Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Juraj Tymko
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Sp/50/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201282
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201282.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Spišská Nová Ves,
katastrálny odbor, Markušovská cesta 1, Spišská Nová Ves, za účasti K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
XXX/XX, I., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. V 1959/2015-Keg zo dňa 04.09.2015, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 1959/2015-Keg zo dňa 04.09.2015.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 35 eur v lehote 10 dní od právoplatnosti
rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Odporca rozhodnutím č. V 1959/2015-Keg zo dňa 04.09.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení,
rozhodol o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 06.08.2015, ktorého prílohou je záložná
zmluva č. 181/2015-PTR uzavretá medzi účastníkmi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava ako záložným veriteľom, zastúpeným Ľ. D. - konateľom spoločnosti a K. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, I., ako záložcom, zastúpeným DSS Nestor o.z., Stred 449, Zázrivá
(právny nástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava),
v mene ktorého koná N. K., predseda združenia, tak že návrh na vklad zamietol.
Odporca vo svojom odôvodení uviedol, že dňa 06.08.2015 mu bol doručený návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností titulom zmluvy o zriadení záložného práva č. 181/2015-PTR, ktoré sa
nachádzajú v katastrálnom území I. C. zapísané na liste vlastníctva č. XXX ako: stavba so súpisným
číslom XXX na pozemku registra C KN parcelné číslo XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok
registra C KN parcelné číslo XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok registra
C KN parcelné číslo XXXX/X, záhrada o výmere XXX m2 a pozemok registra C KN parcelné číslo XXXX/
X, záhrada o výmere XXX m2, v podiele X/X.
Odporca citoval ustanovenie § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1 až
3 a 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a uviedol, že ako orgán štátnej správy je povinný
skúmať, či v prípade zmluvného zastúpenia, došlo k jeho vzniku v súlade so zákonom. Konštatoval,
že dohoda o splnomocnení, doložená ako príloha návrhu na vklad záložného práva, bola vpísaná do
tzv. formulovanej dohody, t.j. v danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa zvoliť si
zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa,
keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený). Takúto dohodu osplnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a
pripravená Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný ovplyvniť výber
iného zástupcu v predmetnom prípade, čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ďalej uviedol, že v danom prípade bola obmedzená možnosť splnomocniteľa zvoliť si splnomocnenca,
ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu, a ktorý by skutočne hájil jeho záujmy. Poukázal na to, že
uvedené skutočnosti sú podporené aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na
skutočnosť, že podmienky na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam splnené neboli, odporca návrh
na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal zrušiť
preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na nové konanie o povolenie vkladu záložného
práva. Citoval ustanovenie § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 32 ods. 1 a 2, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a
vyslovil názor, že Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná
vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Uviedol, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody
o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej Zmluvy
o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“)
plnomocenstvo na uzatvorenie Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
Záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej Záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu, splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre Správny orgán naviac platí
zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa
§ 46 Správneho poriadku rozhodnutie Správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá Správnemu orgánu povinnosť presne
a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia predpokladov znamená, že boli vykonané všetky
prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že
skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani
nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome alebo nevedome. Vyslovil názor, že napadnuté
rozhodnutie Správy katastra vychádza len s ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj
samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny
orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo
spoľahlivo zisteného stavu veci.
K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v Dohode uvedených a
o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Konštatoval, že rozpor v záujmoch musí reálne
existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Uviedol, že predložené plnomocenstvo je
samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým
od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho
úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.
Ďalej uviedol, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v Dohode o splnomocnení
argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné
z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa
nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto
skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka,
ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal
ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor,
ktorý bol správny orgán povinný preukázať, pričom správny orgán nepreukázal ani to, že v prípadezástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Vyslovil názor, že predmetná námietka je
teda, čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.
Mal za to, že Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a
zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné
náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze
slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak
bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Uviedol, že vychádzajúc zo
súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Mal za to, že Dohoda
o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho
zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Uviedol, že Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa
splnomocnencom, teda podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na
ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje Správny orgán v napadnutom rozhodnutí.
Vzáverekonštatoval,žezustanovenia§46Správnehoporiadkuaustanovenia§31ods.1katastrálneho
zákona vyplývajú zákonné povinností Správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení
platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne
určitéazrozumiteľnéainéďalšiepovinnosti.Nazávernavrhovateľuviedol,žeodporcanezistilspoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh,
následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi
nesprávne právne posúdil.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Na pojednávaní súdu dňa 29.01.2016 navrhovateľ, odporca ani zúčastnená osoba neboli prítomní,
pričom boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Podaním zo dňa 07.01.2016, doručeným
tunajšiemu súdu dňa 21.01.2016 ospravedlnil navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Rovnako odporca podaním zo dňa 30.12.2016, doručeným
tunajšiemu súdu dňa 12.01.2016, ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a žiadal, aby súd
prejednal a rozhodol vo veci bez jeho účasti. Zúčastnená osoba svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnila, preto súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p.
prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, odporcu a zúčastnenej osoby.
Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel s dlžníkom Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 30.04.2014. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 350 eur a ten
sa zaviazal vrátiť túto sumu spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných
pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov
v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.
Dohodou o splnomocnení zo dňa 30.04.2014 dlžník splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava, na uzatvorenie Záložnej zmluvy podľa § 552
Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia Záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo Zmluvy o úvere. Dohoda o splnomocnení je podpísaná dlžníkom K. J. ako splnomocniteľom
a N. K., predsedom občianskeho združenia ProHelp, ako splnomocnencom.
Dňa 15.05.2015 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. 181/2015-PTR medzi
navrhovateľom a dlžníkom, zastúpeným DSS Nestor o.z., (predtým ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci), predmetom ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľa
k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých
pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č
XXXXXXXXX zo dňa 30.04.2014.Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.
Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je správa katastra povinná posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z
hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie)
je povinnosťou správy katastra rozhodujúcej o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku
zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľa a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení medzi
dlžníkom K. J. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom, nie je
platne uzavretá. Určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu je jednou z podmienok platnosti právneho
úkonu. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranným právnym úkonom, na ktorý sa taktiež vzťahujú
požiadavky platnosti právneho úkonu. Z každej dohody o zastúpení musí byť jednoznačne zrejmé,
na čo je splnomocnenec splnomocnený. Dohoda o splnomocnení nie je riadne uzavretá, aby dlžník
úverovej zmluvy súhlasil len so všeobecnými podmienkami zmluvy o úvere. Splnomocnenie na právny
úkon o právach k nehnuteľnostiam, k záložnej zmluve, by mal kopírovať samotný predmet zmluvy,
t.j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje
zákon pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Z dohody o splnomocnení
nevyplýva, žeby Združenie DSS Nestor o. z., (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci),
mohlo v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu predloženú na vklad. Formulácia, že Združenie
DSS Nestor o.z., uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere, je neurčité a v podstate anisplnomocnenec, ani splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o splnomocnení nevedeli, s akými
konkrétnymi nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadená záložná zmluva. Takéto
dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Dohoda o splnomocnení uzavretá
medzi dlžníkom a jeho zástupcom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná aj pre
rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zástupca dlžníka
mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za neho
záložnú zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva
v prospech záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná
do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na
vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, aby v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil ho záujmy. Takéto
dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie Združenie DSS Nestor o.z., nebolo oprávnené
uzavrieť záložnú zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťou dlžníka.
Súd ďalej poznamenáva, že v zmysle čl. 1 bod. 1 Stanov združenia DSS Nestor o. z., (predtým ProHelp -
združenieobčianskoprávnejpomoci),ideodobrovoľnézdruženiefyzickýchaprávnickýchosôbzaložené
na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy a
podľa čl. 2 bod 1 Stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach
pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je
súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.
Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak,
že navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporca a
zúčastnená osoba si právo na náhradu trov konania neuplatnili.
Neúspešnému navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto mu súd uložil uhradiť súdny poplatok v sume 35 eur určený
podľa položky č. 10e/ Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.