Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. október 2015

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5Er/421/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615205022
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Bulíková
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2015:3615205022.1

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25,
proti povinnému: C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, o vymoženie 142,10 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd exekučné konanie z a s t a v u j e.

Súd povinnému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom spísaným pred súdnym exekútorom dňa 14.03.2015 sa oprávnený domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 142,10 € s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 07585/09 zo dňa 22.06.2009, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol

právoplatnosť dňa 29.06.2009 a vykonateľnosť dňa 02.07.2009.

Súd pred preskúmaním samotnej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, skúmal podmienky
konania v zmysle § 103 Občianskeho súdneho poriadku.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu, sp.zn. 6Er/329/2009 vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie
uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 07585/09 zo dňa 22.06.2009 domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 398,32 € s príslušenstvom, a to na
podklade návrhu na vykonanie exekúcie doručenému súdnemu exekútorovi dňa 09.08.2009. V uvedenej
exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením, č.k. 6Er/329/2009-80 zo dňa 02.05.2012 zastavil

exekúciu z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok predložený ako exekučný titul nie je vykonateľný. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č.k.
6CoE/202/2012-99 zo dňa 15.01.2013.

Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis

neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konaniezastaví.Akvecnespadádoprávomocisúdov,aleboakmápredchádzaťinékonanie,súdpostúpivec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podmienky konania, za ktorých môže súd konať vo veci samej, súd skúma z úradnej povinnosti a
kedykoľvek v priebehu konania. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom
toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne

iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania. K prekážke rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sa začne konať, hoci už bolo právoplatne rozhodnuté, začne sa opätovne konať
medzi tými istými účastníkmi konania a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je zrejmé, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,

ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania,
súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p.
v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie

aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom
súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku.
V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia
(exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto

rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku,
bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.
(uznesenie KS TN č.k. 23CoE/311/2014-27 zo dňa 27.03.2015)

Pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci súd prvého

stupňaužototožnomnárokuoprávneného,uplatnenomnávrhomnavykonanieexekúcieavyplývajúcom
z toho istého exekučného titulu medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol,
a to uznesením č.k. 6Er/329/2009-80 zo dňa 02.05.2012 zastavil exekúciu z dôvodu, že rozhodcovský
rozsudokpredloženýakoexekučnýtitulniejevykonateľný.Totouznesenienadobudloprávoplatnosťdňa
04.04.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č.k. 6CoE/202/2012-99 zo dňa 15.01.2013.

Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku
oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o
nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť tunajší súd zastáva právny názor,

že uznesenie č.k. 6Er/329/2009-80 zo dňa 02.05.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín
č.k. 6CoE/202/2012-99 zo dňa 15.01.2013 založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci
podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a je
potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Preto súd exekučné konanie zastavil podľa § 103 a § 104 ods. 1 OSP v spojení s § 251 ods. 4 OSP.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

O trovách exekučného konania vo vzťahu oprávnený a povinný súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 O.s.p. v
spojitosti s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p., pretože Exekučný poriadok v ustanovení o
trovách exekúcie (§ 200 až § 203) neobsahuje osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre
prípad zastavenia exekučného konania (upravuje len prípady zastavenia exekúcie). O trovách konania
rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., kde mal na zreteli, že konanie bolo zastavené

procesným zavinením oprávneného (pretože podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorá v minulosti už
bola vedená tunajšom súdu a o ktorej už bolo meritórne rozhodnuté, teda pre prekážku rei iudicatae),
avšak povinný si trovy exekučného konania neuplatnil a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli, a preto
mu súd náhradu trov exekučného konania nepriznal.O trovách exekučného konania vo vzťahu súdny exekútor na jednej strane a oprávnený / povinný
na strane druhej nerozhodoval, pretože Exekučný poriadok nedáva zákonnú možnosť rozhodovania o

trovách exekučného konania súdneho exekútora po zastavení exekučného konania podľa § 44 ods.
3 Exekučného poriadku, ako je tomu v prípade zastavenia exekúcie podľa § 200 ods. 5 Exekučného
poriadku, kedy má súd povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie. Súdny exekútor nie je v tejto fáze
exekučného konania jeho účastníkom. Podľa § 37 ods. 1, 2 Exekučného poriadku účastníkmi konania
sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie

priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Ustanovenie § 37 ods. 1 Exekučného poriadku priznáva postavenie účastníka konania len poverenému
súdnemu exekútorovi, pričom zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že v danom prípade nedošlo
k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora (pozri uznesenie Krajského súdu
Trenčín č.k. 2CoE/369/2013-111 zo dňa 13. februára 2014).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné (ide o rozhodnutie podľa Občianskeho súdneho
poriadku, preto je proti tomuto rozhodnutiu podľa § 201 v spojení s § 202 Občianskeho súdneho poriadku
prípustné odvolanie).

Odvolanie môže podať účastník konania. Podáva sa do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Všeobecnými náležitosťami podania podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je označenie
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a
aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.