Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 7, 2010

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 2T/142/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609010406
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Hudák

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2010:1609010406.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudca JUDr. Ľubomír Hudák, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

7.6.2010 v Malackách rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Mgr. J. I., nar. X.X.XXXX v K., bytom K., V. XXX/XX, na slobode, živnostník,

j e v i n n ý , ž e

dňa 29.6.2008 v čase asi o 12.50 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. T. T. EČ BA-XXXTF po
štátnej ceste II/501 mimo obce smerom z obce Rohožník do Kuchyne, kde v kilometri 19,5 v pravotočivej
zákrute z jeho smeru jazdy neprispôsobil rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, svojim schopnostiam
a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, pričom v rýchlosti najmenej 121 km/h nezvládol vedenie
vozidla, prešiel do protismeru, kde s vozidlom narazil do cyklistov mal. K., nar. X.X.XXXX a Ing. F. I.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorí jazdili v protismernom jazdnom pruhu pri pravom okraji cesty v smere od obce

Kuchyňa a následne narazil do stromu, pričom vozidlo sa prevrátilo a zostalo na streche, čím porušil
ustanovenia § 15 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z.; v dôsledku zrážky mal. K., utrpel mnohopočetné so
životom nezlučiteľné poranenia hlavy, dutiny hrudnej a brušnej, na následky ktorých krátko po prevoze
do nemocnice podľahol a pošk. Ing. F.D. utrpel otras mozgu I. stupňa, otvorenú
-2-
zlomeninu stredného článku 5. prsta pravej ruky s poškodením šľachy naťahovača, podvrtnutie pravého
lakťovéhokĺbu,drvivéporaneniezápästiapravejrukysostratoukožeapodkožnéhotkanivaorozmeroch
50x80 mm, mnohopočetné odreniny a pomliaždeniny oboch predkolení, tržnú povrchovú ranu na ľavom

predkolení v dĺžke 109 mm, poúrazový šok I. stupňa, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie 55 kalendárnych
dní,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, skutok spáchal závažnejším spôsobom konania tým, že porušil
dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví preto, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa

§ 158 Tr. zák.Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia
slobody vo výmere 2 a 1 (dva a pol) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. si obžalovaný trest vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. ukladá súd obžalovanému trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel
všetkých druhov na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený Ing. F. I., nar. XX.XX.XXXX v F., bytom J., Q. XXX/X s nárokom
na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Mgr. J. I., vypočul svedkov
Ing. F. I.,

-3-

Ing. G. Q., F. X., Bc. F. O., V. O., E. O., P. O. a MUDr. J. D., vypočul znalcov MUDr. K. X. PhD,
MUDr. L. F., Ing. T. U., Ing. P. B., prof. Ing. U. A., CSc., prečítal obsah znaleckých posudkov z odboru

zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo, toxikológia, chirurgia a taktiež posudok Kriminalistického a
expertízneho ústavu. Súd ďalej prečítal listinné dôkazy, najmä zápisnicu o obhliadke vozidla, zápisnicu
o vyšetrovacom pokuse, protokol o nehode v cestnej premávke, záznam o dychovej skúške, rozhodnutie
o zadržaní vodičského preukazu, protokol o lekárskom vyšetrení na alkohol v krvi, výpisy hovorov a SMS
správ ako aj ďalšie listinné dôkazy.

Na podklade takto vykonaného dokazovania zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný Mgr. J. I. odmietol na hlavnom pojednávaní urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por.

Ku skutku uviedol, že v inkriminovaný deň bol v Q. u svojej priateľky a okolo obeda odišiel do B. na
generálku tanečnej súťaže. Na priebeh jazdy v úseku, kde sa stala nehoda si presne nespomína, je
presvedčený, že asi na 2 sekundy stratil vedomie v dôsledku ťažkostí s chrbticou. Keď si v Q. sadal do
vozidla, žiadne obtiaže necítil, tieto sa dostavili náhle počas jazdy, pričom neskoršie, keď nad všetkým
premýšľal dospel k názoru, že toto mohla byť príčina dopravnej nehody. K rýchlosti jazdy sa vyjadril, že

cez obec jazdil rýchlosťou 60 km/hod., mimo obce 90-100 km/hod. Na ďalšie otázky odmietol odpovedať
s tým, že len využíva svoje procesné právo.

Súd založil svoje rozhodnutie na týchto dôkazoch:

Svedok Ing. F. I. uviedol, že dňa 29.6.2008 sa vybral spolu s obomi synmi na cyklistickú vychádzku,
pričom na ceste za obcou Rohožník sa na nich veľkou rýchlosťou vyrútilo osobné motorové vozidlo,
počul prerušovaný piskot pneumatík, mal pocit, že vodič sa snaží s autom ešte manévrovať, potom
nastal náraz a viac si už nepamätá.

Svedkovia Ing. G. Q., F. X., Bc. F. O. a P. O. sa v čase nehody nachádzali v záhradkárskej osade, blízko
štátnej cesty. Všetci zhodne potvrdili, že rýchlosť vozidla sa im zdala vysoká, počuli hučanie motora,
svedok Ing. Q. aj piskot pneumatík, potom počuli náraz a následne ďalší, ešte silnejší náraz. Všetci sa
rozbehli na miesto činu a rôznym spôsobom sa snažili pomáhať účastníkom nehody.-4-

Svedkyňa V. O. potvrdila, že bola partnerkou obžalovaného v tanečnej súťaži. Dňa 29.6.2008 o 13.00
hod. bol dohodnutý nácvik v X., avšak partnera sa už nedočkala. Obžalovaný sa jej sťažoval na bolesti
v krížovej oblasti a hovoril, že bol s týmito ťažkosťami u lekára.

Svedkyňa E. O. uviedla, že v inkriminovaný deň trávili s obžalovaným víkend na chalupe v Q.. Vedela o

tom, že priateľ má mať v ten deň nácvik na tanečnú súťaž v B., avšak kedy presne odišiel nevie, keďže
celý deň v dôsledku nevoľnosti preležala v posteli. Nehodu jej neskoršie opisoval útržkovite, keďže na
všetky okolnosti si nepamätal.

Svedok MUDr. J. D. opísal priateľskú návštevu obžalovaného, pri ktorej sa mu sťažoval na bolesti chrbta.
Odporučil mu, aby rehabilitoval, resp. vyhľadal fyziatra. On sám ho neliečil.

Za závažné dôkazné prostriedky považoval súd znalecké dokazovanie, najmä z odboru cestná doprava
a zdravotníctvo.

Znalec Ing. T. U. stanovil rýchlosť vozidla pri vchádzaní do zákruty na 142 km/hod. Táto rýchlosť bola

neprimeraná, vodiča začalo vynášať z cesty, na čo reagoval intenzívnym brzdením. Nárazovú rýchlosť
do cyklistov stanovil na 103 km/hod. Technika jazdy vodiča bola nevhodná najmä pre neprimeranú
rýchlosť, ktorá vysoko prekročila povolenú 90 km/hod.

Znalec Ing. P. B. stanovil rýchlosť vozidla tesne pred nehodou na 121 km/hod. a ako príčinu nehody z

technického hľadiska určil neprimeranú rýchlosť. Brzdnú dráhu podľa stopy na vozovke nameral 56,3 m.

Znalci boli následne vzájomne konfrontovaní so závermi svojich posudkov, pričom sa zhodli, že rozdiel
spočíva v použití rôznych programov, pričom Virtual Crash nepracuje s ESP.

Vzhľadom na niektoré rozpory v znaleckých posudkoch, bol požiadaný Ústav súdneho inžinierstva Žilina
o vyhodnotenie oboch posudkov. Za Ústav súdneho inžinierstva vyhodnotenie potvrdil prof. Ing. U. A.,
CSc. Posudok znalca Ing. U. označil za plne preskúmateľný, jeho závery sú technicky správne a úplné.
Naproti tomu voči posudku Ing. B. vyslovil výhradu, že znalec sa nezaoberal komplexne nehodovým
dejom, pričom chybne vyrátal nárazovú rýchlosť vozidla do stromu.

Vzhľadom k obhajobe obžalovaného, súd považoval za dôležitý znalecký posudok znalkyne z odboru
zdravotníctvo. MUDr. K. X. PhD. Zo záverov posudku je potrebné zvýrazniť, že v prípade kvantitatívnej
straty vedomia
-5-

jedinec nie je schopný racionálnych úkonov, vodič motorového vozidla nie je schopný vozidlo ovládať,
brzdiť, pridávať plyn a pod. Počas svojej 39 ročnej lekárskej praxe sa nestretla s prípadom, že by
následkom bolesti chrbtice stratil pacient vedomie.

Z posudku z odvetvia súdneho lekárstva vyplýva, že pošk. K. I. pri nehode utrpel úrazovo krvácavý šok
pri poraneniach mozgu, orgánov dutiny hrudnej a brušnej. Poranenia boli takého charakteru, že smrti
poškodeného sa nedalo zabrániť ani včas poskytnutou lekárskou pomocou.

Znalecký posudok znalca MUDr. L. V. potvrdil, že poškodený Ing. F. I. utrpel zranenia uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku s dobou liečenia 5 až 6 týždňov. Zranenia boli spôsobené v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou, pričom tieto nemajú charakter vážnej poruchy zdravia.

Na podklade vyššie citovaného dokazovania dospel súd k záveru, že skutok, ktorý je predmetom
obžaloby sa stal a jeho páchateľom je obžalovaný Mgr. J. I..

Z hľadiska zavinenia bolo potrebné vyriešiť základnú otázku, či obžalovaný porušil dôležitú povinnosť
uloženú mu podľa zákona a či medzi porušením a následkom existuje príčinná súvislosť.Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z. z. (účinný v čase nehody) vodič je povinný rýchlosť jazdy
prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam
a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona bola mimo obce ( s

výnimkou diaľnice) stanovená najvyššia povolená rýchlosť 90 km/hod.

K problematike rýchlosti motorového vozidla riadeného obžalovaným bolo vykonané pomerne rozsiahle
a podrobné dokazovanie znalcami Ing. T. U., Ing. P. B. a Ústavom súdneho inžinierstva Žilina, ktoré
tlmočil prof. Ing. U. A. CSc. Všetci traja znalci na zhodli na závere, že obžalovaný v čase nehody jazdil

neprimeranou rýchlosťou, v dôsledku toho nezvládol vedenie vozidla, čo z hľadiska technického bolo
príčinou dopravnej nehody.

Znalci sa však líšili vo svojich záveroch, akou rýchlosťou vchádzal obžalovaný do inkriminovanej zákruty.
Ing. U. stanovil rýchlosť na 142 km/hod., Ing. B. na minimálne 121 km/hod. a Prof. A. stanovil dolnú
hranicu na 130 km/hod.

-6-

Súdpovyhodnotenízáverovznalcovstanovilnajnižšiurýchlosť,akouobžalovanývchádzaldozákrutyna

121 km/hod., čo následne premietol do skutkovej vety rozsudku. K tomu treba uviesť, že v danom úseku
bola povolená najvyššia rýchlosť 90 km/hod. Obžalovaný túto povolenú rýchlosť výrazne prekročil,
pričom do zákruty vchádzal rýchlosťou najmenej 121 km/hod. Súd takýmto spôsobom stanovil najnižšiu
hranicu nepovolenej rýchlosti, čo znamená, že nevylúčil, že obžalovaný mohol vchádzať do zákruty aj
vyššou rýchlosťou.

Ovládanie motorového vozidla závisí, okrem iného, na schopnostiach, zručnosti a skúsenostiach vodiča.
Ideoindividuálnukategóriu,ktorousavodičimotorovýchvozidielnavzájomodlišujú.Znásledkovnehody
je zrejmé, že obžalovaný nezvládol riadenie morového vozidla ani pri minimálnej rýchlosti 121 km/
hod. Jeho individuálne vodičské schopnosti nestačili na bezporuchový prejazd zákrutou (obhajoba o

strate vedomia bude rozobratá zvlášť) a preto v kombinácii s neprimeranou rýchlosťou došlo k nehode.
Samotný následok usvedčuje obžalovaného, že hoci mal v danom úseku jazdiť rýchlosťou 90 km/hod.,
túto rýchlosť výrazne prekročil a v dôsledku toho spôsobil dopravnú nehodu.

Dôvod prekročenia rýchlosti vyplynul z výpovede svedkyne V. O. a čiastočne aj z výpovede svedkyne E.

O.. Podľa výpovede E. O., v ten deň sa spolu naobedovali, pričom vedela, že obžalovaný má v ten deň
poobede v B. skúšku na tanečnú súťaž. Kedy odišiel zo Q., uviesť nevedela. Svedkyňa O. potvrdila, že
s obžalovaným sa mala 29.6.2008 o 13.00 hod. stretnúť v X. B..

Keďže dopravná nehoda sa stala za obcou Rohožník o 12.50 hod. a obžalovaný bol v tom momente

vzdialený od B. minimálne 45 km (zdroj Google), nemohol v žiadnom prípade stretnutie so svedkyňou
O. stihnúť. Preto volil nebezpečný a riskantný spôsob jazdy.

Podľa obhajoby obžalovaného však príčiny dopravnej nehody spočívali v náhlej strate vedomia, približne
na 2 sekundy. Touto obhajobou teda naznačoval, že v jeho konaní chýba zavinenie, keďže príčinou

nehody bola zdravotná indispozícia. Poukazoval pritom na svoje problémy s chrbticou na ktoré sa už
predtým liečil, a ktoré sa obnovili počas tanečnej súťaže.

K tejto časti obhajoby vykonal súd dokazovanie znalkyňou z odvetvia neurológia MUDr. K. X. PhD.
Znalkyňa okrem iného uviedla, že v prípade kvantitatívnej straty vedomia jedinec nie je schopný

racionálnych úkonov, tzn. vodič motorového vozidla nie je schopný vozidlo racionálne ovládať, brzdiť,
pridávať plyn a pod., pretože jeho telo ochabne. Zároveň dodala, že hoci vykonáva prax 39 rokov, s
prípadom, ktorý opisoval obžalovaný sa ešte nestretla.

-7-

Zo znaleckých posudkov znalcov z odboru cestná doprava vyplynulo, že obžalovaný sa snažil na mieste
činu korigovať dôsledky nesprávneho vedenia motorového vozidla a to najmä intenzívnym brzdením
( brzdná stopa 56,3 metra) a snahou zatáčať vozidlo.V konfrontácii so závermi znalkyne MUDr. K. X. možno uzavrieť, že obhajoba obžalovaného o
chvíľkovom bezvedomí je neakceptovateľná, vyvrátená vykonaným dokazovaním. Obžalovaný v

trajektórii dopravnej nehody až po náraz do cyklistov vykonával racionálne úkony, brzdil a volantom
natáčal vozidlo v snahe korrigovať dôsledky jazdy. V prípade straty vedomia by vykonávanie týchto
úkonov bolo vylúčené.

Súd teda konštatuje, že príčinou dopravnej nehody nebola zdravotná indispozícia obžalovaného, ale

porušenie predpisov v premávke na pozemných komunikáciách.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z. z. účinného v čase skutku, je účastník cestnej premávky
povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone a vo všeobecne záväznom právnom
predpise. Pokiaľ ide o rýchlosť jazdy, povinnosti vodiča sú stanovené v už citovanom ust. § 15 ods.
1 zák. č. 315/1996

Z. z.

Týmito ustanoveniami sa obžalovaný neriadil. Naopak, motorové vozidlo T. T. viedol v kritickom úseku
neprimeranou rýchlosťou, vedenie vozidla neprispôsobil stavu a povahe vozovky, svojim schopnostiam,
vlastnostiam vozidla a inými okolnostiam, ktoré možno predvídať a v dôsledku toho vedenie vozidla

nezvládol, prešiel do protismeru, kde narazil do cyklistov mal. K. I. a jeho otca Ing. F. I.. Mal. K. I. utrpel
pritom zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým krátko po nehode podľahol a Ing. F. I. utrpel ujmu na
zdraví.

Na tomto mieste treba zvýrazniť, že technika jazdy cyklistov bola správna, súd nezistil ich spoluzavinenie

na nehode.

Podľa § 149 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. sa prečinu usmrtenia dopustí páchateľ, ktorý závažnejším spôsobom
konania inému z nedbanlivosti spôsobí smrť.

Podľa § 138 písm. h/ Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie porušenie dôležitej povinnosti
vyplývajúce z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

-8-

Podľa ustálenej súdnej praxe za porušenie dôležitej povinnosti treba pokladať predovšetkým také
porušenie, ktoré má spravidla za následok smrť, alebo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví. Pritom medzi
porušenímdôležitejpovinnostianásledkommusíexistovať príčinnásúvislosť.Podľanázorusúduvšetky

uvedené skutočnosti v tomto prípade splnené boli.

Obžalovaný v inkriminovanom úseku výrazne prekročil povolenú rýchlosť až do takej miery, že
jeho vodičské schopnosti nestačili na riadne a bezporuchové vedenie motorového vozidla. Podľa
záverov znalcov, obžalovaný by havaroval nezávisle na skutočnosti, že daným úsekom práve

prechádzali poškodení. Od vodiča motorového vozidla sa vyžaduje predvídavosť, že nie je len sám o
sebe účastníkom cestnej premávky, ale tejto sa zúčastňujú aj iní užívatelia, ktorí očakávajú a priam
predpokladajú, že každý účastník bude dodržiavať dopravné predpisy a určitú mieru ohľaduplnosti.

Takže výskyt cyklistov na mieste nehody možno označiť za normálne pomery v cestnej premávke,

s ktorými musí každý účastník rátať. Nešlo teda v žiadnom prípade o náhlu, náhodilú alebo
neočakávanú okolnosť, ktorú nebolo možné predvídať. Jednoznačnou príčinou dopravnej nehody bolo
teda neprispôsobenie rýchlosti jazdy stavu a povahe vozovky, vlastnostiam vozidla, ale predovšetkým
vodičským schopnostiam zo strany obžalovaného. A práve v dôsledku tohto jeho konania došlo k
usmrteniu mal. K. I. a k ujme na zdraví Ing. F. I.. Tým je daná príčinná súvislosť medzi porušením

dopravných predpisov a následkom.Podľa § 16 písm. a/ Tr. zák. trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže
spôsobom uvedeným v zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom, ale bez
primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

Obžalovaný sa potreboval urýchlene dostaviť do objektu X. v B.. Svoje časové meškanie sa rozhodol
riešiť riskantnou jazdou vysokou rýchlosťou. Spoliehal sa pritom najmä na technické vlastnosti vozidla
zn. T. T. a taktiež na svoje vodičské schopnosti. Jeho predstava o svojich schopnostiach, vlastnostiach
vozidla a konfigurácie terénu ktorým prechádzal bola však v hrubom rozpore so skutočnosťou.

Obžalovaný musel vedieť a predpokladať, že pri flagrantnom porušení dopravných predpisov, najmä
pokiaľ ide o rýchlosť, môže dôjsť k nehode, alebo k inej poruche v cestnej premávke. Vôbec nevzal do
úvahy, že spôsob jeho jazdy na ceste okresného významu, kde sa cez víkend medzi obcami pohybuje
zvýšený počet chodcov, cyklistov a ďalších účastníkov premávky, je krajne riskantný a nebezpečný.
Jeho predstava o priebehu jazdy bol teda mylná a neprimeraná. Z hľadiska zavinenia hodnotí súd jeho
konanie ako vedomú nedbanlivosť.

-9-

Podľa staršej judikatúry ak páchateľ pri dopravnej nehode spôsobil smrť a ďalšej osobe len ublíženie
na zdraví, ustanovenie § 224 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 konzumovalo aj ust. § 223. Účinnosťou
nového Trestného zákona od 1.1.2006 však tento výklad stratil opodstatnenie. Došlo k inej kategorizácii

trestných činov proti životu a zdraviu, keď usmrtenie bolo zaradené do prvého dielu prvej hlavy a
ublíženie na zdraví do druhého dielu. Každý z týchto následkov bol teda vyčlenený zvlášť, rozlišujúc
trestný čin proti životu a trestný čin proti zdraviu. Táto kategorizácia má súvis s fomálnoprávnym
chápaním zákona. Hoci ide u obžalovaného o jedno konanie, treba rôzne spôsobené následky vyjadriť
aj v rámci príslušných ustanovení zákona.

Preto súd uzatvára, že z hľadiska právnej kvalifikácie sa stotožnil s obžalobou, keď konanie
obžalovaného posúdil ako súbeh prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm.a/ Tr.zák. (pošk. mal. K.
I.) s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.zák. (pošk. Ing. F. I.).

Z osobných dokladov obžalovaného súd zistil, že je živnostníkom, v mieste bydliska požíva dobrú
povesť, pre priestupok trestaný nebol. V odpise registra trestov nemá záznam.

Pri úvahe o druhu trestu a jeho výmere vychádzal súd zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v ust.
§ 34 ods. 4 Tr.zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, mieru zavinenia,

osobu obžalovaného a jeho pomery, ako aj možnosti nápravy.

Za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 Tr.zák. (prísnejší zo zbiehajúcich sa prečinov) možno
uložiť trest odňatia slobody vo výmere od dvoch do päť rokov. Obžalovaný doposiaľ priestupkovo ani
súdne trestaný nebol a možno o ňom konštatovať, že žil riadnym životom. Tieto skutočnosti kvalifikoval

súd ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr.zák.

Na druhej strane ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr.zák. hodnotil súd spáchanie dvoch
prečinov. Súd ďalej konštatuje, že u obžalovaného zistil pomerne vysokú mieru zavinenia. Obžalovaný
aby stihol nácvik na tanečnú súťaž, neváhal podstúpiť riskantnú až životyohrozujúcu jazdu motorovým

vozidlom. Z hľadiska možného ohrozenia iných účastníkov cestnej premávky takýmto nebezpečným
spôsobom jazdy, sa vyššie uvedená pohnútka javí ako banálna až nicotná. Následkom jeho konania
bola smrť maloletého dieťaťa a ublíženie na zdraví ďalšej osobe.

-10-

Vyššie uvedené skutočnosti viedli súd k záveru, že z hľadiska individuálnej a taktiež generálnej

prevencie je potrebné uložiť mu primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý by zároveň
zabezpečilnápravuobžalovaného.Povyhodnotenívšetkýchokolnostíprípadu uložilsúdobžalovanému
úhrnný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 30 mesiacov. Tento trest spĺňa
všetky požiadavky zákona uvedené v ust. § 34 ods. 1 Tr. zák.Keďže obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, zaradil ho súd na výkon trestu do ústavu s minimálny
stupňom stráženia.

Obžalovaný sa prejavil ako nezodpovedný vodič, ktorý hrubým spôsobom porušil pravidlá cestnej
premávky. Je v záujme spoločnosti a tiež ďalších účastníkov cestnej premávky, aby takíto páchatelia boli
na určitý čas vyradení ako vodiči motorových vozidiel. Preto súd uložil obžalovanému primeraný trest
zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu 5 rokov.

Splnomocnenec poškodených sa riadne a včas pripojil s nárokom na náhradu škody vo výške 3.371,35
€ k trestnému konaniu. K otázke náhrady škody treba uviesť, že škoda, ktorá vznikla poškodeným v
súvislosti s dopravnou nehodou je v zásade krytá zákonným poistením. V adhéznom konaní je preto
dôvodné uplatňovať len rozdiel medzi poistným plnením a škodou, ktorá toto plnenie presahuje. Z
neznámych dôvodov však poisťovňa doposiaľ zo zákonného poistenia neplnila.

Keďže nie je zrejmé, aké nároky poškodených a v akom rozsahu uspokojí poisťovňa, rozhodol súd v
zmysle § 288 ods. 1 Tr. por. tak, že poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske
súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na
Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Malacky.