vyššie citovanom náleze je konštatované, že
u kontrolovaného daňového subjektu žalobca predkladal dôkazy, ktoré neboli vyhodnotené a neboli
zohľadnené a ďalej, že dôkazy, ktoré použil žalovaný v neprospech žalobcu, boli získané v rozpore so

všeobecnými právnymi predpismi a nebolo možné na ne prihliadnuť.

Dôkazná situácia v tejto veci je úplne iná, pretože napriek formálnej spolupráci žalobcu so správcom
dane žalobca žiadne dôkazy nepredkladal.

Správca dane a žalovaný v konaní postupovali v súlade s namietanými ustanoveniami zákona č.

511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov,
povinnosťou žalobcu bolo preukázať všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný vyrovnal so všetkými odvolacími námietkami tak, ako

upravuje ustanovenie § 48 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb..

Po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a v
odvolací súd dospel k záveru, že postup a rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto
žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Účastníkom nepriznal náhradu trov konania, pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný aj pri
úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania podľa §250k ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.