Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 25, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/591/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114234761
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114234761.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit, a.s., IČO: 47 248 980, so sídlom:

Bratislava, Ružová dolina 25, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružová dolina
25, proti odporcovi: I. C. nar. X.X.XXXX, bytom L. - K. T., B. XXX/X, o zaplatenie 428,66 eura s
príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 179,71 eura s 9,25 %-ným úrokom z omeškania
ročne 4.12.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 4.12.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhal od odporcu zaplatenia sumy 428,66 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi
ním a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom
ktorej bola aj pohľadávka voči odporcovi, ktorému bola právnym predchodcom navrhovateľa vystavená
faktúra na sumu 179,71 eura a 497,90 eura, ktoré nezaplatil. Jeho právny predchodca uzatvoril s
odporcom Zmluvu o pripojení, poskytol odporcovi plnenie riadne a včas, ale odporca si svoj zmluvný

záväzok nesplnil a preto je povinný zaplatiť aj zmluvnú pokutu.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných

dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Súd vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a po oboznámení sa
s návrhom, zmluvou o pripojení , dodatkom k zmluve, faktúrami, oznámením o postúpení pohľadávky

zistil tento skutkový a právny stav:

Medzi právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou T Mobile Slovensko, a.s. a odporcom bola
dňa 4.10.2011 uzatvorená Zmluva o pripojení spolu s Dodatkom k zmluve o pripojení.Na základe uzatvorenej zmluvy bol odporcovi poskytnutý program služieb Podľa seba 5 N.

V Tabuľke č. 1 Dodatku bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 eura.

Odporcovi bola vystavená faktúra na sumu 179,71 eura za obdobie 15.10.2011 - 14.11.2011, splatná
dňa 3.12.2011 titulom mesačných poplatkov, poskytnutých hlasových a nehlasových služieb a iných
poplatkov a služieb a faktúra na sumu 497,90 eura titulom zmluvnej pokuty, splatná dňa 3.12.2012,

ktoré odporca nezaplatil.

Pohľadávka voči odporcovi bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013
postúpená na navrhovateľa.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,

zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania, výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 43 ods. 1,2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie

je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúry za poskytnuté služby
a za zmluvnú pokutu na základe uzavretej Zmluvy o pripojení spolu s Dodatkom k zmluve o pripojení.

Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Návrh navrhovateľa súd považoval sčasti za podaný dôvodne a s časti za nedôvodný. Návrhu v časti
zaplatenia sumy 179,71 eura súd vyhovel, pretože mal za to, že právny predchodca navrhovateľa na
základe uzatvorenej zmluvy o pripojení odporcovi poskytol službu, za čo bol odporca povinný zaplatiť

vystavenú faktúru na sumu 179,71 eura, čo neurobil a preto ho k tejto povinnosti zaviazal súd.
Navrhovateľ si uplatňoval aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni
splatnosti faktúry. Počiatok omeškania je uplatnený správne, správna je aj požadovaná výška úroku z
omeškania s poukazom na nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úroku z omeškania
zvýšená o 8 percentuálnych bodov ako určuje ECB. Vo zvyšnej časti uplatnenej zmluvnej pokuty

s úrokom z omeškania súd návrh zamietol ako nedôvodný z nasledovných dôvodov. Navrhovateľ
právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /
§ 53 ods. 2 OZ/. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom

osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých
zmluvách, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení spolu s Dodatkom je
svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako
spotrebiteľská zmluva upravená Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval
ako dodávateľ s poukazom na predmet jeho podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ,

pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s
ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku zmluve, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na
možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy

je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľom, pričom
spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Cieľom právnej úpravy je snaha
cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou

absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Podľa § 53 ods. 1,2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sapovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane

vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Uvedené súd konštatuje z toho
dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v Dodatku k Zmluve o pripojení týkajúce sa
zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V spotrebiteľskej veci by už pri
samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou

len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech
jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že dodávateľ nebol nijako sankcionovaný v
súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej
pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie
prijateľnostialeboneprijateľnosti tohtozmluvnéhodojednaniabynemaliovplyvňovať ďalšieskutočnosti,
ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i

porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná
pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne
na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje,
aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná
pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách

bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah
dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v Dodatku
k Zmluve o pripojení považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty.
Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k
ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ

nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek
významuto,akúcenuslužiebspotrebiteľnezaplatí. Zmluvnápokutapatrídodávateľovipodľazmluvného
dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý
smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Vzhľadom k tomu,
že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných

predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho
zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto
dojednania akoneprijateľnázmluvnápodmienka, vspotrebiteľskýchzmluváchpretoniejemožnévyužiť
tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná
ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace

k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch
ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide
o všeobecnejšiu úpravu /viď i systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení
záväzkov/.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, nakoľko každý z nich mal vo veci úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.