Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/255/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415211755
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415211755.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkyne:

V. O., P.. C., G.. XX.XX.XXXX, bytom Q.. W.. W. XXX/X, K. Š., v konaní právne zastúpená JUDr.
Jánom Reptišom, advokátom, Námestie Matice slovenskej 4, Žiar nad Hronom, proti žalovanému: M.
C., G.. XX.XX.XXXX, K. Q.. W.. W. XXX/X, K. Š., v konaní právne zastúpený JUDr. Rudolfom Fajbíkom,
advokátom, Dobšinského 14, Banská Štiavnica, v konaní o uloženie povinnosti vrátiť dar, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.10.2015 žiadala žalobkyňa uložiť žalovanému povinnosť

vrátiť jej dar, ktorý obdržal žalovaný na základe darovacej zmluvy zo dňa 07.10.2011 zavkladovanej pod
č. Z. XXX/XXXX, ktorej predmetom bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam v k.ú. K. Š.
vedeným na LV č. XXXX ako C-KN parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 46 m2 a na LV č. XXXX
ako C-KN parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 82 m2 a dom súpisné číslo 397 na tejto parcele.

2. Žalobu zdôvodnila tým, že bola podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v rozsahu 1
a svoj podiel aj reálne užívala, lebo v predmetnom dome bývala. Išlo o rodičovský dom účastníkov, ktorý

nadobudli dedením. V roku 2011 mala problémy s exekútorom, pričom žalovaný jej ako zvyšný podielový
spoluvlastník navrhol, že by nerád prišiel o dom a teda by jej pomohol takým spôsobom, že by celý dom
s pozemkami bol písaný na neho. Ona by naďalej ostala bývať v dome, uhrádzala by len vodu a elektrinu
a bývať by mohla v dome do smrti. Ponúkol jej tiež za prevod čiastku 2 000,- Eur. Nemala záujem, aby
v rámci exekúcie bol podiel 1 zexekvovaný a tento by mala úplne cudzia osoba. Mala za to, že tento
prísľub žalovaný splní, no trvala na tom, aby sa vyhotovila aj zmluva, ktorá by potvrdzovala jej právo
bývať v dome. Na základe toho bola vyhotovená aj zmluva o zriadení vecného bremena. Po uzavretí

darovacej zmluvy sa riadila tým, že rešpektovala žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti, platila mu
platby za služby spojené s užívaním spodnej časti domu, ktorú obývala. So žalovaným vlastne nemala
žiadne nezhody až dovtedy, keď sa vrátila z návštevy svojich detí z Nemecka, kedy žalovaný za ňou
prišielapovedaljej,žedo23.10.2015savysťahujeaaknie,vyhádžejejveciavynesiejuvzuboch.Začal
jej vulgárne nadávať, vykrikoval, že choval jej deti a vyhadzoval ju z domu. Uviedla mu, že nemá kam ísť,
lebo sa dohodli na užívaní nehnuteľnosti a práve pod touto podmienkou svoj podiel na neho previedla.
Neustále ju osočoval ako ženu nízkych mravov, vykrikoval jej, že za ňou chodia hocijaké osoby a keď sa

mu snažila vysvetliť, že je to jej návšteva, nerešpektoval to a vyhodil aj týchto z domu. Celé jeho konanie
považuje za hrubo porušujúce dobré mravy v dôsledku čoho má právo domáhať sa vrátenia daru s
poukazom na § 630 Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa 13.10.2015 následne žiadala žalovaného
o vrátenie spoluvlastníckeho podielu.3. Žalovaný cestou svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe potvrdil, že nezhody so
žalobkyňou nemali až do októbra 2015 a tie vznikli vtedy, keď bez relevantného dôvodu ho žalobkyňa

požiadala o vrátenie daru. Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti zdedili spoločne s ďalšími súrodencami,
a to aj v stave nevyporiadaného podielového spoluvlastníctva s ďalšími cudzími osobami. Dohodol sa so
súrodencami, že ich postupne vyplatí a tak sa aj stalo. Najprv vyplatil brata, potom riešil deľbu s cudzím
spoluvlastníkom dohodou č. V XXX/XXXX za účasti obidvoch svojich sestier a tiež vyplatil sestru N. C.
a čiastočne aj žalobkyňu, kedy od nej dostal najskôr podiel iba na záhrade a od druhej sestry podiel

na všetkých nehnuteľnostiach, a to zmluvou č. V 1169/2008. Nakoniec aj žalobkyňu z domu vyplatil,
avšak po prevode jej podielu. Potvrdil, že prevod podielu žalobkyňou bol urobený skutočne v súvislosti
s tým, že proti nej bola vedená exekúcia. Najskôr jej poskytol peniaze na vyrovnanie dlhu a postupne
jej vyplatil v menších sumách celý podiel. Po formálnej stránke teda nadobudol podiely od súrodencov
darovacími zmluvami, ale v skutočnosti ich vyplatil. Žalobkyňa v dome dlhodobo bývala aj s deťmi a
býva tam dodnes, no platila dlhé roky iba za elektrinu a vodu, všetko ostatné platil on. Takto jej pomáhal

aj po tom, ako sa rozviedla a kým sa deti nepostavili na vlastné nohy. Nakoľko sú deti už dospelé a
samostatné, požiadal v auguste roku 2015 žalobkyňu, aby aj ona riešila svoje bývanie a aby jej pri tom
pomohli dospelé deti. Z domu ju nevyháňal, ale žiadal, aby v prípade, že bude ďalej bývať v dome, platila
za bývanie celkovo 100,- Eur mesačne. Nakoniec sa dohodli, že bude naďalej platiť žalobkyňa elektrinu
za celý dom, lebo je evidovaná na jej meno a jemu bude platiť 80,- Eur mesačne v hotovosti. On totiž

platí všetky ostatné platby a zabezpečuje údržbu domu. Potom odišla žalobkyňa za deťmi do Nemecka,
kde tieto žijú a keď sa odtiaľ vrátila, žiadal od nej dohodnutých 80,- Eur. Až vtedy žalobkyňa predložila
zmluvu o vecnom bremene, o ktorej nikdy predtým nepadlo ani slovo. Vzhľadom na tieto skutočnosti, že
jej teda vyplatil podiel, dlhodobo jej pomáhal a podporoval, ho prístup žalobkyne prekvapil a nahneval a
vtedy sa jediný raz pohádali. Potom mu prišiel list zo dňa 13.10.2015, ktorým požiadala o vrátenie daru

a vlastne žalobkyňa hneď dňa 22.10.2015 podala žalobu. Popieral, že by sa správal voči žalobkyni v
hrubom rozpore s dobrými mravmi.

4. Súd vo veci oboznámil listinné dôkazy, ktoré predložili sporové strany, a to: darovaciu zmluvu, ktorou
nadobudol žalovaný svoj podiel od žalobkyne, výpisy z listov vlastníctva, kde sú sporné nehnuteľnosti

vedené, list zo dňa 13.10.2015, ktorým žalobkyňa žiadala žalovaného o vrátenie daru, návrh zmluvy o
zriadení vecného bremena a ďalej súd oboznámil listinné dôkazy preukazujúce spôsob nadobudnutia
žalovaných nehnuteľností žalovaným, konkrétne osvedčenie o dedičstve po otcovi účastníkov konania,
darovaciu zmluvu z roku 2006, dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s
geometrickým plánom, darovaciu zmluvu z roku 2008 a rozhodnutie o povolení vkladu vecného bremena

zo dňa 10.10.2014. Súd tiež oboznámil potvrdenie o platbách, ktoré žalobkyňa prijala od žalovaného
v súvislosti s prevodom jej podielu na žalovaného, listy, ktoré jej žalovaný zasielal v októbri roku 2015
a úradný záznam Mestskej polície K. Š. z 27.04.2016 a fotodokumentáciu na č.l. 40 až 43 spisu. Súd
tiež vypočul žalobkyňu a žalovaného ako aj všetkých účastníkmi navrhnutých svedkov okrem svedkyne
N. Š., ktorej výsluch považoval za nadbytočný z dôvodu, že boli vo veci vypočutí svedkovia Ľ. C. a L.

Š. a menovaná svedkyňa sa mala vyjadriť k rovnakým skutočnostiam, ku ktorým už vypovedali aj títo
dvaja svedkovia.

5. Na základe týchto vykonaných dôkazov mal súd za preukázané a bolo to v konaní tiež nesporné,
že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania (konkrétne spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k nim)

sú rodičovskými nehnuteľnosťami sporových strán a následne po smrti otca účastníkov, ako to vyplýva
z osvedčenia o dedičstve, tieto nehnuteľnosti zdedili žalobkyňa spolu so žalovaným po 1 a spolu s
nimi ďalší dvaja ich súrodenci. V konaní nebolo sporným, že následne vysporiadal žalovaný podiely
svojich ostatných dvoch súrodencov jednotlivými darovacími zmluvami, resp. aj dohodou o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s treťou osobou. Na základe týchto právnych úkonov sa stal

žalovaný spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností o veľkosti 3.

6. Tiež nebolo v koní sporným, že v súvislosti s exekúciou, ktorá bola vedená voči žalobkyni (čo
potvrdili obidve sporové strany) bola uzavretá žalobkyňou ako darkyňou a žalovaným ako obdarovaným
darovacia zmluva datovaná dňom 07.10.2011 (zavkladovaná katastrom pod č. V XXX/XXXX), ktorou

žalobkyňasvojspoluvlastníckypodieloveľkosti1kpredmetnýmnehnuteľnostiamdarovalažalovanému.
Nebolo tiež sporným, že nehnuteľnosti tak žalobkyňa, ako aj žalovaný dlhodobo (ako vyplynulo z
výpovede dcéry žalobkyne M. O. - minimálne dvadsať rokov) užívali takým spôsobom, že žalovaný
obýval vrchné poschodie a žalobkyňa prízemie a tak je tomu aj doteraz.7. Z výpovede žalobkyne rovnako ako aj z výpovede žalovaného a predloženého listinného dôkazu na
č.l. 37 spisu (potvrdenie o prijatých platbách) je preukázané, že svoj spoluvlastnícky podiel žalobkyňa

previedla na žalovaného za odplatu, ktorú jej následne žalovaný postupne vyplácal v jednotlivých
splátkach. Prevzatie týchto peňažných prostriedkov žalovaná potvrdzovala na tomto doklade. Vyslovene
sa na ňom uvádza, že ide o vyplatenie domu. Ako sa vyjadrila sama žalobkyňa, vyplatil jej žalovaný
postupne 2.000,- Eur. To, že došlo k vyplateniu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, potvrdila vo svojej
výpovedi i N. Š., ktorá je družkou žalovaného a ktorej to žalovaný hovoril.

8. Darovacia zmluva je upravená v § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že darovacou
zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa ods. 2 platí, že darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a pri
hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

9. V danom prípade síce bola splnená formálna stránka vyžadovaná ustanovením § 628 ods. 2
Občianskeho zákonníka, a to, že medzi sporovými stranami bola v roku 2011 uzavretá darovacia
zmluva v písomnej forme, ktorou žalobkyňa previedla svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na
žalovaného, no z hľadiska § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nejednalo o bezodplatný prevod
spoluvlastníckeho podielu.

10. Darovacia zmluva je zmluvou bezodplatnou, pri ktorej sa za poskytnutie majetkovej výhody
obdarovanému darcovi nedostáva žiadneho majetkového ekvivalentu. Je preto z majetkového hľadiska
pre darcu zmluvou jednostranne nevýhodnou, nakoľko majetková výhoda poskytnutá obdarovanému
so sebou nesie stratu v majetkových pomeroch darcu. Pojmovými znakmi darovacej zmluvy súd teda

bezodplatnosť a dobrovoľnosť. O bezodplatnosti potom možno hovoriť len vtedy, ak obdarovaný nemá
právnu povinnosť poskytnúť za dar protihodnotu.

11. V súvislostiach prejednávanej veci súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
pokiaľ účastníci síce uzavreli darovaciu zmluvu, avšak v priamej súvislosti s tým sa evidentne dohodli (a

túto dohodu aj splnili) na tom, že žalovaný vyplatí žalobkyni jej spoluvlastnícky podiel tým, že vyrovná
exekúciu, resp. jej na to poskytne peniaze a následne jej zvyšok spoluvlastníckeho podielu bude splácať
vsplátkach,nebolavtomtosmeresplnenápodmienkabezodplatnostidarovacejzmluvy.Žalovanátotižto
dostala za svoj spoluvlastnícky podiel odplatu a z tohto hľadiska sa potom jednalo v skutočnosti o kúpnu
zmluvu a nie o zmluvu darovaciu.

12. Z uvedeného dôvodu súd potom s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka vyhodnotil
darovaciu zmluvu, ktorou žalobkyňa darovala žalovanému svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným
nehnuteľnostiamakoabsolútneneplatnúprerozpors§628ods.1Občianskehozákonníka.Ustanovenie
§ 39 Občianskeho zákonníka hovorí, že je neplatný právny úkon, ktorý svojim účelom alebo obsahom

odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Rozpor darovacej zmluvy so
zákonom v tomto smere spočíva v tom, že nešlo o bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu
žalobkyňou žalovanému, ale o prevod odplatný. Vôli sporových strán tu nezodpovedalo bezodplatné
prevedenie spoluvlastníckeho podielu zo žalobkyne na žalovaného, ale odplatné, keďže evidentne
nebolo vôľou žalobkyne ani žalovaného to, aby žalobkyňa scudzila svoj podiel žalovanému bez

peňažného protiplnenia, teda bezodplatne. Vôli účastníkov zodpovedalo uzavretie kúpnej zmluvy a nie
zmluvy darovacej. Jednoducho povedané, úmysel žalobkyne a žalobcu previesť spoluvlastnícky podiel
bezodplatne preukázaný nebol.

13. I keď § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka hovorí o tom, že ak právnym úkonom má byť zastretý

iný právny úkon, platí tento iný úkon ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho
náležitosti, nemožno považovať za platnú ani v skutočnosti uzavretú kúpnu zmluvu. Predmetom prevodu
bol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam a v takom prípade musí byť s poukazom na § 46 ods. 1
Občianskeho zákonníka zachovaná písomná forma. Išlo o zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu
k nehnuteľnosti a podľa tohto ustanovenia platí, že písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch

nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. V tomto smere
súd tiež poukazuje na obdobné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.09.2010
sp. zn. 6Cdo/179/2010.14. Pokiaľ predmetná darovacia zmluva zo dňa 07.10.2011 je absolútne neplatnou, nebolo možné
aplikovať ust. § 630 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o tom, že sa darca môže domáhať vrátenia
daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré

mravy.Citovanéustanoveniejetotižpoužiteľnévprípade,aksadarcastalnazákladeplatnéhoprávneho
úkonu vlastníkom daru, čo v tomto prípade splnené nebolo. Podľa názoru súdu je aktuálne žalobkyňa
vzhľadom na absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy stále podielovou spoluvlastníčkou predmetných
nehnuteľností o veľkosti 1 a už len z tohto dôvodu bolo potrebné ňou podanú žalobu o vrátenie daru
zamietnuť, lebo žalovaný jej nemôže vrátiť niečo, čo mu nepatrí.

15. Odhliadnuc od uvedeného je treba uviesť, že okamihom konania obdarovaného, ktorý svojím
chovaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny hrubo porušil dobré mravy, vzniká darcovi právo
domáhať sa vrátenia daru, t.j. požadovať po obdarovanom vrátenie toho, čo bolo predmetom
darovania. Ak využije darca toto právo, zaniká darovací vzťah okamihom, kedy jeho prejav vôle
došiel obdarovanému. Povinnosť obdarovaného vrátiť predmet darovacej zmluvy nie je závislá na

tom, či darca uplatnil na súde právo na vrátenie daru. K zániku darovacieho vzťahu dochádza na
základe dvoch právnych skutočností: 1/ hrubého porušenia dobrých mravov chovaním sa voči darcovi
alebo členom jeho rodiny, 2/ jednostranného právneho úkonu darcu adresovanému obdarovanému.
Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné chovanie obdarovaného
alebo len nevďak, ale také chovanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu je

možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pôjde buď o porušenie značnej intenzity,
alebo o porušovanie sústavné, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej
pomoci a podobne. Musí ísť o také chovanie obdarovaného voči rodine darcu, ktoré možno objektívne
s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam, za ktorých k nemu došlo, posúdiť ako hrubé porušenie
mravných a etických noriem spoločnosti. Rozhodujúce je hľadisko objektívne, nielen subjektívne pocity

darcu. K platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je
nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie
dobrých mravov voči nemu alebo členom jeho rodiny.

16. Z obsahu samotnej žaloby vyplýva, že až do leta, resp. jesene roku 2015, kedy sa vrátila z Nemecka,

neboli medzi sporovými stranami v podstate žiadne zásadné nezhody. To isté vyplynulo aj z výpovede
svedkyneC.W.,ktorásavyjadrila,žeažpooslavenarodenínžalovaného,ktorábolaniekedyvlete,resp.
začiatkom jesene roku 2015 boli vzťahy medzi sporovými stranami v podstate štandardné. Rovnako sa
tiež vyjadrila aj svedkyňa N. Š., družka žalovaného v tom smere, že samotná žalobkyňa jej dovtedy
pomáhala i s určitými prácami okolo domu. Síce svedkovia M. O., Ľ. C., L. Š. a O. M. sa vyjadrili

takým spôsobom, že i predtým zo strany žalovaného dochádzalo k ich vyhadzovaniu z domu, no z ich
výpovedí nemožno vyvodiť, že by toto samotná žalobkyňa považovala za (hrubé) porušovanie dobrých
mravov, resp. že by takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé závažným spôsobom narušiť vzťahy
sporových strán. Vzťahy medzi sporovými stranami nemohli byť rozvrátené a správanie sa žalovaného
voči žalobkyni nesúladné s dobrými mravmi, keď tento ešte v roku 2012, ako to vyplynulo z výpovede

svedkyne M. O., prebýval u nej v Nemecku celého jeden a pol mesiaca.

17. Súd sa stotožňuje s tým, že v súlade s realitou a vierohodne celý stav opísala jedine svedkyňa C.
W.Á., ktorá je kamarátkou žalobkyne a ktorá vlastne vysvetlila, prečo došlo k podstatnému narušeniu
vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným - žalobkyňa oslovila žalovaného na jeseň roku 2015 v súvislosti s

tým, že by chcela mať zabezpečený určitý právny titul, aby mohla časť domu, ku ktorému previedla svoj
spoluvlastnícky podiel na žalovaného, aj užívať. Preto žalobkyňa oslovila žalovaného s tým, aby bola
uzavretá zmluva o zriadení vecného bremena, čo zrejme nesprávne pochopil žalovaný v tom smere, že
o takomto právnom úkone v čase darovania (v skutočnosti predaja) spoluvlastníckeho podielu nebolo
ani reči. Je síce pravdou, že žalovaný v súvislosti s tým, ako ho žalobkyňa oslovila so zmluvou o zriadení

vecného bremena, nesprával sa voči nej pri konflikte, ktorý z toho vznikol v súlade s dobrými mravmi.
Podľa názoru súdu jeho konanie ale nemožno označiť za hrubý rozpor s dobrými mravmi v tej súvislosti,
že skutočne dlhodobo obe sporové strany rodinný dom užívali a došlo medzi nimi k určitému nesúladu
v predstavách o tom, ako budú ďalej spolunažívať a užívať rodičovský dom, keďže predtým došlo k
dohode o tom, že bude žalobkyňa platiť žalovanému za užívanie domu, resp. prízemia, ktoré dovtedy

užívala odplatu 80,- Eur mesačne a na toto potom reagovala žalobkyňa v podstate odmietavo tým, že
žiadala uzavrieť zmluvu o vecnom bremene.18.Súdtedanemalpreukázanévýpoveďamisvedkov,žebysažalovanýsprávalvočižalobkynivhrubom
rozpore s dobrými mravmi, alebo že by sústavne voči nej porušoval dobré mravy, či už fyzickým násilím,
či hrubými urážkami. Konkrétne svedkyňa M. O., ktorá je dcérou žalobkyne, sa vyjadrila, že ju žalovaný

vyhadzoval z domu aj pred troma až štyrmi mesiacmi, kedy prišla k matke na návštevu z Nemecka, čo
potvrdil aj jej priateľ svedok Ľ. C., ktorý bol v tom čase s ňou v dome prítomný, na druhej strane však
ani svedok L. Š. ani svedok O. M. vyslovene nevedeli uviesť, akým spôsobom sa voči žalobkyni správal
žalovaný takým spôsobom, že by hrubo porušoval dobré mravy, ich výpovede boli príliš všeobecné na to,
aby z nich bolo možné usúdiť, kedy a akým spôsobom sa mal žalovaný správať voči žalobkyni takýmto

spôsobom. Konkrétne L. Š. nepotvrdil žiadne vulgarizmy, ktoré by mali odznieť zo strany žalovaného na
adresu žalobkyne, tento sa vyjadril, že počul len nadávky a žalovaný ich z domu vyhadzoval, nevedel
však uviesť, aké to boli nadávky a kedy ich mal vyhadzovať, pričom tiež z jeho výpovede vyplynulo, že sa
to malo odohrať pravdepodobne v čase, kedy v podstate boli ešte deti Svedok O. M. sa síce vyjadril, že
odzneliajvulgarizmyzostranyžalovanéhonaadresužalobkyne,nojehovýpoveďbolaveľmivšeobecná.
Vtejtosúvislostisúdmalsícezapreukázanézvýpovedítýchtosvedkov,žeurčitýmspôsobomsa správal

neštandardne žalovaný voči žalobkyni, resp. ich deťom, čoho dôkazom je aj zásah mestskej polície zo
dňa 27.04.2016, ktorú privolal syn žalobkyne Z. M., no z tohto záznamu spísaného o zákroku mestskej
polície nie je zrejmé žiadne hrubé porušovanie dobrých mravov. Uvádza sa v ňom totiž len, že hliadka
mestskej polície prišla na miesto a že sa v rodinnom dome v tom čase nachádzal oznamovateľ Z. M. a
dcéra žalobkyne M. O. so svojím priateľom Ľ. C.. V kontexte celého prípadu potom súd určité vulgárne

slová, ktoré mali zaznieť na adresu žalobkyne zo strany žalovaného nemôže hodnotiť až tak, že by sa
malo jednať o správanie sa intenzity hrubého rozporu s dobrými mravmi. Žalobkyňa v skutočnosti svoj
spoluvlastnícky podiel žalobcovi nedala, ale mu ho predala, v dome bývala so súhlasom žalovaného,
pričom na nákladoch spojených s užívaním svojej časti domu sa v dostatočnej miere nepodieľala, keďže
bývanie nezahŕňa len samotnú platbu elektriny a vody, ale je nutná i údržba nehnuteľnosti a potom je

pochopiteľné ako to podal i právny zástupca žalovaného, že tento v nadväznosti na predloženie návrhu
na zriadenie vecného bremena v podstate „stratil nervy“ a nepochopiac zrejme celý obsah vecného
bremena sa začal správať voči žalobkyni v rozpore s dobrými mravmi no nie intenzity dosahujúcej hrubý
rozpor s dobrými mravmi. Vzhľadom na okolnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou takéto
konanie žalovaného nedosahovalo intenzitu hrubého rozporu s dobrými mravmi. Preto aj z tohto dôvodu

bolo potrebné žalobu zamietnuť.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko bol
žalovaný v konaní plne úspešný, súd mu voči žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania, ktoré budú
určené samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.