Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. september 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/200/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715212542
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana ŠtubniakováKochanová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715212542.2

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Karadžičova
8, 821 08 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, P. O. BOX 205, Bratislava, proti
žalovanému: S. H., J.. XX.X.XXXX, Č.. XXX, X., o zaplatenie 271,91 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd o d m i e t a odpor žalovaného zo dňa 27.04.2016, doručený Okresnému súdu Zvolen dňa
28.04.2016, ktorý podal proti Platobnému rozkazu Okresného súdu Zvolen č.k. 9C/200/2015-32 zo dňa

19.04.2016, ako odpor bez vecného odôvodnenia.

II. Súd sťažnosť voči výroku o trovách konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Platobným rozkazom č.k. 9C/200/2015-32 zo dňa 19.4.2016, bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi
sumu 271,91 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 32,49 € od 26. 09. 2012 do

zaplatenia, 41,42 € od 26. 10. 2012 do zaplatenia, 198,- € od 30. 10. 2012 do zaplatenia a trovy konania
v sume 16,50 € súdny poplatok na účet žalobcu a trovy právneho zastúpenia v sume 75,91 € na účet
právneho zástupcu žalobcu.

Platobný rozkaz bol doručený žalovanému dňa 27.04.2016.

Podaním zo dňa 27.04.2016, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 28.04.2016, doručil žalovaný
podanie označené ako ,,Odpor proti platobnému rozkazu“, v ktorom žalovaný uviedol, že nemá
vedomosť o tom, že má zaplatiť takú veľkú sumu, nakoľko stratil kartu aj s mobilom, bral si študentskú
kartu bez mobilu a nevedel, že budú také následky, preto požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku,
lebo je nezamestnaný a nevlastní žiaden majetok.

Podľa § 267 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), odpor
proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného
odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju
obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.

Podľa § 267 ods. 2 písm. c) C.s.p., súd uznesením odmietne odpor, bez vecného odôvodnenia; o tomto
následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.

Podľa § 268 písm b) C.s.p., platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti
uznesenia o odmietnutí odporu podľa § 267 ods. 2 písm. c).

Na základe citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je zrejmé, že odpor proti platobnému
rozkazu musí byť vecne odôvodnený, pričom platí, že odôvodnenie odporu sa musí týkať veci samej.Na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia
(vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Nie je
pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie

rozhodnutie.

V odpore podanom žalovaným však absentuje odôvodnenie vo veci samej. Žalovaný odôvodnil podanie
odporu len nekonkrétne a všeobecne. Neuviedol žiadne konkrétne tvrdenie vecné alebo právne, ktoré
by spochybňovalo opodstatnenosť priznanej pohľadávky napriek tomu, že v platobnom rozkaze bol

poučený o následkoch podania odporu bez odôvodnenia. Žalovaný v odpore neuviedol žiadne vecné
odôvodnenie, z akých dôvodov neuznáva nárok žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že nie je splnená
zákonná podmienka odôvodnenia odporu vo veci samej. Účelom ustanovenia § 267 ods. 2 písm. c)
C.s.p. je zamedziť odďaľovaniu vybavenia vecí bezdôvodným podávaním odporu. Žalovaný, hoci mu bol
doručený návrh na začatie konania, v ktorom sú skutkové tvrdenia a právne zdôvodnenie navrhovaného
rozhodnutia, nespochybnil v odpore žiadnym konkrétnym spôsobom, a to vecne ani právne, základ ani

výšku pohľadávky žalobcu, neuviedol nijaký konkrétny dôvod, ktorý by spochybňoval opodstatnenosť
pohľadávky žalobcu, preto jeho vyjadrenie v odpore nemožno považovať za odôvodnenie odporu vo
veci samej.

Na základe uvedeného súd odmietol odpor žalovaného doručený dňa 07.03.2016 proti platobnému

rozkazu tunajšieho súdu č.k. 9C/300/2015-17 zo dňa 26.02.2016, ako podaný bez odôvodnenia vo
veci samej, nakoľko žalovaný v ňom neuviedol žiadne vecné alebo právne skutočnosti spochybňujúce
povinnosť uloženú v uvedenom platobnom rozkaze. Poukázanie na svoje súčasné majetkové pomery,
resp. súčasnú neschopnosť zaplatenia v platobnom rozkaze uloženej sumy jednorazovo (ako to urobil
žalovaný v prejednávanej veci) nie sú takými skutočnosťami. Žalovaný nenamietal existenciu žalobcom

uplatnenej pohľadávky, ani ju inak nespochybnil. Na základe uvedeného podľa názoru súdu, žalovaný
podal odpor doručený dňa 28.04.2016 bez odôvodnenia vo veci samej, preto súd rozhodol tak, že odpor
žalovaného odmietol ako podaný bez odôvodnenia vo veci samej.

Súčasne vzhľadom na zmenu právne úpravy, resp. účinnosť zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok, ktorého ustanoveniami sa toto konanie riadi, súd vyjadrenie žalovaného, že žiada o
oslobodenie od súdneho poplatku vzhľadom na jeho súčasnú finančnú situáciu, uvedené v doručenom
odpore posúdil ako včas podanú sťažnosť proti výroku o trovách konania, nakoľko predmetný platobný
rozkaz vydal vyšší súdny úradník.

Podľa § 239 ods. 1 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

Podľa § 239 ods. 2 C.s.p., sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

Podľa § 240 C.s.p., sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Podľa § 242 C.s.p., sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

Podľa § 243 C.s.p., v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

Podľa § 244 C.s.p., rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie sťažnosti.

Podľa § 245 C.s.p., v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Podľa § 246 C.s.p., ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Podľa § 248 C.s.p., o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

Podľa § 250 ods. 1 C.s.p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.Podľa § 250 ods. 2 C.s.p., ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v
prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní (§ 255 C.s.p.). Aplikácia § 257 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené

všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach
danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

Priposudzovaníokolnostíhodnýchosobitnéhozreteľatrebaprihliadaťnaosobné,majetkové,zárobkové

a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu
práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym
okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie
nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom.

Ustanovenie § 257 C.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v
prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady

rozhodovania o trovách konania.

Pri rozhodovaní o trovách konania sa teda uplatňuje zásada zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.).
Ďalšou všeobecne platnou zásadou je, že účastník konania má právo iba na náhradu tých trov konania,
ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Nemožno preto priznať náhradu trov

konania, hoci aj plne úspešnému účastníkovi konania v prípade, ak má náhrada trov pozostávať z trov,
ktoréneboliúčelnevynaložené.Účelnosťvynaloženýchtrovbudevždyzávisieťodkonkrétnychokolností
danej veci.

Žalovanývpodanejsťažnostiuvádza,žežiadaoodpustenietrovkonaniavzhľadomnafinančnúsituáciu.

Uvedené skutočnosti nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval a súdu nepreukázal. Vzhľadom k tomu,
že súd odpor ako podaný bez odôvodnenia vo veci samej odmietol a teda žalobca je v konaní v celom
rozsahu úspešný, ako úspešnému účastníkovi konania mu vzniklo právo aj na náhradu trov konania
podľa § 255 ods. 1 C.s.p, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a
trov právneho zastúpenia vo výške 75,91 Eur. Súd v danom prípade nezistil také okolnosti, ktoré by v

tejto veci mohli byť považované za dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce postup podľa § 257
C.s.p. Pri aplikácii § 257 C.s.p. musí ísť o celkom výnimočný prípad, čo však v danej veci nebolo splnené.
Trovy konania spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 16,50 Eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 75,91 Eur (za 2 úkony právnej pomoci á 23,24 Eur: prevzatie a príprava zastúpenia,
návrh na vydania platobného rozkazu + režijný paušál 8,39 Eur + 20% DPH), súd tieto nepovažoval

za neúčelne vynaložené, pričom iné trovy konania si žalobca neuplatnil. Vzhľadom na vyššie uvedené
súd sťažnosť žalovaného proti trovám konania posúdil ako nedôvodnú a preto ju v zmysle § 250 ods.
2 C.s.p. zamietol.

Žalovaný v podanom odpore zároveň požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku za odpor, ktorú

odôvodnil tým, že je nezamestnaný a nevlastní žiadny majetok. Nakoľko súd odpor ako vecne
neodôvodnený odmietol, nepovažoval za potrebné rozhodnúť o oslobodení od súdneho poplatku za
podanie odporu proti platobnému rozkazu.

Poučenie:

Proti výroku I. uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,

proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutievydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. (§ 357 písm. b) C.s.p.)

Proti výroku II. uznesenia odvolanie nie je prípustné.