Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Darina Puklušová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/90/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613231488
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613231488.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: Lawyer
Partners, a. s., IČO: 35944471, Prievozská 37, 821 09 Bratislava, právne zastúpený: Chabadová, s. r.
o., Advokátska kancelária, Pri Starej prachárni 13, 831 04 Bratislava, proti žalovanej: R. Q., L. XX, XXX
XX T. L., právne zastúpená JUDr. Ivanom Čurillom, advokátom so sídlom Fabiniho 11, 052 01 Spišská
Nová Ves, o vymoženie sumy 6,31 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovanájepovinnázaplatiťžalobcovisumu0,99eur(30,-Sk)do3dní odprávoplatnostitohtorozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Súd trovy konania účastníkom nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 20. 7. 2006 domáhal od žalovanej zaplatenia
sumy 6,31 eur (190,- Sk) a náhrady vzniknutých trov konania.
V odôvodnení žaloby uviedol, že na základe verejnej obchodnej súťaže na postúpenie pohľadávok
Slovenského rozhlasu, Mýtna 1 v Bratislave (ďalej len „Sro“) bola na žalobcu postúpená predmetná
pohľadávka, ktorú má teraz žalobca voči žalovanému. S postúpením tejto pohľadávky zo Sro na žalobcu
bola žalovaná oboznámená zo strany Sro oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20. 10. 2005 a
zároveň bola vyzvaná na úhradu nedoplatkov z koncesionárskych poplatkov vo výške žalovanej sumy.
Vyššie uvedená pohľadávka žalobcu voči žalovanej vzniká z titulu nezaplatených koncesionárskych
poplatkovzaobdobievyšpecifikovanévovýpisenedoplatkovžalovanejvcelkovejvýške190,-Sk,pričom
žalobca si uplatňuje len nepremlčanú časť dlhu, nedoplatok za mesiace júl až november 2003, za jún
2003 nedoplatok vo výške 30,- Sk sa ako premlčaného nároku v tomto konaní nedožaduje.
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná si svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zákona č. 212/1995 o
koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoKP) nesplnila ani dodatočne, a
preto trvá na podanej žalobe s odkazom na ustanovenie § 3 ods.3, § 4a ods. 1 a ods. 2 ZoKP.
Vzhľadom na to, že žalovaná je v omeškaní s platením koncesionárskych poplatkov po dobu dlhšiu
ako jeden mesiac odo dňa ich splatnosti, vyzval ju Sro na ich zaplatenie. Žalovaná však túto výzvu
ignorovala, naďalej odmieta komunikovať a nie je ochotná poskytnúť potrebnú súčinnosť na urovnanie
záväzkových vzťahov. Rovnako tiež neoznámila žalobcovi skutočnosti, ktoré by mali za následok
zánik povinností platiť koncesionársky poplatok (t. j. zničenie, alebo neopraviteľnosť prijímača, resp.
jeho predaj, darovanie, prípadne zverenie na dlhodobé používanie inej fyzickej osobe). Zároveň sa s
poukazom na § 8 ods. 1, 3 dostala žalovaná do omeškania. S poukazom na vyššie popísaný skutkový
a právny stav sa žalobca domáha od žalovanej zaplatenia dlžnej sumy predmetnou žalobou na vydanieplatobného rozkazu. Zároveň žiada náhradu vzniknutých trov konania, a to súdneho poplatku vo výške
500,- Sk a trov právneho zastúpenia vo výške 1.964,- Sk, teda spolu trovy konania vo výške 2.464,- Sk.
Spolu s návrhom žalobca predložil dôkazné listiny, a to výpis nedoplatkov žalovanej za obdobie jún až
november 2003, kde je celkový dlh vypočítaný na sumu 220,- Sk, z toho nepremlčaný dlh vo výške
190,- Sk, protokol o odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom postúpených pohľadávok k
realizačnej zmluve č. 1 zo dňa 20. 9. 2005, výzvu na úhradu nedoplatkov z koncesionárskych poplatkov
podľa zákona č. 212/1995 Z. z. a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20. 10. 2005 adresovanú
žalovanej.
Súd vydal dňa 20. 2. 2014 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odpor. V
jeho odôvodnení uviedla, že tvrdenia uvádzané v žalobe považuje za účelové a zavádzajúce, nakoľko
žalovaná nemá voči žalobcovi žiaden dlh, k čomu navrhla ju na pojednávaní vypočuť a vykonať vo veci
dokazovanie. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa právna zástupkyňa žalobcu nezúčastnila. V písomnom
vyjadrení k odporu uviedla, že na návrhu žalobca trvá v celom rozsahu, nakoľko žalovaná má naďalej
nedoplatok za mesiace jún až november 2003, pričom v nasledujúci mesiac, teda v decembri 2003
už došlo k odhláseniu platenia koncesionárskych poplatkov na adrese X. R. XX L. T. L. z dôvodu
viacnásobného odberu. Ďalej uviedla, že ak žalovaná preukáže, že koncesionárske poplatky platila na
inej adrese v čase vzniknutého dlhu, alebo v tom čase bývala v spoločnej domácnosti s osobami, ktoré
koncesionárske poplatky uhrádzali, žalobca vezme svoj návrh späť.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával za neprítomnosti žalobcu.
Žalovaná bola na pojednávaní dňa 25. 6. 2014 osobne prítomná a v konaní bola zastúpená právnym
zástupcom advokátom JUDr. Ivanom Čurillom. Tento navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť s
poukazom na dôkazy o zaplatení dlžných súm. Žalovaná predložila súdu originály inkasných lístkov
SIPO za obdobie august až november 2003, ktorými preukázala, že za uvedené mesiace v rámci
celkového hradenia inkasa (teda aj za elektriku, plyn, nájomné a televíziu) na adrese T. L., L. XX,
zaplatila koncesionárske poplatky za užívanie rozhlasu za uvedené dlžné obdobie. Nedisponovala však
dôkazom, ktorým by preukázala, že zaplatila koncesionársky poplatok za mesiac júl 2003 vo výške 30,-
Sk, alebo samostatnou poštovou poukážkou, alebo iným finančným prevodom, či už na adrese X. R.
XX, T. L., alebo na inej adrese.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch (platného a účinného od 1.
11. 1995 do 1. 4. 2008) platiteľ poplatku je povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku
vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15. dňa v mesiaci.
Podľa § 4a ods. 1, 2 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch (platného a účinného od
1. 11. 1995 do 1. 4. 2008) mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú
osobu je 40 Sk a televíznych prijímačov je 100 Sk.
Mesačná výška poplatkov za používanie rozhlasových prijímačov právnických osôb a samostatne
zárobkovo činných osôb je 40 Sk, za používanie televíznych prijímačov 100 Sk, a to za každý prijímač.
Podľa § 8 ods. 1, 3 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch (platného a účinného od
1. 11. 1995 do 1. 4. 2008) ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 3 a 8 alebo povinnosť
podľa § 7 ods. 2 a 3, je v omeškaní so zaplatením poplatku.
Ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas
po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde.
Z dôkazných listín predložených žalovanou, ako je vyššie popísané, súd vzal za preukázané, že táto
neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, žeby si splnila svoju povinnosť v celom rozsahu a zaplatila
koncesionársky poplatok za užívanie rozhlasu, či už na adrese X. R. XX, v T. L., alebo na akejkoľvek
inej adrese na území Slovenskej republiky, a to za mesiac júl 2003, preto súd žalobu v časti o zaplatenie
sumy 30,- Sk potvrdil, resp. v tejto časti žalobe vyhovel a vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 160,-
Sk žalobu zamietol (táto suma predstavuje mesačné platby po 40,- Sk, ktoré žalovaná preukázateľne
zaplatila za mesiac august až november 2003).Nakoľko v danom prípade sa jedná preukázateľne o drobný spor, súd podľa ustanovení § 150 ods. 1
O.s.p. nepriznal náhradu trov konania (trov právneho zastúpenia) žalovanej. Jej právnym zástupcom
vyčíslené trovy vo výške 88,70 eur by v tomto konaní boli skutočne neprimerané sume, v akej výške
bola žalovaná v tomto konaní úspešná.
Súd neurčil žalobcovi ani žalovanej povinnosť zaplatiť v tomto konaní súdny poplatok z návrhu, nakoľko
vo vzťahu k obom je tento nárok štátu voči účastníkom konania premlčaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.