Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/48/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200677
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200677.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Košice, katastrálny odbor,
Južná trieda 82, Košice, za účasti X. S., bytom G. XXXX/X, Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia
odporcu č. V 812/2015 zo dňa 09.04.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozhodnutie odporcu č. V 812/2015 zo dňa 09.04.2015.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v
Košiciach do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. V 812/2015 zo dňa 09.04.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa
zmluvy o zriadení záložného práva č. 672/2014-ŠTE uzavretej dňa 28.11.2014 medzi navrhovateľkou
ako záložným veriteľom a X. S. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“). Predmetom zálohu boli
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ktorých je záložca bezpodielovým spoluvlastníkom

vo veľkosti podielu 1/1, a to byt č. XX na 7. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXX postavený na
parcele č. XXXX katastrálneho územia J. Ť., obec H. F., Q. H. F. a spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti 1255/100000 - in k celku.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prílohu návrhu na vklad tvorí zmluva o
zriadení záložného práva uzavretá dňa 28.11.2014 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a
X. S. ako záložným dlžníkom, zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, v zastúpení

Peter Mamojka - predseda združenia na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči
záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 904700719 zo dňa 07.01.2014, najmä
na zabezpečenie istiny vo výške 600,- eur, spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a
ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Pri rozhodovaní
vychádzal zo záveru, že dohoda o splnomocnení bola vpísaná do formulárovej dohody (predtlačenej),
dlžník teda nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, v danom prípade tak bola obmedzená možnosť

voľby splnomocniteľa zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne
hájil záujmy splnomocniteľa. Takúto dohodu a splnomocnení nie je možné považovať za individuálne
dohodnutú,nakoľkobolavoprednavrhnutáapripravená(ponúknutázostranynavrhovateľkyúčastníkovi
konania pri uzatváraní zmluvy o úvere dňa 07.01.2014 na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľky vočiúčastníkovi konania). Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (v
podstate ani nemal možnosť) ovplyvniť výber iného zástupcu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K výberu

splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľky.
Z obsahu dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na jej základe poskytnúť
splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv, skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva
a záujmy veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Odporca preto
považoval dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku a ako takú za neplatnú podľa § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka. Záložná zmluva je absolútne neplatná aj vzhľadom na fakt, že sa
nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výšky úveru a jeho príslušenstva a
predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníka
konania v nepochybne vyššej hodnote než je výška plnenia dlžníka. Tým sa výrazne zasahuje v
neprospech účastníka konania do jeho práv a v konečnom dôsledku sa takým konaním ohrozujú aj
dobré mravy. Vzhľadom na skutočnosť, že záložná zmluva je absolútne neplatná ( § 39 Občianskeho

zákonníka), podmienky na vklad nie sú splnené, preto odporca návrh na vklad zamietol. V závere
poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov v obdobných veciach, kde bola konštatovaná
absolútna neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 04.05.2015, v ktorom

žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporkyne a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Uviedla, že
dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom
nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53
Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na
ktoré odkazuje odporca v napadnutom rozhodnutí. Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne a

spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá
záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola
uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom
prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré
sa nimi zakladajú. Ďalej uviedla, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať, nestačí len potenciálna

možnosť takého rozporu. Namietala aj nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov napadnutého
rozhodnutia, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva úvaha, na základe akých skutočností a aplikáciou
ktorých konkrétnych ustanovení zákona dospel správny orgán k záveru, že dlžník nemohol ovplyvniť
výber splnomocnenca. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.

Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak,
ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Ďalej namietala aj nepreskúmateľnosť záveru
správneho orgánu o nepomere medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností,
ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia navrhovateľka považovala
za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými

mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Na záver navrhovateľka
uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 03.06.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 06.07.2015 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 22.06.2015 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na
pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Odporca, u ktorého bolo
vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňom 18.06.2015, nebol na pojednávaní prítomný,

pričom svoju neúčasť ospravedlnil listom zo dňa 01.07.2015 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Súd
vsúlades§250gods.2O.s.p.aplikovanýmnazáklade§250lods.2O.s.p.prejednalvecvneprítomnosti
navrhovateľky a odporcu.Účastník konania X. S. na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že s navrhovateľkou uzavrel úverovú
zmluvu, výšku aktuálneho dlhu však uviesť nevedel. Potvrdil, že časť dlhu už navrhovateľke splatil.
Zdôraznil,žepripodpiseúverovejzmluvysitútonepreštudovalanevie,akédokladyvcelomzväzkulistín

podpisoval, pričom si nie je vedomý toho, že by podpísal nejakú dohodu o splnomocnení. Potvrdil, že je
vlastníkom bytu, ktorý by mal byť predmetom zálohu a tento kúpil na hypotéku, ktorú postupne spláca.

Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom X.

S. zmluvu o úvere č. 904700719 zo dňa 07.01.2014. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo
dňa 07.01.2014 splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18,
Bratislava na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splneniasplnomocniteľovhozáväzkuzozmluvyoúvere.Dohodaosplnomocneníjepodpísanádlžníkom

X. S.Á. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako
splnomocnencom.

Dňa 28.11.2014 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 672/2014-ŠTE medzi
navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom

ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú
na základe zmluvy o úvere č. 904700719 zo dňa 07.01.2014.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným

atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia

sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu
z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo
k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom X. S. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie
je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda
o splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola

vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocniteľa, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy, chýba
teda základná zložka právneho úkonu, a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Je otázne, či
by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na
formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp (v čase uzavretia záložnej zmluvy
so zmeneným názvom DSS Nestor o.z.) nebolo oprávnené uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s
nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Na záver k odvolacej námietke navrhovateľky Krajský súd dodáva, že zmluva o zriadení záložného
práva č. 672/2014 - ŠTE zo dňa 28.11.2014 na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa,
t.j. navrhovateľky v tomto konaní nerešpektuje požiadavkou vyváženosti vzájomného vzťahu medzi
predmetom zmluvy o úvere a predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, ako na túto skutočnosť v
napadnutom rozhodnutí správne poukázal správny orgán. Z obsahu čl. II zmluvy vyplýva, že jej účelom

je zabezpečenie istiny vo výške 600,- eur spolu s bližšie nešpecifikovaným príslušenstvom, ktorého
výšku navrhovateľka ku dňu rozhodnutia správneho orgánu žiadnym spôsobom nevyčíslila a z dôvodu,
že ku vkladovému konaniu nepredložila listiny preukazujúce výšku aktuálneho dlhu účastníka konania,
výšku zabezpečovanej pohľadávky nebolo možné žiadnym spôsobom zistiť. Predmetom zálohu mala
byť nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníka konania, t.j. byt s príslušenstvom, pričom

je zrejmé, že hodnota takejto nehnuteľnosti vysoko prevyšuje poskytnutú istinu spolu s primeraným
príslušenstvom.

Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp ide o dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov

v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a
oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy
v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca
pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na

náhradu trov konania neuplatnil.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovvzneníneskoršíchpredpisov,apretojejsúduložiluhradiťsúdnypoplatokvsume35,-eururčenej

podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.