Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš

Judgement was issued by JUDr. Vladimír Topoľančík

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 9C/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914200027
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2014:5914200027.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľky:

O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., F. č. XXX, okres F., proti odporcom: 1/ mal. F. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z., F. č. XXX, okres F., v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Ružomberok, a 2/ U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - N. A., F. č. XX, t.č. bytom u M. O., A. C. č.
X, XXX XX F. - N. A., v konaní o určenie otcovstva k odporcovi 1/, t.j. maloletému F. F., nar. XX.XX.XXXX

r o z h o d o l :

Súd určuje U. M., nar. XX.XX.XXXX, za otca maloletého F. F., nar. XX.XX.XXXX z matky O. F., nar.
XX.XX.XXXX. Priezvisko maloletého bude „F.“.

Maloletý F. F., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa bude o
maloletého starať a súčasne ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Odporca 2/ je povinný platiť na výživu maloletého F. F. výživným vo výške 150,-eur mesačne, a to v
období od 29.10.2013 do 31.01.2014 a následne od 01.02.2014 do budúcna vo výške 70,-eur mesačne,
a to vždy do každého 15-ho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 29.10.2013.

Zameškané výživné za obdobie od 29.10.2013 do konca mesiaca november 2014 na maloletého F. F.
vo výške 1.164,52 eur je odporca 2/ povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky v pravidelných mesačných
splátkach po 50,-eur splatných spolu s bežným výživným, a po pod stratou výhody splátok pre prípad
riadneho a včasného nezaplatenia čo i len jednej splátky.

Odporca 2/ je oprávnený sa stýkať s maloletým F. F. v neobmedzenom rozsahu za prítomnosti
navrhovateľky.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.01.2014 sa navrhovateľka domáhala,
abysúdurčil,žeotcommaloletéhoF.F.,nar.XX.XX.XXXXjeodporca2/.Súčasnenavrhla,abypriezvisko
maloletéhobolo„F.“asúdmaloletéhoF.F.zverildoosobnejstarostlivostinavrhovateľkystým,ževýlučne
matka bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a súčasne odporcovi 2/ uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletého mesačným výživným vo výške 50,-eur počnúc od narodenia dieťaťa,
a taktiež mu uložil povinnosť uhradiť 1-icu nákladov na výbavičku. Čo sa týka stretávania odporcu 2/

s maloletým navrhla, aby súd upravil toto stretávanie v neobmedzenom rozsahu za jej prítomnosti. V
návrhu na začatie konania navrhovateľka poukázala na to, že s odporcom 2/ sa zoznámila v novembri
roku 2012, pričom začali postupne chodiť a ich známosť prerástla aj do intímneho charakteru. Vo vzťahu
mali problémy a dvakrát sa rozišli, ale vždy sa odporca 2/ k nej vrátil. V čase rozhodnom pre splodeniedieťaťa mala intímny vzťah len s odporcom 2/. Ona bola na gynekologickej prehliadke dňa 06.03.2013 za
účelom zistenia, či nemá zdravotné problémy, z ktorých ju obvinil označovaný otec, pričom na prehliadke
jej lekár oznámil, že je v 5-tom týždni tehotenstva. Toto navrhovateľka hneď oznámila odporcovi 2/, ktorý

v tom čase otcovstvo nepopieral. Asi týždeň potom, čo bolo odporcovi 2/ oznámené, že je navrhovateľka
tehotná, on si našiel novú známosť a následne mal ešte jednu priateľku. Navrhovateľka s odporcom 2/
ich vzťah následne už neobnovili. Počas tehotenstva sa odporca 2/ vyjadroval striedavo, raz otcovstvo
uznával a raz popieral. Keď sa narodil maloletý F., tak odporca 2/ obviňoval navrhovateľku z toho, že
navrhovateľka má vzťah aj s iným mužom a chcel testy DNA. Do dnešného dňa sa nedohodli, pričom

odporca 2/ o maloletého nejaví žiadny záujem. V pôrodnici ju bola pozrieť iba jeho sestra a matka.
Navrhovateľka býva v rodinnom dome u svojich rodičov, pričom v spoločnej domácnosti býva okrem jej
rodičov aj jej brat. Do domácnosti prispieva v rámci svojich možností, urobí nákup, zaplatí vodu a pod..
Maloletému kupuje jednorazové plienky, za čo mesačne vynaloží sumu cca 40,-eur. Syna spočiatku
dojčila, ale pre zdravotné problémy ho dokrmovala, a v čase podania návrhu bol už na umelej strave.
Kupovala mu Nutrilon, pričom na mesiac maloletý spotreboval 4 balenia po 800 g, z ktorých každé stojí

15,-eur.Maloletémudávakvapkynatrávenie,ktoréstáli11,-euratiežVigantol.Výbavičkupremaloletého
kupovala postupne, pričom má odložené bločky, pričom však niektoré veci kupovala aj cez internet. V
súčasnosti navrhovateľka poberá materské dávky a rodinné prídavky.

Na pojednávaní zo dňa 23.04.2014 navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu na začatie konania

pričom poukázala na to, že je úplne vylúčené, že by otcom maloletého F. bol iný muž ako odporca 2/,
nakoľko ona mala naposledy pohlavný styk s iným mužom ako s odporcom 2/ v mesiaci október alebo
november roku 2012. Naposledy ona mala pohlavný styk s odporcom 2/ dňa 17.02.2013. Ona potom,
akosapočasgynekologickejprehliadkydozvedelaotom,žejetehotná,tútoskutočnosťoznámilasvojím,
ako aj odporcovým rodičom. Odporca 2/ sa spočiatku vyjadroval k jeho otcovstvu neurčito, následne

to úplne popieral. Na upresnenie poukázala na to, že plánovaný termín pôrodu bol stanovený na deň
02.11.2013, avšak z dôvodu komplikácií ona rodila cisárskym rezom už dňa 29.10.2013. Pokiaľ ide o
pohlavné styky s odporcom 2/, oni mali spolu nechránený pohlavný styk.

Odporca 2/ na pojednávaní zo dňa 23.04.2014 vyjadril pochybnosti ohľadne svojho otcovstva k

maloletému F. F., keďže podľa jeho vedomostí mala navrhovateľka niekedy v polovici februára roku
2013 pohlavný styk aj s iným mužom, čo sa on dozvedel od ich spoločnej kamarátky. Keďže potom nie
je vylúčené, že by otcom maloletého mohol byť aj iný muž navrhol, aby súd vo veci vykonal znalecké
dokazovanie, a to vypracovanie znaleckého posudku znalcom z odboru genetiky, odvetvia analýza DNA.

Na pojednávaní zo dňa 06.10.2014 navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu na začatie konania. Pre
prípad, že by súd vyhovel návrhu a určil za otca maloletého odporcu 1/ odporcu 2/ navrhla, aby bol
maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, nakoľko ona sa o maloletého od narodenia stará sama.
Odporca2/omaloletéhoneprejavujezáujem,vedienezodpovednýživot,apretonavrhla,abymaloletého
odporcu 2/ zastupovala a spravovala jeho majetok výlučne ona. Pokiaľ ide o výšku výživného poukázala

na to, že od podania návrhu sa výdavky na maloletého zvýšili, a preto navrhla, aby súd uložil odporcovi
prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 150,-eur mesačne počnúc od narodenia dieťaťa do
konca mesiaca január 2014 a od začiatku mesiaca február 2014 vo výške 70,-eur mesačne. Pokiaľ ide o
vyššie výživné, za prvé tri mesiace od narodenia maloletého poukázala na to, že v uvedenom výživnom
sú zahrnuté aj náklady na výbavičku. Pokiaľ ide o náklady na výbavičku, ona sa snažila maximálne šetriť

pri zaobstarávaní veci nevyhnutných pre maloletého. Kúpila mu kočík, ako aj fusak a teplé oblečenie
z druhej ruky a za tieto veci zaplatila celkovo sumu 300,-eur. Predmetné veci kupovala cez internet od
jednej pani z Nitry. Maloletému musela pri narodení kúpiť tak látkové, ako aj jednorazové plienky, za
ktoré zaplatila celkovo sumu 40,-eur. Okrem toho ona kúpila aj prebaľovací kútik pre maloletého, za
ktorý zaplatila sumu 65,-eur. Pokiaľ ide o postieľku pre maloletého, ona postieľku nekupovala, nakoľko

syn spí v staršej postieľke, ktorú mali doma, avšak kúpila mu nový matrac a nepremokavý chránič na
matrac, za čo celkovo zaplatila sumu 26,35 eur. Taktiež ona maloletému kúpila aj ďalšie oblečenie ako
dupačky, čiapky, ponožky a podobné veci, za ktoré zaplatila sumu 60 až 70,-eur a na zabezpečenie
výbavičky pre maloletého vynaložila celkovo sumu 500,-eur, z čoho 1-ica predstavuje sumu 250,-eur,
ktorú by mal zaplatiť odporca 2/. Pokiaľ ide o príjem navrhovateľky, ona v súčasnosti dosahuje príjem

vo výške 226,-eur mesačne, pričom tento príjem pozostáva z rodičovského príspevku a prídavkov na
maloletého odporcu 1/. Pokiaľ ide o jej ďalšie výdavky, ona prispieva svojím rodičom, u ktorých býva
a zdieľa s nimi spoločnú domácnosť, na bývanie a na stravu sumu 70,-eur mesačne. Ona by však
prispievala aj vyššími sumami, avšak nemá dostatok finančných prostriedkov. Taktiež poukázala na to,že ona krátko po narodení maloletého stratila mlieko, a to cca 1 až 2 týždne po narodení a odvtedy mu
kupuje náhradnú výživu, najprv Bepu a v súčasnosti Nutrilom, pričom priemerné mesačné výdavky na
nákup týchto náhradných prípravkov sú vo výške cca 60,-eur.

Napriek tomu, že odporcovi 2/ bola doručená zápisnica z pojednávania zo dňa 06.10.2014, na ktorom
navrhovateľka vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a to konkrétne vo vzťahu k
výživnému, sa domáhala vyššieho ako pôvodne určeného výživného, odporca 2/ napriek tomu, že mu
zo strany súdu bola poskytnutá možnosť sa vyjadriť k takto zmeneným skutočnostiam, sa k zmeneným

skutočnostiam nijako nevyjadril a nasledujúceho pojednávania, t.j. pojednávania zo dňa 05.11.2014
napriek tomu, že mu bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, sa nezúčastnil.

Súd okrem výsluchu účastníkov vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi
založenými v súdnom spise, ako aj znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza
DNA doc. Ing. Radoslavom Židekom, PhD. ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok 10/2014,

pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: z výpovedí navrhovateľky, ktorá je
matkou maloletého odporcu 1/, ako aj z výpovede odporcu 2/vyplynulo, že sú bývalými partnermi,
ktorí mali v rozhodnej dobe pre počatie dieťaťa, t.j. v dobe nie menej ako 180 a viac ako 300 dní od
narodenia maloletého F. F. pohlavný styk. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že ona mala s odporcom
2/ pohlavný styk prvýkrát koncom decembra roku 2012 a následne vo februári roku 2014 oni mali

nechránený pohlavný styk 10.02, 11.02., 13.02., a naposledy 17.02.. Z výpovede navrhovateľky ďalej
vyplynulo, že ona mala naposledy pohlavný styk s iným mužom ako s odporcom 2/ v mesiaci október
alebo november roku 2012. Odporca 2/ nijakým spôsobom nesporoval to, že on mal pohlavný styk s
navrhovateľkou, avšak poukázal na to, že on mal s ňou pohlavný styk iba jedenkrát, a to niekedy v
polovici mesiaca február 2013. Vzhľadom k tomu, že odporca 2/ vyslovil pochybnosti ohľadne svojho

otcovstva, keď poukázal na to, že sa dozvedel o tom, že navrhovateľka mala v čase rozhodnom pre
počatie dieťaťa pohlavný styk aj s iným mužom, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z
odboru genetika, odvetvie analýza DNA, pričom zo znaleckého posudku doc. Ing. Radoslava Žideka,
PhD., č. 10/2014 mal súd jednoznačne preukázané, že miera pravdepodobnosti určenia odporcu 2/ za
biologického otca maloletého odporcu 1/ z matky O. F., t.j. navrhovateľky, je 99,99965 %, a na základe

predmetnej analýzy bolo určené otcovstvo odporcu 2/ k maloletému odporcovi 1/. Pokiaľ ide o určenie
priezviska maloletého, súd v súlade s návrhom na začatie konania určil priezvisko maloletého „F.“,
nakoľko predmetný návrh na začatie konania bol odporcovi 2/ riadne doručený a odporca 2/ nevzniesol
voči predmetnému návrhu, ktorého súčasťou bolo aj určenie priezviska maloletého odporcu 1/ žiadne
námietky.

Podľa § 94 ods. 1 a ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších zmien a doplnkov, (ďalej
len „Zákon o rodine“), ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka
alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý
s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a

viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 113 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s konaním o určenie otcovstva
je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4, Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom

rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z dôvodu, že doposiaľ bola výlučná miera starostlivosti o maloletého F. F. na navrhovateľke, keď

odporca 2/ nejaví o maloletého odporcu 1/ žiadny záujem, súd zveril maloletého odporcu 1/ do osobnej
starostlivosti navrhovateľky. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že odporca 2/ bol riadne oboznámený
snávrhomnazačatiekonania,pričomvočinávrhunazačatiekonaniavčastiúpravyvýkonurodičovských
práv a povinností k maloletému odporcovi 1/ potom, ako mu bol doručený znalecký posudok týkajúci sa
určenia jeho otcovstva k maloletému odporcovi 1/, nevzniesol žiadne námietky. Pokiaľ navrhovateľka
navrhla, aby maloletého zastupovala a spravovala jeho majetok výlučne ona, súd sa stotožnil s týmto

návrhom, keď poukazuje na to, že podľa tvrdení navrhovateľky odporca 2/ neprejavuje žiadny záujem
o maloletého, a preto je vhodné, aby toto rodičovské právo vykonávala výlučne navrhovateľka, ktorá
je s maloletým v bezprostrednom a každodennom kontakte, vie posúdiť záujmy maloletého a prejavuje
ochotu ich hájiť.

Pokiaľideorozsahvyživovacejpovinnostisúdvychádzalzozárobkovýchmožnostíaschopnostírodičov,
ako aj odôvodnených potrieb maloletého. Navrhovateľka je v súčasnosti na materskej dovolenke, pričom
jej čistý mesačný príjem pozostávajúci z rodičovského príspevku, ako aj prídavku na dieťa predstavuje
sumu 226,-eur mesačne. Z uvedeného príjmu navrhovateľka uhrádza svojím rodičom náklady na
bývanie a stravu v celkovej výške 70,-eur mesačne a súčasne kupuje maloletému náhradnú výživu

vo výške 60,-eur mesačne. Pokiaľ ide o náklady na výbavičku, tieto podľa výpovede navrhovateľky
predstavovali celkovo sumu cca 500,-eur, pričom navrhovateľka kúpila maloletému na zabezpečenie
základných potrieb kočík spolu so zimným oblečením, za ktoré zaplatila sumu 300,-eur. Predmetné veci
kúpila z druhej ruky, aby tak minimalizovala výdavky na nákup uvedených nevyhnutných vecí. Súčasne
pri narodení maloletého zaplatila za látkové ako aj jednorazové plienky sumu 40,-eur. Maloletému kúpila

prebaľovací kútik, za ktorý zaplatila sumu 65,-eur. Postieľku pre maloletého nekupovala, avšak kúpila
maloletému matrac do staršej postieľky, ktorú mali doma, a taktiež mu kúpila nepremokavý chránič na
matrac, čo celkovo zaplatila sumou 26,35 eur. Okrem toho maloletému kúpila aj ďalšie oblečenie ako
dupačky, čiapky, ponožky a podobné veci, za čo zaplatila sumu 60,- až 70,-eur. Pokiaľ ide odporcu 2/,
súd mal preukázané, že v období mesiaca máj 2014 až august 2014 dosiahol čistý príjem vrátane diét

v celkovej výške 1.452,-eur, a to od spoločnosti VETRI-M, s.r.o., čo mesačne predstavuje sumu 363,-
eur. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že uvedenú priemernú mesačnú sumu skresľuje výplata
za mesiac máj a august 2014, pričom odporca v mesiaci jún 2014 dosiahol čistý príjem vrátane diét
vo výške 460,25 eur, a v mesiaci jún 2014 čistý príjem vrátane diét dokonca vo výške 719,22 eur. Z
uvedeného potom vyplýva, že odporca 2/ je schopný dosahovať príjem, ktorý mu umožní platiť výživné

v navrhovateľkou navrhnutej výške. Navyše súd poukazuje na to, že nezodpovedný prístup samotného
odporcu 2/ k plneniu svojich povinností, keď napr. napriek tomu, že odporca 2/ sa zaevidoval na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok v evidencii uchádzačov o zamestnanie, avšak už na prvé
stretnutie s kontaktným bodom sa nedostavil, nemôže byť na ujmu maloletého odporcu 1/. Taktiež súd
poukazuje na to, že odporca 2/ nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi. S poukazom na vyššie

uvedenésúdvyhovelnávrhuvčastičodourčeniavýživnéhonamaloletéhoodporcu1/zostranyodporcu
2/ v celom rozsahu, keď výživné od narodenia maloletého do konca mesiaca január 2014 predstavuje
sumu 150,-eur mesačne, pričom v tomto výživnom sú zahrnuté aj náklady na výbavičku maloletého
(viď. Zbierka nálezov a uznesení 2/1998, podľa ktorého výživné pre maloleté dieťa od narodenia do
primeraného času (obyčajne do jedného roku jeho veku) má byť spravidla určené v takej sume, aby

sa od neho mohli uhradiť nielen náklady na výživu dieťaťa, ale aj náklady na obstaranie osobných
potrieb dieťaťa súvisiacich s jeho narodením (detskej výbavičky, postieľky, kočíka, nánožníka a iné)),
keď polovica nákladov na výbavičku predstavovala sumu cca 470,-eur a polovica tejto sumy predstavuje
zvýšené výživné od narodenia dieťaťa do konca mesiaca január 2014, t.j. výživné za 3 mesiace a 3
dni. Pokiaľ ide o výživné za nasledujúce obdobie, t.j. od 01.02.2014 do budúcna, súd sa stotožnil s

návrhom navrhovateľky a určil výživné na maloletého vo výške 70,-eur mesačne, keď prihliadol na vyššie
špecifikovaný príjem navrhovateľky, ako aj výdavky navrhovateľky, ktoré pozostávajú z nákladov na
bývanie a stravu u rodičov navrhovateľky a nákladov na nákup náhradnej výživy pre maloletého, za ktorú
zaplatí navrhovateľka sumu cca 60,-eur mesačne.Vzhľadom k tomu, že odporca 2/ od narodenia dieťaťa vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť na
maloletého odporcu 1/, súd mu uložil povinnosť zaplatiť zameškané výživné v celkovej výške 1.164,52

eur, a to konkrétne zameškané výživné od narodenia dieťaťa, t.j. od 29.10.2013 do konca mesiaca
november 2014 (s poukazom na § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je výživné splatné mesiac
vopred a potom v čase vyhlásenia rozsudku bolo výživné odporcu 2/, ktoré má platiť do 15-ho dňa
mesiaca vopred splatné už aj na mesiac november 2014) vo výške 1.164,52 eur (t.j. pomerná časť
výživného vo výške 150,-eur mesačne za 3 dni mesiaca október 2013 výživné vo výške 150,-eur

mesačne, v období mesiacov november, december 2013 a január 2014 a výživné vo výške 70,-eur
mesačne za mesiace február 2014 až november 2014). Vzhľadom k výške zameškaného výživného mu
súd toto povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,-eur, a to pod stratou výhody splátok
pre prípad riadneho a včasného nezaplatenia čo i len jednej splátky.

Pokiaľ ide o úpravu stretávania, súd upravil stretávanie odporcu 2/ s maloletým v neobmedzenom

rozsahu, pričom však vzhľadom k tomu, že maloletý odporcu 2/ vôbec nepozná, upravil toto stretávanie
za prítomnosti navrhovateľky.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá mala
vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené
-rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§205ods.2OSP),

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.