Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/430/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115208727
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115208727.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň
JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky (matky) A. M., nar.
XX.XX.XXXX, občianky SR, bytom Y. č. XXX, zastúpenej JUDr. R. Z. , advokátom so sídlom v M., U.
námestie č. XXX o určenie otcovstva muža (doposiaľ odporcu 1/) Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, občana
SR, bytom H. T. č. XXX, zastúpeného Mgr. Y. J., advokátom so sídlom v M., E. č. XXXX/X a úprave

výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého dieťaťa (doposiaľ odporcu X/) T. M., nar.
XX.XX.XXXX, občana SR, bytom Y. č. XXX, zastúpeného D. na odvolanie navrhovateľky (matky) proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.05.2016 č. k. 14C/180/2015-134 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku VII. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výrokmi I. konanie o určenie otcovstva k mal. T.
M., nar. XX.XX.XXXX zastavil, II. mal. T. M., nar. XX.XX.XXXX s zverildo osobnej starostlivosti
navrhovateľke, pričom zastupovať ho a spravovať jeho majetok majú právo obaja jeho rodičia, III. uložil
mužovi, ktorého otcovstvo bolo určené, platiť mal. T. výživné za čas od 18.02.2015 do 15.11.2015
po 50 eur mesačne a od 01.04.2016 po 60 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k

rukám navrhovateľky, IV. nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 18.02.2015 do 15.11.2015 a od
01.04.2016 do rozhodnutia súdu v sume 432,86 eur súd mu povolil zaplatiť v splátkach po 20 eur
mesačne,splatnýchspolusbežnýmvýživným,počnúcprvýmvýživným,poprávoplatnostirozsudku,pod
stratou výhody splátok. , V. konštatoval, že účastníci sa dohodli na úprave styku nasledovne: ,,Odporca
j e o p r á v n e n ý sa s mal. T. stýkať každý párny víkend, vždy v sobotu v čase od 10:00 hod. do
15:00 hod. za prítomnosti matky.“, VI. mužovi, ktorého otcovstvo bolo určené, priznal oslobodenie od

platenia súdnych poplatkov celkom, VII. o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania a VIII. štátu náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol,
že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že muž, ktorého otcovstvo má byť určené, po testoch DNA
uznal otcovstvo k maloletému dieťaťu, čím došlo k určeniu otcovstva k dieťaťu súhlasným vyhlásením
rodičov podľa § 91 ods.1,2 Zákona o rodine a preto konanie o určenie otcovstva zastavil. Predmetom
konania zostala iba úprava práv a povinností k mal. T. M., nakoľko jeho rodičia nie sú manželia a nežijú

spolu. Navrhovateľka s odporcom 1/ zhodne uviedli, že maloletého T. treba ponechať v starostlivosti
navrhovateľky, k čomu sa priklonil aj kolízny opatrovník. Navrhovateľka sa o dieťa riadne stará, na jej
strane neboli zistené žiadne nedostatky a preto súd zveril dieťa do jej starostlivosti s tým, že táto ho
bude opatrovať a právo zastupovať ho a spravovať jeho majetok budú mať obaja rodičia. Účastníci
sa dohodli aj na úprave styku s dieťaťom a táto dohoda sa stala podľa ust. § 25 ods.2 súčasťou
rozsudku. Spornou otázkou zostala len výška výživného a jeho nedoplatkov za minulé obdobie. Súd

upravil výšku výživného na sumu 50 eur mesačne od 18.2.2015 do 15.11.2015 len preto, že muž,
ktorého otcovstvo má byť určené, bol ochotný výživné v takejto výške platiť, aj keď to prekračovalojeho finančné možnosti v tom čase. Vzhľadom na jeho ochotu výživné za minulé obdobie v takejto
výške uhradiť súd prihliadol na finančné pomery muža, ktorého otcovstvo má byť určené, minimálny
príjem ako aj vek dieťaťa ( 15 mesiacov) stanovil výšku výživného od 01.04.2016 na sumu 60 eur,

nakoľko vyššie výživné by muža, ktorého otcovstvo má byť určené, s povinnosťou uhradiť nedoplatok
na výživnom za minulé obdobie existenčne ohrozilo. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 146
ods. 2 veta prvá O.s.p (zodpovednosť za zastavenie konania), § 142 ods.2 a § 150 ods.1 O.s.p. tak, že
žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, lebo žiaden z nich nemal vo veci plný
úspech. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré neuložil žiadnemu z účastníkov povinnosť znášať

jeho trovy, súd videl jednak v okolnostiach prípadu a ako aj v majetkových pomeroch účastníkov, ktorí
obaja žijú na hranici sociálnej odkázanosti a žiaden z nich nebol schopný zaplatiť úhradu nákladov na
znalecký posudok. Konanie o určenie otcovstva sa zastavilo až potom, čo muž, ktorého otcovstvo má
byť určené, na základe pozitívnych testov DNA uznal otcovstvo a týmto testom bol ochotný sa podrobiť
aj mimo rámca súdneho konania. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené, mal právo požadovať testy
otcovstva, nakoľko s rodičovstvom je spojené množstvo povinností, okrem iného aj dieťa živiť po dobu

18 rokov a viac a bez ohľadu na nezákonne získané dôkazy z internetovej komunikácie navrhovateľky,
(na ktoré súd v konaní neprihliadol) muž, ktorého otcovstvo má byť určené, mal aj z informácií mimo
virtuálneho prostredia ( známi zo školy, susedy, N. Q.) dôvodné pochybnosti o povesti navrhovateľky a
o tom, že je jediným mužom, s ktorým súložila v rozhodnej dobe pre počatie dieťaťa. Takže k tomuto
konaniu prispela výraznou mierou aj samotná navrhovateľka. V konaní vznikli trovy štátu za vykonanie

znaleckého dokazovania znalkyňou z odboru genetiky Mgr. A. Q., PhD. v sume 408,78 eur, ktoré platil
štát z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. Úhradu týchto trov má štát právo podľa ust. §
148 ods.1 O.s.p. požadovať od procesne neúspešného účastníka konania, ktorým bol muž, ktorého
otcovstvo má byť určené, avšak tento bol rozhodnutím súdu oslobodený od súdnych poplatkov, z dôvodu
nepriaznivej finančnej situácie a preto mu súd nemohol túto povinnosť uložiť. Preto súd štátu náhradu

trov konania nepriznal.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie do výroku VII. o náhrade trov konania v zákonom stanovenej lehote
napadla odvolaním navrhovateľka (matka). Namietla, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o náhrade
trov konania opiera o tvrdenia muža, ktorého otcovstvo má byť určené (odporcu 1/), ktoré uviedol v

písomnom vyjadrení, ale neboli v priebehu konania predmetom dokazovania. Závery súdu uvedené v
napadnutom rozsudku nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené
(odporca1/), odmietaluznaťotcovstvotvrdiac,žesavrozhodnejdobesmatkouintímnenestýkal.Počas
konania nepreukázal svoju vôľu podrobiť sa testom na určenie otcovstva a z tohto dôvodu bola nútená
riešiť vec súdnou cestou, teda muž, ktorého otcovstvo má byť určené, (odporca 1/) svojím konaním

zapríčinil vznik sporu. Ona bola úspešná v celom rozsahu a jej návrh nebol akceptovaný len čo do výšky
výživného pre maloleté dieťa. Preto sa domnieva, že súd jej mal priznať nárok na náhradu trov konania
z titulu trov právneho zastúpenia v rozsahu za poskytnutú právnu službu vo vzťahu k návrhu na určenie
otcovstva. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
alebo zmenil tak, že jej prizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú vyčíslila sumou 293,37

eur.

3. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené (odporca 1/), sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Po podaní odvolania dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok /ďalej len „CSP“ /, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /

O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom konaní. Zároveň nadobudol
účinnosť zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), podľa ktorého súdy
prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone, medzi nimi i konania vo veciach určenia
rodičovstva !104 a nasl.). Ustanovenie § 395 ods. 1 CMP určuje, že ak § 396 neustanovuje inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vo výroku
VII.) v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385
ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia § 387

ods. 1 a 2 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP, ako vecne správny potvrdil.6. Vzhľadom na intertemporálne ustanovenie § 395 CSP je na daný prípad nutné aplikovať právnu
úpravu Civilného mimosporového poriadku, ktorý vo svojich ustanoveniach § 52 až 58 upravuje náhradu
trov konania.

7. Podľa § 52 a 53 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovujeinak.Vkonanívoveciachurčeniarodičovstvaavkonaniachvoveciachnotárskychúschov
môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí
úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

8. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh
(§ 57 CMP).

9. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v
mimosporovom procese, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

10. Z ustanovenia § 53 CMP vyplýva výnimka z uvedenej zásady, a v konaní vo veciach určenia
rodičovstva ponecháva na zváženie súdu, či vzhľadom na konkrétne okolnosti konania, okolnosti, ktoré
predchádzali konaniu, ako aj celkový postoj účastníkov možno mať spravodlivo za to, že je dôvodné
uložiť povinnosť procesne neúspešnému účastníkovi znášať trovy procesne úspešného účastníka.

11. Takáto právna úprava v zásade zodpovedá aj zásadám vyplývajúcim z ustanovenia § 150 ods. 1
O.s.p. (ktorú aplikoval súd prvej inštancie v danej veci), pretože dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
umožňovali súdu zohľadniť určité špecifické okolnosti daného konania a v dôsledku nich nepriznať aj
procesne úspešnému účastníkovi právo na náhradu trov konania, v zásade zodpovedajú sledovaniu
zásady spravodlivosti požadovania náhrady trov konania tak, ako ich má na mysli ustanovenie § 53

Civilného mimosporového poriadku.

12. V konkrétnej veci súd prvej inštancie videl dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach prípadu,
ktoré viedli k danému konaniu (objektívne dané a dôvodné pochybnosti muža o otcovstve vzhľadom na
správanie navrhovateľky), a v postoji muža, ktorého otcovstvo má byť určené (nebránil sa znaleckému

dokazovaniu aj mimo rámca súdneho konania). Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej
inštancie, ktorý v týchto okolnostiach videl dôvody hodné osobitného zreteľa a v zmysle novej právnej
úpravy tieto okolnosti odvolací súd považuje za okolnosti, v dôsledku ktorých nemožno spravodlivo
požadovať od muža, ktorého otcovstvo malo byť určené, nahradiť trovy konania navrhovateľke.

13. Odvolací súd z tohto pohľadu nepovažuje odvolacie námietky navrhovateľky za dôvodné, pretože
nezistil v úvahách súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o neexistencii práva na náhradu trov
konania na strane žiadneho z účastníkov konania, nedostatky alebo vady. Uvedený záver súdu považuje
odvolací súd za spravodlivý. S odôvodnením napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie sa v
celom rozsahu stotožňuje v zmysle § 387 CSP a preto naň odkazuje.

14. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách
prvostupňového konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods.
1 CMP ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V konaní nebola zistená
žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 53
CMP.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 :0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).