Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/466/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112235216
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4112235216.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., IČO: 35 787 783, so

sídlom Panenská 7, Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom
Ventúrska 16, Bratislava, proti odporcovi: B. H., nar.XX.X.XXXX, naposledy bytom V. XXXX/XX Z., zast.
opatrovníkom: JUDr. Q. Q., vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Nitra, o zaplatenie sumy 360,76
eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 145,61 eura s 9 % - ným úrokom z omeškania
ročne pod 1.2.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie úroku vo výške 22,68 % ročne zo sumy 288,28 eura od 17.11.2011
do 18.11.2011 z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Ž i a d n y z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 12.10.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhal od odporcu zaplatenia sumy 360,76 eura s úrokom vo výške 22,68 % ročne zo sumy 288,28

eura od 17.11.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 331,86 eura od
1.2.2012 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 10.2.2010 uzavrel
s odporcom Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovú karty a poskytol mu úverový
rámec vo výške 400 eur. Odporca čerpal 468,49 eura. Odporca uhradil len časť dlžnej sumy 322,88
eura do odstúpenia od úverovej zmluvy, ktoré nadobudlo účinnosť 31.1.2012. Dlžná suma 360,76 eura
pozostáva zo sumy 288,28 eura, čo je zvyšná dlžná úverová istina, zo sumy 39,38 eura, čo sú dlžné
úroky z úveru, zo sumy 4,20 eura, čo je dlžné poistné, zo sumy 28,90 eura, čo sú náklady spojené s

uplatnením pohľadávky.

Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 22.11.2012 platobný rozkaz, ktorý bol zrušený pre nedoručenie do
vlastných rúk odporcovi. Šetrením sa súdu nepodarilo zistiť pobyt odporcu a preto postupoval v súlade
s § 29 O.s.p. a ustanovil mu opatrovníka.

Pred začatím pojednávania navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu oznámil listom

zo dňa 30.8.2013, že berie návrh späť v časti zaplatenia úroku vo výške 22,68 % ročne zo sumy 288,28
eura od 17.11.2011 do 18.11.2011 a uplatňuje si úrok od 19.11.2011.Súd vo veci pojednával v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania a vykonal
dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to návrhom, výpisom z obchodného registra
navrhovateľa, zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní kreditnej karty zo dňa 10.2.2010,

odstúpením od úverovej zmluvy, platobným rozkazom, správami zo šetrenia pobytu odporcu, uznesením
o zrušení platobného rozkazu, čiastočným späťvzatím návrhu, špecifikáciou dlžnej sumy, potvrdením
odfinancovania peňažných prostriedkov, potvrdením o prijatí splátok, výpisom z účtu, vyčíslením dlžnej
sumy, špecifikáciou istiny, sadzobníkom poplatkov, uznesením o ustanovení opatrovníka, vyjadrením
navrhovateľa a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ uzatvoril dňa 10.2.2010 s odporcom Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní
kreditnej karty.

Na základe uzatvorenej zmluvy poskytol odporcovi úverový rámec vo výške 400 eur, výška prvého
čerpania peňažných prostriedkov z úverového rámca bola 311,69 eura, splátka bola stanovená na 5 %

z úverového rámca, t.j. 20 eur. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 22,68 %.

Odporca čerpal z úverového rámca peňažné prostriedky vo výške 468,49 eura, čo vyplýva z potvrdenia
o odfinancovaní peňažných prostriedkov a z výpisu z úverového účtu.

Odporca uhradil len časť dlžnej sumy a to sumu 322,88 eura.

K odstúpeniu od zmluvy došlo listom zo dňa 22.11.2011 a to ku dňu 31.1.2012.

Dlžná suma 360,76 eura podľa špecifikácie navrhovateľa pozostáva zo sumy 288,28 eura, čo je zvyšná

dlžná úverová istina, zo sumy 39,38 eura, čo sú dlžné úroky z úveru, zo sumy 4,20 eura, čo je dlžné
poistné, zo sumy 28,90 eura, čo sú náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

Podľa článku III.5-2 je navrhovateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť, pozastaviť ďalšie čerpanie úveru
a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia v prípade, ak

odporca sa dostal do omeškania so splatením dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo je v omeškaní
so splatením jednej splátky viac ako tri mesiace.

Ďalejboli včlánkuIV.-3.dohodnutésankciepreprípadporušeniapovinnostiodporcusplácaťúverriadne
a včas a to zmluvná pokuta vo výške 8 % z každej splátky v omeškaní viac ako 30 dní a v článku IV.- 5

náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej aktuálnym sadzobníkom poplatkov.

Podľa § 1 ods. 2 písm. e/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzavretia zmluvy, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej
200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac

zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o
spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 5 zák.č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,

ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 2 OZ, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 3 písm. a/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím
zmluvy.Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a

nasl. O spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá

v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná
novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku
zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z.z. účinnou od 01.01.2000. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú

obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda
nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov
vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho

právneho poriadku transformovaný, je treba zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko
materiálne nahliadané pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona
sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená,
že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej
úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na

ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa
30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z
10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov

pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o revolvingovom
úvere, ktorá je formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanoveniami Obchodného
zákonníka.Idevšakospotrebiteľskúzmluvu,naktorúsavzťahujeustanovenie§52 anasl.Občianskeho

zákonníka ako aj ustanovenia osobitného Zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová
zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na
charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový
typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na
tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré
neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka
(rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co
284/2010). Podľa názoru súdu však ide o spotrebiteľskú zmluvu. Súd má za to, že je príkry rozpor
medzi podmienkami, ktoré pre odporcov zo zmluvy vyplývajú v prípade, že by išlo o obchodno-právny

vzťah, a ak by išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže podľa Obchodného
zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho zákonníka, napr. ohľadne
premlčania, výšky úrokov, zmluvnej pokuty. Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver,
prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Odporca neuzatváral zmluvu ako
podnikateľ, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Občiansky zákonník má dostatočné

množstvo ustanovení, ktoré v plnej miere mali možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne
§ 657 a nasl. Spory týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľských úveroch sú občianskoprávnymi vecami
a podstata vzťahu založeného poskytnutím spotrebiteľského úveru je občianskoprávna ( uznesenieKrajského súdu č.k. 6Co/56/2011-86 z 29.03.2011). Súd tak právny vzťah účastníkov posudzoval podľa
Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa bol podaný sčasti
dôvodne, pretože medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere
podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. Na daný prípad vzhľadom na vyššie uvedené zdôvodnenie súd
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch a nie ustanovenia
Obchodného zákonníka. Na základe zmluvy bol odporcovi poskytnutý úverový rámec 400 eur, ktorý

sa odporca zaviazal splácať v mesačných splátkach po 20 eur, ktorý odporca nesplácal riadne a včas,
odporca prečerpal finančné prostriedky vo výške 468,49 eura, uhradil len sumu 322,88 eura, tým porušil
ustanovenia zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru ako aj vyššie citované zákonné ustanovenia a
navrhovateľ od zmluvy odstúpil dňa 22.11. Súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy 145,61
eura. Vo zvyšnej časti súd zamietol ako nedôvodný, pretože náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sú taxatívne vymenované v ustanovení §4 ods.2,3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Okrem

iného, zákonodarca v tomto ustanovení zakotvil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
uvedené pod písmenom a) - sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to
možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých
výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, uvedené pod písmenom g) - ročnú percentuálnu mieru
nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom

uzatvorená zmluva obsahuje výšku splátky , neobsahuje počet splátok, nie je uvedené, koľko z tejto
splátky ide na splátku istiny a koľko z tejto splátky ide na úrok, prípadne poplatky, nie je uvedená celková
splatnosť úveru, nie je určený výpočet celkových nákladov spotrebiteľa, nie je uvedená RPMN, ani
priemerná RPMN uvedený je len príklad RPMN pri úverovom rámci 700 eur, z úverovej zmluvy nie je
možné zistiť ďalšie podmienky poskytnutia a splácania úveru, tieto sú zakomponované v úverových

zmluvnýchpodmienkach tvoriacichprílohuzmluvy,súvytlačenédrobnýmpísmom,takmernečitateľným,
preto je možné dôvodne pochybovať, či sa s podmienkami poskytnutia a splácania úveru mohol vôbec
odporca oboznámiť. Súd úverové zmluvné podmienky úverovej zmluvy považoval za neplatné, pretože
vzhľadom na spôsob ich prezentácie a samotný obsah sú pre spotrebiteľa, ktorý má podľa nich plniť,
nezrozumiteľné. Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tieto náležitosti, poskytnutý úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov. Znamená to potom, že navrhovateľ nemá nárok na vrátenie
sumy 145,61 eura, čo je rozdiel medzi čerpanými prostriedkami odporcom a vrátenou časťou /468,49
eura - 322,88 eura = 145, 61 eura/. Navrhovateľ má právo len na vrátenie skutočne poskytnutého
plnenia, teda poskytnutého úveru, nemá právo žiadať ani úroky, ani poistenie, ani náklady spojené s
uplatnením pohľadávky.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu
145,61 eura s 9 % - ným úrokom z omeškania ročne pod 1.2.2012 do zaplatenia a to všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom počiatok omeškania je deň nasledujúci po dni účinnosti

odstúpenia od zmluvy a výška úroku z omeškania je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. zvýšená
o 8 percentuálnych bodov ako určuje ECB, čo bolo v tom čase 1 %. Súd konanie v časti o zaplatenie
úroku vo výške 22,68 % ročne zo sumy 288,28 eura od 17.11.2011 do 18.11.2011 zastavil s poukazom
na čiastočné späťvzatie návrhu a ustanovenie § 96 ods. 1 O.s.p. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol
ako nedôvodný, nepriznal navrhovateľovi nárok po odstúpení od zmluvy pretože podľa ustálenej súdnej

praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté
úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od
splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tomto výklade

a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má
povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj
dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako
spotrebiteľ povinnosť platiť úroky.

Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje
celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie
už úrokov z úveru. Preto súd dospel k záveru, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti
celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, tak ako to vyplýva z citovanéhouznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98. Súd poukazuje aj napr. na rozsudok Krajského
súdu v Nitre sp.zn. 25 Co 527/2015 zo dňa 2.12.2015, ktorý ohľadne nepriznania úroku z úveru za čas
po splatnosti úveru tiež poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 143/98, Ústavného súdu SR č.k.

IV.ÚS 476/2012-14, z ktorých vyplýva, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do
splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, v opačnom prípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu jednak v podobe úrokov z úveru, ako
aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, nakoľko každý z nich mal vo veci úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.