Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/450/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713205983
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2713205983.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: V. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/XX,
R., o zaplatenie 206,34 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Skalica, č. k. 3C/270/2013-52 zo dňa 08. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žalovanej sa náhrada
trov konania nepriznáva. Svoje rozhodnutie odôvodnil použitím § 497, § 502 ods. 1, § 330 ods. 2
Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), § 524 ods. 1 a2, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods.
1 a 2, § 3 ods. 1, § 34, § 39, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 2, § 4 ods. 1 až 5
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa.

2. Vecne súd argumentoval tým, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, preto súd skúmal, či zmluva
neobsahujeneprijateľnépodmienkyvzmysle§53ods.3a4OZ.Súdboltohonázoru,žejeneprijateľnou
je podmienka daná dodávateľom do čl. II. bod 3. zmluvy o úvere, podľa ktorej dlžník je povinný splatiť
poskytnutý úver v dohodnutom čase v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve,
ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky a bod 4. zmluvy, podľa
ktorého sa splatné úroky a splatné poplatky dňom ich splatnosti, uvedenej v Základných podmienkach
zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Úroky boli splatné v posledný deň kalendárneho

mesiaca, pri poplatku za vedenie účtu vo výške 50,- Sk mesačne splatnosť v zmluve uvedená nie
je. Na predošlú neprijateľnú podmienku nadväzuje ďalšia neprijateľná podmienka týkajúca sa úroku z
úveru, kde podľa ustanovenia článku IV. bod 1. zmluvy o úvere, veriteľ úročí úver úrokovou sadzbou,
dohodnutou v základných podmienkach zmluvy a teda podľa čl. I. úrokovou sadzbou vo výške 11,60 %
ročne a podmienka uvedená v článku III. bod. veta druhá, kde sa nachádza údajný súhlas dlžníka, že z
došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania,
úroky a istinu, a to v tomto poradí určenom bankou vo formulárovej zmluve. Pokiaľ sa týka úroku z

omeškania, ktorý si síce žalobca neuplatnil na zaplatenie, súd toto príslušenstvo pohľadávky nemohol
preskúmať, pretože súdu nebolo oznámené, v akej percentuálnej výške, z akých omeškaných súm,
ani za aké obdobie bol úrok z omeškania vypočítaný v sume 536,38 eura, pretože žalobca ani na
výzvu súdu údaje nedoplnil. Súd preto nemohol zistiť, či je, alebo nie je žalovanej započítaná čiastkav súlade s občianskoprávnymi predpismi, konkrétne podľa § 517 ods. 2 OZ a nariadením vlády
SR č. 87/1995 Z. z. Ďalšou neprijateľnou podmienkou je čl. III bod 2., ktorý dáva právomoc banke
vykonávať inkaso z účtu spotrebiteľa a to vo výške a v termíne splátok podľa základných podmienok

zmluvy a banke ďalej umožňuje zmeniť výšku splátky, na základe údajného súhlasu dlžníka s inkasom
tak, aby dohodnutá lehota splatnosti úveru bola dodržaná a to v prípade, ak dôjde k zmene výšky
poplatkov, prípadne k akejkoľvek skutočnosti, najmä omeškaniu so splácaním pohľadávky z úveru a
s tým spojených poplatkov, ktorá má za následok predĺženie splatnosti úveru. Dlžník potom súhlasí
so zmenou inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale

narastá, pretože banka si najprv vykoná podľa zmluvy a podľa výpisu z účtu aj vykonala najprv inkaso
z účtu na poplatkoch, nákladoch úveru a úrokoch z omeškania za oneskorené splácanie pohľadávky
z úveru. Takisto podmienka v článku III bod 6 je neprijateľnou, keď podmieňuje predčasné splatenie
úveru súhlasom veriteľa, keď vylučuje, aby dlžník splatil svoj dlh skôr, než ako mu určil veriteľ. Podľa
názoru súdu vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návrh nebol podaný dôvodne. Z listinných
dôkazov, (najmä zmluvy o úvere, výpisu z účtu žalovanej) súd vyvodil ten skutkový stav, že právny

predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 13.12.2005 zmluvu o splátkovom úvere. Predmetnou
zmluvou sa banka zaviazala žalovanej poskytnúť úver vo výške 2.987,45 eura (90.000 Sk) s konečnou
splatnosťou úveru do 20.11.2010 a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a
zaplatiť úroky, pričom výška mesačnej splátky bola 68,78 eur. Súd mal preukázanú existenciu úverovej
zmluvy. Súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje ustanoveniami zákona o

spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Pri týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úverepostránkeformálnejavyhodnotilzmluvuakoplatnú,uzavretú podľa§4ods.1zákonač.258/2001
Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia v písomnej forme a obsahujúcej niektoré náležitosti podľa
ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. sumu, úroky, počet a termíny splátok istiny, meno a adresu

spotrebiteľa, RPMN. Výška úveru nekorešponduje so skutočne poskytnutou čiastkou úveru, pretože bol
z nej podľa výpisu z účtu žalovanej odpočítaný poplatok za poskytnutie úveru 1800,- Sk. Podľa výpisu z
účtu ide o prijatie bezhotovostnej splátky. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná podľa zmluvy o splátkovom
úvere prijala dňa 13.12.2005 peňažné prostriedky ako spotrebiteľský úver iba v sume 88.200,- Sk
(2.927,79 eura). Súd z výpisu z účtu žalovanej zistil, že žalovaná bezhotovostnými splátkami do dňa

postúpenia pohľadávky uhradila veriteľovi sumu 2.761,56 eura a nie sumu (2.204,34 eur), ktorú tvrdil
žalobca. Žalovaná skutočne čerpala uver do výšky 2.927,79 eura, uhradila 2.761,56 eura a uhradila
aj poplatky za upomienky a od 31.8.2006 jej bol podľa výpisu z účtu účtovaný poplatok za správu
úveru vo výške 60,- Sk, neuvedený v zmluve, ktorý v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch preto
nemožno priznať. Poplatky za upomienky žalobcovi nepatria, odhliadnuc od toho, že žalovaná uhradila

aj úroky z omeškania vo výške 543 eur, považoval súd dlh žalovanej za splnený a žalobcovi nepriznal
požadované peňažné plnenie. Návrh bolo potrebné zamietnuť aj preto, že v konaní nebolo zo strany
žalobcu preukázané, čo presne tvoria splátky 68,78 eura. O trovách konania súd rozhodol v súlade s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p., žalovaná síce mala v konaní plný procesný úspech, avšak náhradu trov konania
si neuplatnila, zo spisu jej žiadne nevyplývajú a preto súd rozhodol, že sa jej náhrada trov konania

nepriznáva.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca,
ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že návrhu žalobcu odvolací súd vyhovie, resp. sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konania. Žalobca namietal nesprávne právne

posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Uviedol, že súd na daný prípad nesprávne
aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka, na daný prípad bolo potrebné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj
napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie troch
splátok po 68,78 eura, pozostávajúcich z istiny a riadneho úroku špecifikovaného v zmluve o úvere.

Pokiaľ súd vo svojom rozhodnutí konštatuje neprijateľné podmienky, ktorými zdôvodňuje nepriznanie
uplatneného nároku, podľa odvolateľa súd ich neprepojil s uplatňovaným nárokom, nešpecifikoval, v
čom má spočívať hrubý nepomer práv a povinností medzi zmluvnými stranami. Podporne poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/35/2013, ako aj stanovisko ústavného sudcu Milana
Ľalíka. Správnosť aplikácie ustanovení ObZ na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere opätovne potvrdil

NS SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 24.03.2015 sp. zn. 7MCdo 9/2014, tiež na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 2 MCdo 3/2011 zo dňa 28.04.2011, 6 MCdo 4/2012 zo dňa 27.03.2013, rozhodnutia KS v Trnave sp.
zn. 9Co 138/2013 zo dňa 20.02.2014, ako aj ďalšie rozhodnutia odvolacích súdov.4. Žalovaná odvolanie nepodala a ani sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho
je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

7. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného
dokazovania, každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní

dostatočným spôsobom preukázané, že návrh žalobcu je v celej časti nedôvodný i keď z iných dôvodov a
nazákladeodlišnéhoprávnehoposúdenia.Podľaodvolaciehosúdujenadanýprípadpotrebnéaplikovať
§ 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie toto zákonné
ustanovenie na danú vec neaplikoval, pričom to bolo pre posúdenie veci potrebné, odvolací súd v zmysle
§ 213 ods. 2 O.s.p. vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii tohto ustanovenia.

8. Na výzvu odvolacieho súdu podľa § 213 ods. 2 O.s.p. k možnému použitiu § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, reagoval vyjadrením žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že v konaní
predložil relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 210/01,

rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/564/2015 a rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 9Co/133/2013, ako aj ďalšie rozhodnutia odvolacích súdov). Podľa žalobcu § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky,
keď účelom tohto ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach
platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v tomto ustanovení

podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca nesúhlasí, že postúpením
pohľadávky došlo k zhoršeniu postavenia dlžníka. V tejto súvislosti poukázal na názor doc. Csacha
publikovaný v Súkromnom práve č. 1/2015, ako aj rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp. zn.
12C/63/2014. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 nie je podmienkou pre
platné postúpenie pohľadávky, s nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce

zo zákona o bankách. Žalobca v konaní predložil výzvu právneho predchodcu zo dňa 12.12.2008,
ktorou pred postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách vyzval žalovanú na úhradu
omeškaných splátok.

9. Predmetom nároku žalobcu je zaplatenie 3 splátok z úveru po 68,78 eura s príslušenstvom,

pričom žalobca svoj nárok odvodzuje zo zmluvy o splátkovom úvere č. 252693333 zo dňa 13.12.2005
uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s.) a žalovanou. Zmluva
podlieha právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Obsahové
náležitosti zmluvy zákon č. 251/2008 Z. z. síce vymedzuje v § 4 ods. 2, avšak v čase uzavretia zmluvy
pod následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti bola spojená iba absencia RPMN, ktorú však zmluva

o splátkovom úvere obsahuje. V zmysle uvedenej zmluvy čerpala žalovaná úver vo výške 90.000,-
Sk (2.987,75 eura), ktorý sa zaviazala splácať po 67,78 eura v mesačných splátkach. S konečnou
splatnosťou úveru dňa 20.11.2010.

10. V danom prípade nebolo sporným, že ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú v zmysle § 52 a nasl.

OZ a keďže ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd je oprávnený a povinný preskúmavať právne
úkony (zmluvy a ich súčasti) z hľadiska ich platnosti, resp. skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v
zmluvách a nároky žalobcov ex offo.11. Súd je povinný ex offo skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8
zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Odvolací súd
vyzval v zmysle ust. § 213 ods. 2 O.s.p. žalobcu, aby sa vyjadril k možnému použitiu ust. § 92 ods. 8

z.č. 483/2001 Z.z. o bankách.

12. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli všeobecné obchodné podmienky (ďalej
len VOP), podľa ktorých bodu 7.6.1. písm. a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny
alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.

j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy
o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Podľa bodu 10.3. VOP pri
doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po
jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti
nedozvie, alebo ak sa zásielka vráti ako nedoručená. Podľa bodu 19.16. VOP klient výslovne súhlasí s
tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či

sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého
vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek
požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu
osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej
na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.

13. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2011 vyplýva, že veriteľ (Slovenská sporiteľňa
a.s.) oznámil žalovanej, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpila svoju pohľadávku voči
dlžníkovi vo výške 3.154,11 eura spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.

14. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE zo dňa 15.12.2011 a k nej patriacou prílohy
č. 1, postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpil na postupníka, ktorým je žalobca v tomto konaní,
pohľadávku voči žalovanej v tomto konaní, a to v sume 3.154,11 eura pozostávajúcej z istiny 2.399,35
eura, z úrokov 218,38 eur, z úrokov z omeškania 536,38 eura.

15. Podľa pokusu o zmier zo dňa 6.8.2013 žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie celého záväzku do
13.8.2013 v sume 3.509,08 eura, z toho neuhradený úver predstavuje 2.399,35 eura, zmluvný/zákonný
úrok 354,97 eura, riadny úrok 218,38 eura, úrok z omeškania 341,20 eura, zmluvný úrok vo výške
195,18 eura.

16. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva

a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-

právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

17. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

18. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone
o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými
obchodnými podmienkami. Banka túto možnosť v danom prípade zrejme nevyužila a žalobcovi postúpila

pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol
inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ ale nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ
zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy, nie je možné urobiť záver o tom, že
by predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé
splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v omeškaní.

19. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu
iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu
(pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia
svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda
banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92

ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Totiž, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý
úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku
z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 28.09.2011
je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ (pre rozpor so zákonom).

20. Podľa názoru odvolacieho súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli
oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek
písomnejvýzvebankyvomeškaní.Uvedenéustanovenie bybankumalomotivovaťktomu,abypodnikla
určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkové vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a
nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky,

úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa
požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa.
Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas
trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad
nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona

o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom
upravenou činnosťou.

21. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by
sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto

druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické
povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasledujúcich zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasledujúce cit. zákona). Tieto požiadavky a
povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky
z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah

právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-
postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods.
1 OZ bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona
zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia

určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom možnosti postúpiť pohľadávku
banky na inú osobu je, aby bol s touto pohľadávkou klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka
na jej splnenie dlhu písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banka nemôže
postúpiť, pretože tomu bráni už citované ustanovenie § 525 ods. 1 OZ. Ak určitú pohľadávku nemožno
postúpiť (jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom

a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ, a to nielen medzi
stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti
zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti
prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods.2 OZ účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 OZ ani prípadné oznámenie
postupcu v zmysle § 526 OZ nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť
postupníkovi.

22. Na rozpor postúpenia s § 525 OZ, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada
súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak je pre platnosť postúpenia potrebné splniť určité
podmienky, ako napr. uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., je postupca v súdnom konaní, v
ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p., resp. § 132 a nasl.

C.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok
platnéhopostúpenia.Postupca,ktorémubolapohľadávkapostúpenábankou,jetakvzmysleuvedeného
povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na
splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90
dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka, t.
j. žalobcu.

23. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nepreukázal, že by v
čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovanej postúpená na žalobcu
(15.12.2011), boli tieto podmienky postúpenia splnené. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku
90-dňového omeškania, nebolo však dokázané, že by bola žalovaná aj písomne (porov. § 92 ods. 8 cit.

zákona) vyzvaná na splnenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka
voči žalovanej bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je
platné (aj keby zmluva o postúpení bola účinná) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanej
uplatňovať pred súdom. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne

a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej
uplatňovanie, a preto bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý žalobu v celom rozsahu zamietol.

24. Bolo by nadbytočné a nehospodárne zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vyjadriť vyššie uvedený
právny názor, ktorý by bol súd prvej inštancie povinný akceptovať a napokon žalobu opakovane

zamietnuť. Zrušenie rozsudku by vzhľadom k vyššie uvedenému nemohlo žalobcovi priniesť priaznivejší
výsledok sporu, ktorý odvolaním sledoval. Odvolací súd postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. neodňal
žalobcovi možnosť konať pred súdom (resp. právo na spravodlivý proces) a poskytol mu priestor na
vyjadrenie. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym názorom žalobcu vo vyjadrení, čo viedlo k
potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade

trov konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p., aj keď s použitím iných právnych dôvodov.

25. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali

výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). Vzhľadom však na to, že žalovanej
žiadne preukázateľné trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

26. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).