Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. september 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116204141
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116204141.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s.,

so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35717769, zastúpený: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát so
sídlom Bratislava, Námestie Martina Benku 6 p r o t i žalovaným: 1. O. F., R.. XX.XX.XXXX, D. K. XX a
2. S. F., R.. XX.XX.XXXX, D. K. XX, o zaplatenie 1.318 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 133,75 Eur s úrokmi z
omeškania vo výške 5,05% ročne od 12.9.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.2.2016 domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.318 Eur s úrokmi z
omeškania vo výške 5,05% ročne z uvedenej sumy od 12.9.2014 do zaplatenia. Nárok uplatnil zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.12.2013, ktorou žalovaným poskytol úver vo výške 1500 Eur s
odplatou 570 Eur tvoriacou úrok a servisný poplatok. Keďže žalovaní doposiaľ zaplatili len 752 Eur,
žalobca úver zosplatnil listom zo dňa 9.10.2014 ku dňu 11.9.2014.

2. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe nevyjadril, a žalovaná v 1. rade so žalobou nesúhlasila. V písomnom
vyjadrení zo dňa 29.3.2016 uviedla, že doposiaľ zaplatili 1.364 Eur.

3. Právny zástupca žalobcu a obaja žalovaní sa nedostavili ani na pojednávanie konané dňa 9.9.2016,
aj keď im predvolanie bolo doručené riadne a včas. Svoju neúčasť ospravedlnili len právny zástupca
žalobcu a žalovaná v 1.rade, ktorá poukázala a zdokladovala svoj zlý zdravotný stav, pričom obaja
súhlasili, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti.

4. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, predžalobnými upomienkami, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 9.9.2014,
poštovými podacími hárkami, klientskou kartou, zmluvou o poskytovaní domáceho servisu zo dňa
31.12.2013, výsluchom svedkyne S. S. a zistil tento skutkový stav:

5. Strany uzavreli dňa 31.12.2013 pod č. XXXXXXXXX formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere,

ktorou žalobca poskytol žalovaným úver 1.500 Eur za celkový úrok vo výške 20% z istiny a servisný
poplatok 18% z istiny. RPMN v zmluve bolo uvedené vo výške 67,70 % a priemerná hodnota RPMN
45,94. Úrok bol vyčíslený na 300 Eur, servisný poplatok na 270 Eur, takže celkovo žalovaní mali zaplatiťžalobcovi 2.070 Eur v 13 mesačných splátkach tak, že v prvých troch mesačných splátkach vo výške
7,50 Eur a v ďalších desiatich mesačných splátkach vo výške 204,75 Eur.

6. Na rubovej strane zmluvy sú obchodné podmienky, ktoré podpísali aj žalovaní, v nich v bode 1. sú
uvedené predpoklady použité pre výpočet RPMN a v bode 2. je uvedená konečná splatnosť úveru -
370.deň po uzatvorení zmluvy. Podľa bodu 1. si účastníci dohodli aj právo veriteľa žiadať od dlžníka
vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky
v jej plnej výške.

7. Žalovaní podľa splátkového kalendára uhradili z predmetného úveru 752 Eur, posledná úhrada bola
realizovaná 9.7.2014.

8. Žalobca listom zo dňa 9.10.2014 úver zosplatnil ku dňu 11.9.2014 a celkový dlh žalovaných vyčíslil na
1.468 Eur. Tento list zaslal obom žalovaným poštou, ako to vyplýva z pripojeného poštového podacieho

hárku.

9. Žalobca však v žalobe neuviedol, že v náväznosti na predmetnú úverovú zmluvu uzavrel so
žalovanými v ten istý deň aj zmluvu o poskytnutí domáceho servisu. Podľa čl. I. jej predmetom
bolo poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta

pri poskytnutí úveru zmluvou č. XXXXXXXXX zo dňa 31.12.2013. Išlo najmä o službu spočívajúcu
v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrolu
splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a na prípadné následky nesplácania. V čl. II.
bola dohodnutá odmena za túto službu vo výške 614,25 Eur, ktorú sa zaviazali žalovaní zaplatiť v troch
mesačných splátkach vo výške 204,75 Eur. Žalovaní celú túto odmenu žalobcovi zaplatili, čo vyplýva zo

splátkového kalendára, ale aj písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 23.5.2016 (č.l. 32).

10. Žalobca vo vzťahu k zmluve o domácom servise zdôraznil, že nie je predmetom žaloby, ide o
samostatnú zmluvu a poskytnutie úveru nebolo podmienené jej uzavretím.

11. Na výzvu súdu ohľadom preukázania splnenia povinnosti konania s odbornou starostlivosťou v
zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. žalobca predložil tzv. klientsku kartu, ktorá preukazuje, že
žalobca zisťoval príjmy a všetky pravidelné výdavky žalovaných. Čisté príjmy boli ustálené na 1.040 Eur
a výdavky na 363 Eur mesačne.

12. Svedkyňa S. S. vykonáva pre žalobcu činnosť obchodného zástupcu na základe mandátnej zmluvy
od roku 2011 a v jeho mene uzatvára zmluvy o spotrebiteľskom úvere s klientmi. Svedkyňa potvrdila,
že ak klient chcel, aby mu bol poskytnutý od žalobcu spotrebiteľský úver, musel uzatvoriť aj zmluvu o
domácom servise. Potvrdila aj to, že žiadne iné služby pre klienta okrem osobného inkasovania splátok
v jeho domácnosti nerealizovala. Inkasované úhrady odovzdávala žalobcovi, ktorý ju financoval tým

spôsobom, že dostala 6% z výberov a paušálnu sumu za spísanie zmluvy, čo bolo v čase uzavretia
predmetnej zmluvy so žalovaným asi 10 Eur. Nepamätala si akým spôsobom žalovaných informovala
o zmluve o domácom servise, čo sa týka jej predmetu a odmeny a v tejto súvislosti uviedla, že musela
im povedať, že predmetom tejto zmluvy je to, že bude osobne vyberať splátky v ich domácnosti a že za
túto službu musia zaplatiť odmenu dohodnutú v zmluve.

13. Právny vzťah medzi stranami súd posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
vzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy(vdanomprípadevzneníúčinnomod10.6.2013do30.4.2014).

14. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.

16. Podľa § 2 písm. g/ citovaného zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom sa rozumujú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré
musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe,okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných

podmienok.

17. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu.

18. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2.citovaného
zákona. Medzi nimi pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

19. Pod písm. i/ je uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú
jej uplatňovanie, index alebo referenčná úroková sadzba, na ktorý je výška úrokovej sadzby

spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny.

20. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 2 písm. j/ citovaného zákona, podľa ktorého úrokovou
sadzbou spotrebiteľského úveru je úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré

sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov ak
a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1

b/ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 a/ až k/, r/ a y/.
c/ zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do 3 mesiacov neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

22. V danom prípade žalobca v zmluve neuviedol ročnú úrokovú sadzbu, ale celkový úrok z istiny za
13 mesiacov, čo nemožno považovať za úrokovú sadzbu požadovanú zákonom v § 9 ods. 2 písm. i/
zákona č. 129/2010 Z.z.

23. Zmluva uzavretá stranami o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ani údaj o termíne konečnej
splatnosti úveru. Tá je uvedená v obchodných podmienkach ako 370.deň po uzavretí zmluvy, čo je
nepostačujúce. Termín konečnej splatnosti musí byť určený dátumovo, aby poskytol spotrebiteľovi jasný
a konkrétny údaj o konečnej splatnosti a neponechal na spotrebiteľa, aby komplikovane počítal tento
termín výpočtom 370.dňa (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave 11Co 101/13 alebo Krajského súdu

Prešov 19Co/211/13).

24. Súd sa zaoberal aj právnym posúdením zmluvy o domácom servise, pretože táto nepochybne súvisí
aj so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá je predmetom tejto žaloby a napokon je to zadefinované
aj v predmete zmluvy o domácom servise v čl. I. a je to zrejme aj zo skutočnosti, že tri splátky odmeny

za domáci servis boli v tej istej výške ako úverové splátky počnúc štvrtou splátkou. Odmena za domáci
servis predstavuje 41% úveru a je nepochybne neprimerane vysoká. Ak by žalovaní uhrádzali splátky
poštou, jedna splátka by ich stála 0,50 Eur, za 13 splátok by zaplatili 6,50 Eur a nie 614,25 Eur, teda
takmer stonásobne viac. Táto služba rozhodne neposkytla žalovaným plnenie, ktoré by zodpovedalo tak
vysokej cene. Podľa názoru súdu ide o nekalú obchodnú praktiku žalobcu podľa § 7 ods. 2 zákona č.

250/2007 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).

25. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. obchodná praktika sa považuje za nekalú
a/ je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti
b/ podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo

vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.26. Podľa § 2 písm. r/ citovaného zákona podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa
sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť
rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

27. Podľa § 2 písm. u/ citovaného zákona odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej
schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu
k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

28. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

29. Podľa názoru súdu je v rozpore s čestnou obchodnou praxou enormne predražiť úver službou, ktorá
spočíva len v osobnom inkasovaní splátok tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Na uvedenom názore
súdu nemôže nič zmeniť ani názor Slovenskej obchodnej inšpekcie prípadne iného súdu, na čo poukázal

žalobca a práve opačne súd v tejto súvislosti sa stotožňuje s názorom, ktorý bol vyslovený v rozsudku
Krajského súdu Žilina 8Co/724/2015 zo dňa 30.3.2016, ktorým bola posudzovaná platnosť obdobnej
zmluvyodomácomservise,ktorúuzatvorilžalobca.Odvolacísúdvdanejvecipotvrdilzáveroneplatnosti
zmluvy o domácom servise ako absolútne neplatného právneho úkonu pre obchádzanie zákona v snahe
žalobcu vyhnúť sa najvyššie povolenej hranici úrokov a sankcii.

30. Z výpovede svedkyne S. S. vyplýva, že zmluva o domácom servise bola podmienkou poskytnutia
úveru. Znamená to, že odmena ňou dohodnutá mala byť zahrnutá do RPMN, čo vyplýva z § 2 písm. g/
zákona č. 129/2010 Z.z. Ak by žalobca postupoval čestne, potom RPMN by predstavovala až 199,65%
po zahrnutí spomínanej odmeny za domáci servis, ale v takomto prípade by bolo potrebné výšku

odplatyposúdiťpodľa§53ods.6Občianskehozákonníka.Podľacitovanéhoustanoveniaakpredmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

31. Tým, že žalobca uzatvoril samostatnú zmluvu o domácom servise, ktorá však nepochybne je závislá

od zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nezahrnul tam dohodnutú odmenu do RPMN postupoval v rozpore
so zákonom a zmluvu o domácom servise je potrebné považovať za obchádzanie zákona, čo však
spôsobuje jej absolútnu neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca pri uzatváraní
tejto dohody nekonal s odbornou starostlivosťou, pretože nepreukázal, že by žalovaným nejakým
spôsobom vysvetlil následky uzavretia tohto právneho úkonu a najmä jeho odplatu, ktorá je vyššia

ako odplata za úver. Použitím tejto obchodnej praktiky došlo k podstatnému narušeniu ekonomického
správania žalovaných, nakoľko viedla žalovaných k rozhodnutiu, ktoré by pri poskytnutých informáciach
od žalobcu neurobili. Nemožno totiž predpokladať, že ak by im dostatočne bolo vysvetlené, že za
úver 1.500 Eur budú musieť zaplatiť celkovo 2.684,25 Eur (2070 + 614,25) a to za 13 mesiacov, teda
úver by mali preplatiť za 13 mesiacov o takmer 80%, že by dohodu o domácom servise uzavreli.

Za odmenu za domáci servis totiž nedostali adekvátne protiplnenie. Protiplnením mali by konzultácie,
vedenie splátkového kalendára, upozornenie na následky nesplácania. Ide však o bežné služby, ktoré
sa poskytujú bezplatne a pokiaľ ide o inkasovanie splátok v domácnosti klienta, táto služba je viac v
záujme veriteľa, keďže mu poskytuje istotu výberu splátok. Preto súd nepochybuje o tom, že žalobca
žalovaným neposkytol potrebné informácie ohľadom dohody o domácom servise a k jej podpísaniu

došlo bez toho, aby mali žalovaní záujem skutočne túto dohodu uzavrieť. V tejto súvislosti si možno
osvojiť závery z rozsudku Najvyššieho súdu SR 6MCdo 9/2012, ktorý poukázal na to, že pri predkladaní
návrhu spotrebiteľovi musia mu byť poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa príslušného
právneho úkonu. Pre platnosť každého právneho úkonu sa vyžaduje okrem iného sloboda a vážnosť
vôle. Tá je výsledkom určitého psychického rozhodovacieho procesu. Osoba, ktorá sa slobodne a

vážne rozhodne pre určitý právny úkon má byť uzrozumená s podstatou tohto právneho úkonu a jeho
dôsledkami. Žalobca pritom nepreukázal dôsledné splnenie tejto informačnej povinnosti. Je zrejmé, že
žalovaní uzavretú dohodu o domácom servise správne nepochopili, keď žalovaná v 1.rade vo svojom
nesúhlasom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobcovi zaplatili vyššiu sumu, pričom je nepochybné, že
mala na mysli aj sumu dohodnutú v zmluve o domácom servise, keďže uvádzala úhradu vo výške 1364

Eur. Preto dohoda o domácom servise je podľa názoru súdu neplatná aj pre nedostatok vážnosti vôle v
zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov bolo potrebné vychádzať zo záveru,
že žalovaní celkovo uhradili z predmetného úveru sumu 1366,25 Eur (752 + 614,25).32. Ako už súd uviedol vyššie, úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov vzhľadom
na nesplnenie povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na uvedenie RPMN
v nesprávnej výške. Znamená to, že žalovaní by žalobcovi mali vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j.

1500 Eur a keďže doposiaľ mu zaplatili 1366,25 eur, preto ich dlh predstavuje sumu 133,75 eur. Súd
teda vyhovel žalobe len v tejto časti a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol.

33. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

34. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

36. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Žalovaní sa dostali do omeškania nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru listom zo dňa 9.10.2014
a to v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami a s poukazom na § 565 Občianskeho zákonníka.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP.

Žalovaným preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli a žalobca bol v konaní neúspešný v prevažnej
časti uplatneného nároku a preto mu nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP neprislúcha.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde
Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.