Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/398/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715213440
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715213440.2

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. so sídlom Pribinova ul. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená Fridrich Paľko, s. r. o.,
IČO: 36 864 421 so sídlom Grösslingova 4, 811 09, Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava,
IČO: 00 166 073 v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 27.9.2012 domáhal vo vzťahu

k žalovanému náhrady majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 503,41
eur. Predmetné konanie sa viedlo na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 9C/306/2012.
V odôvodnení uviedol, že žalobca, ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu pre pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č. 609000130, dlžníkom: Milan Dudek, nar: 8.6.1975. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil registráciou exekučnej veci č. EX 5414/2011. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na

vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mieste a vecne príslušnému okresnému súdu (Okresný
súd Rimavská Sobota) a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žaloba na označenie
exekučnej veci uviedol všetky informácie, ktoré sú mu známe, pretože exekučný súd žalobcovi
neoznámil spisovú značku exekučného konania. Žalobca v danej veci poukázal na ust. § 44 ods. 2
exekučného poriadku, platného od 1.6.2010 do 31.5.2011, podľa ktorého bolo povinnosťou exekučného
súdu podľa žalobcu súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
4.1.2012 rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí
zákonomstanovenejdoby,omeškanieviacako273dní. Žalobca, abydocielilvecnýposunvexekučnom
konaní, spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania v dňoch 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009,

25.2.2010. V dňoch 30.8.2010, 23.11.2010, 25.5.2011 spísal a podal sťažnosť a podnet na preskúmanie
zákonnosti postupu súdu pre prieťahy v konaní. Ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis exekučného súdu,
teda Okresného súdu Martin založený pre exekučné konanie vedené medzi oprávneným, teda žalobcom
a vyššie menovaným povinným pre vymoženie peňažnej pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 609000130.
Zároveň žalobca uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu. Exekučný súd mu
neoznámil spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde.2. Žalobca poukázal na to, že sa ako poškodený dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového
deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

3. Žalobca postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá
by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k
vydaniu rozhodnutia o udelení povedenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia

nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca
v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu
skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.
Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne

uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej. Žalobca v tomto období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného
systému 40 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu, na

poštové a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
sumu 15 eur. Celkovo teda vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky sumu
125 eur. Zároveň si žalobca uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase, zaručeného
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil, neskorým ukončením procedúry udelenia poverenia na vykonanie
exekúcií súdnym exekútorom exekučným súdom, oprávnené záujmy žalobcu nasledovným rizikám:

zánik povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko insolvencie povinného.
Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
konkrétnych nárokov a základných práv. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako spravodlivú
satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Ďalej žalobca poukázal aj na ďalšie dôvody
na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy, a to neexistencia akéhokoľvek účinného

vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do
zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného
času vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, úplne zbytočné
a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti

s vymáhanou pohľadávkou aj jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia
ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí,
ktoré mohol prijať.

4. Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú
požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy.
V ďalšom žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej výšky
finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,

ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania sumu 503,41 eur. Žalobca uskutočnil
výpočet nároku alikvotným pomerom 55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu,
a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu SR, teda 660 Eur za rok : 12
mesiacov v roku = 55 Eur za mesiac. Žalobca uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody, do podania žaloby však žalovaný na žiadosť pozitívne nereagoval. Poukázal na to, že potvrdenie
o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je založené v inom súdnom spise.
Ako dôkaz na preukázanie týchto tvrdení navrhol aj pripojenie spisu Ministerstva spravodlivosti SR k
predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu a na náhradu škody uplatňovanej v tomto konaní.5. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca požadoval, aby súd medzitýmnym rozsudkom v zmysle ust.
§ 152 ods. 2 veta druhá in fine OSP rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za

škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin, pretože tento
nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 609000130 dlžníkom (povinným) Milan Dudek,
nar. 8.6.1975 v zákonom stanovenej lehote, a následne, aby súd rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 125 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu

503,41 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Okresný súd Rimavská Sobota podaním doručeným Okresnému súdu Martin dňa 23.9.2015 ich spis
vedený pod sp. zn. 9C/306/2012 postúpil na Okresný súd Martin z dôvodu miestnej nepríslušnosti. Na
Okresnom súde Martin bola tomuto postúpenému spisu pridelená sp. zn. 15C/398/2015.

7. Podaním doručeným súdu 30.6.2016 ( č. l. 34) zaslal žalovaný vyjadrenie k žalobnému návrhu.
Žalovaný vo vyjadrení uplatnil procesné námietky, konanie vykazuje nedostatky, a to zmätočnosť
podania. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti
prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám.
Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobca jednak namieta nezákonné rozhodnutie, a

to rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a zároveň namieta
aj nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Podľa žalovaného pri úspešnom uplatnení nároku
na náhradu škody musia byť splnené tri podmienky súčasne, a to: nezákonné rozhodnutie, resp.
nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Čo sa týka rozhodnutia o žiaodsti o vydanie

poverenia po15 dňovej lehote, tak k tomu žalovaný uviedol, že z ust. § 44 ods. 2 exekučného
poriadku, účinného od 1.6.2011 vyplýva skutočnosť, že 15- dňová lehota na vydanie poverenia
neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Uvedené znamená, že akýkoľvek
nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15- dňovej
lehote v namietaných exekučných konaniach, začatých po 1.6.2011, nemá žiadnu oporu v zákone.

Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011, nárok
je v tento časti neopodstatnený. Pred 1.6.2011 samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehote
neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti
rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom na to, že tieto

sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Ak nesprávnym úradným
postupom má byť podľa žalobcu zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
takto formulovaný postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže
byť oným nesprávnym postupom na účely zákona č. 514/2003 Z. z. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. Žalobcom prednesených skutkových

okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
Nakoľko z citovaných zákonných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., konkrétne ust. § 6 ods. 1 je
zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím je
okrem iného nevyhnuté, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý
už toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o

opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch
zamietnutia žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Predmetné rozhodnutia
okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň ich zákonnosť/nezákonnosť nie je
možné posudzovať v tomto konaní. Otázku správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie taktiež nie je na mieste posudzovať. Žalobca ďalej

uvádza, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu
na zaplatenie dlhu. V tomto smere žalovaný poukázal na viaceré uznesenia Ústavného súdu SR,
Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorých vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá
v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Žalovaný považuje za nevyhnutné
v pravom rade poukázať na tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 exekučného poriadku,
že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udeleniepoverenia. 15 - dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu ( okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) exekučného poriadku ),
ak ho súd nepoverí, 15- dňová lehota neplatí. Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,

resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažností, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané
v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu
SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalovaný má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.
Ďalej sa žalovaný vyjadroval k materiálnej škode, ako aj k nemajetkovej ujme. Z dôvodu nepreukázania

splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. považuje žalovaný žalobu za právne neopodstatnenú a žiada, aby súd žalobu
proti žalovanému v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania s tým, že
žalovaná si uplatňuje právo na náhradu trov konania. Predmetné vyjadrenie bolo zaslané právnemu
zástupcovi žalobcu poštou ( č. l. 51 súdneho spisu ) tak, aby sa mohol s ním oboznámiť ešte pred
vykonaním nariadeného pojednávania. Právny zástupca žalobcu vyjadrenie žalovaného riadne dňa

8.8.2016 prevzal a nevyjadril sa k nemu.

8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenie tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli
v neprospech strany.

9. S účinnosťou od 1.7.2016 bola zavedená nová procesná úprava - Civilný sporový poriadok, a
ustanovením § 470 ods. 1 CSP bol upravený princíp okamžitej aplikability novej procesnej úpravy.

10. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 24.8.2015. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť
a žiadal, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti ( č. l. 53). Právny zástupca žalobcu

ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti ( č. l. 58 ). Preto
súd v spore vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu ( § 180 Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“), oboznámil sa s listinami, pripojeným spisom 18 Er/4022/2011 a vo veci rozhodol.

11. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom stanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

14. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení ku dňu vzniku žalobcom tvrdenej škody,
ktorú žalobca odvodzuje od skutku, ktorý sa stal pred 1.1.2013 /ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z./

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

15. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v spoločenskom uplatnení.

17. Zákon č. 514/2003 Z. z. v § 9 ods. 1 považuje za nesprávny úradný postup aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

18. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe zistil, že žalobca si uplatňuje
náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 503,41 eur, ktoré mu mali
vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota. Nesprávneho úradného
postupu sa mal okresný súd dopustiť tým, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

nerozhodol v zákonnej lehote. Súd preto v zmysle ust. Zákona č. 514/2003 Z. z. zisťoval existenciu
podmienok, ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu za vznik škody, a ktoré musia byť splnené
súčasne, a to:
1) Nesprávny úradný postup pri rozhodovaní o udelení poverenia
2) Vznik škody

3) Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou

19. O nárokoch na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom rozhoduje súd.
Poškodený sa však môže domáhať súdnej ochrany až potom, čo písomne požiadal príslušný orgán,

teda v danom prípade Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie žiadosti o odškodnenie
a tento orgán neuspokojil nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti. Vychádzajúc z ust. § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. v spojení s právnymi názormi, ktoré
boli vyslovené v uzneseniach Krajského súdu v Žiline v obdobných veciach, súd konštatuje, že bolo
preukázané, že žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody

( išlo o viac žiadostí týkajúcich sa Okresného súdu Rimavská Sobota). Doručenie žiadosti potvrdil aj
žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.6.2016, v ktorom uviedol, že mu však žalobca neposkytol
súčinnosť, lebo žiadosť nemala požadované náležitosti, a preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne
prerokovaný. Podľa názoru súdu obsah žiadosti nebol však rozhodujúci, nejde o predčasne uplatnený
nárok na súde, keď v čase rozhodovania súdu už uplynula 6-mesačná lehota, v ktorej príslušný orgán

na základe písomnej žiadosti poškodeného mohol nárok na náhradu škody uspokojiť a súd nemal
preukázané, že nárok žalobcu na náhradu škody alebo jej časti bol do jeho rozhodnutia uspokojený.

20. Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. považuje za nesprávny úradný postup aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

21. Na predmetné exekučné konanie sa vzťahuje zákon 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručeniažiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto

uzneseniu je prípustné odvolanie.

22. Ako dôkaz na podporu svojich tvrdení o vzniku prieťahov v konaní žalobca navrhol pripojenie
súdneho spisu exekučného súdu v exekučnej veci navrhovateľa proti povinnému Dudek Milan, pre
vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere

č. 609000130, č. EX 5414/2011. Pokiaľ žalobca v návrhu na začatie konania uvádzal, že nemôže
označiť spisovú značku exekučného konania, pretože mu ju súd neoznámil, tak ide o nepravdivé
tvrdenie, nakoľko spisová značka predmetného exekučného konania bola uvedená na uznesení
exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
a ktoré bolo žalobcovi riadne doručené. Súd vlastným šetrením zistil, že ide o exekučné konanie,
ktoré bolo vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 18Er/4022/2011. Z uvedeného exekučného

spisu bolo preukázané, že dňa 5.5.2011 bola na Okresný súd Rimavská Sobota doručená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Dudek Milan, č.1, 979 01
Rimavská Sobota pre vymoženie sumy 389 eur s príslušenstvom, a to na základe Rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu: č. k. SR 11883/10 a zápisnici spísanej pred súdnym exekútorom dňa

6.4.2011. Okresný súd Rimavská Sobota zistil, že povinný má trvalý pobyt v okrese Martin, Na záhumní
47/8 Krpeľany a preto celý exekučný spis postúpil 18.11.2011 na Okresný súd Martin, kde sa videlo
konanie sp. zn. 18Er/4022/2011. O návrhu na vykonanie exekúcie súd rozhodol uznesením č. k.
18Er/4022/2011-16 dňa 16.12.2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora bola zamietnutá, nakoľko zistil,
že exekučný titul, teda rozhodcovský rozsudok nie je v súlade so zákonom a priznáva nedovolené

plnenie, ktoré je súčasne aj v rozpore s dobrými mravmi, a teda exekučný titul je v celom rozsahu
nevykonateľný a na jeho podklade nie je možné viesť exekúciu, a to ani čiastočne. V predmetnej žalobe
žalobca uvádza nepravdivé údaje, nakoľko uvádza, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 4.1.2012, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia malo tak dôjsť po uplynutí zákonom stanovenej

doby v omeškaní viac ako 273 dní.

23. Súd ma zato, že podľa citovaného ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku lehota 15 dní od doručenia
žiadosti sa vzťahuje len na situáciu, keď súd vydá poverenie pre exekútora, aby vykonal exekúciu. Z
tohto ustanovenia nevyplýva, že by procesná lehota 15 dní dopadala aj na prípady, keď súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne.
Žalobca žiadal vykonať exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským
súdom, pričom išlo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, a exekučný súd musí vzhľadom na ustanovenie
§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v nadväznosti na ustanovenia o ochrane

spotrebiteľov v Občianskom zákonníku a zákone o spotrebiteľských úveroch vždy ex offo skúmať,
či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje spotrebiteľa na plnenie právom nedovolené, v rozpore s
dobrými mravmi. Exekučný súd vykonal prieskum v zmysle ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní a zistil, že exekúciu nemožno z vyššie uvedených dôvodov vykonať.
Spotrebiteľské právo je jedno z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví súkromného práva, ktoré

priamo alebo nepriamo ovplyvňujú aj právne predpisy na úrovní európskeho spoločenstva, vrátane
judikatúry Súdneho dvora EÚ. Nemožno sa preto stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že po právnej stránke
nešlo o zložitú vec.
Súd ma za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
v predmetnej veci konal riadne. Všetky úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli

vykonávané v súlade s Exekučným poriadkom. Súd nemal v konaní preukázané žiadne prieťahy v
exekučnom konaní - teda opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, t.j. nemal
preukázaný nesprávny úradný postup, ako jeden z predpokladov, ako bolo vyššie konštatované, pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd preto návrh žalobcu, ako
nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

24. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy n dokazovanie, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná.
Súd nie je teda povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré účastníci v priebehu konania navrhli a princíp
voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci súd umožňuje

vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú.

25. Podaním doručeným súdu 16.6.2014 ( č. l. 54) žalobca oznámil do konaní senátu 15C, že predložil
súdu originál Znaleckého posudku č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 vo veci stanovenia majetkovej škody do
spisu sp. zn. 11C 54/2012. Súd tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol, vzhľadom na zistený

skutkový stav a skutočnosť, že žaloba bola zamietnutá. Iné prostriedky procesného útoku a obrany
neboli stranami sporu uplatnené.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

27. Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaný bola v konaní plne úspešný, súd mu priznal právo na
náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania bude po právoplatnosti tohto rozsudku

rozhodovať uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.