Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. august 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/91/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200382
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200382.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu K. S., bytom Z. Z. XXXX/XXX, Z.,
zastúpeného advokátom doc. JUDr. Štefanom Kočanom, PhD., Nitrianska 5, Piešťany proti žalovanému
Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát, Kollárova ulica č.
31, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TT-KDI3-29/2015-ODV zo dňa
20.04.2015

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. KRPZ-TT-
KDI3-29/2015-ODV zo dňa 20.04.2015, ktorým žalovaným zamietol jeho odvolanie a potvrdil
rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Piešťany Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Trnave dňa 04.03.2015 pod č. ORPZ-TT-ODI3-19/2015-P ukladajúce mu podľa § 22
ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch pokutu vo výške 400,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá
na dobu 12 mesiacov za spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého
sa mal dňa 06.01.2015 na Bajkalskej ulici v Bratislave dopustiť prekročením maximálnej povolenej

rýchlosti v obci 50 km/h o 35 km/h a nepredložením vodičského preukazu zadržaného za neuhradenú
blokovú pokutu zo dňa 15.11.2014.

2.Uvádzal, že voči rozhodnutiu o priestupku namietal, že na jednej z fotografií z merania sa medzi jeho
vozidlom a meračom rýchlosti TRUCAM nachádzala pevná prekážka - stĺp, ktorá mala za následok
skreslenie merania. Z detailnej fotografie naviac bolo vidno, že uhol medzi jeho vozidlom a meračom
rýchlosti bol väčší ako 5 stupňov, pričom stanovená odchýlka merača TRUCAM (+- 3 km/h) je platná iba

pri dodržaní návodu na obsluhu a maximálneho bočného odstupu k meranému vozidlu 5 stupňov, s tým,
že ostatné merania majú iba informačnú hodnotu a na ich základe nie je možné vyberať pokuty. Namietal
tiež, že správny orgán pri ukladaní sankcie neprihliadol k tomu, že je živnostníkom a že bez vodičského
preukazu bude musieť prepustiť zamestnancov, ktorí sú tak rozhodnutím taktiež dotknuté, a že naopak
prihliadal na záznamy v jeho karte vodiča, ktoré boli vykonané a zahladené. V tejto súvislosti poukazoval
na zásadu vyplývajúcu z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (8Sž/18/2011, 8Sž/22/2011,
8Sž/23/2011, 8Sž/24/2011), podľa ktorej trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu

ako trestný postih za trestné činy, s tým, že v jeho prípade správny orgán pri stanovení sankcie nevzal
do úvahy, že má všetky pokuty zaplatené a že preto došlo k zahladeniu priestupku a správny orgán
je povinný na jeho osobu prihliadať, ako keby za priestupok nebol postihnutý. Aj keď jeho konanie
(jazda vozidlom v čase zadržania vodičského preukazu pre insolventnosť) formálne napĺňa skutkovúpodstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c) zák. o priestupkoch, jeho konaním nedošlo k porušeniu
alebo ohrozeniu záujmu spoločnosti, ktorým je ochrana pred nebezpečnými vodičmi v cestnej premávke,
preto správny orgán mohol aplikovať ustanovenie § 11 ods. 3, podľa ktorého od uloženia sankcie

možno upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku, prípadne aplikovať §
11 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch a uložiť ako sankciu pokarhanie. Namietal tiež, že sa odvolací
orgán nezaoberal jeho návrhmi na doplnenie dokazovania zabezpečením návodu na použitie merača
TRUCAM a dokladu o zaškolení obsluhy merača podľa požiadaviek výrobcu, ako aj zakreslením a
zmeraním postavenia merača rýchlosti a jeho vozidla za účelom presného zistenia uhla medzi nimi.

3.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci iba stručne uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí
o odvolaní zo dňa 20.04.2015 nakoľko v žalobe sú uvedené totožné dôvody a námietky uvádzané
žalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal
a vyjadril sa aj k návrhom na vykonanie dôkazov.

4.Súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane
administratívneho spisu žalovaného, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

5.Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie zo dňa 20.04.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Piešťany dňa

04.03.2015 ukladajúce žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch pokutu vo výške
400,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov za spáchanie priestupku proti
bezpečnostiaplynulosticestnejpremávky,ktoréhosamaldňa06.01.2015naBajkalskejulicivBratislave
dopustiť prekročením maximálnej povolenej rýchlosti v obci 50 km/h o 35 km/h a nepredložením
vodičského preukazu zadržaného za neuhradenú blokovú pokutu zo dňa 15.11.2014.

6.Podľa odôvodnenia rozhodnutia s odvolací správny orgán stotožnil s kvalifikáciou skutku žalobcu
a sankciou uloženou prvostupňovým správnym orgánom - pokutou uloženou v dolnej hranici sadzby
a zákazom činnosti v minimálne možnej hranici sadzby stanovenej v § 22 ods. 2 písm. a) zákona
o priestupkoch. Konštatoval, že správny orgán uložil sankciu primeranú spáchanému skutku, aj s

prihliadnutím na to, že žalobca má v evidenčnej karte za sledované obdobie zaevidované záznamy
o priestupkoch v cestnej premávke, a na to, že jeho konaním došlo k porušeniu pravidiel cestnej
premávky závažným spôsobom. Druhostupňový správny orgán dospel k názoru, že účastník konania K.
S. je ako účastník cestnej premávky osobou nedisciplinovanou, nedodržiavajúcou ustanovenia zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a konanie menovaného v tomto prípade možno klasifikovať ako

nedisciplinované a neohľaduplné správanie sa v cestnej premávke, nakoľko ako účastník cestnej
premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone o cestne premávke.
K. S. opakovane nedbal na povinnosť dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone
o cestnej premávke, pričom v evidenčnej karte má za sledované obdobie záznamy o priestupkoch
v cestnej premávke, pričom v evidenčnej karte má za sledované obdobie záznamy o priestupkoch

v cestnej premávke porušením povinnosti vodiča, čo svedčí o nedostatku disciplíny menovaného v
súvislosti s cestnou premávkou. Je teda zrejmé, že predchádzajúce postihy neviedli k jeho náprave. Táto
skutočnosť bola jedným, nie však jediným z dôvodov, pre ktoré správny orgán pri ukladaní sankcie za
spáchaný priestupok zvolil uloženie sankcie, v zmysle platného a účinného zákona, tak ako je uvedené
v rozhodnutí.

7.K odvolaniu a tvrdeniam uvedeným v odvolaní K. S., odvolací orgán uviedol, že konaním menového
došlo k porušeniu povinností ustanovených zákonom, došlo teda k naplneniu skutkovej podstaty
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní
vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a aplikoval príslušné právne predpisy tak, ako to vyplýva

z platných a účinných ustanovení zákona o cestne premávke.

8.Správny orgán vychádzal z toho, že zákonodarca ustanovil, že za priestupky podľa § 22 ods. 1 písm. a)
až c) zákona o priestupkoch, ktoré sú z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky považované
za priestupky s vysokou spoločenskou nebezpečnosťou, sa uloží viac sankcií súčasne, v danom prípade

pokuta a zákaz činnosti, pričom správny orgán tak aplikoval doslovný výklad ustanovenia § 22 ods. 2
písm. a) citovaného zákona.9.Správny orgán aplikoval doslovný výklad ustanovenia § 22 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, pretože
za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. c) citovaného zákona zákonodarca neumožnil správnemu orgánu
možnosť výberu (alternatívy) jednej z viacerých sankcií, ale za priestupky, ktoré zahrnul v ustanovení §

22 ods. 1 písm. a) až c) citovaného zákona ako priestupky s vysokou spoločenskou nebezpečnosťou
ustanovil,žesauložípokutaazákazčinnosti.Správnyorgánvyhádzalztoho,žepodľalogickéhovýkladu
spojky „a“ spojka „a“ je logickým operátorom s kumulatívnou funkciou a nie funkciou alternatívnou. Z
tohto dôvodu správny orgán musel účastníkovi konania uložiť pokutu a zároveň aj zákaz činnosti. V
tomto prípade zákonodarca nedáva možnosť správnemu orgánu, ale ukladá povinnosť rozhodnúť. Ak

by tak nekonal, konal by v rozpore so zákonom.

10.V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa spôsobu merania rýchlosti jeho vozidla odvolací
orgán okrem iného uviedol, že merač rýchlosti TRUCAM meria nielen rýchlosť, ale i vzdialenosť
a čas odstupu medzi dvoma vozidlami a vytvára videozáznam ako aj statický záznam, pre oboje,
prekročenie povolenej rýchlosti a nedodržanie odstupu. Po priblížení sa zameraného objektu na

potrebnúvzdialenosť(50-150mpotrebnýchnavytvorenieostréhozáznamu)prístrojdanýobjektzameria
hľadáčikom (nastavenie je štandardne zvolené na evidenčné číslo vozidla), vyhodnotí jeho okamžitú
rýchlosť a vyhotoví videozáznam. Následne z videozáznamu je vytvorený výstup, ktorý obsahuje záber
na ktorom je vyobrazený kríž označujúci cieľ, ktorému bola zmeraná rýchlosť, text prislúchajúci k
danému videozáznamu a posledný záznam videozáznamu (väčšia fotografia). Tento výstup je následne

určený ako dôkazný materiál na ďalšie konanie vo veci priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky. Fotodokumentácia nachádzajúca sa v spisovom materiáli obsahuje teda dve fotografie z
vyhotoveného videozáznamu, ktoré boli však vyhotovené s určitým časovým odstupom. Prvá fotografia
je zameranie vozidla druhá fotografia je posledný záznam videozáznamu. Preto na prvej fotografii je
vidieť spomínaný stĺp a a druhej fotografii tento stĺp absentuje.

11.Čo sa týka predmetného stĺpa nachádzajúceho sa na prvej fotografii, je možné voľným okom z
fotodokumentácie vidieť, že stĺp sa nenachádza na línii smerujúcej od merača rýchlosti k zameranému
objektu (červený krížik umiestnený na EČ vozidla). Stĺp umiestnený napravo od zameraného cieľa,
bokom od pomyslenej čiary, netvoril teda žiadnu prekážku a merač rýchlosti v danom čas mohol

vyhodnotiť okamžitú rýchlosť daného vozidla, pričom túto aj zameral a na základe nastavených
parametrov aj vyhodnotil ako prekročenie rýchlosti a následne zo zistených údajov vyhotovil digitálny
videozáznam s názvom 17420551917_n1000_0106_134517.jmg.

12.Rýchlosť predmetného vozidla bola nameraná a zadokumentovaná cestným laserovým rýchlomerom

Lase Technology TRu Cam LTI 20/20. Z užívateľského manuálu verzia 1.0 SK k predmetnému meraču
rýchlosti vyplýva:
Dodávateľ merača rýchlosti ZTS Elektornika SKS s.r.o. v manuáli uvádza, že cestné rýchlomery
používané pri kontrole dodržiavania pravidiel cestnej premávky sú podľa Zákona 142/2000 Z.z. o
metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v znení zákona č. 431/2004 Z.z. určené meradlá a

vyhovujú podľa § 10 ods. 1) zákona svojimi technickými požiadavkami, metrologickými charakteristikami
a konštrukčným vyhotovením požiadavkám na daný druh určeného meradla ustanovenými v prílohe č.
31 „Cestné rýchlomery“ k vyhláške ÚNMS SR č. 210/2000 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole v
znení neskorších predpisov, ktoré podliehajú schváleniu typu a povinnému overovaniu.

13.Doba platnosti overenia cestných rýchlomerov je určená Vyhláškou ÚNMS SR č. 210/2000 Z.z.,
na jeden rok. Overenie rýchlomeru spočíva v posúdení z hody so schváleným typom a preskúšaní
metrologických a technických vlastností každého jednotlivého rýchlomera a jeho kladný výsledok je
deklarovaný vydaním overovacieho listu a umiestnením úradných značiek na rýchlomer. Údaj o dobe
platnosti je uvedený v overovacom liste. Toto overenie je oprávnený vykonávať len zákonom o metrológii

k tomu zmocnený subjekt.

14.Presnosť merania rýchlosti idúcich vozidiel cestným rýchlomerom je daná maximálne povolenou
chybou rýchlomera, ktorá je ± 3 km/h pri rýchlostiach do 100 km/h vrátane, alebo ± 3 % pri rýchlostiach
vyšších než 100 km/h. Znamená to, že skutočná rýchlosť meraného vozidla bola v okamžiku merania

rýchlomerom v pásme rýchlosti.

15.Pri výbere miesta na meranie rýchlosti pohybujúcich sa vozidiel by bolo ideálne, aby bol z miesta
merania priamy čistý výhľad na zameriavané ciele. Ak sa cieľové vozidlo pohybuje priamo k meračurýchlosti alebo od neho, nameraná rýchlosť na Tru Came je totožná s pravdivou rýchlosťou vozidla. Ale
zariadenie je zvyčajne umiestnené na krajnici prípadne inej vhodnej ploche čo najbližšie k meraným
objektom kvôli bezpečnosti. Týmto sa vytvára uhol medzi pozíciou zariadenia a smerom jazdy cieľového

vozidla. Ak je uhol významný, nameraná rýchlosť je menšia ako reálna rýchlosť cieľa. Jav je známy ako
kosínusový efekt. Kosínus je trigonometrická funkcia, ktorá určuje súvis s týmto javom. Rozdiel medzi
nameranou rýchlosťou a reálnou rýchlosťou závisí od uhlu medzi ideálnou pozíciou prístroja, za ktorú
sa považuje miesto kde sa ciel pohybuje priamo k zariadeniu a aktuálnou pozíciou.

16.Z tabuľky závislosti nameranej rýchlosti od uhlu medzi objektom a meračom žalovaný vyvodzoval, že
kosínusový efekt pôsobí v prospech vodiča (pri väčšom uhle je nameraná rýchlosť nižšia ako skutočná
rýchlosť), a súčasne poukazoval na to, že podľa návodu na obsluhu, v súlade s ktorým bolo meranie
vykonané, odporúčaným je, aby na každých 10 metrov vzdialenosti k zacielenému vozidlu bol merač
rýchlosti odstúpený od cesty maximálne 1 meter. Pri určení výšky sankcie správny orgán vychádzal aj
z výpisu z evidenčnej karty vodiča, z ktorej vyplýva, že žalobca je ako vodič osobou nedisciplinovanou

a nedodržiavajúcou ustanovenia zákona o cestnej premávke, pričom opakovane u neho dochádza k
porušovaniu povinností ustanovených zákonom o cestnej premávke. Odvolací orgán sa nestotožňuje
s názorom účastníka konania, ktorý uviedol v písomnom odvolaní - že všetky pokuty má zaplatené
a teda tým aj zahladené. Správny orgán je dokonca povinný v mysle § 12 zákona o priestupkoch pri
určení druhu sankcie a jej výmery, prihliadať okrem iného aj na osobu páchateľa ako aj na to, či a akým

spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý s poukazom na:
§ 89a ods. 1, 2, 7) zákona o priestupkoch, kde „(1) Správny orgán, ktorý je príslušný prejednať
priestupok vrátane jeho prejednania v blokovom konaní, vedie evidenciu priestupkov. Ústrednú
evidenciu priestupkov vedie ústredný orgán štátnej správy podľa § 89,, (2) Evidencia priestupkov sa
vedie na účely a) trestného konania, b) občianskoprávneho alebo správneho konania, c) osvedčovania

bezúhonnosti a spoľahlivosti fyzickej osoby, (7) Orgán, ktorý vedie evidenciu priestupkov, likviduje
údaje z evidencie priestupkov podľa odseku 3 po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutiaopriestupkualeboodzaplateniapokutyvblokovomkonaní,akosobitnýzákonneustanovuje
inak“.
§ 108 ods. 5) zákona o cestnej premávke, kde „(5) Údaje o skutočnostiach uvedených v odsekoch

1, 2 a 4 sa vedú v evidencii vodičov päť rokov od vykonania sankcie za priestupok, od vykonania
trestu za spáchaný trestný čin a od uplynutia doby ochranného liečenia alebo od skončenia platnosti
inštruktorského preukazu; údaje o porušení pravidiel cestnej premávky použitím alkoholu alebo inej
návykovej látky alebo odmietnutím podrobiť sa vyšetreniu na ich zistenie sa vedú 10 rokov. Po uplynutí
tejto doby sa tieto údaje natrvalo zničia.“

17.Odvolací správny orgán tiež konštatoval, že nevidí žiaden relevantný dôvod, prečo by bol účastník
konania (žalobca) nútený v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlá prepustiť svojich zamestnancov,
a poukazoval na to, že zákon v súvislosti s priestupkom podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch
nerozlišuje medzi dôvodmi zadržania vodičského preukazu a že nerešpektovanie zákazu vyplývajúceho

zo zadržania vodičského preukazu je podľa § 137 ods. 2 písm. p) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
považované za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom.

18.Podľa zistenia súdu sa žalovaný správny orgán v obsahu svojho rozhodnutia dostatočne, logicky a
podľa výsledkov dokazovania vo veci správne vysporiadal s celým rozsahom argumentácie žalobcu.

Vysvetlil dôvod rozdielnosti fotografií vozidla žalobcu získaných pri meraní rýchlostí, ako aj závislosť
nameranej rýchlosti vozidla od uhlu medzi smerom jazdy vozidla a pozíciou zariadenia, ktorá podľa
užívateľského návodu ZTS Elektroika SkS s.r.o. - TruCam pri významnejšom uhle pôsobí práve v
prospech motoristu - nameraná rýchlosť je menšia ako reálna rýchlosť vozidla.

19.Z tejto skutočnosti vyplýva zjavná nedôvodnosť námietky žalobcu, pričom jeho návrh na doplnenie
dokazovania v tomto smere zmeraním a zakreslením presného postavenia jeho vozidla a merača
rýchlosti bez relevantného spochybnenia štandardných podmienok merania nemá opodstatnenie a
nevyhovenie tomuto návrhu, s ktorým sa žalovaný v obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia taktiež
vysporiadal, nemožno považovať za nedostatok v postupe správneho orgánu majúci za následok

nezákonnosť jeho rozhodnutia.

20.V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nesprávnosti postupu správneho orgánu pri ukladaní
sankcie spočívajúcej v tom, že nebolo prihliadnuté ku skutočnosti, že je živnostníkom zamestnávajúcimďalšie osoby a naopak, že bolo prihliadnuté k záznamom v karte vodiča o jeho predchádzajúcich
dopravných priestupkoch, bolo potrebné konštatovať, že samotný sociálny status - postavenie
živnostníka priaznivejšie posudzovanie konania žalobcu neodôvodňuje a žiadna logická súvislosť medzi

jeho oprávnením viesť motorové vozidlo a zamestnávaním ďalších osôb, ktorú ani bližšie nevysvetlil,
nie je zrejmá.

21.Z ustanovení zákona o priestupkoch, zo všeobecných predpisov o správnom konaní, rovnako ako
ani z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Sž/18, 22 ,23, 24/2011 zo dňa 24.11.2011

nemožno vyvodzovať zásadu rovnakého režimu trestania za správne delikty a trestania za trestné činy
v tom význame, prezentovanom žalobcom, že zaplatením pokuty dochádza k zahladeniu priestupku a
správny orgán k nemu pri ukladaní sankcie za nasledujúci priestupok toho istého priestupcu nemôže
prihliadať. Aplikácia takejto zásady v správnom konaní by bez akéhokoľvek logického opodstatnenia,
a v priamom rozpore so zásadami vyplývajúcimi z trestného zákona, pri priestupkoch, za ktoré zákon
umožňuje uložiť iba pokutu, vylúčila možnosť zohľadnenia recidívy porušovateľa predpisov. Prihliadnutie

k osobe páchateľa, ktorú nepochybne charakterizuje aj taká skutočnosť, že sa opakovane dopúšťa
priestupkov, v konečnom dôsledku správnemu orgánu priamo ukladá ustanovenie § 12 ods. 1 zákona
o priestupkoch.

22.Ako vyplýva z vyššie uvedeného správne orgány vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového

stavu veci a vo svojom postupe či rozhodnutí sa nedopustili pochybení tvrdených žalobcom, ktoré by
tohto účastníka ukracovali na jeho právach.

23.Súd preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) zamietol.

24.O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému
žalovanému žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiupojehoprávoplatnosti jeprípustnákasačnásťažnosťvlehotejednéhomesiaca
odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie
bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z

akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný
návrh).