Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/400/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111226834
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2111226834.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci žalobcu: O. G., nar. XX. M. XXXX, bytom H., M. XX, proti žalovanému: O.
O., nar. XX. V. XXXX, bytom H., A. H. XXXX/XX, o 9.465,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 1. apríla 2015 č. k. 18C/10/2012-238 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej, v časti trov
konania, trov konania štátu a v časti zaplatenia súdneho poplatku r u š í a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
1.799,63 eur, s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 12. novembra 2011 do zaplatenia
a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 644,78 eur, ako i súdny poplatok vo výške

107,50 eur na účet súdu prvého stupňa. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 11, § 13 ods. 1 až
3, § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, 3, § 443, § 444, § 517 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky zákonník č.
40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z. v znení neskorších zmien a doplnení, § 1 ods.
1, 2, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 3, 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych
zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, ako aj opatrením Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky zo 14. mája 2008 č. 12384-1/2008-OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť
a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2008. Vecne zdôvodnil preukázanou
zodpovednosťou žalovaného za vznik škody na zdraví žalobcu, trestným rozkazom Okresného súdu

Trnava sp. zn. 5T/27/2011-198, podľa ktorého 27. júna 2008 žalovaný úmyselne ublížil na zdraví
žalobcu, keď ho na poľnej ceste pri potoku Parná fyzicky napadol a spôsobil mu zranenia, vyžadujúce
dobu liečenia v trvaní 4 týždňov (žalovaný tak spáchal prečin ublíženia na zdraví). V zmysle § 135
ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení)
bol súd prvého stupňa viazaný rozhodnutím v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin
a kto ho spáchal. V dôsledku protiprávneho konania vznikla žalobcovi škoda, v príčinnej súvislosti

s týmto protiprávnym konaním. Na základe znaleckého posudku č. 32/2008, vyhotoveného súdnym
znalcom MUDr. Alexandrom Koroczom súd prvého stupňa priznal žalobcovi bolestné vo výške 1.137 eur
(zranenia žalobcu vrátane zlomeniny dvoch zubov v počte 85 bodov, pričom hodnota jedného bodu činila
13,37 eur). Žalovaný pri útoku zlomil dva predné zuby žalobcovi, ktorý 20. novembra 2008 zaplatil za ich
opravu stomatológovi sumu 24,90 eur a 24. mája 2011 sumu 18,26 eur (žalovanému bola preto uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 43,16 eur). Žalobca pri útoku zo strany žalovaného

stratil aj zlaté šperky, ktorých hodnota na základe znaleckého posudku č. 8/2012, vyhotoveného súdnym
znalcom Dipl. Ing. Marošom Barokom, bola preukázaná vo výške 453 eur (a priznaná žalobcovi súdomprvého stupňa). Na základe potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky mal súd prvého
stupňa preukázané, že pracovná neschopnosť spôsobila žalobcovi stratu na čistom príjme vo výške
166,47 eur, v dôsledku čoho bol žalovaný súdom prvého stupňa zaviazaný aj na úhradu tejto sumy.

Vzhľadom na odpoveď Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, že žalobca nebude znevýhodnený
pri posudzovaní splnenia podmienok na priznanie výsluhového dôchodku vplyvom dlhšej dočasnej
práceneschopnosti, žalobu žalobcu v tejto časti zamietol. Žalobca nepreukázal, že žalovaný mu spôsobil
poškodenie aj ošatenia a obuvi, preto žaloba bola zamietnutá aj v tejto časti uplatňovanej náhrady
škody. Z výpovede žalobcu a svedkyne nebolo preukázané ani zníženie vážnosti, ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti a dobrého mena žalobcu v spoločnosti tým, že mal podliatiny pod očami tri mesiace, ako
ani tým, že ho žalovaný počas trestného konania hanlivo označoval, preto žalobu súd prvého stupňa
tiež v tejto časti zamietol. Žalobca taktiež nepreukázal, že v dôsledku straty zlatých šperkov, ktoré si dal
sám vyrobiť, utrpel morálnu a citovú ujmu. Zo znaleckého posudku mal súd preukázane, že žalobcove
zranenia neohrozovali jeho život a preto psychickú traumu z uvedených zranení, ani stres z možnej
operácie, súd prvého stupňa nepovažoval za preukázané. Zo znaleckého posudku MUDr. Manesha č.

4/2014 vyplývalo, že žalobca nemá zníženú funkčnosť predných horných zubov, preto mu súd prvého
stupňa náhradu nemajetkovej ujmy z tohto dôvodu nepriznal, ako ani náhradu nemajetkovej ujmy za
to, že si nemôže robiť vychádzky na miesto, na ktorom bol spáchaný trestný čin, keďže súd prvého
stupňa nemal preukázané, že by žalobcovi vznikla nejaká ujma v tomto smere. Úroky z omeškania
boli žalobcovi priznané na základe úrokovej sadby ECB ku dňu omeškania 12. novembra 2011 (dňom

nasledujúcim po uplynutí pätnásťdňovej lehoty určenej žalobcom žalovanému na splnenie), teda vo
výške 9,25% ročne, v prevyšujúcej časti bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá. Rozhodovanie o
náhrade trov konania súd prvého stupňa odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 O. s. p.,
avšak žalobca si trovy neuplatnil a preto mu nebola ich náhrada priznaná. Rozhodnutie o náhrade trov
konania štátu, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť sumu 644,78 eur, súd prvého stupňa

odôvodnil vyplatením znalečného za vypracované znalecké posudky (Ing. Barokovi vo výške 186,62 eur
a MUDr. Maneshovi vo výške 458,16 eur). Z dôvodu osobného oslobodenia žalobcu od platenia súdnych
poplatkov, bola povinnosť zaplatiť súdny poplatok, za návrh na začatie konania vo výške 107,50 eur,
uložená žalovanému, podľa položky č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov (6% z priznanej sumy).

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca v zamietajúcej časti požadovanej náhrady škody
a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, navrhujúc žalobe vyhovieť v plnom rozsahu (uložením
povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 9.465,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od
12. novembra 2011 do zaplatenia, preto vzhľadom na priznanú sumu napádaným rozsudkom 1.799,63
eur, žalobca sa domáhal priznania zostávajúceho rozdielu vo výške 7.665,48 eur s príslušenstvom).

Nesúhlasil s výškou náhrady majetkovej škody predstavujúcej hodnotu šperkov. Poukázal na svoje
vyjadrenie adresované súdu prvého stupňa 27. januára 2013, v ktorom uviedol dostatočné dôvody, pre
ktoré nemožno akceptovať priznanú sumu. Vzhľadom na stratu zlatých šperkov z dôvodov na strane
žalovaného, má primárny nárok na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu a to vyhotovením
nových šperkov, podľa vyobrazenia, ktoré navrhol a poskytol súdu. Priznaná suma 453 eur však

nepostačuje na ich vyhotovenie (pri súčasných cenách zlata a práce vo firme Zlatokov Trenčín, ako aj
v inej firme, nemožno vyrobiť za uvedenú sumu rovnako hodnotný šperk). Citovú ujmu, ktorú žalobcu
utrpel, však neodstráni ani vyhotovenie nových zlatých šperkov. Žalobca poukázal na výpoveď svedkyne
(manželky W. G.) za účelom preukázania poškodenia vecí žalovaným, keď v športovej outdoorovej
obuvi bol žalobca nútený pred páchateľom utekať cez potok, na dne ktorého sa nachádzalo 20 cm

nánosu blata, preto nevyhnutne došlo k poškodeniu jeho obuvi (určenej na iné účelové využitie). Tričko
a šuštiakové nohavice sa poškodili v dôsledku toho, že bol páchateľom zvalený na zem a došlo k
fyzickému zápasu (na veciach sa vytvorili malé dierky od drobných kameňov, nachádzajúcich sa na
mieste činu). Uvedené skutočnosti zámerne súd prvého stupňa nevzal do úvahy, pričom nedal vyhotoviť
za týmto účelom ani znalecký posudok. Žalobca poukázal na konkrétne dôvody, ktorými odôvodňoval

priznanie nemajetkovej ujmy písomnosťou z 10. mája 2013 (na základe výzvy súdu), v súvislosti s
uplatňovanýmnárokomnanáhradunemajetkovejujmyvdôsledkuzníženejvážnosti,ľudskejdôstojnosti,
cti a dobrého mena žalobcu v spoločnosti tým, že mal podliatiny pod očami tri mesiace a žalovaný
ho počas trestného konania hanlivo označil. Žalobca tiež vytýkal súdu prvého stupňa konštatovanie
o nepreukázaní tvrdenia, že stratou zlatých šperkov, ktoré si dal sám vyrobiť, mu vznikla morálna a

citová ujma, pretože túto opísal v písomnosti z 10. mája 2013 a náležite ju zdôvodnil. Dokazovanie
v tejto časti sa nedá vykonávať pomocou svedkov. Je prirodzené, že každý človek do určitej miery
psychicky trpí, ak dôjde k strate obľúbenej veci. O to skôr ak ide o šperky vyrobené na zákazku,
pretože ako majiteľ má k nim citovejší vzťah oproti nadobudnutiu šperkov kúpou v obchode. Zhotovenímsi šperku na zákazku majiteľ preukazuje, že chce mať šperk, ktorý je osobitý (nechce nosiť šperk,
ktorých je v obchodoch veľké množstvo a tým vyjadruje určitý vzťah ku konkrétnemu zhotovenému
šperku). V prípade straty takéhoto šperku je preto citová ujma väčšia. Nadobudnutie šperkov opísal

žalobca v písomnosti z 15. mája 2012. Z konštatovania súdu prvého stupňa možno vyvodiť záver,
že uznáva vznik psychickej traumy len zo zranení ohrozujúcich život. Zlomeniny, podľa názoru súdu
prvého stupňa, nespôsobujú psychickú traumu a taktiež nevzniká stres z prípadnej možnej operácie.
Akoby pacient so zlomeninou nadočnicového oblúka mal od počiatku istotu, že operácia nebude
potrebná. Súd prvého stupňa neupresnil, z akých medicínskych záverov vychádzala jeho predstava.

Jeho konštatovanie tak možno považovať za amorálne a nezlúčiteľné s princípmi spravodlivosti. Žalobca
namietal tiež záver súdu prvého stupňa, že zo znaleckého posudku MUDr. Manesha č. 4/2014 vyplývalo,
že nemal zníženú funkčnosť predných horných zubov a preto mu náhrada nemajetkovej ujmy nebola
priznaná. Poukázal preto na svoje písomné vyjadrenie z 21. augusta 2014, v ktorom spochybnil tvrdenia
súdneho znalca a jeho závery ohľadom nezníženia funkčnosti predných horných zubov. Nepriznanie
nemajetkovej ujmy znamená, že si ako pacient po každom vykonanom úkone, oprave predných zubov

poškodených trestným činom, bude musieť vymáhať úhradu za jej vykonanie od páchateľa súdnou
cestou(čoznamenápodávaniežalobnéhonávrhukaždédva-trirokykvôlisume20eur).Včastináhrady
nemajetkovej ujmy mal za to, že si nemôže robiť vychádzky na miesto, na ktorom bol spáchaný trestný
čin. Jasne preukázal, že ďalej nemôže slobodne navštevovať miesto, na ktoré chodil na prechádzky
pred jeho fyzickým a brutálnym napadnutím a ktoré sa neskôr stalo miestom trestného činu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné odvolanie (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania

žalobcu (§ 212 ods. 1 O. s. p.) v spojení so závislým výrokom rozsudku o trovách konania a povinnosti
zaplatiť súdny poplatok (§ 212 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

Vyjadruje to aj vyššie uvedené znenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie
súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie,
o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo
nevykonal aj ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.
Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na

právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú
k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený
a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy
musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedliúčastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný
súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú

presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia
súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III.
ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať
rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci

prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára
2006).

Ak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd nepovažoval za dôvodnú právnu
argumentáciu účastníka konania v žalobe (ako je tomu aj v danom prípade) a prečo žalobné námietky
účastníkapovažujezamylnéalebonesprávne(uvedenésatiežvzťahujenadanúvec),jenutnépokladať

takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože súd, ktorý sa vysporiadava
s argumentáciou účastníka ju nemôže odmietnuť len pre nesprávnosť, ale musí tiež uviesť, v čom
konkrétne táto nesprávnosť spočíva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Afs
24/2005). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny
prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom

stačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za
rozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko
z 29. apríla 1993, seria A č. 254-B, s. 49).

Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk

NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyarozhodnutísúdovč.1/2016),podľaktoréhonepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred
súdom).

Nemožno prehliadnuť ani mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti, do akej táto vada poškodí účastníka
konania na jeho ústavných právach, pričom intenzitu tejto vady je potrebné posudzovať s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo
163/2015 zo 17. marca 2016).

Úplná absencia odôvodnenia preukázaného skutkového stavu má povahu tzv. základných vád, ktoré
judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje ako dôvod pre zrušenie aj právoplatných
rozhodnutí za účelom nápravy týchto vád. Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných
pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny

záver súdu týkajúceho sa dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 24. februára 2016 sp. zn. 6MCdo 5/2014).

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nezodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, pretože rozhodnutie nebolo

odôvodnené vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia
napádaného rozhodnutia je tiež dôsledkom nedostatočného vymedzenia predmetu konania, po zmene
žaloby, z hľadiska presnosti, určitosti, ako i jeho formulácie v petite žaloby (návrhu výroku súdneho
rozhodnutia). Na súdnom pojednávaní dňa 14. novembra 2012 súd prvého stupňa rozhodol uznesením
o pripustení „zmeny petitu“ len odkazom na návrh žalobcu na zmenu žaloby (zo dňa 14. októbra 2012

a 29. októbra 2012), bez konkrétneho znenia nového návrhu výroku súdneho rozhodnutia (ktorým mal
byť vymedzený zmenený predmet konania). Požiadavka obsahových a formálnych náležitostí návrhu
na začatie konania v zmysle § 79 ods. 1 O. s. p. sa vzťahuje aj na návrh na zmenu žaloby. Z
podaní žalobcu zo dňa 14. októbra 2012 a 29. októbra 2012 vyplýva, že okrem peňažného nároku
(relutárnej reštitúcie) sa mienil domáhať aj naturálnej reštitúcie, uvedením veci do pôvodného stavu

(zhotovením retiazky a prívesku na základe grafického náčrtu žalobcu), bez zdôvodnenia súčasného
uplatňovania peňažného nároku náhrady škody za zlaté šperky, ako aj nároku na ich zhotovenie. Z
uvedených podaní žalobcu vyplýval tiež neurčitý nárok na úrok z omeškania 9,5% „z predpokladanej
trhovej hodnoty týchto zlatých šperkov 770 eur“, vo vzťahu ku ktorému absentuje opis rozhodujúcichskutočností. Vzhľadom na uvedené, rozhodnutie o „pripustení zmeny petitu“ obsahujúce len odkaz
na podania žalobcu zo 14.10.2012 a 29.10.2015“, ktoré treba kvalifikovať ako nejasné, neurčité
a neúplné, nemožno považovať za rozhodnutie dostatočne vymedzujúce nový (zmenený) predmet

konania podľa ustanovenia § 95 ods. 2 O. s. p.. Odôvodnenie napádaného rozhodnutia súdu prvého
stupňa pritom postrádalo akýkoľvek argumentačný základ práve vo vzťahu k pripustenej „zmene petitu“,
týkajúcej sa nároku na naturálnu reštitúciu (uvedením veci do pôvodného stavu). Pripustenie zmeny
žaloby (vyhovením procesnému podaniu žalobcu) predpokladá procesne bezchybné podanie účastníka
konania (bez procesných vád), zodpovedajúce jeho vôli (koncentrovanej v návrhu výroku súdneho

rozhodnutia) a spĺňajúce náležitosti odôvodnenia nového nároku, ako i požiadavku presnosti, úplnosti a
vykonateľnosti. Ak podanie účastníka konania, ktoré by mohlo byť návrhom na zmenu žaloby, vykazuje
vady, je potrebné najskôr tieto vady odstrániť postupom podľa § 43 O. s. p..

Zamietajúca časť napádaného rozhodnutia súdu prvého stupňa je nepreskúmateľná aj vzhľadom na
prekročenie petitu žaloby, keď v časti uplatňovaného nároku na zaplatenie bolestného vo výške 1.132

eur (podanie žalobcu z 10. mája 2013 č. l. 114 - 116), súd prvého stupňa priznal žalobcovi bolestné
vo výške 1.137 eur. Preto nie je zrejmé, v akej časti a vo vzťahu ku ktorým nárokom (ktoré boli
zamietnuté)obmedzilsúdprvéhostupňapredmetkonaniauplatňovanýžalobcom.Knepreskúmateľnosti
napádaného rozhodnutia prispieva aj to, že pri odôvodňovaní zamietnutia jednotlivých nárokov žalobcu
na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, súd prvého stupňa neuviedol ich výšku.

Vzhľadom na zákonom stanovené predpoklady vzniku jednotlivých uplatňovaných nárokov (z hľadiska
naplnenia hypotézy právnej normy), ktoré je možné rozdeliť na dva základné druhy a to majetkovú škodu
a nemateriálnu ujmu, v napádanom rozhodnutí súdu prvého stupňa absentuje základné vysvetlenie,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie (z akých dôvodov), z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, t. j. ako vec právne posúdil vo vzťahu k preukázanému
skutkovému stavu. Len samotné konštatovanie nepreukázania uplatňovaného nároku (ako to urobil súd
prvého stupňa vo vzťahu k napadnutej časti rozhodnutia) je absolútne nepostačujúce a nenahrádza
chýbajúce zákonné náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia, predstavujúce argumentačný základ,
ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Súd prvého stupňa má tiež dbať na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé, aby preskúmateľným spôsobom vyjadrovalo skutkové zistenia a právne
závery, na základe ktorých každý jednotlivý nárok žalobcu (ktorý zostal predmetom konania) posúdil a
rozhodol (a tým dal súčasne odpoveď žalobcovi vo vzťahu k ním uplatňovaným nárokom). Európsky
súd pre ľudské práva v rozhodnutí Vetrenko v. Moldavsko z 18. mája 2010 uviedol, že jednou
z požiadaviek článku 6 Dohovoru o ľudských právach na vnútroštátne súdy je, aby sa zaoberali

najdôležitejšími argumentmi vznesenými účastníkmi konania a aby uviedli dôvody pre prijatie alebo
odmietnutie týchto argumentov. Opomenutie zaoberať sa s podstatnými argumentmi alebo svojvoľné
(arbitrárne) zaoberanie sa takýmito argumentmi, je nezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej

časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie, keďže jeho postupom bola žalobcovi odňatá možnosť konať
pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý
znemožňuje účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv a právom chránených záujmov, ktoré
mu O. s. p. priznáva na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Porušením uvedeného
práva na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia

práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi).

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov
odvolacieho, posúdiť vymedzenie predmetu konania žalobcom (o ktorom doposiaľ nebolo právoplatne

rozhodnuté vo veci samej a na základe už vydaného rozhodnutia o pripustení zmeny žaloby na
pojednávaní dňa 14. novembra 2012), z hľadiska zákonom stanovených náležitostí v ustanovení § 79
ods. 1 O. s. p., najmä opisu rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúci každú časť navrhovaného výroku
súdneho rozhodnutia, s uvedením konkrétnej výšky peňažného plnenia, vzťahu medzi jednotlivými
nárokmi, pokiaľ spolu súvisia, návrhu výroku súdneho rozhodnutia, ktorý musí byť presný, určitý a

spĺňajúci požiadavku vykonateľnosti.

Následne po odstránení procesných vád postupom podľa § 43 O. s. p. a ustálení predmetu konania,
vykonať a vyhodnotiť dokazovanie za účelom preskúmania nároku žalobcu, z hľadiska okruhu všetkýchrozhodujúcich skutočností určovaných hypotézou hmotnoprávnych noriem, predovšetkým atribútov
zodpovednostného vzťahu žalovaného za vznik tvrdenej materiálnej škody spôsobenej žalobcovi,
podľa § 420 O. z. a nasl. (porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti

medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie), ako i atribútov zodpovednosti za
neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu podľa 13 O. z. (neoprávnený zásah do
chráneného osobnostného práva fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť osobnosť fyzickej
osoby, nemajetková ujma v jej osobnostnej integrite a príčinná súvislosť medzi nimi).

Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvého stupňa, aj v zmysle vyššie uvedeného
právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. a
preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a
rozhodol. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do
úvahy a účastníkom konania, vrátane žalobcu, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty,
aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu

napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

Podľa § 224 ods. 3 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a vráti mu vec na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Vzhľadom na skutočnosť, že výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania bol
závislým výrokom vo vzťahu k rozhodnutiu o celom predmete konania, bol daný dôvod aj na zrušenie
napádaného rozhodnutia v časti o zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 107,50 eur.

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.