Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Klaudia Kosková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/25/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615206567
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6615206567.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom Vajnorská
č. 100/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou,
Martinčekova č. 13, 821 01 Bratislava, proti povinnej C. M. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. č. XX/X,
XXX XX T., vedenej pod sp. zn. Ex/4115/2015 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, Phd.,
Exekútorský úrad Kálmana Mikszatha č. 268, 979 01 Rimavská Sobota, o vymoženie 5.401,88 eur s
príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Lučenci
č. k. 11Er/361/2015 - 39, zo dňa 29. októbra 2015, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sp. zn. EX/4115/2015, doručenú súdu dňa 28.04.2015, zamietol.
V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť
vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu) vydaného rozhodcom
v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky.
Rozhodcovská doložka (bod 10.2.2. VOP) nie je dojednaná individuálne, napriek jej formulácii
všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ide o
neprijateľnú a neplatnú podmienku zmluvy (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník - ust. § 52 a nasl.
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa). Posúdením predložených listinných dôkazov v zmysle ust. § 44 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) dospel
exekučný súd k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť,
súdu nebol predložený riadny exekučný titul na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie v rozsahu predloženej žiadosti.
Spochybnil legitimitu exekučného súdu na skúmanie rozhodcovskej doložky pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu (§ 159 ods. 2 O. s. p. ). Exekučný súd pristúpil k
hmotnoprávnemu posúdeniu právneho titulu, na ktoré exekučný súd nemá oprávnenie, a exekučný
súd takto v rozpore so zákonom nahradil aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného, ktorý
nevyužil procesné práva, ktoré mu zákon v konaní priznával - nepodal žalobnú odpoveď a ani žalobu
proti rozhodcovskému rozsudku. Všeobecný súd konajúci z pozície exekučného súdu je v oblasti
prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s ust. § 43 ZoRK. V štádiuposudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie
sa exekučný súd zaoberá tým, či je exekučný titul vykonateľný po stránke formálnej (z pohľadu právneho
predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný) a po stránke materiálnej (z aspektu
obsahovýchnáležitostírozhodnutia).Vrámcitohtoskúmaniaexekučnýsúdniejeoprávnenýposudzovať
vecnú správnosť rozhodcovského súdu.
Oprávnený má zato, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, lebo exekučný súd založil a
odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby oprávnený mal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Exekučný súd neumožnil
účastníkom konania viesť kontradiktórne konanie. Oprávnený nemohol vyjadriť svoje stanovisko k
skutkovým a právnym otázkam, ktoré súd nastolil v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky.
Predložením rozhodcovskej doložky klientovi si právny predchodca oprávneného plnil len svoju
povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Rozhodcovská doložka je
platná, zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom a zabezpečuje rovnakú
úroveň ochrany práv sporových strán.
Povinná navrhla rozhodnutie okresného súdu potvrdiť.
Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O. s. p..
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1).
Rozhodnutie súdu je založené na zistení o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala v predmetnom
konaní založiť legitimitu pre exekučný titul. Potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v
rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia.
S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a dodáva.
Rozhodcovským rozsudkom priznané plnenia vyplývajú z nesplateného spotrebiteľského úveru
poskytnutého povinnej právnym predchodcom oprávneného Poštová banka, a.s., IČO 31 340 890, na
základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 13.05.2010. Ide o spotrebiteľskú zmluvu resp. zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje režim spotrebiteľského práva.
Rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok (VOP), ktoré
v zmysle bodu 9. časť IV. mali nadobudnúť účinky od 01.12.2009 a boli predložené súdu, na ktoré
odkazuje aj čl. 3 bod 7. zmluvy o úvere, a od ktorej rozhodcovskej doložky odvodil svoju právomoc
vo veci konať rozhodcovský súd ako vyplýva z jeho rozhodnutia, je neprijateľnou podmienkou podľa
ust. § 53 ods. 1 (tzv. generálnej klauzuly) a § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a od počiatku
neplatnou podľa § 53 ods. 5 a § 39 Občianskeho zákonníka, aj v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS zo
dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola implementovaná do
slovenského právneho poriadku dňom 01. 04. 2004 zákonom č. 150/2004 Z. z. z 02. 03. 2004, ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (do ust. §§
52 až 54 Občianskeho zákonníka).
Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke, tak ako je formulovaná v bode 10.2. 2
VOP je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z
formuláciebodu10.2.2. vyplývavprípadepodaniažalobyprebankuajpreklienta,jednoznačnýzáväzok
banky aj klienta, obrátiť sa na rozhodcovský súd, stanovuje „výlučnú“ právomoc rozhodcovského súdu
prejednať a rozhodnúť vec ohľadom všetkých sporov ktoré vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
pri poskytovaní služieb, bankových produktov alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov
o platnosť, výklad a zánik Zmluvy medzi účastníkmi. Spôsob akým bola rozhodcovská doložkakoncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS v tom
význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy.
Odhliadnuc od dôvodov neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktoré uviedol v rozhodnutí okresný súd,
a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, v ďalšom je vylúčená akákoľvek polemika týkajúca sa
textu rozhodcovskej doložky aj preto, že ust. § 4 ods. 2 ZoRK vyžaduje pod sankciou neplatnosti
právneho úkonu uzavretie rozhodcovskej doložky výlučne v písomnej forme. A táto zákonná podmienka
jednoznačne v danom prípade dodržaná nebola, pretože o rozhodcovskej doložke zakotvenej iba v
tzv. Všeobecných obchodných podmienkach ((bod 10.2.) nemožno vysloviť iný záver, než že nespĺňa
náležitosti písomnej formy podľa § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK, zjavne účastníkmi nie je podpísaná. Napriek
tomu, že v Zmluve o úvere zo dňa 13.05.2010 v časti 3 bod 7 pred podpismi účastníkov je uvedené:
„Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej vznik,
platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v čl. 10. II. časti
Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu
je končené a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených
v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.“, Všeobecné obchodné podmienky (ktoré by mali
byť platné od 16.11.2009 a účinné od 01.12.2009), ktoré oprávnený predložil súdu, sú len nepodpísaný
dokument, a ktorý bližšie identifikovaný nie je ani v zmluve o úvere. Potom hoci takéto Všeobecné
obchodné podmienky (písomný dokument) by aj boli technicky spojené so zmluvou o úvere, alebo
poskytnuté klientovi pri podpise zmluvy o úvere, nemožno z toho vyvodiť záver, že danú rozhodcovskú
zmluvu (doložku) účastníci uzavreli písomne resp. že ju dohodli a uzavreli ako samostatnú zmluvu.
Ak odvolateľ v súvislosti s rozhodcovskou doložkou pripisuje dôležitosť a odkazuje na ust. § 93b zákona
č.483/2001Z.z.obankáchvzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvyoúvere,atoprebankyvyplývajúcu
povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v tom
zmysle, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (pol. 88k odkazuje na zákon č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní) - ods. 1, nemožno vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie
možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera
vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods.
2 cit. ustanovenia, podľa ktorého ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods.
1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov
(pol. 88i - odkazuje na O. s. p. ). Veriteľ (právny predchodca oprávneného) pri podpise zmluvy takto
nepostupoval. Dlžníkovi (spotrebiteľovi) jednoznačne nedal na výber, ale mu predložil k podpisu zmluvu
vrátane vopred pripravenej „rozhodcovskej doložky“, ktorá zakotvuje rozhodcovské konanie ako výlučnú
možnosť riešenia sporov, že s takouto doložkou súhlasí (časť 3 bod 7 Zmluvy o úvere), čo je neprijateľné.
A hoci Všeobecné obchodné podmienky v bode 10.2.3 stanovili, že pokiaľ klient (povinný) nedoručí
veriteľovi najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo pri podpise zmluvy písomné oznámenie, že
s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal,
teda uvedené ustanovenie zakotvuje, že svoj nesúhlas s rozhodcovskou doložkou môže spotrebiteľ
vysloviť iba pri samotnom podpise zmluvy o úvere (len vtedy a v tom okamihu), potom ide o ustanovenie,
ktorévytváraznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
a ako také nie je spôsobilé privodiť platnosť rozhodcovskej doložky, ale taktiež aj preto, že od absolútne
a od počiatku (ex tunc) neplatnej rozhodcovskej doložky (ust. § 39 a § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) a ods.
5 Občianskeho zákonníka) sa odstúpiť ani nedá.
Okresný súd vo svojom procesnom postupe neprekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
zákon č. 233/1995 Z. z.. V zmysle § 44 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s
§ 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Je povinnosťou exekučného
súdu preskúmať aj exekučný titul a to z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 ZoRK, teda aj čo do
materiálnej správnosti. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 ZoRK.
Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy (doložky), resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK,
napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecneúčastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ. Kým nevyužitie
postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu
možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu
v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v
spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,
ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení ZoRK, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného
titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
Postup exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho
vydanie nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky
nebol exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.
V prejednávanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie výlučne na listinných dôkazoch, ktoré mu
predložil oprávnený, stabilná rozhodovania činnosť okresného i odvolacieho súdu je navrhovateľovi
dlhodobo známa a zo strany okresného súdu mu neboli kladené žiadne prekážky prezentovať svoje
tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie. Zo strany okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by
predstavoval zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.