Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/354/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114213265
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114213265.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, v právnej veci žalobcu Slovenská
sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, v konaní zastúpeného
splnomocnenou právnickou osobou
JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., so sídlom Advokátskej kancelárie Sad A. Kmeťa 24, 921 01
Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovaným 1/ H. J., nar.
XX. XX. XXXX a 2/ G. J., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom v L. L., Z. R. XX, XXX XX, v konaní o zaplatenie
1 657,55 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica

č. k.
14C/48/2014-81 zo dňa 30. 12. 2014,

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti návrh zamietol,
p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne 1 657,55 € spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania, počítaným zo sumy 1

533,61 € od 23. 11. 2013 do zaplatenia, trovy konania vo výške súdneho poplatku 99 € a trovy právneho
zastúpenia 555,75 € na účet právneho zástupcu žalobcu, a všetko im umožnil splácať po 60 € mesačne
vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do
úplného zaplatenia dlhu pod sankciou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich
(prvý výrok) a v prevyšujúcej časti návrh zamietol (druhý výrok).
Z jeho odôvodnenia vyplýva, že vec posúdil v zmysle § 52 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, účinného do 31. 12. 2007 (ďalej v texte aj ,,OZ“), v zmysle zákona č.

634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle § 497 ods. 1 a § 506 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej v texte aj ,,ObZ“). Konštatoval, že dňa
26. 01. 2006 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi bola uzatvorená zmluva
o bežnom účte a zmluva o kontokorentnom účte s úverovým rámcom 1.095,39 € (33 000,- Sk) s
premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 10,35 % ročne pri mesačnej splatnosti úrokov k poslednému
dňu v miesiaci a s konečnou splatnosťou úveru
25.06.2006.Zvýpisuúčtužalovaných1/,2/vyplýva,že30.07.2013došlokukončeniukontokorentného

úveru pri výške dlhu 1 533,61 € a pri debetnom úroku z nepovoleného prečerpania vo výške 100,29 €. V
sadzobníku úrokových sadzieb, platnom od 01. 01. 2010, je uvedená výška premenlivej úrokovej sadzby
pri povolenom prečerpaní osobného úveru k bežnému účtu 17,90 % ročne, úroku z omeškania 8 %
ročne a úroku z prečerpania 8 % ročne. V danom prípade žalobca poskytol v rámci svojej podnikateľskejčinnosti ako veriteľ žalovaným 1/, 2/ ako dlžníkom kontokorentný úver k ich bežnému účtu, teda peňažné
prostriedky do určitej sumy za odplatu v podobe úrokov pre ich osobnú potrebu na základe vopred
pripraveného zmluvného dojednania, ktoré nemohli žalovaní ovplyvniť. Predmetnú zmluvu o úvere v

zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka tak možno považovať za zmluvu spotrebiteľskú, hoci v
čase jej uzavretia účinný Občiansky zákonník ju medzi také nezaraďoval. Nejde však o spotrebiteľský
úver v zmysle § 1 ods. 2 písm. d) zákona
č. 258/2001 Z. z.. Podľa výpisu z účtu boli žalovaní 1/, 2/ v omeškaní s viacerými úhradami, v dôsledku
čoho žalobca úver dňa 30. 07. 2013 zosplatnil. Ku tomuto dňu predstavovala dlžná a aj pred okresným

súdom uplatňovaná suma 1 533,61 €; pozostáva z istiny vo výške 1 055,40 €, splatných úrokov a
poplatkov vo výške 438,21 €, ktoré sa dňom ich splatnosti stali súčasťou istiny v zmysle časti IV. bod
6 Všeobecných obchodných podmienok,
resp. zmluvy. Podľa výpisu z účtu žalovaných 1/, 2/ a podľa vyjadrenia žalobcu predstavuje debetný úrok
z nepovoleného prečerpania príslušenstva k 30. 07. 2013 sumu 100,29 €, ktorá tvorí spolu s debetným
úrokom vo výške 23,65 € za obdobie od 31. 07. 2013 do 22. 11. 2013 žalované príslušenstvo istiny,

celkom vo výške 123,94 €. Nárok žalobcu na zaplatenie 1 657,55 € preto okresný súd považoval za
dôvodný.
Úrok z úveru bol dohodnutý v zmluve vo výške 10,35 % ročne; od 01. 01. 2010 platila úroková sadzba
vo výške 17,90 % ročne (§ 502 ods. 1 Obchodného zákonníka). Úrok z úveru je možné požadovať len
do dátumu zosplatenia úveru (viď rozhodnutie NS SR sp. zn.

4 Obo 143/1998 zo dňa 01. 07. 2000), v danom prípade do 30. 07. 2013, preto súd žalobcovi nepriznal
nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 10,35 % ročne z istiny 1 533,61 € od 23. 11. 2013 do
zaplatenia a v tejto časti návrh zamietol.
Okresný súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 ObZ, účinného
vzhľadom na čas vzniku záväzkovo právneho vzťahu medzi účastníkmi konania od 01. 02. 2013 (§ 768k

ods. 3 Obchodného zákonníka), 8 % ročnú sadzbu, uvedenú v sadzobníku úrokových sadzieb, platných
od 01. 01. 2010 (7.4.4.VOP), ktorá spĺňa podmienku stanovenú pre spotrebiteľské vzťahy, kde dlžníkom
je spotrebiteľ a neprekračuje výšku podľa predpisov občianskeho práva (od 23. 11. 2013 vo výške 8,25
% ročne s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinným pred 31. 01. 2013 vzhľadom na čas vzniku záväzkovo právneho

vzťahu medzi účastníkmi konania) § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.). Na základe toho súd
priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 533,61 € ,
počítaným od 23. 11. 2013, do zaplatenia.
V zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. umožnil žalovaným 1/, 2/ dlh splácať v 60 € mesačných splátkach.
Úspešnému žalobcovi priznal aj náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo

výške 99 € a trov právneho zastúpenia vo výške 555,75 € na účet jeho právneho zástupcu v zmysle §
149 ods. 1 O. s. p., vychádzajúc pri tom z ustanovení vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o zamietnutí návrhu podal odvolanie navrhovateľ. Poukázal na to, že

v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 205 ods. 2 písm. f), pretože rozsudok súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu prvého stupňa mu bolo odňaté
právo konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.). Rozhodnutie
súdu prvého stupňa o nepriznaní úrokov v tom, že úrok z úveru je možné požadovať len do dátumu
zosplatnenia úveru, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento svoj právny názor súd

prvého stupňa bližšie neodôvodnil, teda z odvolania ním napadnutého rozhodnutia je nezistiteľné, o aké
zákonné ustanovenia, prípadne ustanovenia zmluvy, súd prvého stupňa tento právny názor opiera, ani
to, akými právnymi úvahami sa pri formulácii tohto právneho názoru riadil. Ani rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.07.2000 sp.zn. 4 Obo 143/1998, na ktoré súd prvého stupňa
odkázal, neobsahuje žiadne odôvodnenia takéhoto právneho názoru. Vzhľadom na absenciu riadneho

odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, týkajúceho sa zamietajúceho výroku žalobca, sa môže
obmedziť len na konštatovanie nesprávnosti tohto právneho názoru súdu prvého stupňa a uvedenie
právnych dôvodov, o ktoré opiera svoj nárok na zaplatenie 10,35 % ročného úroku zo sumy 1 533,61
€ od 23. 11. 2013 do zaplatenia. Podľa ustanovenia bodu 7.4.2 Všeobecných obchodných podmienok,
ktorými súd prvého stupňa na pojednávaní riadne vykonal dokazovanie, úver sa úročí denne odo dňa

poskytnutia úveru vrátane do dňa predchádzajúceho dňa splatenia úveru vrátane. Z tohto ustanovenia
VOP k posudzovanej zmluve, ktoré sa stali súčasťou zmluvného vzťahu podľa § 273 ods. 1 ObZ je
zrejmé, že platenie úrokov bolo dohodnuté až do splatenia úveru; nie len do zosplatnenia úveru. Súd
prvého stupňa toto zmluvné ustanovenie neaplikoval vôbec, pričom odmietnutie jeho aplikácie ničímneodôvodnil. Zákonná úprava neobsahuje žiadne ustanovenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť taký
právny záver, ku ktorému dospel súd prvého stupňa (súd prvého stupňa napokon ani žiadne zákonné
ustanovenia, z ktorých prezentovaný právny záver vyvodzuje, neuvádza). Ak by medzi účastníkmi

konania nebolo dohodnuté, že úrok sa platí až do splatenia úveru (bod 7.4.2 VOP), takýto záver by
vyplýval z platnej dispozitívnej právnej úpravy Obchodného zákonníka. Medzi účastníkmi konania bolo
zmluvne dohodnuté, že úrok sa platí až do splatenia úveru. Takáto zmluva nie je v rozpore so žiadnym
kogentným ani dispozitívnym zákonným ustanovením; naopak rovnaký záver vyplýva i z platnej právnej
úpravy Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa v tomto smere vec nesprávne právne posúdil najmä

preto, že neaplikoval ust. bodu 7.4.2 VOP, pričom vôbec neodôvodnil, prečo na toto zmluvné dojednanie
pri rozhodovaní neprihliadol. V zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. okresný súd nedal odpoveď na podstatné
zásadné otázky prejednávanej veci, a preto porušil právo účastníka na náležité odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti. Rozhodnutie okresného
súdu ohľadom napadnutej časti výroku rozhodnutia je nepreskúmateľné pre absenciu akéhokoľvek
odôvodnenia, preto žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil v napadnutej

časti na ďalšie konanie, prípadne, aby zmenil v odvolaním napadnutej časti rozsudok a uložil žalovaným
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 10,35 % ročný úrok zo sumy 1 533,61 € od 23.
11. 2013 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhradu trov konania,
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia na účet alebo k rukám právneho zástupcu žalobcu.
Žalovaní 1/, 2 sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 212 ods. 1 O. s .p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa
§ 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolacísúdpreskúmanímvecidospelkzáveru,žeokresnýsúdvecsprávneskutkovoaprávneposúdil,
jeho rozhodnutie zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu, vyplývajúcemu z listín, doložených
v súdnom spise a je odôvodnené v súlade s § 157 O. s. p.. Skutkové a právne závery prvostupňového

súdu, uvedené v rozsudku, sú v prejednávanom prípade správne. Krajský súd sa v podrobnostiach s
jeho odôvodnením stotožňuje a na ne odkazuje.

Právny vzťah účastníkov bol založený na základe zmluvy o bežnom a kontokorentnom účte zo dňa 26.
01. 2006. Ku dňu 30. 07. 2013 žalobca úver zosplatnil, vzhľadom na porušovanie zmluvných podmienok

žalovanými 1/, 2/. Žalovaný 1/ nárok žalobcu uznal v plnom rozsahu a požiadal o možnosť dlh splácať.
Záver okresného súdu, spočívajúci v názore, že nárok žalobcu na úrok vo výške 10,35 % ročne má
žalobca len do dátumu zosplatnenia úveru, t. j. do 30. 07. 2013 je správny.

Aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky, a teda popri úroku

z omeškania či iných sankciách, už zaoberala. Najvyšší súd konštatoval: ,,Odvolací súd v tejto súvislosti
upozorňuje, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok).
Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 ObZ) - uznesenie NS SR
vo veci 4 Obo 143/1998“. V rozsudkoch súdov sa zmluvné dojednanie povinností platiť úroky popri
úrokoch z omeškania označilo za obchádzanie zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 OZ o

administratívnom strope úrokov z omeškania.
Za úver nepochybne možno dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných
prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho
predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky
na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje

tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov, napr. nesplácanie úveru (má dodávateľ tiež
právo splatnosť posunúť). Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť
zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon
priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, či už zákonné (úroky z omeškania s kogentnestanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta) (rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.
06. 2015 sp. zn. 6Co/190/2014).
Úrok predstavuje cenu peňazí, ktorý pokrýva absentujúci zisk veriteľovi a je splácaný v rámci splátky

úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti
justifikuje nárok dodávateľa na úroky, ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa
veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty, získanej za
celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre
predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie

požičanej istiny úveru vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva
na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo
vrátiť v režime výhody splátok. V tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa
na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Teda nastupuje stav, v ktorom by mal

mať veriteľ záujem vyvinúť úsilie, smerujúce ku skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny
poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky na vymoženie
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny
titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky,
ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade

by bol založený nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým
sankčným mechanizmom vynútenia povinností a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy,
ktoré by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil; de facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, akoby k zmene záväzku
nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy

pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Tým by bola založená nerovnováha medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, ktorá nemôže požívať právnu ochranu, navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať
a domôcť sa jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov od spotrebiteľa a nemusí strpieť nijaké
obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Jednorazovým
zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o

kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia; počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny
stav, založený jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Ak existuje zmluvná úprava, ktorá
s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa
neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave

patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Ak by sa žalobca
odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po
jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády.

Úroky sú cenou a nemožno ich zamieňať za úroky z omeškania. Cenu (odplatu) za úver má žalobca
právoplatne priznanú a mohol si ju už začať vymáhať.

Odvolateľ predovšetkým namieta, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie, a preto je
nepreskúmateľný. Odvolací súd s týmto názorom nesúhlasí; tento odvolací dôvod neobstojí. Okresný

súd s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu odôvodnil, prečo zamietol nárok žalobcu v časti ohľadom
zmluvných úrokov len do zosplatnenia úveru. Rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu vo výroku napadnutom odvolaním ako vecne a právne

správny potvrdil, a to aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutým.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným
1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne nevznikli, zo spisu nevyplývajú a ani si ich
neuplatnili.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.