Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213236016
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1213236016.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: CONSULTING SLOVAKIA, s.r.o., Dunajská 43/A,
931 01 Šamorín, IČO: 36 273 597, zast. JUDr. Marcelou Kuchárikovou, advokátkou, Hlavná 25, 931 01
Šamorín, proti odporcovi: MaxxSpeed Logistic k.s., v konkurze, Pestovateľská 10, 821 04 Bratislava,
IČO: 44 498 080, o zaplatenie 7.056,- eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava II č. k. 22Cb/11/2014-80 zo dňa 24.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/11/2014-80 zo dňa
24.11.2015 vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi
trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 490,30 eur, a to do 15 dní od
právoplatnosti uznesenia.

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/11/2014-80 zo dňa

24.11.2015 v ostatnej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Krajský súd v Bratislave nariaďuje opravu záhlavia Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/11/2014-80

zo dňa 24.11.2015 tak, že toto nebude obsahovať označenie právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 490,30 eur do 15 dní
od právoplatnosti uznesenia, rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh vo výške 423,- eur
navrhovateľovi podľa § 11 ods. 3, 6, 8 a 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a súčasne
zrušiluznesenieč.k.33Rob/1947/2013-58zodňa05.11.2013,ktorýmuložilodporcovipovinnosťzaplatiť

súdny poplatok za odpor vo výške 423,- eur.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti
odporcovi zaplatenia sumy 10.968,- eur (po čiastočnom späťvzatí zo dňa 01.07.2013 sumy 7.056,-
eur) s príslušenstvom. Keďže na majetok odporcu bol uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
2K/64/2013, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 16.12.2013, vyhlásený konkurz, konanie bolo z

tohto dôvodu prerušené. Podaním doručeným súdu dňa 24.09.2015 vzal navrhovateľ návrh na začatie
konania v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, v dôsledku čoho súd v zmysle § 96 ods. 1 a 3
O.s.p. konanie zastavil. Súhlas odporcu v danom prípade nebol potrebný, pretože k späťvzatiu návrhu
došlo skôr, než sa začalo pojednávanie vo veci samej.

Nakoľkozastaveniekonaniasvojímsprávanímnezavinilodporca,alenavrhovateľ,ktorývcelomrozsahu

vzal návrh na začatie konania späť, súd o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a zaviazal
navrhovateľa, aby nahradil trovy konania odporcovi. Priznané trovy konania odporcu pozostávajú z trovprávneho zastúpenia vo výške 490,30 eur v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení za
2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie odporu) v základnej sadzbe
tarifnej odmeny vo výške 237,34 eur / 1 úkon + 2 x režijný paušál vo výške 7,81 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Uviedol, že dôvodom
späťvzatianávrhunazačatiekonaniabolaprávnaskutočnosť-vyhláseniekonkurzunamajetokodporcu,
a to uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2K/64/2013. Táto právna skutočnosť mala za

následok ex lege prerušenie konania v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii. Za daných procesných podmienok, kedy konanie bolo prerušené a označený účastník
na strane odporcu už po vyhlásení konkurzu de iure nebol účastníkom prerušeného konania (v zmysle §
47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh
správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto
úpadcu), súd podľa názoru navrhovateľa nebol oprávnený v konaní rozhodnúť o zastavení konania. Ak

bolo konanie prerušené a správca súhlas na pokračovanie nedal, nie je možné vo veci nielen meritórne
rozhodnúť, ale ani konanie zastaviť, nakoľko predmetné rozhodnutie smeruje proti subjektu, ktorý už v
okamihu jeho vydania, doručenia a právoplatnosti nedisponuje postavením účastníka konania. V tejto
súvislosti navrhovateľ poukázal na stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 17.06.1998, Cpjn 19/98.

Navrhovateľ uviedol, že nakoľko v zmysle ust. § 52 zákona č. 7/2005 Z. z. vyhlásením konkurzu zanikajú
úpadcove jednostranné právne úkony, ak sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, a teda aj udelené
plnomocenstvá, zastúpenie (ne)účastníka konania - odporcu advokátskou kanceláriou v predmetnom
súdnom konaní zo zákona zaniklo, a teda označenie zastúpenia odporcu je rovnako v rozpore so

zákonom. Navrhovateľ považoval za nesprávny a zákonu odporujúci výrok rozhodnutia, ktorým ho súd
zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania, a to s odôvodnením, že navrhovateľ späťvzatím návrhu
procesne zavinil zastavenie konania, a teda je podľa § 146 ods. 2 O.s.p. povinný uhradiť jeho trovy. S
prihliadnutím na skutočnosť, že konanie v tejto veci po podaní návrhu bolo prerušené z dôvodu konkurzu
a konanie by za daných okolností, keď bol na odporcu vyhlásený konkurz, bolo vedené neúčelne, a

teda, že navrhovateľ si svoju pohľadávku voči odporcovi musí uplatňovať inou formou, t.j. v konkurznom
konaní, mal navrhovateľ za to, že sú splnené podmienky, aby bolo o náhrade trov konania rozhodnuté
podľa ust. § 150 O.s.p. Podľa názoru navrhovateľa by danému skutkovému stavu zodpovedalo tiež
rozhodnutieonáhradetrovkonaniapodľa§146ods.1písm.c)O.s.p.,podľaktoréhožiadenzúčastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po oboznámení sa s obsahom
spisu a odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné vo výroku o náhrade
trov konania zmeniť a v ostatnej časti potvrdiť.

Po preskúmaní spisového materiálu a podaného odvolania mal odvolací súd za to, že súd správne
predmetné konanie zastavil voči odporcovi MaxxSpeed Logistic k.s., nakoľko v predmetnej veci nebol
zo strany správcu konkurznej podstaty úpadcu podaný návrh na pokračovanie v konaní podľa §
47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, a teda v danom prípade úpadca

MaxxSpeed Logistic k.s. zostal účastníkom konania v prerušenom konaní. Podľa názoru odvolacieho
súdu skutočnosť, že konanie bolo zo zákona prerušené (§ 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.), nebráni
tomu, aby súd o späťvzatí návrhu navrhovateľa, ktorý disponuje konaním, a ktorý v dôsledku vyhlásenia
konkurzu na majetok odporcu nemá záujem na pokračovaní konania v tejto veci, za uvedených okolností
rozhodoval, a aby z dôvodu späťvzatia návrhu v zmysle ust. § 96 O.s.p. súd konanie zastavil. Samotné

zastavenie konania, a to ešte v štádiu pred začatím pojednávania vo veci samej, zabraňuje tomu, aby
sa vo veci ďalej konalo, t.j. takéto zastavenie konania nie je v rozpore s ustanovením § 47 zákona č.
7/2005 Z. z., ktorého účelom je práve to, aby sa v inom ako konkurznom konaní nekonalo o pohľadávke,
ktorá sa týka majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu.

Ohľadom otázky zavinenia v súvislosti so zastavením konania sa odvolací súd stotožnil s názorom
súdu prvého stupňa, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, ktorý vzal návrh na začatie konania
späť v celom rozsahu. Súdna prax v súvislosti s aplikáciou § 146 ods. 2 O.s.p. vyslovila názor, že ak
navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesnéhohľadiska zásadne platí, že navrhovateľ svojim späťvzatím zavinil zastavenie konania, a preto je povinný
nahradiť odporcovi trovy konania. Vyhlásenie konkurzu na majetok odporcu nie je možné kvalifikovať
ako zavinené správanie sa odporcu podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. vo vzťahu k tomuto súdnemu

konaniu, pričom skutočnosť, že pre navrhovateľa sa javí byť neefektívne pokračovanie v začatom
súdnom konaní v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu, je pre konštatovanie zavinenia na
zastavení konania irelevantná.

V súvislosti s § 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd uvádza, že aplikácia tohto ustanovenia prichádza do

úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd
dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach
danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Odvolací súd v danej veci nevzhliadol
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali postup podľa § 150 O.s.p. s prihliadnutím na
majetkové pomery oboch účastníkov a rovnako podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané dôvody

hodné osobitného zreteľa ani s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých navrhovateľ uplatnil svoj návrh.

Odvolací súd však prisvedčil navrhovateľovi v tom, že v zmysle ust. § 52 zákona č. 7/2005 Z. z. zaniklo
plnomocenstvo udelené odporcom na jeho zastupovanie v predmetnom konaní právnym zástupcom.
Odvolací súd preto s prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti uznesenie súdu prvého stupňa vo

výroku o náhrade trov konania zmenil v zmysle § 220 O.s.p. tak, že navrhovateľ, ktorý bol správne
zaviazaný na náhradu trov konania, je povinný zaplatiť priznané trovy konania odporcovi, a nie k rukám
jeho právneho zástupcu, pričom odvolací súd zároveň podľa § 222 ods. 3 O.s.p. nariadil opravu záhlavia
prvostupňového rozhodnutia tak, že toto nebude obsahovať označenie právneho zástupcu odporcu.

V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v ostatnej časti ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p., odporcovi, ktorý zostal účastníkom konania v prerušenom konaní, však náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.