Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. júl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200152
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200152.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu FLAMEshoes, s.r.o., Bardejovská Nová Ves 3092, IČO:
47071290, práv. zastúpeného JUDr. Jozefom Jaroščákom ml., advokátom, Radničné námestie 33,
Bardejov proti žalovanému Okresnému úradu Bardejov, katastrálny odbor, Dlhý rad 16, Bardejov o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného číslo: OU-BJ-KO2-2016/V20/16-Fo zo dňa
16. februára 2016, na základe návrhu na preskúmanie doplňujúceho žalobného návrhu takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e.

Doplňujúcu žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia doručenou súdu dňa 01.03.2016 sa žalobca domáha
preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo: OU-BJ-KO2-2016/V20/16-Fo zo dňa 16. februára 2016,
ktorým bolo konanie o vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností prerušené do právoplatného
ukončenia konania sp. zn. OU-BJ-KO2-2015/UP-3/2015-Za o proteste prokurátora č. Pd 7/15/7701-8

zo dňa 24.2.2015, ktorý bol podaný proti opatreniu bývalej Správy katastra Bardejov vo veci výmazu
záložného práva zapísanom pod č. Z-332/2012 zo dňa 23.10.2008 medzi účastníkmi Enviromentálnym
Fondom a Mgr. W. M. zrealizovaného na účel zabezpečenia pohľadávky Enviromentálneho Fondu
voči dlžníkovi NIKONA s.r.o. Bardejov, medzi ktorými bola uzatvorená zmluva o poskytnutí podpory
formou úveru z Enviromentálneho fondu. Podľa jeho názoru podmienky na povolenie zápisu vecného
bremena k prístupovej ceste vo vlastníctve povinného splnené boli a nebol v konaní daný dôvod na

prerušenie konania podľa § 31a písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z. Zo zmluvy o zriadení vecného bremena
vyplýva, že povinný z tohto vecného bremena zriaďuje v prospech súčasného a aj akéhokoľvek iného
budúceho vlastníka vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosť parc.
Č. KN C XXXX zastavané plochy a nádvoria s výmerou X XXX m2 zapísanej na LV č. XXX pre
k.ú. Kružlov, ktorá je využívaná ako prístupová komunikácia v rozsahu prechodu a prejazdu výlučne
k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX vo vlastníctve žalobcu. Zmluva o zriadení vecného

bremena je samostatným právnym vzťahom nezávislým od prebiehajúceho konania o určenie existencie
a vymáhateľnosti záložného práva k nehnuteľnostiam. Nevykonaním zápisu vecného bremena správny
orgán napadnutým rozhodnutím odopiera žalobcovi legitímne očakávania z hľadiska čitateľnosti
správania sa správneho orgánu a znemožňuje mu výkon práv a nárokov. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť.

V zákonnej lehote žalobca doplnil a rozšíril toto podanie. Poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí
chýba právna analýza a závery správneho orgánu, z ktorých by vyplývala nepriechodnosť podanéhonávrhu na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností z dôvodu vecnej súvislosti zriadeného
vecného bremena s uplatňovaným záložným právom k nehnuteľnostiam povinného, resp. k ktorých
by vyplývala dôvodnosť prerušenia konania kvôli podanému protestu prokurátora v inom správnom

konaní, na základe ktorého došlo k prerušeniu tohto iného správneho konania do právoplatného
skončenia súdneho konania o určenie existencie a vymáhateľnosti záložného práva vedeného
Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 1C/293/2014. Žalovaný nesprávne posúdil právny a skutkový
stav veci, dospel k nesprávnemu právnemu záveru o prerušení konania, pretože súčasná platná právna
úprava katastrálneho konania nepozná dôvod prerušenia spočívajúci v podanom proteste prokurátora

proti predchádzajúcemu rozhodnutiu vydanému v konaní o výmaze záložného práva týkajúceho sa
nehnuteľnosti, právo ku ktorej je predmetom správneho konania. Takéto obmedzovanie zmluvnej
voľnosti nie je prípustné, keďže v spomenutom súdnom konaní nebol vydaný zákaz disponovať s
nehnuteľnosťou. Nebol podaný ani návrh na určenie neplatnosti zmluvy, na základe ktorej sa navrhuje
vklad vecného bremena. Teda vo veci nie sú dôvody na prerušenie konania. Takéto konanie žalovaného
považoval žalobca za nečinnosť, ktorá spočíva v tom, že odmieta vydať meritórne rozhodnutie v

predpísanej lehote. Podotkol, že vyriešenie otázky existencie a vymáhateľnosti záložného práva
vzniknutého na základe zmluvy o zriadení záložného práva na zabezpečenie úveru poskytnutého z
fondu, nie je nevyhnutné na vydanie rozhodnutia o povolení vkladu vecného bremena. Na tom nič
nemení ani vyznačená poznámka informujúca o prebiehajúcom súdnom konaní. Ďalej konštatoval, že
začatie súdneho konania na návrh tretej osoby, ktorá nie je zmluvnou stranou právneho úkonu, nie

je dôvodom na prerušenie konania o povolení vkladu, nejde totiž o predbežnú otázku. Prerušením
takto dochádza k procesnému obmedzeniu vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, čo však nie je účelom
vyznačenia poznámky, K tomu poukázal na stanovisko predsedníčky Úradu geodézie, kartografie a
katastra SR v obdobnej veci. Žalobca ďalej rozobral otázku vyznačovania plomby v liste vlastníctva,
ktoré má iné dôvody a následky ako poznámka a slúži na vyznačovanie obmedzenia dispozícií

s nehnuteľnosťou, pričom zdôraznil, že v čase uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena
a podaní návrhu na jeho vklad nebola vyznačená plomba. Záverom poznamenal, že prerušenie
konania zhoršuje jeho postavenie tak, že hrozí bezprostredná ujma spočívajúca v právnej nemožnosti
žalobcu zabezpečovať prístup k verejnej komunikácii, nakoľko jediná pístupovaá cesta prechádza cez
pozemok vo vlastníctve povinného. Odďaľovanie rozhodnutia o povolení vkladu dochádza k zvyšovaniu

hrozby vzniku reálnej ujmy z titulu chýbajúcej evidencie vecného bremena na liste vlastníctva a
tým nesplnenia podmienky na priznanie bankového úveru požadovaného žalobcom na financovanie
prevádzkových nákladov v priestoroch výrobnej haly. Konanie žalovaného ukracuje žalobcu na jeho
právach, znemožňuje mu vykonávať oráva a nároky, ktoré sú podmienené zápisom vecného bremena
do katastra nehnuteľností v zákonnej lehote, následkom čoho mu hrozí vznik škody. V tomto rozšírení

žaloby napokon navrhol popri pôvodnom petite, aby súd nariadil žalovanému povinnosť konať a
rozhodnúť o návrhu žalobcu na vklad vecného bremena v konaní č. V-20/2016 v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 24.3.2016 uviedol, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 16.2.2016 o

prerušení vkladového konania je procesným rozhodnutím týkajúcim sa vedenia konania, ktoré je podľa
§ 248 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. vylúčené zo súdneho preskúmavania. Popri tom popísal skutkový
stav, z ktorého vyplýva, že mu bol doručený návrh na vklad vecného bremena na základe zmluvy o
zriadení vecného bremena zo dňa 5.1.2016, ktorú uzavrel žalobca v pozícii oprávneného z vecného
bremena, pričom v čase rozhodovania o návrhu bola na predmetnej nehnuteľnosti vyznačená plomba

z dôvodu prebiehajúceho konania o proteste prokurátora proti opatreniu bývalej Správy katastra vo
veci výmazu záložného práva, ktoré bolo zriadené na základe zmluvy, v ktorej ako záložca vystupoval
povinný z vecného bremena Mgr. W. M., pričom išlo o zabezpečenie pohľadávky z úveru poskytnutého
Enviromentálnym fondom ako veriteľom dlžníkovi NIKONA s.r.o. Záložca navrhol výmaz záložného
práva a správa katastra ho vykonala dňa 20.4.2012. Z dôvodu porušenia zákona pri výmaze podal

prokurátor protest, keďže pre výmaz sa v podkladoch správneho orgánu nenachádzala spôsobilá listina.
Ďalej poukázal žalovaný na podaný návrh zo dňa 19.1.2015 na vyznačenie poznámky o prebiehajúcom
súdnom konaní o určenie existencie a vymáhateľnosti záložného práva týkajúce sa nehnuteľnosti
záložcu Mgr. W. M.. Zápis poznámky bol vykonaný dňa 19.1.2015. S poukazom na § 29 ods. 1
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní uviedol, že konanie o proteste prokurátora bolo prerušené

pre prebiehajúce súdne konanie o určenie existencie a vymáhateľnosti záložného práva. Následne
citoval § 41 ods. 2 katastrálneho zákona a konštatoval, že v súlade so zásadou priority zápisov práv
k nehnuteľnostiam konanie o vklade vecného bremena prerušil a bude v ňom pokračovať po skončeníkonania o proteste prokurátora, ktoré sa týka tej istej nehnuteľnosti. Nedodržaním poradia zápisov práv
k tej istej nehnuteľnosti by konal v rozpore so zákonom.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Napadnutým rozhodnutím správny orgán prerušil konanie podľa ustanovenia § 31a písm. a/ zák. č.

162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon) do právoplatného ukončenia konania o proteste prokurátora OU-BJ-KO2-2015/UP-3/2015-Za.

Podľa § 31a písm. a) katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak sa začalo konanie
o predbežnej otázke.

Inštitút prerušenia konania je nepochybne nástrojom procesného charakteru, ktorým sa upravuje
vedenie konania, preto ide o rozhodnutie, ktoré správny súd podľa § 99 písm. c) S.s.p. zastaví.

Ideodočasnéprocesnéopatrenie.Nejdetedaotrvalýanezvratnýzásahdoprávalebozáujmovžalobcu,
dočasný účinok takéhoto rozhodnutia nevyvoláva ani výrazný zásah do práv účastníka správneho
konania, nie je potrebné takéto rozhodnutie preskúmať z dôvodu ochrany práv žalobcu.

Na základe uvedenej právnej úpravy a vyššie uvedených skutočností súd konanie o preskúmanie

zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného zastavil.

Súd podotýka, že (samozrejme pri zachovaní práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 a čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky) ani správny orgán, ani súd sa nemá dostávať do vleku záujmov účastníka
správneho konania očakávajúceho automaticky výsledok vo svoj prospech. Sám katastrálny zákon

predpokladá množstvo právnych skutočností, ktoré ovplyvňujú priebeh, rýchlosť katastrálneho konania a
napokon aj jeho výsledok. Súd zastáva názor, že každý účastník právnych vzťahov je povinný upravovať
si vzťahy spôsobom, metódami a v takom časovom usporiadaní, ktoré zohľadňujú viaceré možné právne
situácie, ktoré pre neho síce môžu predstavovať právne prekážky, ale ktoré zákon predvída a reguluje
bez ohľadu na subjektívne očakávania účastníka.

V súvislosti s doplneným návrhom, ktorým sa žalobca domáhal ochrany proti nečinnosti žalovaného,
súd uvádza, že tento nie je dôvodný.

Podľa § 242 ods. 1 S.s.p., žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej

správy v začatom administratívnom konaní.

Podľa § 245 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať
rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

Podľa § 249 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu
zamietne.

Účelom týchto zákonných ustanovení je ochrana pred nečinnosťou orgánu verejnej správy, ak tento
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, čím je v konaní

nečinný, pričom takéto tvrdenie musí byť obsahom podaného návrhu.

Nečinnosťou je pasivita orgánu verejnej správy v prejednávanej veci, ktorá nie je zapríčinená žiadnou
zákonnou alebo faktickou prekážkou, no napriek tomu orgán verejnej moci nekoná. To sa môže
prejaviť aj opomenutím predpísaných úkonov, zbytočnými prieťahmi, absenciou akýchkoľvek úkonov,

tvrdením nedostatku právomoci orgánom verejnej moci alebo vybavením veci listom, zastavením
konania záznamom v spise a pod., aj keď bolo povinnosťou správneho orgánu vo veci rozhodnúť.Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že v predmetnom správnom konaní, v ktorom podľa
tvrdení žalobcu je žalovaný nečinný, bol žalovanému dňa 7.1.2016 doručený návrh na vklad zmluvy
o zriadení vecného bremena do katastra nehnuteľností, ktorá bola uzavretá dňa 5.1.2016, a v ktorej

žalobca vystupuje v pozícii oprávneného z vecného bremena. Tá bola prílohou návrhu.

Dňa 16.2.2016 žalovaný napadnutým rozhodnutím prerušil konanie do právoplatného ukončenia
konania o proteste prokurátora OU-BJ-KO2-2015/UP-3/2015-Za.

Dňa 19.2.2016 bolo žalovanému doručené podanie Okresnej prokuratúry Bardejov, ktorým žiada
kompletný spisový materiál vo veci z dôvodu, že žalobca podal na prokuratúre podnet z dôvodu
nečinnosti žalovaného v tejto veci.

Uvedený procesný stav v konaní podľa názoru súdu preukazuje, že žalovaný nie je nečinný. Žalovaný
vydal rozhodnutie podľa § 31a písm. a) katastrálneho zákona, ktorým bolo konanie prerušené.

Podľa § 22 ods. 5) tohto zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o
správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 29 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní proti rozhodnutiu o prerušení konania sa

nemožno odvolať.

Podľa odseku 4) správny orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka
konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota
uvedená v odseku 2, a podľa odseku 5 pokiaľ je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že domnelá nečinnosť žalovaného je zákonná. Rozhodnutie o
prerušení konania je právoplatné a vykonateľné, nebolo zákonným spôsobom zrušené.

S odkazom na vyššie uvedený názor súdu o nemožnosti preskúmavať zákonnosť tohto rozhodnutia

v správnom súdnictve, súd uzatvára, že návrh žalobcu v konaní proti nečinnosti žalovaného orgánu
verejnej správy nie je dôvodný, preto ho zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 170 písm. b) S.s.p., keďže jedným výrokom správny súd
konanie zastavil, v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p., keďže druhým výrokom doplňujúcu žalobu zamietol, a

teda žalobca nebol ani sčasti úspešný, a nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia

rozhodnutia, na Krajskom súde v Prešove.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej

pomoci.