Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 23, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/759/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114227217
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114227217.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu I. J., nar. XX. XX.
XXXX, O. XXX/XX, J. J., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16,
Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 279/10/14 zo dňa 27. 11.
2014, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9C/270/2014-50
zo dňa 17.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského
arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., sp. zn. 279/10/14 zo
dňa 27. 11. 2014. O trovách konania rozhodol tak, že o týchto bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia. Okresný súd skúmal, či žaloba nebola podaná predčasne, keďže žalobca využil možnosť
upravenú v poučení rozhodcovského rozsudku a podal žalobnú odpoveď v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Poukázal na to, že zákon č. 244/2002 Z. z. v čase rozhodovania rozhodcovského súdu

bol v danej veci jediným právnym predpisom konania pred rozhodcami v tzv. rozhodcovskom konaní,
pričom § 40 zákona taxatívne upravoval, kedy sa môže účastník rozhodcovského konania domáhať
žalobou podanou na príslušnom súde zrušenia rozhodcovského rozsudku. Poukázal na ust. § 51 ods.
3 cit. zákona, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane
vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi (Občianskeho súdneho poriadku).
Zákon zároveň upravuje spôsob rozhodovania v rozhodcovskom konaní rozhodcovským rozsudkom (§
33), ktorého forma a obsah je upravená v § 34. Podľa § 38 zákona je možné vydať aj rozhodcovské

uznesenie. V danom prípade rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok, t. j. rozhodnutie v zmysle
§33Zákonaorozhodcovskomkonaní,ktorývzmysle§34ods.2zákonaobsahovalpoučenieomožnosti
podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V zmysle § 37 Zákona o rozhodcovskom
konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Okresný súd dospel k záveru,
že z uvedeného ustanovenia vyplýva, že doručený rozhodcovský rozsudok má účinky právoplatného
rozsudku súdu a možno ho preskúmať iba podľa § 37 cit. zákona, t. j. iným rozhodcom, ale len v prípade,

ak sa tak účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve dohodli. Ak sa nedohodli, jeho
preskúmanie iným rozhodcom je vylúčené. Súd mal za to, že v rokovacom poriadku rozhodcovského
súdu nemožno upraviť odlišne účinky doručeného rozhodcovského rozsudku, jeho obsah (poučenie o
inom druhu opravného prostriedku, než je uvedený v § 34 ods. 2, písm. h/ Zákona o rozhodcovskomkonaní). Poukázal tiež na ust. § 18 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom k 31.12.2014, ktoré
ustanovenie upravovalo inštitút žalobnej odpovede, ktorá však v zmysle § 18 ods. 4 zákona má slúžiť
iba k tomu, aby sa žalovaný vyjadril ku všetkým skutočnostiam v návrhu uvedeným. V zákone nie je

upravené, že by v prípade, ak žalovaný nárok neuznáva a tento dôvod uvedie v žalobnej odpovedi,
mala táto skutočnosť za následok zrušenie rozhodcovského konania. Takáto analógia s ustanovením
§ 172 a nasl. upravujúcich vydanie platobného rozkazu v občianskom súdnom konaní z textu zákona
č. 244/2002 Z. z. nevyplýva, a to ani z výkladu ust. § 51 ods. 3 zákona. Zákon o rozhodcovskom
konaní neupravuje skrátené konanie, ani spôsob rozhodovania iným rozhodnutím, než rozhodcovským

rozsudkom.Ztýchtodôvodovokresnýsúddospelkzáveru,žejedanáprávomocsúdukonaťarozhodnúť
vo veci v zmysle § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Následne skúmal, či žaloba žalobcu bola
podaná dôvodne. Okresný súd posúdil žalobu žalobcu, ktorý žiadal zrušenie rozhodcovského rozsudku
v zmysle § 40 ods. 1, písm. c) z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a v zmysle § 40 ods. 1,
písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní, keď namietal, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Okresný súd preskúmaním veci ustálil, že dôvod

na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1, písm. c) v súdenej veci daný nie je, keď
považoval rozhodcovskú zmluvu za platne dojednanú. Vo vzťahu k dôvodu na podanie žaloby v zmysle
§ 40 ods. 1, písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní, preskúmaním veci okresný súd dospel k názoru,
že rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil ust. § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, keď z dôvodu, že hoci zmluva neobsahovala podstatné náležitosti podľa

§ 9 ods. 2, písm. f) - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. j) - RPMN, písm. k) -
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré zákon sankcionuje bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou úveru, priznal vo výrokovej časti svojho rozhodnutia úroky aj poplatky. Z týchto
dôvodov je daný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1, písm. j) zákona č.
244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014. Navyše poukázal na dojednanú ročnú úrokovú sadzbu

70,02%, ktorá predstavuje v zmysle súdnej praxe dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, keď sa jedná
o úžeru s poukazom aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR v náleze zo dňa 28.02.1995 zn. PL.ÚS
10/95. Z týchto dôvodov návrhu vyhovel. O trovách konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku platného a účinného v čase rozhodovania okresného súdu.

2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní
namietal, že rozhodnutie všeobecného súdu je procesne predčasné a zmätočné z dôvodu, že
rozhodcovské konanie nie je právoplatne skončené. Poukázal na to, že dňa 22.12.2014 bol vydaný
rozhodcovský rozsudok, ktorým bol žalovaný (v tomto konaní žalobca) zaviazaný na zaplatenie
žalovanej sumy s príslušenstvom a ostatnými právami spojenými s pohľadávkou. Žalovaný podal v

zmysle § 15 ods. 3 rokovacieho poriadku príslušného rozhodcovského súdu žalobnú odpoveď. Podľa
tohto ustanovenia v prípade, ak žalovaný podá žalobnú odpoveď riadne a včas podľa odseku 2 tohto
článku rokovacieho poriadku, rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok zruší a vykoná rozhodcovské
konanie v zmysle ustanovení tohto rokovacieho poriadku. V opačnom prípade sa rozhodcovský
rozsudok vydaný v zrýchlenom konaní v zmysle tohto článku rokovacieho poriadku považuje za riadny

rozhodcovský rozsudok vydaný v zmysle tretej časti rokovacieho poriadku. V zmysle vyššie uvedeného,
podaním žalobnej odpovede sa automaticky rozsudok ruší a rozhodcovský súd bude opätovne
rozhodovať, kde bude vydaný nový rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia
sa žalobca domáhal, nie je a nebude nikdy právoplatným a spôsobilým exekučným titulom, nakoľko
v zmysle rokovacieho poriadku súd bude vec opätovne prejednávať a rozhodovať. Všeobecný súd

vydal rozhodnutie, ktoré nevyplýva zo skutkového, resp. procesného stavu rozhodcovského konania,
je predčasné a ruší sa ním rozhodnutie, ktoré sa zrušilo automaticky podaním žalobnej odpovede
ešte v rozhodcovskom konaní. Nič na tom nemení názor všeobecného súdu o tom, že nakoľko v
Zákone o rozhodcovskom konaní tzv. skrátené konanie nie je upravené, znamená to, že takéto konanie
nemôže rozhodcovský súd bližšie upraviť v rokovacom poriadku a aplikovať v prejednávanom prípade.

Žalobca sa domáhal z procesného hľadiska ku dňu rozhodnutia všeobecného súdu zrušenia objektívne
neexistujúceho, neprávoplatného rozhodnutia, ktoré následne všeobecný súd svojim rozhodnutím
„zrušil.“ Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh v celom rozsahu zamietne
a zaviaže žalobcu na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa,
alternatívne aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konania a

rozhodnutie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že trvá na rozhodnutí okresného
súdu, rozhodnutie bolo správne, súhlasí s ním.4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa
ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol

právnu účinnosť nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ktorý sa
v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní
žalovaného, odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie
vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto v celom

rozsahu poukazuje, pričom odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po
preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred okresným súdom, ktoré by
sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k názoru,
že okresný súd z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku, dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, rozsudok okresného

súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení
dôkazov. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní uviedol jediný odvolací dôvod, ktorý spočíval v tom, že
okresný súd zrušil rozsudok, ktorý ku dňu rozhodnutia všeobecného súdu objektívne neexistoval, nebol
právoplatný, s poukazom na článok 15 ods. 3 rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu s
tým, že vzhľadom k tomu, že žalobca podal v rozhodcovskom konaní proti uvedenému rozhodcovskému

rozsudku žalobnú odpoveď, čím sa rozhodcovský rozsudok automaticky zrušil, odvolací súd poukazuje
na správne závery okresného súdu uvedené v jeho odôvodnení. Na zdôraznenie správnosti týchto
záverov odvolací súd poukazuje na ust. § 14 Zákona o rozhodcovskom konaní platného a účinného ku
dňu 31.12.2014, podľa ktorého rozhodcovský poriadok upravuje postup konania pred rozhodcovským
súdom s tým, že vo veciach neupravených rokovacím poriadkom postupuje rozhodcovský súd podľa

Zákona o rozhodcovskom konaní. V zmysle § 26 ods. 3 cit. zákona Stály rozhodcovský
súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa svojho rokovacieho poriadku, pričom pri tomto
ustanovení je odkaz na ust. § 14 cit. zákona. Aj z hore citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva,
že Stály rozhodcovský súd vo svojom rokovacom poriadku môže upraviť len postup konania pred
rozhodcovskýmsúdom,avšakniespôsobrozhodovania,keďzust.§33a§38Zákonaorozhodcovskom

konaní vyplýva, že rozhodcovský súd môže rozhodnúť v rozhodcovskom konaní len rozhodcovským
rozsudkom alebo môže vydať rozhodcovské uznesenie. Forma a obsah rozhodcovského rozsudku je
upravená v ust. § 34, vrátane poučenia v zmysle § 34 ods. 2 cit. zákona. Okresný súd správne ustálil,
že nemožno v rokovacom poriadku upraviť odlišne účinky doručeného rozhodcovského rozsudku, jeho
obsah, vrátane poučenia o inom druhu opravného prostriedku, než je uvedený v § 34 ods. 2, písm. h)

Zákona o rozhodcovskom konaní. Doručený rozhodcovský rozsudok v zmysle Zákona o rozhodcovskom
konaní možno preskúmať len podľa § 37 cit. zákona iným rozhodcom v prípade, ak sa tak účastníci
rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve dohodli. Ak však doručený rozhodcovský rozsudok
už nemožno preskúmať podľa § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní, pre účastníkov rozhodcovskéhokonania takýto rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu. Okresný
súd správne poukázal aj na ust. § 18 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu
31.12.2014,zktoréhoustanovenianemožnoodvodiť,žebyprípadnážalobnáodpoveďmalazanásledok

zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa Zákona o rozhodcovskom konaní. Z týchto dôvodov okresný
súd mohol vecne podanú žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku z
dôvodov uvedených v ust. § 40 ods. 1, písm. c) a j) Zákona o rozhodcovskom konaní vecne preskúmať,
vo veci konať a rozhodnúť. Odvolací súd v zhode s názorom okresného súdu dospel k záveru po
preskúmaní veci, že rozsudok rozhodcovského súdu v uvedenej veci podlieha preskúmaniu súdom v

zmysle § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu v
súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

10. O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. platného a účinného
v čase rozhodovania okresného súdu.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, preto odvolací
súd rozhodol tak, že má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

12. Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).