Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. september 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 22Cb/280/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214230362
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1214230362.10

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: STANMAR, s.r.o., IČO: 44190387, Nové záhrady I 11,
821 05 Bratislava, zast. Šoltýs & Korniet, s.r.o., IČO: 36869694, Račianska 69, 831 02 Bratislava, proti
žalovanému: PUNTA VII s.r.o., IČO: 46131574, Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, zast. Bobák, Bollová
a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35855673, o zaplatenie 29.446,92
eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.12.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 29.446,92 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr za nájom stavebného
oplotenia, odvoz zeminy a výkopové práce.
2. Podaním doručeným súdu dňa 21.09.2016 žalobca navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie

opatrenie v zmysle § 343 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorým by súd zriadil
záložné právo v prospech žalobcu k špecifikovaným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa vo vlastníctve
žalovaného, a to z dôvodu obavy, že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená. Návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný v čase od podania návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia sústavne prevádzal svoje aktíva vo forme nehnuteľností evidovaných na LV č.
XXXX v okrese U. Z. na tretie osoby. Nezverejnením riadnych účtovných závierok žalovaný znemožňuje

kontrolu, akým spôsobom nakladá s výnosmi z tohto predaja a či zámerne nezmenšuje hodnotu svojho
majetku. Možno predpokladať, že z výťažku z predaja ostatných nehnuteľností uspokojil prednostne
svojich spoločníkov. Podľa názoru žalobcu žalovaný svojím konaním aj úmyselne odďaľuje vydanie
rozhodnutia vo veci samej, aby získal čas na postupné zbavenie sa všetkých aktív svojho majetku.
3. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.
4. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno
zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže
rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri
rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ

neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku
predpokladomprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Idenajmäoosvedčeniedôvodnostiatrvanianároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude
ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
5. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov

účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ
nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny

postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i
osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie
sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ
osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený,
pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte

sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len
skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka
môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri
výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
(z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod

č. R 20/1998)

6. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.
Žalobca opäť neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu,

darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný ďalej predáva byty a
nebytové priestory (evidované na LV č. XXXX v okrese U. Z.) v bytovom dome, ktorý postavil a
ku ktorému má vlastnícke právo, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť
prípadný výkon súdneho rozhodnutia. Žalobca sa len domnieva, že nezverejnením riadnych účtovných
závierok žalovaný znemožňuje kontrolu, akým spôsobom nakladá s výnosmi z predaja nehnuteľností

a či zámerne nezmenšuje hodnotu svojho majetku. Žalobca taktiež len predpokladá, že žalovaný
z výťažku z predaja nehnuteľností prednostne uspokojil svojich spoločníkov. Všetky tieto žalobcom
uvedené skutočnosti sú len dohadmi a predpokladmi, a preto ani nemôžu byť relevantným dôvodom na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Samotná skutočnosť, že žalovaný realizuje svoje práva vlastniť
a scudzovať majetok neznamená nevyhnutne, že to robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok

spoločnosti.
7. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v
danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde,
písomne, dvojmo (§ 357 písm. d/ CSP).