Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112241176
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4112241176.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom

Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava proti odporkyni: Z. P., nar. XX.X.XXXX, bytom O. H. V. XX/X, o zaplatenie sumy 122,55 eura
s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 28.11.2012 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 122,55 eura s príslušenstvom ako aj náhrady trov

konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa, a s. uzavrela s
odporkyňoudňa27.7.2005Zmluvu,vzmyslektorejboliodporkyni poskytnutéfinančnéprostriedky,ktoré
odporkyňa nesplácala v stanovených termínoch a preto právny predchodca navrhovateľa od zmluvy
odstúpil a vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala
sumu 152,55 eura, ktorá pozostávala z istiny 149,60 eura, úroku z omeškania vo výške 2,95 eura.
Odporkyňa záväzok uznala v Dohode o uznaní záväzku, uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si
navrhovateľ neuplatňuje. Dlžná suma je 122,55 eura, predstavuje neuhradenú istinu úveru, čo je rozdiel

medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu vo výške 119,60 eura
a úrok z omeškania vo výške 2,95 eura.

Súd vo veci pojednával v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania a vykonal
dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to návrhom, zmluvou o vydaní a používaní platobnej
karty zo dňa 27.7.2005, obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou
o postúpení pohľadávok spolu s prílohami zo dňa 19.12.2011, pokusom o zmier, dohodou o uznaní

záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 17.4.2012, vyjadrením navrhovateľa a zistil tento
skutkový a právny stav:

Medzi právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenskou sporiteľňou, a.s. a odporkyňou bola dňa
27.7.2005 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní Platobnej karty, limit platobnej karty bol hotovostný
vo výške 15.000.-Sk na deň, bezhotovostný vo výške 45.000.-Sk na deň, celkový vo výške 60.000.-
Sk na deň. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bolo Obchodné podmienky pre vydávanie a používanie

bankovej platobnej karty.

Predmetná pohľadávka vo výške 152,55 bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 19.12.2011 postúpená na navrhovateľa. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo odporkynioznamované listom zo dňa 27.12.2011. V prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok je pohľadávky
voči odporkyni špecifikovaná vo výške 152,55 eura ako zostatok dlžnej pohľadávky, ktorá pozostáva
zo sumy 149,60 eura , čo je istina a zo sumy 2,95 eura, čo sú úroky. Dátum poslednej úhrady je deň

24.7.2007.

Odporkyňa uhradila dňa 15.4.2012 sumu 30 eur.

Odporkyňa uzatvorila s navrhovateľom dňa 20.4.2012 Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky

v splátkach, predmetom ktorej bolo uznanie záväzku vo výške 151,50 eura, ktorá pozostáva z istiny vo
výške 119,60 eura a ostatného príslušenstva pohľadávky vo výške 2,95 eura a forma splatenia záväzku
splátkami po 30 eur mesačne od 30.4.2012 do 30.8.2012.

Pokus o zmier bol odporkyni doručovaný listom zo dňa 12.11.2012.

Aj keď navrhovateľ v návrhu uvádzal, že došlo k odstúpeniu od zmluvy jeho právnym predchodcom,
listinný dôkaz o odstúpení od zmluvy predložený nebol a odstúpenie od zmluvy ani nie je uvádzané v
Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok.

Podľa§1 ods.2 písm.e)zák.č.258/2001Z.z.,ospotrebiteľskýchúverochvzneníneskoršíchpredpisov,

zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad
hodnotuvSkzodpovedajúcu20000EUR;akjenarovnakýúčeluzavretýchviaczmlúvospotrebiteľskom
úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa
považuje za jediný spotrebiteľský úver.

Podľa § 4 ods. 1. zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z., predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v

rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods. 1 zák.č. 250/2007 Z.z., nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 4 zák.č. 250/2007 Z.z., za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie
a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných

praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

Podľa § 8 ods. 4 zák.č. 250/2007 Z.z., za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je

zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy, Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,

ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoréa) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až

110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 110 ods. 1 veta druhá OZ, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa
za desať rokov odo dňa , keď k uznaniu došlo, ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie
premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,

kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že uznanie práva podľa §
110 ods. 1 druhá veta OZ nie je totožné s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ. Uznanie premlčaného
práva z hľadiska účinkov spojovaných s § 110 ods. 1 OZ nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom,

že uznal právo premlčané, právna úprava obsiahnutá v § 558 OZ pre vznik domnienky trvania dlhu
vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o premlčaní vedel. Pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel,
uznanie dlhu právny následok v podobe tejto domnienky nemá, avšak aj tak dôjde k založeniu plynutia
novej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo strany odporkyne došlo k
písomnému uznaniu dlhu čo do dôvodu a výšky podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ a to podpísaním
Dohody o u uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 20.4.2012. Uznanie dlhu

odporkyňou má tie účinky, že nastupuje nová 10 ročná premlčacia doba, a to bez ohľadu na to, či dlh
uznaný odporkyňou bol v tom čase už premlčaný alebo nie a či odporkyňa mala vedomosť o tom, že
dlh bol v čase uznania premlčaný. Právnym dôsledkom uznania dlhu v zmysle § 558 OZ je založenie
právnej domnienky existencie dlhu v čase jeho uznania, čo má vplyv na dôkaznú povinnosť účastníka
konania a nie na premlčanie. Uznaním dlhu v zmysle ust. § 558 OZ prechádza dôkazné bremeno z

veriteľa na dlžníka, ktorý musí v prípade sporu preukázať, že dlh nevznikol , alebo že bol splnený alebo
zanikol iným spôsobom a veriteľ má posilnenú procesnú pozíciu v tom, že nemusí preukazovať vznik dlh
ani jeho trvanie v dobe, kedy k uznaniu došlo. V prípade písomného uznania dlhu dlžníkom čo dôvodu
a výšky začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba a to aj vtedy, ak pôvodná premlčacia doba už v
čase uznania dlhu uplynula. Ustanovenie § 110 ods. 1 OZ pri tom nevyžaduje vedomosť dlžníka o tom,

že dlh, ktorého uznanie sa týka je premlčaný. Nová desaťročná premlčacia lehota začala plynúť dňom
20.4.2012 a uplynie dňom 20.4.2022, pričom návrh bol Okresnému súdu Nitra doručený dňa 28.11.2012
teda v novej desaťročnej premlčacej lehote.

Vyššie uvedené skutočnosti by platili, ak by sa súd nemusel zaoberať platnosťou Dohody o uznaní

záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a odporkyňou bola dňa
27.7.2005 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, ktorá vykazuje znaky spotrebiteľskej
zmluvy. Jedná a o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, pričom dátum poslednej úhrady je deň 24.7.2007. Predmetná pohľadávka vo výške 152,55

eura bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19.12.2011 postúpená na navrhovateľa.
Odporkyňa zo žalovanej sumy uhradila po postúpení pohľadávky na navrhovateľa sumu 30 eur.

Súd však posudzoval platnosť uznania dlhu s poukazom na zákon o ochrane spotrebiteľa a formulár
- Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade zavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu považoval za

uzatvorenú v rozpore s ustanovenia zákona č.250/2007 Z.z. a dobrými mravmi s poukazom na §
3 OZ, pretože sa jedná o tlačivo, ktoré obsahuje ustanovenia o forme splatenia záväzku formou
splátkového kalendára a zároveň aj uznanie záväzku, čo je nejasné a súd to považoval za zavádzajúce
a nezrozumiteľné pre spotrebiteľa a podpísaním takéhoto tlačiva si zhoršuje spotrebiteľ svoje postavenie
a uzatvorenie takejto dohody privodí spotrebiteľovi značnú ujmu. Súd dospel k záveru, že navrhovateľovi

išlo predovšetkým o to, aby odporkyňa podpísala uznanie záväzku. Text Dohody o uzavretí splátkového
kalendára navrhovateľ ako veriteľ vopred pripravil pre odporkyňu ako dlžníka a odporkyňa nemala
žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je
sofistikovane skryté do dohody o splátkach v bode 3.4, pričom je nelogické, aby odporca ako spotrebiteľ,
ak by mal vedomosť o premlčaní pohľadávky, mal záujem na podpísaní uznania záväzku a predĺžení

premlčacej lehoty. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi, keď neboli dodržané
princípy dobromyseľnosti, čestnosti. Navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie
premlčaného záväzku. Samotné umiestnenie textu vedomosti premlčaného dlhu svedčí tomu, že zo
strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k odporkyni ako spotrebiteľovi,
ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno očakávať od dodávateľa, pri konaní

vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúc čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej
viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Ustanovenia na ochranu spotrebiteľa je treba aplikovať aj
na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon
uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike,keď nebola zo strany navrhovateľa riadna odborná starostlivosť a došlo k narušeniu ekonomického
správania spotrebiteľa. Je nesporné, že odporca sa ocitá v nerovnom postavení s navrhovateľom,
u ktorého je lepšia znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, a tak možnosť vopred pripraviť

jednostranne formulárovo napísanú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Na
základe uvedeného súd dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku považuje za
neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom a účelom odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom.
Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky a to predĺženie premlčacej
doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu

spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté vo
formulári dohody absolútne neplatné. Návrh na uzatvorenie formulára, dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku nikdy nevychádzal od spotrebiteľa. Navrhovateľ ho spotrebiteľom predkladá
pod zámienkou uzavretia splátkového kalendára, ktorej významu a zamýšľaným právnym dôsledkom
oslovené osoby nerozumejú. V mnohých prípadoch dlžný spotrebiteľ po podpise dohody žiadne jej
vyhotovenie ani nedostane a stretáva sa s ním až v priebehu súdneho konania. Dohoda o uzavretí

splátkového kalendára a uznaní záväzku je kombináciou jednostranných a dvojstranných právnych
úkonov upravujúcich právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Tento formulár obsahuje
jednostranné právne úkony uznania záväzku, prípadne pristúpenia k záväzku a dvojstranné právne
úkony pri dohode o splátkach záväzku a dohode o uzatvorení rozhodcovskej doložky. Vzhľadom k
predformulovanému obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle

dlžníka zodpovedá jej obsahu. Spotrebiteľ chcel splátky, avšak musel podpísať celý formulár, pričom
ani len netušil význam toho, čo podpisuje. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi
v zmysle § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané
princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie
premlčaného záväzku od spotrebiteľa. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované

po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi. Z pohľadu súkromnoprávnej
ochrany spotrebiteľa podpisom formulárovej dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a
uzatvorenie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v článku
3 ods. 2 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí dopadať

aj na dohodu. Dohoda ako právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými
mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná.

Súd sa následne musel vysporiadať s otázkou či sa v danej veci jedná o občiansko-právny vzťah
alebo obchodno-právny vzťah a s poukazom na existenciu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa súd musel prihliadnuť aj na prípadne premlčanie nároku navrhovateľa,
pretože podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku
alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi,

aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd vec posúdil v
zmysle Občianskeho zákonníka a premlčacia doba, ako to vyplýva z ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Navrhovateľ podal na
Okresný súd Nitra návrh o zaplatenie sumy 122,55 eura s príslušenstvom, ktorý bol súdu doručený
dňa 28.11.2012. Navrhovateľ si svoj nárok voči odporcovi uplatnil na súde 5 rokov po dátume poslednej

úhrady. Premlčaním sa rozumie uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku a teda premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať súdnym rozhodnutím. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká a navrhovateľ sa
môže svojho práva domáhať podaným návrhom na súde, ale ak odporca vznesie námietku premlčania,
nárok mu nemožno priznať. Pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z., účinné od 01. 05. 2014,

je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne
ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny
charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho
základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv)
ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských

veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo
nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade
absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v časerozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného
zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľa
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnej odporkyni súd
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli, ani si žiadne neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.