Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 26, 2016

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 4C/50/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108223545
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Kekeňák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2016:6108223545.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD., v právnej veci žalobcov 1/ K.. K.

G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, 2/ K.. R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Y. XX, 3/ Dr. Y. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. 2, Y., všetci právne zastúpení KUBINEC & PARTNERS, advokátska
kancelária, s.r.o. so sídlom Tajovského 3, Banská Bystrica, IČO: 36 851 574 proti žalovanému Slovenská
republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1/ úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy
1 393,60 Eur od 04.10.2008 do 30.04.2012, žalobcovi 2/ úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne

zo sumy 1 841,91 Eur od 04.10.2008 do 30.04.2012 a žalobcovi 3/ úroky z omeškania vo výške 8,50
% ročne zo sumy 7 285,09 Eur od 04.10.2008 do 30.04.2012, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania

v rozsahu 67,82 %. O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 02.12.2008, ktorý bol
postúpený na Okresný súd Brezno dňa 11.03.2009 a následne doplnenou a špecifikovaným podaním zo
dňa 06.07.2009, doručeným dňa 20.07.2009, domáhali voči žalovanému náhrady škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

2. Konkrétne, žalobca 1/ sa domáhal škody spôsobenej nezákonným odčerpaním finančných
prostriedkov z účtu vedeného v Tatra banke vo výške 41 983,38 Sk, t.j. 1 393,60 Eur s úrokmi vo
výške 9 % od 03.09.2004 do zaplatenia, škody spôsobenej vynúteným zaplatením istiny z exekvovanej
pohľadávky vo výške 300 000,- Sk t.j. 9 958,18 Eur s úrokmi vo výške 9 % ročne od 21.09.2004 do
zaplatenia, náhrady ušlého zisku v dôsledku obmedzeného nakladania s nehnuteľnosťami v osobnom
vlastníctve v podiele X/X z ušlého zisku vo výške 860 402,- Sk, t.j. 286 800,- Sk v prepočte 9 520,02 Eur,
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 200 000,- Sk, t.j. 6 638,78 Eur, náhrady trov právneho zastúpenia

vo výške X/X nákladov na zastupovanie JUDr. Kubincom t.j. 11 025,- Sk, v prepočte 365,96 Eur, a
náhrady trov právneho zastúpenia vo výške X/X na zastupovanie JUDr. Dobrovodským vo výške X/X
nákladov, t.j. 116 286,80 Sk, v prepočte 3 860,01 Eur.3. Žalobca 2/ sa domáhal náhrady škody spôsobnej nezákonným odčerpaním finančných prostriedkov
z účtov vedených v Tatra banke a VÚB vo výške 55 489,40 Sk, t.j. 1 841,91 Eur a ročných úrokov 9 %
od 03.09.2004 do zaplatenia, škody spôsobnej vynúteným zaplatením istiny z exekvovanej pohľadávky

vo výške 255 100,- Sk, t.j. 8 467,77 Eur a ročných úrokov z omeškania vo výške 9 % od 21.09.2004
do zaplatenia, náhrady ušlého zisku v dôsledku obmedzenia nakladania s nehnuteľnosťami v osobnom
vlastníctve v podiele X/X z ušlého zisku vo výške 860 402,- Sk, t.j. 280 801,- Sk, v prepočte 9 520,05 Eur,
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 200 000,- Sk, t.j. 6 638,78 Eur, náhrady trov právneho zastúpenia
vo výške X/X nákladov na zastupovanie JUDr. Kubincom t.j. 11 025,- Sk, v prepočte 365,96 Eur, a

náhrady trov právneho zastúpenia vo výške X/X na zastupovanie JUDr. Dobrovodským vo výške X/X
nákladov, t.j. 116 286,80 Sk, v prepočte 3 860,01 Eur.

4. Žalobca 3/ sa domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným odčerpaním finančných prostriedkov
z účtov vedených v Tatra banke a Ľudovej banke vo výške 219 470,56 Sk, t.j. 7 285,09 Eur a ročných
úrokov 9 % od 03.09.2004 do zaplatenia, škody spôsobenej vynútením zaplatením istiny z exekvovanej

pohľadávky vo výške 200 000,- Sk, t.j. 6 638,78 Eur a ročných úrokov z omeškania 9 % od 21.09.2004
do zaplatenia, náhrady ušlého zisku v dôsledku obmedzenia nakladania s nehnuteľnosťami v osobnom
vlastníctve v podiele X/X z ušlého zisku vo výške 860 402,- Sk, t.j. 286 801,- Sk, t.j. v prepočte 9
520,05 Eur, náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 200 000,- Sk, t.j. 6 638,78 Eur, náhrady trov právneho
zastúpenia vo výške X/X nákladov na právne zastupovanie JUDr. Kubincom, t.j. 11 045,- Sk, v prepočte

365,96 Eur, náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1/3 na zastupovanie JUDr. Dobrovodským
vo výške X/X nákladov, t.j. 116 286,80 Sk, v prepočte 3 860,01 Eur, náhrady preukázaných hotových
výdavkov vo výške 843,50 Sk, t.j. 28,- Eur, náhrady trov právneho zastupovania JUDr. Milanom Tadialom
vo výške 155,- Sk, v prepočte 5,15 Eur, a náhrady trov právneho poradenstva vykonaného JUDr.
Adrianou Krajníkovou vo výške 2 000,- Sk, t.j. 66,39 Eur.

5. Po pripustení zmeny žaloby v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy uznesením Okresného súdu Brezno
č.k. 4C/50/2009-455 zo dňa 08.09.2010 došlo k zmene žaloby, a to u žalobcu 1/ zo sumy 6 638,78 Eur
(200 000,- Sk) na sumu 10 000,- Eur, u žalobcu 2/ zo sumy 6 638,78 Eur (200 000,- Sk) na sumu 10
000,- Eur a u žalobcu 3/ zo sumy 6 638,78 Eur (200 000,- Sk) na sumu 15 000,- Eur.

6. Žalobcovia sa svojho nároku, a to náhrady škody, ušlého zisku a nemajetkovej ujmy v zmysle zák.
č. 514/2003 Z.z. domáhali voči žalovanému na tom základe, že dňa 10.07.1998 bola na Notárskom
úrade JUDr. Heleny Hrušovskej v Bratislave spísaná Notárska zápisnica N 810/09, Nz 807/98, v ktorej
spoločnosť Polychema s.r.o. Banská Bystrica ako dlžník a spoločnosti Polymat a.s. Banská Bystrica

ako ručiteľ aj záložca uznali čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči veriteľovi Priemyselnej banke akciovej
spoločnosti Košice vo výške 3 500 000,- Sk. Uvedená notárska zápisnica ako exekučný titul bola
podkladom pre vydanie poverenia vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti 755 100,- Sk s
príslušenstvom súdneho exekútora Ing. Bc. Stanislava Sklenářa, Piešťany proti povinným 1/ Polychema
s.r.o. Banská Bystrica, 2/ K.. K. G., 3/ K.. R. U., a 4/ Dr. Y. G. Okresným súdom Banská Bystrica pod

sp.zn. 3Er/1077/2004, Ex 115/04. Povinní 2/, 3/ a 4/ (teda žalobcovia 1/, 2/ a 3/) podali proti exekúcii
námietky z dôvodu, že v exekučnom titule, na základe ktorého sa exekúcia začala, neuznali svoj dlh čo
do dôvodu a výšky a exekučné konanie malo byť vedené výlučne proti spoločnostiam Polychema s.r.o. a
Polymat a.s., zo strany ktorých v exekučnom titule k uznaniu dlhu skutočne došlo. Okresný súd Banská
Bystrica uznesením č.k. 3Er/1077/04-133, Ex 115/04 zamietol námietky povinného (správne malo byť

uvedené povinných 2/, 3/ a 4/) proti exekúcii a vykonala sa tak exekúcia majetku žalobcov. Na základe
mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
z 11.05.2005, č.k. 3ER/1077/04-133, Ex 115/04, Najvyšší súd SR ako dovolací súd rozsudkom č.k.
4MCdo 22/2005 zo dňa 28.03.2007 uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ dňa 25.03.2008 podali na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Ministerstvo
spravodlivosti SR listom zo dňa 13.06.2008 oznámilo žalobcom, že žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku nevyhovelo a odporučilo im domáhať sa uspokojenia svojho nároku prostredníctvom súdu.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe v podaní zo dňa 29.09.2009 uviedol, že pre možnosť

postupu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. musia byť súčasne splnené zákonné predpoklady zakotvené v
predmetnom zákone, a to nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a vznikom škody. Poukázal na to, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolozrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Právo tiež možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedkov podľa osobitných
predpisov. Žalovaný poukázal na to, že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 11.05.2005

pod sp. zn. 3Er/1077/2004 bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Aj keď uznesenie o zamietnutí
námietok obsahovalo poučenie, že odvolanie nie je prípustné, žalobcovia, resp. ich právny zástupca mal
postupovať v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, kde z ustanovenia § 374 ods. 4 vyplýva, že proti
rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Žalobcovia riadny
opravný prostriedok, ktorý mali k dispozícii nevyužili, a teda nesplnili jednu zo zákonných podmienok,

ktorá je uvedená v ustanovení § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.. Náhradu škody je možné priznať len v
tom prípade, ak je táto podmienka splnená. Žalovaný tiež poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/22/2005 vyplýva, že Okresný súd Banská Bystrica rozhodoval
na základe nesprávneho právneho posúdenia. V tomto prípade teda nešlo o nezákonný postup súdu,
ktorého výsledkom bolo nezákonné rozhodnutie súdu a neexistuje ani rozhodnutie súdu, ktoré by vyššie
uvedené uznesenie okresného súdu určilo ako nezákonné. Nie sú teda splnené zákonné predpoklady

pre uplatnenie zodpovednosti za náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím súdu v zmysle
zák. č. 514/2003 Z.z.. Spôsobená škoda a nemajetková ujmu, ktorej náhradu si žalobcovia uplatňujú,
nebola spôsobená v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, a preto neprichádza do úvahy jej
náhrada. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný navrhol žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietnuť.

8. Rozsudkom č.k. 4C/50/2009-520 zo dňa 27.05.2011 súd rozhodol o žalobe žalobcov nasledovne:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1/ sumu vo výške 1 393,60 Eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti toho rozhodnutia.

II. Žalobu žalobcu 1/ na zaplatenie úrokov vo výške 9 % zo sumy 1 393,60 Eur od 03.09.2004 do
zaplatenia z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 1 841,91 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

IV. Žalobu žalobcu 2/ na zaplatenie úrokov vo výške 9 % zo sumy 1 841,91 Eur od 03.09.2004 do
zaplatenia z a m i e t a.

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3/ sumu 7 285,09 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

VI. Žalobu žalobcu 3/ na zaplatenie úrokov vo výške 9 % zo sumy 7 285,09 Eur od 03.09.2004 do
zaplatenia z a m i e t a.

VII. Žalobu žalobcu 1/ na zaplatenie 9 958,18 Eur s úrokmi vo výške 9 % od 21.09.2004 do zaplatenia,
návrh žalobcu 2/ na zaplatenie 8 467,77 Eur s ročnými úrokom z omeškania vo výške 9 % od 21.09.2004
do zaplatenia a návrh žalobcu 3/ na zaplatenie 6 638,78 Eur s ročnými úrokmi z omeškania 9
% od 21.09.2004 do zaplatenia z a m i e t a.

VIII. Žalobu žalobcu 1/ na náhradu ušlého zisku vo výške 9 520,02 Eur, žalobcu 2/ na náhradu ušlého
zisku vo výške 9 520,05 Eur a žalobcu 3/ na náhradu ušlého zisku vo výške 9 520,05 Eur z a m i e t a.

IX. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcom 1/, 2/, 3/ nemajetkovú ujmu vo výške 2 000,- Eur každému
zvlášť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

X. V prevyšujúcej časti uplatnenej nemajetkovej ujmy súd žalobu žalobcov 1/, 2/, 3/ z a m i e t a.

XI. Žalobu žalobcov 1/, 2/, 3/ na zaplatenie sumy vo výške 365,96 Eur každému zvlášť z a m i e t a.

XII. Žalobu žalobcov 1/, 2/, 3/ na zaplatenie 3 860,01 Eur každému zvlášť z a m i e t a.

XIII. Žalobu žalobcu 3/ na zaplatenie 66,39 Eur z a m i e t a.XIV. Žalobu žalobcu 3/ na zaplatenie 28,- Eur a 5,15 Eur z a m i e t a.

XV. O trovách konania súd r o z h o d n e až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

9. Súd pri rozhodovaní o žalobe žalobcov vychádzal z tohto, že žalobcovia sa svojho nároku domáhali v
rámci zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zák. č. 5142003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Uvedená
zodpovednosť má povahu sprísnenej objektívnej zodpovednosti (absolútnej), ktorej sa nemožno zbaviť.

Zodpovedným subjektom je vždy štát. V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. V zmysle § 4 ods.
1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. v mene štátu koná Ministerstvo spravodlivosti SR vo veciach náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, ak škoda vznikla v občianskom
súdnom konaní. V širšom slova zmysle pod pojem občianske súdne konanie spadá aj konanie súdov

v rámci exekučného konania v zmysle zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučný
poriadok).

10. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sa domáhali náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a to
rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3Er/1077/2004-133, Ex 115/04 zo dňa 11.05.2005,

ktorým boli námietky povinného (správne malo byť uvedené povinných 2/, 3/ a 4/) proti exekúcii, ktorá
začala pred súdnym exekútorom Stanislavom Sklenářom, Piešťany pod sp. zn. Ex 115/04, na základe
návrhu oprávneného (spoločnosti Kadop a.s., Nové Mesto nad Váhom) zo dňa 12.08.2004 a poverenia
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17.08.2004 pod č. XXXX XXXXXX, zamietnuté. V uvedenom
rozhodnutí bolo dané poučenie, že proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Uznesenie bolo

vydané vyšším súdnym úradníkom. Z listinných dôkazov, ako aj z exekučného spisu Okresného súdu
Banská Bystrica, č.k. 3Er/1077/04, Ex 115/04 vyplýva, že exekučným titulom bola notárska zápisnica
z 10.07.1998 N 810/98, Nz 807/08, ktorou notárka JUDr. Helena Hrušovská spísala osvedčenia o
uznaní a vyhlásení povinnej osoby podľa § 41 Exekučného poriadku a § 274 O.s.p. Uvedená notárska
zápisnica má zákonné náležitosti a je spôsobilá byť exekučným titulom z hľadiska podmienok formálnej i

materiálnej vykonateľnosti. Ako povinní sú v nej označení Polychema s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici
a Polymat a.s. so sídlom v Banskej Bystrici. V návrhu na začatie exekúcie i poverenia na jej vykonanie
vydaného exekučným súdom (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 17.08.2004 sú ako povinní označení
1/ Polychema s.r.o., 2/ K.. K. G., 3/ K.. R. U., 4/ Dr. Y. G.. Povinní 2/, 3/ a 4/ však nie sú uvedení v
exekučnom titule, na základe ktorého bolo začaté exekučné konanie (notárska zápisnica z 10.07.1998 N

810/98, Nz 807/98). Neboli preto procesne legitimovaní ako povinní na základe tohto exekučného titulu.
Neprešla na nich ani povinnosť z tohto exekučného titulu, či už na základe právneho úkonu alebo inej
právnej skutočnosti, t.j. hmotnoprávna legitimácia. Keď preto exekučný súd vydal poverenie na začatie
exekučného konania aj proti povinným 2/, 3/ a 4/ konal v rozpore s ustanovením Exekučného poriadku
(§ 37 ods. 1, 3), ktoré nesprávne právne interpretoval (uvedený záver vyplýva z rozsudku Najvyššieho

súdu SR, sp.zn. 4MCdo/22/2005 zo dňa 28.03.2007). Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho
dovolania generálneho prokurátora SR proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica z 11.05.2005,
č.k. 3Er 1077/04 - 133, Ex 115/04 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom za
opodstatnený považoval názor generálneho prokurátora SR, že napadnuté rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c) O.s.p.).

11. Hmotnoprávnou podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci nezákonným rozhodnutím je, aby rozhodnutie, ktorým škoda bola spôsobená, bolo nezákonné,
teda aby bolo v rozpore s objektívnym právom. Pojem "nezákonné rozhodnutie" bližšie zákon
č. 514/2003 Z.z. nedefinuje. Nezákonné rozhodnutie však všeobecne možno charakterizovať ako

rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon. Analogicky je to možné odvodiť aj zo znenia ust. § 243e
ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania,
osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb, alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie. Nezákonným
rozhodnutím tak možno označiť každé právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bol porušený zákon, a
ktoré je možné v zmysle ust. § 243f napadnúť mimoriadnym dovolaním. Pokiaľ aj Najvyšší súd SR vo
svojom rozhodnutí sp.zn. 4MCdo 22/2005 zo dňa 28.03.2007 konštatoval, že opodstatnený je názorgenerálnehoprokurátoraSR,ženapadnutérozhodnutiespočívananesprávnomprávnomposúdeníveci
(§243fods.1písm.c)O.s.p.),vzmysle§243eods.1O.s.p.takétoprávoplatnérozhodnutiesúdu,ktorým
bol porušený zákon, možno považovať za nezákonné rozhodnutie. Z tohto dôvodu, preto súd dospel k

záveru, že neobstojí obrana žalovaného v tom smere, že rozhodnutie vydané na základe nesprávneho
právneho posúdenia nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie.

12. Pri posudzovaní podmienky podľa § 6 ods. 2 Zák. 514/2003 Z.z. súd vychádzal pri rozhodovaní
z toho, že je treba prihliadnuť na prípad hodný osobitného zreteľa, pričom osobitný zreteľ je potrebné

vidieť v tej skutočnosti, že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 3Er/1077/04-133, Ex
115/04 zo dňa 11.05.2005 obsahuje nesprávne poučenie, a síce, že proti tomuto uzneseniu nie je
prípustné odvolanie. V exekučnej veci účastníci konania neboli správne poučení, pričom poučenie
zrejme vychádzalo z ust. § 202 ods. 2 O.s.p., avšak nekorešpondovalo a nenadväzovalo na ust. § 374
ods. 3 (v súčasnosti ods. 4) O.s.p. Ani zákon č. 514/2003 Z.z. v § 6 ods. 2 striktne nevyžaduje splnenie
tejto podmienky (podať proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok) pokiaľ ide o prípady

hodné osobitného zreteľa. Nebolo by spravodlivé, ak by nepodanie riadneho opravného prostriedku
účastníkom v exekučnom konaní malo mať za následok nemožnosť uplatnenia si práva na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím len z toho dôvodu, že účastník konania bol o neprípustnosti
odvolania nesprávne poučený. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že splnenie tejto podmienky sa
nevyžaduje, pretože ide o prípad hodný osobitného zreteľa.

13. Ohľadom námietky premlčania vznesenej žalovaným tunajší súd pri rozhodovaní vychádzal z toho,
že ustanovenie § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. upravuje subjektívnu lehotu na uplatnenie práva, a to 3
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode alebo odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Objektívna lehota 10 rokov, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola

spôsobená škoda, je upravené v § 19 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na to, že v zmysle
ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť, subjektívna lehota v zmysle § 19 ods. 1 citovaného zákona plynie
odo dňa doručenia rozhodnutia vzhľadom k tomu, že podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody

je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia. Nakoľko k zrušeniu uznesenia Okresného súdu
Banská Bystrica, č.k. 3Er/1077/04-133, Ex 115/04 zo dňa 11.05.2005 došlo rozsudkom Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 4MCdo/22/2005 zo dňa 28.03.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.04.2007, právo
na náhradu škody by sa premlčalo 23.04.2010 vzhľadom na 3 ročnú lehotu zakotvenú v § 19 ods. 1
Zák. č. 514/2003 Z.z. Žalobcovia však svoj návrh podali už 02.12.2008. Premlčanie nároku žalobcov

by prichádzalo do úvahy len v rozsahu pripustenej zmeny návrhu v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy
u žalobcu 1/ zo sumy 6 638,78 Eur (200 000,- Sk) na sumu 10 000,- Eur, u žalobcu 2/ zo sumy 6
638,78 Eur (200 000,- Sk) na sumu 10 000,- Eur a u žalobcu 3/ zo sumy 6 638,78 Eur (200 000,-
Sk) na sumu 15 000,- Eur, nakoľko žalobcovia až na pojednávaní súdu dňa 14.05.2010 zmenili návrh
na začatie konania v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy a požadovali uvedené zvýšené sumy. V tejto

časti nemajetkovej ujmy u žalobcov 1/, 2/, 3/, prevyšujúcej u každého zvlášť sumu 6 638,78 Eur (200
000,- Sk), bolo potrebné návrh zamietnuť, a to nielen s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania
žalovaným, ale aj vzhľadom na nesplnenie podmienky potreby vopred predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku v zmysle
ust. § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. Nárok poškodeného na nemajetkovú ujmu v peniazoch je upravený

v § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., pričom aj nárok na nemajetkovú ujmu, je vždy potrebné predbežne
prerokovať tak, ako to vyplýva z § 17 ods. 5 citovaného zákona, podľa ktorého v žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku
úhrady podľa ods. 1 a 2. Z citovaného ustanovenia § 17 ods. 5 jednoznačne vyplýva, že aj výška úhrady
v rámci nemajetkovej ujmy musí byť uvedená konkrétne v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

14. Súd pri rozhodovaní ďalej vychádzal z toho, že žalobcovia 1/, 2/, 3/ sa podanou žalobou doručenou
na Okresný súd Banská Bystrica dňa 02.12.2008 domáhali náhrady škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci, a to v prvom rade v rozsahu skutočnej škody, žalobca 1/ vo výške 41 983,68 Sk (1 393,60
Eur) spolu s 9 % úrokom od 03.09.2004 do zaplatenia, žalobca 2/ zaplatenia súm 22 489,40 Sk (746,51

Eur)a33000,-Sk(1095,40Eur),spolu1841,91Eurtaktiežs9%úrokomod03.09.2004dozaplateniaa
žalobca 3/ zaplatenia súm 219 382,30 Sk (7 282,16 Eur) a sumy 88,26 Sk (2,93 Eur), spolu 7 285,09 Eur
taktiež spolu s 9 % úrokom od 03.09.2004 do zaplatenia. Požadovaná výška úhrad v návrhu na začatie
súdneho konania korešponduje s nárokom uplatneným v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zodňa 25.03.2008 adresovaného Ministerstvu spravodlivosti SR, avšak len v istine (uvedené pod bodom
V. žiadosti). Úrok z uvedených súm nebol predmetom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

15. Žalobcovia v návrhu poukázali na to, že na základe výzvy súdneho exekútora Ing. Bc. Stanislava
Sklenářa po začatí exekučného konania č.k. Ex 115/04 v hotovosti vložili v prospech účtu exekútora
finančné prostriedky o výške istiny vymáhanej v exekučnom konaní t.j. v sume 755 100,- Sk, pričom
žalobca 1/ v rozsahu 300 000,- Sk, žalobca 2/ v rozsahu 255 100,- Sk a žalobca 3/ v rozsahu 200 000,-
Sk. Zaplatenie istiny exekvovanej pohľadávky zabezpečili žalobcovia v dobrej viere s cieľom predísť

škodám,ktorébyvprípadejejneuhradeniavznikliztituluúrokovaúrokovzomeškaniavpresvedčení,že
nemajú zákonnú povinnosť zaplatiť túto pohľadávku, lebo právny úkon, na základe ktorého spoločnosť
Kadop a.s. (veriteľ) nadobudla pohľadávku od spoločnosti Slovenská konsolidačná a.s., je neplatným
právnym úkonom podľa ust. § 39 Obč. zákonníka, keďže Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 2Obo
16/2006 zo dňa 04.10.2006 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 7Co 67/2001 - 110, ktorým
bolo určené, že uznesenie prijaté na valnom zhromaždení spoločnosti Kadop a.s. dňa 30.06.2001 tak,

ako bolo zapísané a osvedčené v notárskej zápisnici č. N 107/01, Nz 105/01 spísanej notárom JUDr.
Michalom Dzamkom, je neplatné, ako aj preto, že postúpenie pohľadávky bolo vykonané v rozpore s
dobrými mravmi, konkrétne uvedením druhej strany do omylu. Žalobca 1/ si z tohto dôvodu uplatnil tiež
škodu vo výške 300 000,- Sk, t.j. 9 958,18 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % od 21.09.2004
do zaplatenia, žalobca 2/ škodu vo výške 255 100,- Sk (8 467,77 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9 % od 21.09.2004 do zaplatenia a žalobca 3/ škodu 200 000,- Sk (6 638,78 Eur) spolu s úrokom
z omeškania 9 % od 21.09.2004 do zaplatenia.

16. Ako vyplynulo z nároku uplatneného žalobcami 1/, 2/, 3/ v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, ako aj zo žaloby doručenej na súd 02.12.2008,

žalobcovia 1/, 2/, 3/ sa domáhali úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od 21.09.2004 do zaplatenia z
nároku 755 100,- Sk (ako súčtu súm 300 000,- Sk, 255 100,- Sk a 200 000,- Sk).

17. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ však v rámci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody si
neuplatňovali úrok zo súm uvedených ako skutočná škoda v čiastkach 41 983,68 Sk, 22 489,40 Sk,

33 000,- Sk, 219 382,30 Sk a 88,26 Sk (a tento úrok nebol ani predmetom žaloby doručenej na súd
02.12.2008).Prvýkrátsiztýchtojednotlivýchsúmžalobcovia1/,2/,3/uplatnili9%úrokod03.09.2004až
v doplnení žaloby zo dňa 06.07.2009, ktoré bolo doručené na Okresný súd Brezno 20.07.2009. Z týchto
dôvodov v tomto rozsahu tunajší súd žaloby žalobcov 1/, 2/ a 3/ zamietol, pretože neboli predmetom
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

18. Proti rozsudku tunajšieho súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ako aj žalovaný.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 14Co/232/2011-602 zo dňa 28.02.2012 rozhodol tak,
že rozsudok tunajšieho súdu zrušil vo výroku II., IV. a VI. a vec mu vrátil v tejto časti na konanie. Vo

zvyšných častiach napadnutý rozsudok tunajšieho súdu potvrdil.

20. Krajský súd ako odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že vyhodnotiac dôvody
odvolania žalobcov a žalovaného nezistil dôvod na zmenu rozhodnutia tunajšieho súdu vo výroku I., III.,
V., VII., VIII., IX., X., XI., XII., XIII., XIV. a XV., prípadne na ich zrušenie, a preto rozsudok tunajšieho

súdu vo vyššie uvedených výrokoch ako vecne správny potvrdil. Ďalej uviedol, že pokiaľ okresný súd
zamietol návrh žalobcov na uplatnené úroky vo výške 9 % z priznaných istín a v odôvodení poukázal,
že tieto neboli predmetom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, s týmto tvrdením sa nestotožňuje,
pretože uvedené odôvodnenie nevyplýva zo skutkového stavu a z predložených dôkazov, keď najmä z
predbežného prerokovania nároku žiadosti, ako aj zo samotnej žaloby vyplýva uplatnený nárok žalobcov

na úroky vo výške 9 % ročne zo sumy 316 943,64 Sk (súčet skutočnej škody žalobcu 1/ 41 983,68
Sk + žalobcu 2/ 55 489,40 Sk + žalobcu 3/ 219 470,56 Sk (od 03.09.2004 do 01.03.2008). Tiež na
pojednávaní dňa 19.02.2010 bolo žalobcami uvádzané, že si uplatňujú úroky z omeškania zo sumy 316
943,64 Sk vo výške 9 % ročne od 03.09.2004 do 01.03.2008, nie úrok z vkladu. Na tomto pojednávaní
prvostupňový súd pripustil zmenu žalobného návrhu podľa návrhu žalobcov zo dňa 06.07.2009, v

ktorom je uplatnený nárok na úroky vo výške 9 %, čo žalobcovia nenamietali, na základe čoho je
nesprávne odôvodnenie napadnutého rozsudku, že tento nárok si žalobcovia neuplatnili a v tomto
smere je potom nesprávne aj rozhodnutie prvostupňového súdu v zamietajúcich výrokoch II., IV. a VI.,
pretože odôvodnenie, ako aj uvedené výroky prvostupňového rozsudku, nevyplývajú z predloženýchdôkazov. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa krajský súd ako odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou
žalobcov, že úroky boli uplatnené. Na základe uvedeného tiež dospel k záveru, že výrok rozsudku
tunajšieho súdu je nepreskúmateľný, nedostatočne odôvodnený a zrozumiteľný, čo znamená porušenie

základného práva občana na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. Ústavy SR a ako také je dôvodom na
zrušenie rozsudku v odvolacom konaní. Účastník konania môže totiž iba v prípade riadne odôvodnenia
rozhodnutia posúdiť, ako súd jeho vec posúdil, ako aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami
sa pri svojom rozhodovaní spravoval. Právo účastníka konania na riadne a presvedčivé odôvodnenie
súdneho rozhodnutia je súčasťou spravodlivého súdneho procesu a nemôže byť degradované záverom

súdu, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Krajský súd uviedol, že v ďalšom konaní bude
úlohou tunajšieho súdu (pokiaľ žalobcovia zotrvajú na úroku vo výške 9 % z uplatnených súm, a to
u žalobcu 1/ 1 393,60 Eur, u žalobcu 2/ 1 841,91 Eur a u žalobcu 3/ 7 285,09 Eur od 03.09.2004 do
zaplatenia) vykonať k tomuto ich uplatnenému nároku adekvátne dokazovanie, keď dôkazné bremeno
na preukázanie uplatneného nároku je na navrhovateľoch a na základe zisteného skutkového stavu súd
vec právne posúdi a následne vo veci rozhodne.

21. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 13.06.2013.

22. Žalobcovia pri výsluchu uviedli, že trvajú na žalobe, ktorou žiadajú priznať úroky z omeškania vo
výške 9 % ročne u žalobcu 1/ zo sumy 1 393,60 Eur od 03.09.2004 do 29.04.2012, u žalobcu 2/ zo

sumy 1 841,91 Eur od 03.09.2004 do 29.04.2012 a u žalobcu 3/ zo sumy 7 285,09 Eur od 03.09.2004 do
29.04.2012. Potvrdili, že sumy, ktoré im priznal rozsudkom tunajší súd v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici ako skutočné škody, a to u žalobcu 1/ vo výške 1 393,60 Eur, žalobcu 2/ vo
výške 1 841,91 Eur a u žalobcu 3/ vo výške 7 285,09 Eur, im boli pripísané na účty dňa 30.04.2012.

23. Doplnili, že v upovedomení súdneho exekútora o začatí exekúcie z 26.08.2004 boli označení
ako povinné osoby. Súdny exekútor Ing. Bc. Stanislav Sklenář na základe poverenia na vykonanie
exekúcie vydaného Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa 17.08.2004 vydal upovedomenie o začatí
exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorú upovedomil, že vydal príkaz na začatie exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu Ľudovej banke, a.s. Bratislava s tým, aby odo dňa doručenia príkazu

na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala finančné prostriedky na účte
povinného H. Y. G. až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva, to znamená 2 907 972,90
Sk a tieto finančné prostriedky zablokovala až do vydania príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke. Rovnaké príkazy dostali aj zvyšní dvaja žalobcovia. Zhodne uviedli, že
uvedené upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke im bolo doručené dňa

03.09.2004 a od tohto dňa preto žiadajú priznať úroky vo výške 9 % ročne z jednotlivých priznaných
súm až do ich vyplatenia žalovaným, t.j. do 30.04.2012.

24. Na otázku súdu konkretizovali, že ide o úroky z omeškania, ktoré požadujú priznať vo výške
dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska v rozhodnom období. Žiadajú ich

priznať z dôvodu, že na základe vyššie uvedených exekučných príkazov im boli zablokované finančné
prostriedky v banke, s ktorými nemohli disponovať, a boli preto ukrátení o možnosť dispozície s týmito
finančnými prostriedkami, ktoré im boli zo strany žalovaného vyplatené až dňa 30.04.2012. Dôvodili, že
prvýkrát bol ich nárok na priznanie úrokov z omeškania uplatnený v žiadosti o prerokovanie s žalovaným,
ktorú v ich mene podal ich predchádzajúci právny zástupca JUDr. Kubinec.

25. Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že Krajský súd v
Banskej Bystrici zrušil časť rozhodnutia Okresného súdu Brezno, ktorá zostala predmetnom konania z
dôvodu, že v priebehu prvostupňového konania nebolo úplne zrejmé, aký nárok si žalobcovia uplatňujú
a čo je jeho predmetom. Uznal, že je pravdou, že v žiadosti o predbežné prerokovanie doručenej

žalovanému si žiadatelia uplatnili právo na ušlý zisk vo výške úrokov z vkladu alebo z peňažných
prostriedkov na účtoch v banke, a to v pevne určenej sume. Predmetom žaloby bol tento nárok a tak isto
ušlý zisk vo výške úrokov z vkladov nejakých prostriedkov na účtoch v banke. V priebehu konania na
pojednávaní dňa 19.01.2010 a predtým písomným podaním zo dňa 06.09.2009 došlo k dispozičnému
úkonu žalobcov, a to k návrhu na pripustenie zmeny návrhu. Súd pripustil zmenu žaloby jednak čo sa

týka výšky požadovanej náhrady, teda z pevnej sumy vypočítanej iba za určité obdobie na sumu do
zaplatenia, ale k pripusteniu zmeny žaloby došlo aj čo sa týka titulu požadovanej náhrady a vtedy boli
vlastne uplatnené úroky z omeškania zo skutočnej škody vo výške príslušného percenta. Žalobcovia
potvrdili aj pri výsluchu na pojednávaní, že sa jedná o úroky z omeškania. V tejto súvislosti žalovanýargumentoval, že v súčasnosti sú predmetom konania úroky z omeškania zo skutočnej škody, teda
nie ušlý zisk vo výške úrokov z vkladov na účtoch v banke. Tieto však neboli predmetnom žiadosti
o predbežné prerokovanie, a preto tento nárok ani nebol predbežne neprerokovaný. Z uvedeného

dôvodu ho súd nemôže priznať. Podľa vyjadrenia odprocu bol prvýkrát tento nárok na priznanie úrokov
z omeškania z jednotlivých vyššie uvedených súm uplatnený až na pojednávaní súdu dňa 19.01.2010.

26. Žalovaný ďalej doplnil, že ak bude súd nárok kvalifikovať ako úroky z omeškania, má za to, že
nárok sám osebe nie je dôvodný. Samotný nárok na náhradu škody, ktorá už bola právoplatne žalobcom

priznaná a aj zaplatená, im vznikol až doručením zrušujúceho rozhodnutia NS SR. Až vtedy sa dozvedeli
o škode, ktorá im vznikla v súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Úroky z omeškania z tejto sumy ale
požadujú už od roku 2004, čo znamená, že príslušenstvo pohľadávky požadujú priznať za obdobie pred
vznikom samotnej pohľadávky, čo nie je prípustné. V prípade náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 je
potrebné najprv ju predbežne prerokovať na príslušnom orgáne podľa ust. § 15 ods. 1 vyššie citovaného
zákonaapríslušnýorgánmánáslednelehotu6mesiacovnapredbežnéprerokovanienárokunanáhradu

škody. Úroky z omeškania patria za čas, kedy je dlžník v omeškaní. Má za to, že do omeškania sa
nemohol dostať v čase skôr ako po uplynutí 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, pretože v rámci tejto lehoty konal, keď prerokúval žiadosť o predbežnom prerokovaní
nároku. Prvým dňom omeškania v takomto prípade môže byť až deň nasledujúci po dni, keď uplynula 6
mesačná lehota doručenia písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. V tej súvislosti poukázal

na to, že je nedôvodná aj výška požadovaných úrokov z omeškania, ale predovšetkým zotrval na tom,
že tento nárok nebol predmetom predbežného prerokovania, a preto ho ako taký ani nie je možné
priznať. V prípade, že tento nárok bude posudzovaný ako ušlý zisk - majetkový škoda, ktorá sa prejavila
tak, že nedošlo k rozmnoženiu majetku žalobcov o sumu úrokov z vkladov na bežných účtoch, na
ktoré by - ako tvrdia - mali nárok nebyť nezákonného rozhodnutia, má za to, že nie je dôvodná výška

požadovaných úrokov, pretože 9 % úročenie predstavuje výšku úrokov z omeškania ako dvojnásobok
základu diskontnej sadzby NBS. Niet žiadneho dôvodu domnievať sa, že práve o túto sumu by sa
rozmnožil majetok žalobcov, keby mali finančné prostriedky uložené na účtoch v banke.

27. Žalobcovia po výsluchu zástupcu žalovaného uviedli, že pojednávanie žiadajú odročiť z dôvodu

prekonzultovania skutočností uvedených zástupcom žalovaného so svojim právnym zástupcom. Súd
pojednávanie odročil na základe žiadosti žalobcov.

28. Žalobcovia v písomnom vyjadrení zo dňa 25.07.2013, doručenom súdu dňa 13.08.2013, uviedli, že
úroky z omeškania zo skutočnej škody boli uplatnené v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v

časti 1/ Skutočná škoda na strane 8 tejto žiadosti. Poukázali tiež na to, že úroky z omeškania nie sú
samostatným právnym nárokom žalobcov voči žalovanému; sú príslušenstvom pohľadávky na náhradu
skutočnej škody. Preto ich predbežné prerokovanie (napriek tomu, že k nemu došlo) nie je predpokladom
ich uplatnenia návrhom v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Poukázali v tej súvislosti na ust. § 15 ods. 1 vyššie uvedeného zákona. Dôvodili, že z neho jednoznačne

vyplýva, že predmetom predbežného preskúmania nároku je nárok žalobcov na náhradu škody, nie jeho
príslušenstvo, ktoré je možné v konaní uplatniť. Výklad právnej normy prezentovaný žalovaným preto
považujú za nesprávny. Poukázali tiež na ust. § 563 Obč. zákonníka a dôvodili, že žalovaného požiadali
o plnenie dňa 25.03.2008 doručením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a plnenie požadovanej
skutočnej škody obdržali až dňa 30.04.2012. Upravili výšku pôvodne uplatneného úroku z omeškania

na 8,50 % ročne a v časti v porovnaní s pôvodne podanou žalobou týkajúcou sa priznania úrokov z
omeškania z jednotlivých súm vzali návrh späť.

29. Žalovaný sa k predmetnému podaniu žalobcov vyjadril písomným podaním zo dňa 13.09.2013, ktoré
bolo súdu doručené 19.03.2013. Uviedol, že súhlasí so späťvzatím návrhu v zmysle podania žalobcov

zo dňa 25.07.2013 a súhlasí, aby v tejto časti bolo konanie v zmysle § 96 O.s.p. zastavené. Konštatoval,
že predmetným podaním žalobcovia špecifikovali, že predmetnom konania ostáva nimi uplatnené právo
na úroky z omeškania zo súm, ktoré im boli právoplatne priznané rozsudkom Okresného súdu Brezno
č.k. 4C/50/2009-520 zo dňa 27.05.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 14Co/232/2011-602 zo dňa 28.02.2012, t.j. zo skutočnej škody zodpovedajúcej výške prostriedkov

zablokovaných žalobcom na účtoch v bankách (u žalobcu 1/ 1 393,60 Eur, u žalobcu 2/ 1 841,91 Eur a u
žalobcu3/7285,09Eur).Vovzťahukúrokomzoskutočnejškodyžalobcoviatvrdia,žetietoboliuplatnené
v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, konkrétne v časti 1/ Skutočná škoda, bod 6 na strane 8.
Preto majú za to, že úroky z omeškania boli predmetom predbežného prerokovania nároku. Odhliadnucod vyššie uvedeného žalobcovia predniesli názor, podľa ktorého sú úroky z omeškania príslušenstvom
pohľadávky, a preto predbežné prerokovanie nie je predpokladom ich uplatnenia na súde. Úroky z
omeškania si žalobcovia uplatnili od nasledujúceho dňa po dni vyhotovenia (datovania) žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku adresovanej žalovanému, t.j. dňom 26.03.2008 do 30.04.2012, t.j. do
dňa, kedy im bola uhradená náhrada skutočnej škody. Prvý deň omeškania žalobcovia určili v zmysle
ust. § 563 Obč. zákonníka. Dospeli k záveru, že v prípade práva na náhradu škody čas plnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom ani rozhodnutím. Preto bol žalovaný povinný plniť deň
potom, čo ho o plnenie požiadali, t.j. doručili mu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku.

30. Žalovaný v predmetnom vyjadrení poukázal na to, že Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení
zrušujúcej časti rozsudku Okresného súdu Brezno uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou tohto súdu
vykonať adekvátne dokazovanie a na základe takto zisteného skutkového stavu vec právne posúdiť a vo
veci rozhodnúť. K čiastočnému zrušeniu rozsudku nedošlo z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci, t.j. z dôvodu, že podľa názoru krajského súdu pri úroku z omeškania ako príslušenstve náhrady

škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. nie je podmienkou predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 zák.
č. 514/2003 Z.z. V takom prípade by krajský súd pri vyslovení záväzného právneho názoru vo vzťahu
k predbežnému prerokovaniu nároku na úroky z omeškania neukladal okresnému súdu úlohu vykonať
adekvátne dokazovanie. Z odôvodnenia k zrušujúcej časti teda vyplýva záväzný právny názor krajského
súdu,žepodmienkouuplatneniaprávanaúrokyzomeškaniaakopríslušenstvanáhradyskutočnejškody

podľa zák. č. 514/2003 Z.z. na súde je predbežné prerokovania takéhoto nároku. V opačnom prípade
by vykonanie dokazovania vo vzťahu k predbežnému prerokovaniu bolo nadbytočné.

31. Žalovaný zotrval na námietke, že právo na úroky z omeškania zo skutočnej škody vo výške
prostriedkov zablokovaných na účtoch žalobcov a neskôr i zrazených z týchto účtov nebolo predmetnom

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Vo vzťahu k posudzovaniu predbežného prerokovania
nároku je podľa neho treba rozlišovať medzi úrokmi z omeškania zo sumy náhrady skutočnej škody
(ktorá bola žalobcom zo strany žalovaného uhradená) a škodou spočívajúcou v ušlom zisku vo
výške úrokov z prostriedkov, ktoré boli žalobcom zablokované na účtoch, resp. ktoré im boli z účtov
zrazené. Pri rozlišovaní týchto dvoch nárokov nie je možné riadiť sa iba ich jazykovým označením zo

strany samotných žalobcov a ich právneho zástupcu v každej konkrétnej situácii (či už v písomných
podaniach alebo pri prednesoch na pojednávaní), keďže v priebehu konania opakovane dochádzalo
k zamieňaniu týchto dvoch nárokov. Žalobcovia totiž nárok na ušlý zisk spočívajúci v úrokoch z
prostriedkov zablokovaných a neskôr i zrazených opakovane označovali za úroky z omeškania, pričom
ale z uplatnenej výšky a bližšieho vyjadrenia k tomuto nároku vyplývalo, že ide o ušlý zisk. Kritérium

pre odlíšenie týchto dvoch nárokov teda musí byť nielen ich označenie, ale aj ich odôvodnenie a
všetky okolnosti, za ktorých došlo k vyjadreniu k danej situácii. K zamieňaniu uvedených nárokov v
tomto konaní podľa názoru žalovaného dochádzalo aj z dôvodu, že žalobcovia pri podávaní žiadosti o
predbežné prerokovanie boli zastúpení advokátom JUDr. Martinom Kubincom, PhD., pri podaní žaloby
ale zastúpení neboli; rovnako ich podanie zo dňa 06.07.2009 označené ako "Doplnenie žaloby", ktoré

bolo súdu doručené 20.07.2009 a v zmysle ktorého došlo k pripusteniu zmeny žaloby uznesením
vydanýmnapojednávaní19.01.2010,uskutočniližalobcoviabez právnehozástupcu.Aždňa09.03.2010
žalobcovia splnomocnili na svoje zastupovanie nového právneho zástupcu.

32. Žalovaný uviedol, že v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa

25.03.2008, ktorá mu bola doručená 03.04.2008, si žalobcovia na strane 9, čl. V. "Určenie výšky škody
spôsobenej žiadateľom", v časti označenej 2/ Ušlý zisk, pod bodom 2 uplatnili náhradu ušlého zisku
vo výške 99 450,- Sk. Tento nárok odôvodnili nasledovne: "Ako bolo popísané v časti I. Skutočná
škoda, v rámci exekučného konania bola z účtov žiadateľov exekútorom zablokovaná, resp. odúčtovaná
v prospech oprávneného, súdneho exekútora a ako náklady na poplatky v banke suma v celkovej

výške 316 943,64 Sk. V dôsledku toho ušli z majetku žiadateľov v období od 03.09.2004 do 01.03.2008
bežné úroky, ktoré by im na účtoch v banke inak patrili vo výške 9 % ročne (zodpovedá dvojnásobku
základnej úrokov sadzby NSB v príslušnom období)." Žalovaný dôvodil, že z vyššie uvedeného vyplýva,
že žalobcovia si v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku uplatnili náhradu ušlého zisku z dôvodu,
že dňa 03.09.2004 im boli na účtoch v banke zablokované prostriedky. V dôsledku toho nedošlo k ich

rozmnoženiu o bežné úroky, ktoré by im inak patrili (nebyť zablokovania prostriedkov na účtoch). Keďže
išlo o škodu vo forme ušlého zisku, jeho náhradu si uplatnili pevnou sumou vo výške 99 450,- Sk.33. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia v podaní zo dňa 25.07.2013 poukázali na skutočnosť, že úroky
z omeškania zo skutočnej škody boli uplatneného v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v časti
1/ Skutočná škoda bod 6 na strane 8. Na strane 8 žiadosti pod bodom 6. (v jeho poslednom odseku)

si žalobcovia uplatnili i úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 21.09.2004 do zaplatenia, avšak zo
sumy 755 100,- Sk, t.j. zo sumy, ktorú "na základe výzvy súdneho exekútora Ing. Bc. Stanislava Sklenářa
po začatí exekučného konania spisovej značky EX 115/04 žiadatelia v hotovosti vložili v prospech účtu
exekútora" (str. 7 žiadosti, bod 6 prvý odsek). Nejde teda o úroky z omeškania zo skutočnej škody
spočívajúcej v prostriedkoch zablokovaných a neskôr i zrazených z účtov žalobcov (v prípade žalobcu

1/ vo výške 1 393,60 Eur, žalobcu 2/ vo výške 1 841,91 Eur a žalobcu 3/ vo výške 7 285,- Eur, uplatnené
v čl. V žiadosti, v časti 1/ Skutočná škoda pod bodmi 1 - 4.), ale zo sumy skutočnej škody vo výške
prostriedkov, ktoré žalobcovia na základe výzvy vložili v prospech účtu súdneho exekútora.

34. Žalovaný vyššie uvedenou skutočnosťou dôvodil, že zo sumy skutočnej škody vo výške prostriedkov,
ktoré boli z účtov žalobcov zrazené (v prípade žalobcu 1/ zo sumy 1 393,60 Eur, v prípade žalobcu 2/

zo sumy 1 841,91 Eur a v prípade žalobcu 3/ zo sumy 7 285,09 Eur) si žalobcovia úroky z omeškania
neuplatnili, pričom práve tieto úroky z omeškania ostali predmetom tohto súdneho konania. Vzhľadom
na to, že nárok na úroky z omeškania zo skutočnej škody v sume prostriedkov zrazených z účtov
žalobcov nebol predmetom ich žiadosti o predbežné prerokovanie v zmysle záväzného právneho názoru
krajského súdu, tieto nie je možné žalobcom v súdnom konaní priznať. Z týchto dôvodov žiadal žalovaný

opätovne, aby súd návrh žalobcov v časti, ktorá zostala predmetnom konania, zamietol.

35. Ďalej žalovaný v predmetnom písomnom podaní uviedol, že po dispozičnom úkone žalobcov
uskutočnenom podaním zo dňa 25.07.2013, ktoré bolo súdu doručené 13.08.2013, žiadajú žalobcovia
priznať úroky z omeškania vo výške 8,5 % od 26.03.2008 do 30.04.2012, každý zo sumy ktorá

mu bola zrazená z účtu v banke (teda žalobca 1/ zo sumy 1 393,60 Eur, žalobca 2/ zo sumy 1
841,91 Eur a žalobca 3/ zo sumy 7 285,09 Eur). Za prvý deň omeškania žalobcovia označili deň
26.03.2008 t.j. deň nasledujúci po dni datovania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Takéto
určenie prvého dňa omeškania nie je v súlade ani len s odôvodnením, ktoré žalobcovia prezentujú v
podaní zo dňa 25.07.2013 (prvý deň potom, čo veriteľ požiada dlžníka o plnenie). Žiadosť o predbežné

prerokovanie bola žalovanému doručená dňa 03.04.2008, teda prvým dňom po dni, keď žalobcovia
požiadali žalovaného o plnenie je 04.04.2008. Žalovaný je však toho názoru, že ani tento deň nemá pre
určenie prvého dňa omeškania žalovaného v tomto prípade žiadnu právnu relevanciu. Poukázal v tej
súvislosti na ust. § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013, podľa ktorého nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo

iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
(ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Poukázal aj na ust. § 16 ods. 4 vyššie
citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2013, podľa ktorého ak príslušný orgán neuspokojí nárok

na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a
z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému

aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia,
že neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

36. Žalovaný z vyššie citovaných ustanovení vyvodil záver, že v prípade nároku na náhradu škody

spôsobenej pri výkone verejnej moci je čas plnenia ustanovený právnym predpisom (vyššie citovanými
ustanoveniami zákona). Právo na plnenie (náhradu škody) preto vzniká poškodenému až uplynutím
6 mesačnej lehoty od podania žiadosti o predbežné prerokovanie ustanovenej zákonom, ktorú má
príslušný orgán konajúci v mene štátu na vybavenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Do tohto okamihu nie je možné na strane štátu hovoriť o omeškaní. V období, v ktorom

štátny orgán koná zákonom predpísaným spôsobom podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. nemôže
byť v omeškaní. Až po uplynutí lehoty 6 mesiacov ustanovenej v § 16 ods. 4 vyššie citovaného zákona
na uspokojenie nároku poškodeného príslušným orgánom štátu patrí poškodenému právo na úroky z
omeškaniazneuhradenejčastinárokunanáhraduškody;ažvtedymôžebyťorgánkonajúcivmeneštátuv omeškaní. Z vyššie uvedeného dospel žalovaný k záveru, že uplatnený nárok na úroky z omeškania
od 26.03.2008 nie je dôvodný, a to i bez ohľadu na námietku uvedenú v predchádzajúcej časti jeho
vyjadrenia. V tento deň totiž žalovaný nemohol byť a ani nebol v omeškaní. Dôvodil, že znenie ust. § 16

ods. 4 vyššie citovaného zákona účinného od 01.01.2013 nie je zmenou predchádzajúceho právneho
stavu, ale predstavuje výslovnú právnu úpravu potvrdzujúcu dovtedajšiu rozhodovaciu prax súdov.

37. Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby súd žalobu v časti, ktorá zostala
predmetom konania, zamietol. Uplatnil si právo na náhradu trov konania.

38. Súd písomným podaním zo dňa 15.11.2013 vyzval žalobcov, aby v lehote 10 dní spresnili svoje
písomné podanie doručené súdu 13.08.2013, v ktorom uviedli, že konanie berú v časti späť. Písomným
podaním zo dňa 19.12.2013 tunajší súd urgoval žalobcov prostredníctvom ich právneho zástupcu
na spresnenie ich podania doručeného tunajšiemu súdu 13.08.2013 ohľadom čiastočného späťvzatia
žaloby.

39. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu dňa 06.02.2013 doručili písomné
podanie, ktorým reagovali na vyššie uvedenú výzvu a urgenciu súdu.

40. Uznesením č.k. 4C/50/2009-722 zo dňa 21.03.2014 súd rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby

žalobcami tak, že konanie v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ úroky z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 393,60 Eur od 03.09.2004 do 25.03.2008, úroky z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 1 393,60 Eur od 01.05.2012 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške
0,50% ročne zo sumy 1 393,60 Eur od 26.03.2008 do 30.04.2012, zastavil. Rovnako zastavil aj konanie
v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 2/ úroky z omeškania vo výške 9% ročne

zo sumy 1 841,91 Eur od 03.09.2004 do 25.03.2008, úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1
841,91 Eur od 01.05.2012 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 0,50% ročne zo sumy 1 841,91
Eur od 26.03.2008 do 30.04.2012. Súd zastavil aj konanie v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi 3/ úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7 285,09 Eur od 03.09.2004 do
25.03.2008, úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7 285,09 Eur od 01.05.2012 do zaplatenia

a úroky z omeškania vo výške 0,50% ročne zo sumy 7 285,09 Eur od 26.03.2008 do 30.04.2012.

41. Predmetné uznesenie tunajšieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 03.05.2014. Predmetom
konaniatakzostalorozhodnutiesúduopovinnostižalovanéhozaplatiťžalobcovi1/úrokyzomeškaniavo
výške 8,50 % ročne zo sumy 1 393,60 Eur od 26.03.2008 do 30.04.2012, ďalej o povinnosti žalovaného

zaplatiť žalobcovi 2/ úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1 841,91 Eur od 26.03.2008 do
30.04.2012 a o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 3/ úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne
zo sumy 7 285,09 Eur od 26.03.2008 do 30.04.2012.

42. Na pojednávaní dňa 16.06.2014 bola prítomná právna zástupkyňa žalobcov; žalovaný sa z neúčasti

na tomto pojednávaní ospravedlnil.

43. Žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedli, že na podanej žalobe týkajúcej
sa úrokov z omeškania trvajú v plnom rozsahu v zmysle uznesenia súdu č.k. 4C/50/2009-722 zo
dňa 21.03.2014. V prípade úspechu si uplatňujú nárok na náhradu trov konania. V súdnom konaní

tak prvostupňovom, ako aj odvolacom im bola priznaná náhrada škody a žalovanému bola uložená
povinnosť zaplatiť im nárok na náhradu škody. Bola preukázaná aj nezákonnosť rozhodnutia, ktoré malo
spôsobiť škodu. Vzhľadom na túto skutočnosť bola príslušným orgánom uložená povinnosť žalovanému
zaplatiť skutočnú škodu, pričom k tejto úhrade došlo dňa 30.04.2012, kedy bola suma škody pripísaná
úhrada na účet žalobcov. Žalobcovia splnili všetky zákonnom požadované povinnosti, keď požiadali

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody príslušný orgán v zmysle vtedy platného zák. č.
513/2004 Z.z., pričom tento zákon v tom čase vyžadoval predbežné prerokovanie nároku z dôvodu, aby
bola splnená procesná podmienka a bolo možné podať samotnú žalobu na súd. V rámci predbežného
prerokovania nároku boli uplatnené aj úroky z omeškania zo skutočnej škody, ktoré boli uplatnené v
časti 1/ "Skutočná škoda", bod 6 na strane 8 žiadosti. V zmysle zákona je však nutné prerokovať iba

nárok ako taký, pričom zákon presne špecifikuje, čo môže byť predmetnom náhrady škody; môžu to
byť aj trovy konania, a podobne. Zákon nespomína príslušenstvo. Sú preto toho názoru, že ak by
zákonodarca mal na mysli to, aby bolo prerokované aj samotné príslušenstvo, bolo by to v zákone
presne definované a nárok by mal byť potom prerokovaný aj vrátane príslušenstva. Príslušenstvo akotaké predstavuje súčasť nároku a v zmysle § 121 ods. 3 Obč. zákonníka je príslušenstvo vedľajším
záväzkom; to znamená, že príslušenstvo ako také nezakladá hlavný záväzok, ale sleduje osud hlavného
záväzku. Samotné úroky z omeškania sú zákonným nárokom, ktorý priznáva zákon. Preto je objektívnou

povinnosťou žalovaného pre prípad omeškania platiť úroky z omeškania, ktoré im priznáva zákon.
Nakoľko sa jedná o zákonný nárok, ktorý je súčasťou hlavného záväzku, nie je nutné prerokovávať
samostatne v rámci žiadosti o predbežné prerokovanie aj príslušenstvo, teda v danom prípade úroky z
omeškania. Čo sa týka samotnej zodpovednosti ako takej uviedli, že zodpovednosť štátu je absolútnou
a objektívnou zodpovednosťou. V prípade, ak je povinný hradiť aj náhradu škody, nemôže sa zbaviť

ani svojho vedľajšieho záväzku, a síce záväzku nahradiť úroky z omeškania. Čo sa týka samotného
omeškania, žalobcovia si úroky z omeškania uplatňujú odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol žalovaný
požiadaný o predbežné prerokovanie, a to z titulu, že v zmysle § 563 Obč. zákonníka v prípade, ak nie je
uvedený dátum plnenia povinnosti, je povinný dlžník plniť prvého dňa potom, čo ho o to veriteľ požiadal.
V tomto prípade tento deň pripadol na 26.03.2008. Úroky si žalobcovia uplatňujú až do 30.04.2012, kedy
bol záväzok žalovaného splnený. V prípade, ak by súd pripustil tvrdenia žalovaného o tom, že sa do

omeškaniadostaneažpo6mesiacochododňauplynutialehotynaprerokovanienároku,vtomtoprípade
by nárok ako taký nemohol byť ani prerokovaný a nemohol byť ani súčasťou žiadosti o predbežné
prerokovanie vzhľadom na to, že v tom čase by nebolo určiteľné, kedy sa žalovaný v skutočnosti dostane
do omeškania. Žalobcovia dôvodili, že znenie zákona, na ktoré poukázal žalovaný, sa stalo účinným až
01.01.2013, pričom návrh v tejto veci bol podaný už v roku 2008. Nie je preto možné v tomto prípade

prihliadať na zákon, ktorý je účinný od 01.01.2013, lebo nárok, ktorý sa uplatňoval v roku 2008, sa
spravoval ustanoveniami zákona, ktorý bol účinný v tom čase. Poukázali na to, že § 16 neobsahoval
ani ust. § ods. 3 ani ods. 4; v zásade iba uložil povinnosť žalobcom predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody na príslušnom orgáne.

44. Súd pojednávanie odročil na 10.07.2014, na ktoré predvolal účastníkov konania.

45. Uznesením č.k. 4C/50/2009-742 zo dňa 16.06.2014 súd rozhodol, že nepripúšťa zmenu žaloby tak,
ako ju navrhli žalobcovia v podaní doručenom súdu dňa 06.02.2014, a síce, že I. Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 1/ úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1 393,60 Eur od 26.03.2008

do zaplatenia, II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2/ úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo
sumy 1 841,91 Eur od 26.03.2008 do zaplatenia a III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3/ úroky z
omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 7 285,09 Eur od 26.03.2008 do zaplatenia.

46. Súd vykonal pojednávanie dňa 10.07.2014 v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa ospravedlnil.

47. Právna zástupkyňa žalobcov v rámci záverečného vyjadrenia uviedla, že žalobcovia trvajú na svojich
vyjadreniach, ktoré sú uvedené v zápisnici zo dňa 16.06.2014 a žiadajú, aby súd rozhodol v súlade s
predloženými listinnými dokladmi a ich vyjadreniami. V prípade úspechu si uplatňujú aj nárok na náhradu
trov konania.

48. Rozsudkom č.k. 4C/50/2009-763 zo dňa 31.07.2014 súd žalobu zamietol a prenechal rozhodnutie
o náhrade trov konania na samostatné uznesenie. Predmetom konania, o ktorom súd vyššie uvedeným
rozsudkom rozhodol, bol nárok žalobcu v 1/ rade, ktorým sa domáhal úrokov z omeškania vo výške
8,5% ročne zo sumy 1393,60 Eur od 26.03.2008 do 30.04.2012, nárok žalobcu v 2/ rade, ktorým sa

domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1841,91 Eur od 26.03.2008
do 30.04.2012 a nárok žalobcu v 3/ rade, ktorým sa domáhal úrokov z omeškania vo výške 8,5%
ročne zo sumy 7285,09 Eur od 26.03.2008 do 30.04.2012. Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov
nie je dôvodná. Poukázal na to, že predmetom konania je žalobcami uplatnené právo na úroky z
omeškania zo súm, ktoré im boli právoplatne priznané rozsudkom okresného súdu v súdenej veci

č.k. 4C/50/2009-520 zo dňa 27.05.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
14Co/232/2011-602 zo dňa 28.02.2012, t. j. zo skutočnej škody zodpovedajúcej výške prostriedkov
zablokovaných navrhovateľom na účte v bankách (u žalobcu 1/ 1393,60 Eur, u žalobcu 2/ 1841,91 Eur
a u žalobcu 3/ 7285,09 Eur). Úroky z omeškania si žalobcovia uplatnili od nasledujúceho dňa po dni
vyhotovenia (datovania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku adresovanej odporcovi, t. j. dňom

26.03.2008 do 30.04.2012, t. j. do dňa, kedy im bola uhradená náhrada skutočnej škody odporcom).
Prvostupňový súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že nárok na úroky z omeškania zo skutočnej
škody v sume prostriedkov zrazených z účtov žalobcov nebol predmetom ich žiadosti o predbežné
prerokovanie v zmysle záväzného právneho názoru krajského súdu, tieto nie je možné navrhovateľompriznať. Poukázal na to, že Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení zrušujúcej časti rozsudku
okresného súdu uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu vykonať adekvátne dokazovanie a na
základe zisteného skutkového stavu vec správne posúdiť a vo veci rozhodnúť. Ustálil, že k čiastočnému

zrušeniu rozsudku okresného súdu nedošlo z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. z
dôvodu, že podľa názoru krajského súdu pri úroku z omeškania ako príslušenstve náhrady škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. nie je podmienkou predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 zákona č.
514/2003 Z. z., pretože v takom prípade by krajský súd pri vyslovení záväzného právneho názoru vo
vzťahu k predbežnému prerokovaniu nároku na úroky z omeškania neukladal okresnému súdu úlohu

vykonať adekvátne dokazovanie. Podľa názoru súdu, z odôvodnenia zrušujúcej časti vyplýva záväzný
právny názor krajského súdu, že podmienkou uplatnenia práva na úroky z omeškania ako príslušenstva
náhrady skutočnej škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. na súde je predbežné prerokovanie takéhoto
nároku.

49. Proti rozsudku č.k. 4C/50/2009-763 zo dňa 31.07.2014 podali dňa 13.08.2014 odvolanie žalobcovia

1/, 2/ a 3/, v ktorom uviedli, že si nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo skutočnej škody
uplatnili v rámci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku doručenej Ministerstvu spravodlivosti SR
na strane 8 pod bodom 6 tejto žiadosti. Odhliadnuc od uplatnenia nároku na zaplatenie úrokov z
omeškania v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku poukázali na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka s tým, že nárok na zaplatenie úrokov z omeškania nie je samostatným nárokom; ide výhradne

o príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré má akcesorický
charakter. Nárok veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania vzniká priamo zo zákona. Predmetom
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody príslušným orgánom v zmysle § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v čase podania žaloby je nárok na náhradu škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci ako taký; zákon nevyžaduje osobitné prerokovanie príslušenstva tohto nároku,

osobitne jeho zákonného príslušenstva, t.j. nárokov, ktoré za predpokladu priznania predmetného
nároku vyplývajú priamo zo zákona. Prerokovanie nároku na náhradu škody a osobitne aj jeho
príslušenstva, predovšetkým zákonných úrokov z omeškania nemá ani logické opodstatnenie, nakoľko
veriteľ pri podávaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nevie ani presne
určiť deň omeškania, a tak presne špecifikovať svoj nárok spočívajúci v príslušenstve samostatného

nároku na náhradu škody. Poukázali na konštatovanie súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia, že nárok
na úroky z omeškania by vznikol, a teda navrhovatelia majú právo požadovať od žalovaného úroky z
omeškania až po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ktorú má štát na prerokovanie žiadosti o náhradu škody,
pričom takýto záver súdu je priamo v rozpore so samotným záverom súdu, pre ktorý zamietol nárok
navrhovateľov na úroky z omeškania s odôvodnením, že tieto neboli prerokované v rámci predbežného

prerokovania nároku na náhradu škody a zároveň uvedené v samotnej žiadosti o nároku na náhradu
škody. Ak súd priznal žalobcom nárok na náhradu uplatnenej skutočnej škody voči štátu a je zrejmé,
že štát bol s jej plnením v omeškaní, sú žalobcovia v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
oprávnení požadovať úroky z omeškania v zákonnej výške, a to bez väzby na prechádzajúce predbežné
prerokovanienárokunazaplatenietýchtoúrokovzomeškaniapríslušnýmorgánompostupompodľa§15

a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z. Majú za to, že v danom prípade postačuje, ak si veriteľ uplatní nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania v samotnej žalobe. Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku je zrejmé,
že prvostupňový súd vychádzal zo znenia zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013;
návrhnasúdbolpodanýdňa02.12.2008,kedysaexistujúciprávnystavpodstatnýmspôsobomodlišoval
od právneho stavu súčasného. Pri posúdení uplatneného nároku navrhovateľmi nie je možné vychádzať

z neskoršie účinného zákona, nakoľko nárok na zaplatenie úrokov z omeškania bol uplatňovaný v roku
2008 podľa zákona účinného v roku 2008, kedy zákon č. 514/2003 Z. z. vôbec neobsahoval ust. § 16
ods. 3 a 4, na ktoré sa okrem iného prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku odvoláva. Zákon účinný v
čase podania žaloby deň, od ktorého je možné priznať úrok z omeškania, neurčoval. Podľa žalobcov pri
určení prvého dňa omeškania žalovaného so splnením povinnosti nahradiť žalobcom škodu je potrebné

považovať deň nasledujúci po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku príslušnému orgánu
v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., a to v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je
dlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.Majúzato,žemajúnárokna
zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy tak, ako boli uplatnené, a to odo dňa nasledujúceho po dni

doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvu spravodlivosti SR
až do jej zaplatenia. Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že návrhu
vyhovie alebo aby rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.50. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 14Co/1111/2014-798 zo dňa 29.01.2016 zrušil
rozsudok č.k. 4C/50/2009-763 zo dňa 31.07.2014 a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení
okrem iného uviedol, že preskúmaním veci zistil, že nepochybne predmetom sporu s prihliadnutím na

špecifikáciu uplatneného príslušenstva zo skutočnej škody, ktorá bola žalobcom 1/, 2/ a 3/ právoplatne
priznaná rozsudkom prvostupňového súdu sp. zn. 4C/50/2009-520 zo dňa 27.05.2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/232/2011-602 zo dňa 28.02.2012, sú úroky
z omeškania tak, ako sa týchto v priebehu súdneho konania domáhali žalobcovia 1/, 2/ a 3/, pričom
aj z uznesenia Okresného súdu Brezno č.k. 4C/50/2009-722 zo dňa 21.03.2014, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 03.05.2014, je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcu v 1/ rade, ktorým sa
domáha úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1393,60 Eur od 26.03.2008 do 30.04.2012,
nárok žalobcu v 2/ rade, ktorým sa domáha úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy
1841,91 Eur od 26.03.2008 do 30.04.2012 a nárok žalobcu v 3/ rade, ktorým sa domáha úrokov z
omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 7285,09 Eur od 26.03.2008 do 30.04.2012. Odvolací súd
po preskúmaní veci dospel k názoru, že námietka žalobcov, podľa ktorej v zmysle zákona č. 514/2003

Z. z. nie je potrebné osobitné prerokovanie príslušenstva z nároku na náhradu škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci príslušným orgánom, keď zákon nevyžaduje osobitné prerokovanie príslušenstva
tohto nároku, osobitne jeho zákonného príslušenstva, t. j. nárokov, ktoré za predpokladu priznania
predmetného nároku vyplývajú priamo zo zákona, je dôvodná. Odvolací súd poukázal na to, že podľa
§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí

nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Až zákonom č. 412/2012. Z.z.,
ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.01.2013, bolo novelizované aj znenie § 16, pričom podľa §
16 ods. 4 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho
časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,

že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu
len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak
súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo

uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr.

51. Z vyššie uvedených skutočností, ako aj z ustanovení § 489, §563 O.z. vyplýva, že štát je povinný
nahradiť škodu najneskôr do 6 mesiacov odo dňa, kedy poškodený nárok riadne uplatnil postupom

podľa § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. podľa znenia účinného do 31.12.2012 (s prihliadnutím na dátum
podaniažiadostinavrhovateľov).Márnymuplynutímtejtolehotysaštát,akodlžníkzozodpovednostného
právneho vzťahu (§ 489 Občianskeho zákonníka) dostáva do omeškania, a tak najskôr odo dňa
nasledujúceho po uplynutí 6 mesačnej lehoty ho postihuje povinnosť zaplatiť poškodenému veriteľovi
tiež úroky z omeškania. Odvolací súd uviedol, že z vyššie uvedeného je zrejmé, že v čase podania

žiadosti nemôže byť príslušný orgán v omeškaní, a teda ani žiadateľ nemôže v žiadosti o prerokovanie
svojho nároku uplatniť úrok z omeškania. Pokiaľ teda okresný súd zamietol žalobcami uplatnený nárok
na úrok z omeškania z dôvodu, že úroky z omeškania neboli predmetom žiadosti žalobcov na predbežné
prerokovanie, ktorá žiadosť bola adresovaná Ministerstvu spravodlivosti SR, je toto rozhodnutie
prvostupňového súdu nesprávne, pričom prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nesprávne

uviedol, že odvolací súd, a to Krajský súd v Banskej Bystrici vo vyššie uvedenom rozsudku, ktorým zrušil
rozsudok prvostupňového súdu č.k. 4C/50/2009-520 zo dňa 27.05.2011 vo výroku II., IV. a VI., vyslovil
právny názor, že úroky z omeškania musia byť súčasťou žiadosti o prerokovanie nároku žalobcov na
náhradu škody adresovanej príslušnému orgánu, v súdenej veci Ministerstvu spravodlivosti SR, pretože
takýto záver z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/232/2011-602 zo dňa

28.02.2012 nevyplýva. Odvolací súd sa v závere odôvodnenia rozhodnutia vyjadroval k úrokom tak,
ako sa týchto domáhali žalobcovia, pričom rozsudok prvostupňového súdu vo výroku II., IV. a VI. zrušil
z dôvodu nepreskúmateľnosti rozsudku prvostupňového súdu v tejto časti, pričom zároveň uviedol, že
v prípade, ak v ďalšom konaní žalobcovia zotrvajú na úroku vo výške 9 % z uplatnených súm, bude
úlohou prvostupňového súdu vykonať k tomuto adekvátne dokazovanie s tým, že dôkazné bremeno

na preukázanie uplatneného nároku je na žalobcoch a na základe zisteného skutkového stavu súd
môže vec právne posúdiť a potom vo veci rozhodnúť. Je nepochybné, že v ďalšom konaní žalobcovia
špecifikovali uplatnené príslušenstvo tak, že sa domáhajú úroku z omeškania z jednotlivých súm za
presne špecifikované obdobie tak, ako je uvedené vyššie. Prvostupňový súd o takomto nároku žalobcov,teda o príslušenstve, a to úroku z omeškania z presne špecifikovaných súm, ktoré ako náhrada škody
už boli žalobcom rozsudkom okresného súdu v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu priznané, a to
žalobcovi v 1/ rade vo výške 1393,60 Eur, žalobcovi v 2/ rade vo výške 1841,91 Eur a žalobcovi v 3/ rade

vo výške 7285,09 Eur a o takto uplatnenom nároku žalobcov v 1/, 2/ a 3/ rade odvolaním napadnutým
rozsudkom rozhodol. Keďže prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a zároveň nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací súd v súlade s
ust. § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. odvolaním napadnutý rozsudok zrušil. V ďalšom konaní bude
úlohou prvostupňového súdu posúdiť, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, do kedy toto omeškania

trvalo, pričom bude potrebné, aby prvostupňový súd zameral dokazovanie predovšetkým na skutkovú
okolnosť, a to kedy bola žiadosť žalobcov o predbežné prerokovanie nároku doručená príslušnému
orgánu vzhľadom k tomu, že táto skutočnosť doteraz v konaní preukázaná nebola. Neušlo pozornosti
odvolacieho súdu, že v odpovedi Ministerstva spravodlivosti SR (list zo dňa 13.06.2008) je uvedené,
že žiadosť navrhovateľov o predbežné prerokovanie ich nároku bola Ministerstvu spravodlivosti SR
doručená dňa 03.04.2008, avšak v tomto smere neexistuje zhodné vyjadrenie žalobcov 1/, 2/ a

3/. Preto bude potrebné v ďalšom konaní náležitým spôsobom preukázať deň doručenia žiadosti o
predbežné prerokovanie MS SR. Od zistenia tejto skutočnosti bude závisieť aj určenie lehoty, kedy sa
žalovaný dostal do omeškania. Zároveň odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd je povinný vykonať
dokazovanie v súlade s ust. § 129 O.s.p., a to aj dokladmi, ktoré boli doručené do spisu žalobcami
a týkajú sa preukázania lehoty, kedy suma, ktorá bola priznaná rozsudkom prvostupňového súdu v

spojení s rozsudkom krajského súdu z titulu náhrady škody, z ktorej čiastky sa žalobcovia domáhajú
úrokov z omeškania, bola pripísaná na účet toho - ktorého žalobcu. Až po takto doplnenom dokazovaní
prvostupňový súd vykoná právne posúdenie veci a vo veci znova rozhodne.

52. Žalovaný na základe žiadosti súdu doložil dňa 02.05.2016 prvú stranu kópie žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu bola doručená dňa 03.04.2008.

53. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 21.07.2016, na ktoré predvolal účastníkov.

54. Na pojednávaní dňa 21.07.2016 žalobcovia uviedli, že sumy, ktoré im boli predošlým rozsudkom

tunajšieho súdu priznané, im boli uhradené dňa 30.04.2012, čo preukázali výpismi z ich účtov, ktoré súdu
krátkou cestou predložili. Rovnako nenamietli ani dátum doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku žalovanému, t.j. 03.04.2008. Súdu predložili vyčíslenie trov konania. Žalovaný zotrval na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach a žalobu žiadal zamietnuť. V prípade úspechu si uplatnil nárok na
náhradu trov konania.

55.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímžaloby,listinnýchdokladovpripojenýchkžalobe,výsluchom
žalobcov, zástupcu žalovaného, oboznámením listinných dokladov uvedených v spise, oboznámením
rozsudku tunajšieho súdu č.k. 4C/50/2009-520 zo dňa 27.05.2011, rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystricič.k.14Co/232/2011-602zodňa28.02.2012,ďalejoboznámenímpísomnéhovyjadreniažalobcov

doručeného súdu 05.06.2012 a pripojených listinných dokladov, písomného vyjadrenia žalobcov zo dňa
25.07.2013, písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.09.2013, písomného vyjadrenia žalobcov zo
dňa 19.12.2013, uznesenia tunajšieho súdu č.k. 4C/50/2009-722 zo dňa 21.03.2014, uznesenia tun.
súdu č.k. 4C/50/2009-742 zo dňa 16.06.2014, písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 07.07.2014,
oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 3Er/1077/2004, výpisov z

účtov žalobcov, prvej strany kópie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Pri
rozhodovaní o predmetnej žalobe vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :

56. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

57. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia zákona, ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom
orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom
poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.58. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,
ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je

poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

59. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia zákona, príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak
žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote

neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia
podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

60.Podľaods.3vyššiecitovanéhoustanoveniazákona,akžiadosťužbolaprerokovaná,príslušnýorgán
túto skutočnosť oznámi žiadateľovi s odôvodnením, že žiadosť už bola prerokovaná a na opakovanú
žiadosť príslušný orgán ďalej neprihliada.

61. Podľa ods. 4 vyššie citovaného ustanovenia zákona v znení účinnom k 03.04.2008, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

62. Podľa ods. 5 vyššie citovaného ustanovenia zákona, každý je povinný bezodplatne poskytnúť
súčinnosťpotrebnúprepredbežnéprerokovanienávrhupríslušnémuorgánuvlehoteurčenejpríslušným
orgánom.

63. Podľa § 580 O.z., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,

zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

64. Podľa § 358 zákona č. 513/1991 Zb., na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,

keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

65. Predmetom konania je rozhodnutie o nároku žalobcov, ktorým sa domáhajú, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1393,60 Eur od
26.03.2008 do 30.04.2012, žalobcovi 2/ úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1841,91

Eur od 26.03.2008 do 30.04.2012 a žalobcovi 3/ úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy
7285,09 Eur od 26.03.2008 do 30.04.2012. Žalobcovia, ako aj žalovaný, si uplatnili nárok na priznanie
náhrady trov konania.

66. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade so závermi uvedenými v uznesení Krajského

súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/1111/2014-798 zo dňa 29.01.2016 súd dospel k záveru, že námietka
žalobcov, v ktorej namietajú, že v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nie je potrebné osobitné prerokovanie
príslušenstva z nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci príslušným orgánom,
lebo zákon nevyžaduje osobitné prerokovanie príslušenstva tohto nároku, osobitne jeho zákonného
príslušenstva, t. j. nárokov, ktoré za predpokladu priznania predmetného nároku vyplývajú priamo zo

zákona, je dôvodná. Súd poukazuje na to, že podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom
k 03.04.2008 (deň doručenia žiadosti žalobcov o predbežné prerokovanie nároku žalovanému), ak
príslušnýorgánneuspokojínároknanáhraduškodyalebojehočasťdošiestichmesiacovododňaprijatia
žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z
vyššie uvedených skutočností, ako aj z ustanovení § 489, §563 O.z. vyplýva, že štát je povinný nahradiť

škodu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, kedy poškodený nárok riadne uplatnil postupom podľa
§ 16 zákona č. 514/2003 Z. z. podľa znenia účinného do 31.12.2012 (s prihliadnutím na dátum podania
žiadosti žalobcov). Márnym uplynutím tejto lehoty sa štát ako dlžník zo zodpovednostného právneho
vzťahu (§ 489 Občianskeho zákonníka) dostáva do omeškania, a tak najskôr odo dňa nasledujúceho
po uplynutí šesť mesačnej lehoty ho postihuje povinnosť zaplatiť poškodenému veriteľovi tiež úroky z

omeškania.

67. Žalovaný sa teda v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami mohol dostať do omeškania až
dňom uplynutia šiestich mesiacov odo dňa 03.04.2008 (deň doručenia žiadosti žalobcov o predbežnéprerokovanienárokužalovanému),t.j.dňa04.10.2008.Keďžežalovanýuhradilsumypriznanéžalobcom
rozsudkom č. k. 4C/50/2009-520 zo dňa 27.05.2011 až dňa 30.04.2012, čo vyplýva zo žalobcami
predložených výpisov z účtov, vznikol žalobcovi 1/ nárok na úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne

zo sumy 1 393,60 Eur od 04.10.2008 do 30.04.2012, žalobcovi 2/ nárok na úroky z omeškania vo výške
8,50 % ročne zo sumy 1 841,91 Eur od 04.10.2008 do 30.04.2012 a žalobcovi 3/ nárok na úroky
z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 7 285,09 Eur od 04.10.2008 do 30.04.2012, na ktorých
úhradu súd zaviazal žalovaného tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. V prevyšujúcej časti
súd nárok žalobcov zamietol.

68. V rámci žaloby si ako žalobcovia, tak aj žalovaní uplatnili nároky na náhradu trov konania.

69. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

70. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

71. Pre účely určenia pomery úspechu medzi účastníkmi súd vyčíslil uplatňovanú pohľadávku žalobcov
1/, 2/, 3/ ku dňu podania žaloby dňa 02.12.2008 v znení uznesenia č.k. 4C/50/2009-455 zo dňa
08.09.2010, ktorým súd pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení uplatnených nárokov žalobcov.

72. Žalobca 1/ sa domáhal škody spôsobenej nezákonným odčerpaním finančných prostriedkov z účtu
vedeného v Tatra banke vo výške 1393,60 Eur s úrokmi vo výške 9 % ročne zo sumy 1393,60 Eur
od 03.09.2004 do 30.04.2012 (ktoré po vyčíslení predstavujú sumu 961,12 Eur), škody spôsobenej
vynúteným zaplatením istiny z exekvovanej pohľadávky vo výške 9958,18 Eur s úrokmi z omeškania vo

výške 9 % ročne zo sumy 9958,18 Eur od 21.09.2004 do zaplatenia (ktoré po vyčíslení ku dňu podania
žaloby predstavujú sumu 3766,64 Eur), náhrady ušlého zisku v dôsledku obmedzeného nakladania s
nehnuteľnosťami v osobnom vlastníctve v podiele X/X z ušlého zisku v prepočte 9520,02 Eur, náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 10000,- Eur, náhrady trov právneho zastúpenia vo výške X/X nákladov na
zastupovanie JUDr. Kubincom v prepočte 365,96 Eur, a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške X/

X na zastupovanie JUDr. Dobrovodským vo výške 1/3 nákladov v prepočte 3860,01 Eur. Spolu sa teda
žalobca 1/ domáhal ku dňu podania žaloby od žalovaného zaplatenia sumy 39825,53 Eur.

73. Žalobca 2/ sa domáhal náhrady škody spôsobnej nezákonným odčerpaním finančných prostriedkov
z účtov vedených v Tatra banke a VÚB vo výške 1841,91 Eur s úrokmi vo výške 9 % ročne zo sumy

1841,91 Eur od 03.09.2004 do 30.04.2012 (ktoré po vyčíslení predstavujú sumu 1270,31 Eur), škody
spôsobnej vynúteným zaplatením istiny z exekvovanej pohľadávky vo výške 8467,77 Eur s úrokmi z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8467,77 Eur od 21.09.2004 do zaplatenia (ktoré po vyčíslení
ku dňu podania žaloby predstavujú sumu 3202,90 Eur), náhrady ušlého zisku v dôsledku obmedzenia
nakladania s nehnuteľnosťami v osobnom vlastníctve v podiele X/X z ušlého zisku v prepočte 9520,05

Eur, náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10000,- Eur, náhrady trov právneho zastúpenia vo výške X/X
nákladov na zastupovanie JUDr. Kubincom v prepočte 365,96 Eur, a náhrady trov právneho zastúpenia
vo výške X/X na zastupovanie JUDr. Dobrovodským vo výške 1/3 nákladov, v prepočte 3 860,01 Eur.
Spolu sa teda žalobca 2/ domáhal ku dňu podania žaloby od žalovaného zaplatenia sumy 38519,91 Eur.

74.Žalobca3/sadomáhalnáhradyškodyspôsobenejnezákonnýmodčerpanímfinančnýchprostriedkov
z účtov vedených v Tatra banke a Ľudovej banke vo výške 7285,09 Eur s úrokmi vo výške 9 % ročne
zo sumy 7285,09 Eur od 03.09.2004 do 30.04.2012 (ktoré po vyčíslení predstavujú sumu 5024,31 Eur),
škody spôsobenej vynútením zaplatením istiny z exekvovanej pohľadávky vo výške 6 638,78 Eur s
úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6638,78 Eur od 21.09.2004 do zaplatenia (ktoré

po vyčíslení ku dňu podania žaloby predstavujú sumu 2511,09 Eur), náhrady ušlého zisku v dôsledku
obmedzenia nakladania s nehnuteľnosťami v osobnom vlastníctve v podiele X/X z ušlého zisku vo
výške v prepočte 9520,05 Eur, náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10000,- Eur, náhrady trov právneho
zastúpenia vo výške X/X nákladov na právne zastupovanie JUDr. Kubincom, v prepočte 365,96 Eur,
náhrady trov právneho zastúpenia vo výške X/X na zastupovanie JUDr. Dobrovodským vo výške X/

X nákladov, v prepočte 3860,01 Eur, náhrady preukázaných hotových výdavkov vo výške 28,- Eur,
náhrady trov právneho zastupovania JUDr. Milanom Tadialom vo výške v prepočte 5,15 Eur, a náhrady
trov právneho poradenstva vykonaného JUDr. Adrianou Krajníkovou vo výške 66,39 Eur. Spolu sa teda
žalobca 3/ domáhal ku dňu podania žaloby od žalovaného zaplatenia sumy 45371,22 Eur.75. Žalobcovia 1/, 2/, 3/ si teda spolu uplatnili od žalovaného ku dňu podania žaloby celkovo sumu
123716,66 Eur (39825,53 Eur + 38519,91 Eur + 45371,22 Eur), z čoho im bolo jednak predmetným

rozsudkom, tak aj predchádzajúcim rozsudkom č.k. 4C/50/2009-520 zo dňa 27.05.2011 priznaných
žalobcovi 1/ voči žalovanému nárok spočívajúci sume vo výške 1393,60 Eur, úroky z omeškania vo
výške 8,50 % ročne zo sumy 1393,60 Eur od 04.10.2008 do 30.04.2012 (ktoré po vyčíslení predstavujú
sumu 448,43 Eur), náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 2000,- Eur, žalobcovi 2/ voči žalovanému nárok
spočívajúci sume vo výške 1841,91 Eur, úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1841,91 Eur

od 04.10.2008 do 30.04.2012 (ktoré po vyčíslení predstavujú sumu 592,69 Eur), náhrada nemajetkovej
ujmy vo výške 2000,- Eur, žalobcovi 3/ voči žalovanému nárok spočívajúci sume vo výške 7285,09 Eur,
úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 7285,09 Eur od 04.10.2008 do 30.04.2012 (ktoré po
vyčíslení predstavujú sumu 2344,20 Eur), náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 2000,- Eur. Celkovo bol
teda žalobcom 1/, 2/, 3/ priznaný voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo výške 19905,92 Eur.

76. Z celkovo uplatnených nárokov voči žalovanému vo výške 123716,66 Eur (do podania žaloby) bolo
žalobcom priznaných 19905,92 Eur (vyčíslené do podania žaloby). Úspech žalobcov tak predstavoval v
percentuálnomvyčíslení16,09%aneúspech83,91%,žalovanýboltedavpredmetnejveciúspešnejším
účastníkom konania. Po odrátaní úspechu žalovaného v konaní od jeho neúspechu (83,91 % - 16,09 %),
tento účastník má právo na náhradu 67,82 % trov konania. S ohľadom na úspech žalovaného v rozsahu

83,91%, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 C.s.p., keď v spore úspešnému žalovanému
priznal náhradu trov konania v rozsahu 67,82 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch

vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 1 C.s.p.). Odvolanie musí mať
náležitosti požadované ustanovením § 127 ods. 1 C.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu,
ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.