Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Martin Štubniak
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/221/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411209535
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6411209535.18
Rozhodnutie
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: H.
R., W.. XX.XX.XXXX, F. M. F. XXX, v konaní právne zastúpený JUDr. Petrom Krchnákom, advokátom,
Križovatka 5, Banská Štiavnica, proti odporkyni: Y. H., W.. XX.XX.XXXX, F. L.. E. XXX, F. Š., v konaní
zastúpenáJUDr.MáriusomHrmom,Nám.Maticeslovenskej1/6,ŽiarnadHronom,vkonaníozaplatenie
1.035,03 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie v časti o zaplatenie poplatku z omeškania 0,05 % denne zo sumy 1.035,03 Eur od 21.07.2011
do zaplatenia a v časti o zaplatenie sumy 1,24 Eur s poplatkom z omeškania 0,1 % denne od 21.07.2011
do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 723,19 Eur v lehote 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
IV. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 1.035,03 Eur s poplatkom z
omeškania 0,1 % denne od 21.07.2011 do zaplatenia tvrdiac, že odporkyňa mu neuhradila nájomné za
mesiace jún a júl roku 2011 po 200,- Eur za užívanie bytu, ktorý jej prenajal zmluvou zo dňa 05.05.2010
a nezaplatila ani nedoplatok z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2010 vo výške
635,03 Eur.
Následne podaním zo dňa 15.08.2011 navrhovateľ čo do poplatku z omeškania zobral návrh späť
žiadajúc len poplatok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo žalovanej sumy od 21.07.2011, pričom
následne cestou právneho zástupcu na pojednávaní dňa 24.01.2012 zobral späť aj návrh ohľadne sumy
1,24 Eur. Súd preto podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil konanie ako je uvedené
pod bodom I. výrokovej časti rozsudku.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť poukazujúc na to, že v júni a júli 2011 v byte prenajatom
navrhovateľom už nebývala a nedoplatok na vyúčtovaní za rok 2010 nie je preukázaný, pričom platby
zálohových platieb boli súčasťou nájomného.
Súd po vypočutí účastníkov a svedkov ako aj po oboznámení listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
spisu mal preukázané, že odporkyňa na základe nájomnej zmluvy datovanej dňom 05.05.2010 užívala
byt prenajatý jej navrhovateľom.Zmluva uvádza nájomné vo výške 200,- Eur mesačne, ktoré je splatné do 20. dňa príslušného mesiaca,
pričom odporkyňa sa zaviazala, že nedoplatky za služby spojené s užívaním bytu si uhradí na vlastné
náklady. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30.09.2010. Bola dohodnutá automatická prolongácia
tak, že ak ani jedna zo zmluvných strán do 30 dní po skončení nájomného pomeru písomne neoznámi
druhému účastníkovi vôľu nepokračovať v nájomnom pomere, predlžuje sa nájomný vzťah o ďalších
šesť mesiacov.
Ust. § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) určuje, že nájomnou zmluvou prenajímateľ
prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj
úžitky. Osobitne je upravený nájom bytu v ust. § 685 a nasl. OZ.
Podľa § 686 ods. 1 OZ musí nájomná zmluva obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku
nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež
obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví
sa o jej obsahu zápisnica.
Z uvedeného je zrejmé, že nájomná zmluva ohľadne bytu nielenže by mala ale podľa zákonnej dikcie
musí obsahovať nielen výšku nájomného ale aj výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu.
Výška úhrady za plnenia ani spôsob jej výpočtu sa v účastníkmi uzavretej zmluve nenachádza, zmluva
stanovuje len výšku nájomného. Nakoľko táto základná náležitosť v zmluve absentuje a nemožno ju
dovodiť ani výkladom podľa § 35 ods. 2 OZ, súd pre rozor so zákonom považoval zmluvu podľa § 39
OZ za absolútne neplatnú. Bezpredmetným potom už bolo zaoberať sa prolongáciou dohodnutou v
nájomnej zmluve. Preto navrhovateľ nemá nárok na nájomné za mesiace jún a júl 2011, keď povinnosť
nájomcu platiť nájomné vzniká len na základe platnej nájomnej zmluvy.
Nebolo sporným, že dňa 05.05.2010 odporkyňa skutočne aj vstúpila do užívania prenajatého bytu.
Odpisy stavu meračov si zmluvné strany vtedy neurobili. Iba navrhovateľ predložil doklad o vtedajšom
stave meračov, no na ňom sa nachádza len jeho podpis.
Tiež nebolo sporným, že odporkyňa v byte bývala minimálne do začiatku júna roku 2011. Najskôr sa
vyjadrila, že kľúče odovzdala navrhovateľovi a jeho manželke 02.06.2011, v závere tvrdila a predložila
vlastný doklad o tom, že kľúče odovzdala 14.06.2011, čo navrhovateľ spochybňoval tvrdiac, že ich
odovzdala niekedy koncom júla 2011.
Svedkovia navrhnutí navrhovateľom (jeho manželka a jej matka) potvrdzovali jeho verziu, naproti tomu
priateľodporkyneT.U.svedčilvjejprospech.Odporkyňatiežpočaskonaniadokazovala,ževecisizbytu
odsťahovala začiatkom mesiaca jún 2011 ako sa vyjadril svedok U. V. a ako to vyplýva aj z prehlásení
L. F. a M. Ď., ktorý jej pomáhali pri sťahovaní.
Faktom vyplývajúcim z odpisu konečných stavov meračov navrhovateľa (č.l. 53 spisu), ktorý súhlasí
čo do hodnôt s dokladom odporkyne č.l. 44 (resp. č.l. 118) však je, že stavy sa odpisovali niekedy
medzi 14.06.2011 a dňom 15.07.2011, ktorý uviedol sám navrhovateľ na doklade ako „konečný stav“. Z
uvedeného je zrejmé, že po 15.07.2011 odporkyňa s istotou v byte už nebývala.
Nakoľko ani navrhovateľ ani jeho manželka nevedeli uviesť presný deň, kedy im odporkyňa kľúče od
bytu odovzdala s tým, že obaja sa zhodli len na tom, že to bolo v mesiaci júl a odporkyňa na druhej strane
tvrdila, že to bolo 14.06.2011, pričom nemožno považovať za dôveryhodnú výpoveď jej priateľa, nebolo
možné jednoznačne ustáliť (či už výpoveďou nezainteresovanej osoby alebo listinnými dôkazom), kedy
k tejto udalosti došlo. Súd preto túto spornú skutočnosť vyhodnotil na ťarchu oboch sporových strán a
vychádzal z toho, že odporkyňa byt disponujúc kľúčmi užívala do konca mesiaca jún 2011.
Vzhľadom na absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy užívanie bytu odporkyňou v mesiaci jún 2011
zakladá jej bezdôvodné obohatenie sa na úkor navrhovateľa ako vlastníka bytu v zmysle ust. § 451
ods. 1 a 2 OZ, pretože odporkyňa si bez právneho dôvodu prisvojovala užívaním bytu jeho úžitkovú
hodnotu. V zmysle ust. § 458 ods. 1 OZ je potom povinná poskytnúť navrhovateľovi za užívanie bytu
bez právneho dôvodu peňažnú náhradu kedy v prípade bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v
užívaníbytu,jetakoutopeňažnounáhradoučiastka,ktorúbynájomcazaobvyklýchokolnostíbolpovinný
platiť podľa nájomnej zmluvy za obdobný byt, inými slovami táto čiastka predstavuje trhové nájomné.V danom prípade sa sama manželka navrhovateľa vyjadrila a odporkyňa to nijak nespochybňovala,
že trhové nájomné za porovnateľný byt bolo v tom čase vyššie než 200,- Eur mesačne. A teda výšku
bezdôvodného obohatenia sa odporkyne súd určil vychádzajúc z oboma stranami akceptovaného
dojednania v predtým uzavretej nájomnej zmluve. V prevyšujúcej časti 200,- Eur súd návrh ako
nedôvodný zamietol.
Pokiaľ ide o žalovaný nedoplatok z vyúčtovania roku 2010, tak je potrebné uviesť, že tento záväzok
navrhovateľa už zanikol započítaním správcom bytu ako je to zrejmé z vyúčtovania (č.l. 6 spisu). Ako
už bolo uvedené, pri vstupe do užívania bytu odporkyňou dňa 05.05.2010 sa odpis meračov za účasti
oboch strán nerobil. V tomto smere si predovšetkým navrhovateľ ako prenajímateľ (ale v neposlednom
rade aj odporkyňa) mal zabezpečiť hodnoverný a vzájomne podpísaný doklad o tom, aké boli počiatočné
hodnoty meračov. Aj keď boli vypočutí svedkovia, resp. vykonané listinné dôkazy v tom smere, či v byte
pred jeho užívaním odporkyňou niekto býval alebo nie, faktom je, že ani svedkovia ani listinné dôkazy
nedokazujú stav meračov ku dňu 05.05.2010. Obe sporové strany sa pritom mali pričiniť o to, aby v
súlade s ust. § 43 OZ medzi nimi v budúcnosti nevznikli rozpory. Ak takéto potom samozrejme nastali,
podľa názoru súdu je spravodlivé, aby ich znášali rovnakou mierou.
Ak teda za rok 2010 celkový náklad na plnenia, ktoré odporkyňa nepochybne v súvislosti s užívaním bytu
musela požívať bol vo výške 1.046,38 Eur (skutočné náklady: kúrenie 451,55 Eur + teplá voda 482,60
Eur + studená voda 112,23 Eur), tak si túto sumu účastníci musia rozdeliť v rovnakom pomere, t.j. po
523,19 Eur. Ostatné položky týkajúce sa ročného vyúčtovania nemajú priamy súvis s užívaním bytu a
sú položkami, ktoré musí uhrádzať vlastník bytu. V rozsahu tejto sumy došlo na strane odporkyne k
bezdôvodnému obohateniu sa na úkor navrhovateľa plnením bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 1 a
2OZ,lebonavrhovateľnebolpovinnýuhradiťcenuplnení,ktorévsúvislostisužívanímbytuspotrebovala
odporkyňa.
Súd preto návrhu vyhovel čo do sumy 723,19 Eur a vo zvyšku súd návrh zamietol. Takisto súd musel
zamietnuť návrh čo do žalovaného poplatku z omeškania, lebo tento je možné ako následok omeškania
dlžníka podľa § 517 Ods. 2 OZ priznať len v prípade omeškania s platbou nájomného, resp. úhrad na
plneniachspojenýchsužívanímbytupodľa§697OZavdanomprípadevdôsledkuneplatnostinájomnej
zmluvy navrhovateľovi takéto nároky nevznikli.
O trovách konania bude rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku po
právoplatnosti rozsudku vzhľadom na potrebu rozhodnúť najskôr o uplatnených nárokoch na svedočné.
Poučenie:
Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.