Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514202941
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3514202941.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členov JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľky: C. S., bytom R. V., P. XXXX/
XX, t.č. R. V., H. XXX/XX, zast. H.. A. D., advokátkou so sídlom R. V., G. X, proti odporcovi: V. S., bytom
R. V., P. XXXX/XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. B. S., nar.
dňa XX.XX.I., a mal. V. S., nar. dňa XX.XX.XXXX na čas po rozvode, v konaní zastúpené kolíznym

opatrovníkom I. J., R. Y. a K. X. H. X. Y., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom zo dňa 30. apríla 2015, č.k. 9P/61/2014-145, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti - vo výroku III., ktorou bola určená povinnosť odporcu
prispievať na výživu maloletých detí p o t v r d z u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozviedol, maloletú
B. S., nar. XX.XX.XXXX, a maloletého V. S., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a odporcu
zaviazal prispievať ( vo výroku III.) na výživu mal. B. mesačne sumou 120,- Eur a na výživu mal. V.
mesačne sumou 100,- Eur vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc

právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Styk odporcu s maloletými deťmi neupravil. O trovách
konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa domáhala, aby súd jej manželstvo
s odporcom rozviedol, deti zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že odporca bude na výživu
dcéry prispievať mesačne sumou 230,- Eur a na výživu syna sumou 200,- Eur mesačne. Dôvodila,

že asi do roku 2008 bolo manželstvo harmonické. Odporca začal v roku 2009 podnikať, pomáhala
mu s prevádzkou, väčšinu času trávil v práci a domov sa vracal po 22,00 hod.. Celá domácnosť a
výchova detí bola na nej. Od roku 2008 sa stávalo, že jej odporca vulgárne nadával, upodozrieval ju
bezdôvodne z nevery. K slovným útokom sa postupne pridávali i fyzické útoky, z ktorého dôvodu bol aj
priestupkovo riešený. Dňa 07.01.2014 v skorých ranných hodinách však opäť musela volať na políciu,
kde oznámila, že odporca prechováva u seba omamnú a psychotropnú látku. Odporca s návrhom na

rozvod manželstva súhlasil. Uviedol, že manželstvo išlo dole vodou po tom, čo manželka mala milencov.
Voči manželke nebýval agresívny, políciu na neho volala napríklad preto, že po nej hodil podušku.
Manželstvovšakužfunkčnénieje.Vočideťomnebolnikdyzlý.Vzhľadomktomu,žejevoväzbe,súhlasil
so zverením detí do starostlivosti matky. Do augusta 2014 platil manželke pravidelne 200,- Eur mesačne,
keď však zistil, že v ich dome býva aj manželkin milenec, začal jej platiť na každé dieťa po 27,50 Eur.

Aplikujúc ust. § 23 ods. 1, 2, 3, § 18 Zákona o rodine, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania
súd prvého stupňa dospel k záveru, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií, jezrejmé, že k obnoveniu spolužitia medzi účastníkmi už nedôjde, ani jeden nemá záujem na zachovaní
manželstva, preto manželstvo účastníkov rozviedol.

Aplikujúc ďalej ust. § 24 ods. 1 až 4, § 25 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, maloleté deti pochádzajúce
z manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky s čím obaja účastníci súhlasili, pričom konštatoval,
že za súčasnej situácie zverenie maloletých detí pochádzajúcich z manželstva do starostlivosti otca
neprichádza do úvahy, keďže je vo výkone trestu odňatia slobody. V starostlivosti matky o deti žiadne
nedostatkyzistenéneboli.Stykodporcusmaloletýmideťmineupravil,pretožetorodičianežiadali.Pokiaľ

ide o určenie vyživovacej povinnosti vychádzal z potrieb detí a možností oboch rodičov podieľať sa na
ich výžive a vychádzajúc zo skutkových zistení spočívajúcich v tom, že maloletá B. má okrem bežných
výdavkov náklady na nosenie okuliarov, nosí strojček na zuby, hrá basketbal, navštevuje výtvarný odbor
vB..Všetkynákladyspojenésošportovaním(sústredenia,športovéoblečenie)uhrádzamatkamaloletej.
Maloletý V. navštevuje rovnako ako B. základnú školu, navštevuje krúžok W. (náklady vo výške 45,-
Eur), navštevuje parkúr, plavecký kurz. Matka detí je zamestnaná, dosahuje príjem vo výške 572,42

Eur, okrem detí z manželstva inú vyživovaciu povinnosť nemá. Býva v prenajatom byte, náklady spojené
s bývaním má vo výške 229,24 Eur mesačne. Otec detí sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu
odňatia slobody, stále však vykonáva podnikateľskú činnosť. V roku 2013 vykázal pri podnikaní stratu
vo výške 14.904,59 Eur (príjmy 23.079,34 Eur a výdavky 37.983,93 Eur). Zo zabezpečených výpisov
z účtov odporcu vyplýva, že naďalej má príjem z tejto podnikateľskej činnosti, osoba, ktorú

splnomocnil k realizácii podnikateľskej činnosti mu pravidelne vkladá finančné prostriedky na jeho účty,
a to vo výške okolo 500,- Eur mesačne na jeho osobný účet a vo vyšších sumách na jeho podnikateľský
účet. To, že dosahoval reálny príjem je zrejmé i zo skutočnosti, že až do minulého leta zasielal matke detí
pravidelne sumu 200,- Eur mesačne, jej výplatu zastavil až v okamihu, kedy zistil, že v ich byte žije matka
detí s priateľom. Súd prvého stupňa konštatoval, že obaja rodičia sú schopní podieľať sa primeraným

spôsobom na výžive svojich detí. Samotná skutočnosť, že odporca je aktuálne
vo výkone trestu odňatia slobody neodôvodňuje určenie nízkej výšky výživného (odporca je
vo výkone trestu z dôvodu, že sa dopustil úmyselného trestného činu, teda z dôvodu, za
ktorý si zodpovedá sám.) Súd teda určil výživné s ohľadom na predpokladanú výšku príjmov odporcu,
ktoré sa dajú určiť z jeho súčasných dvoch účtov. Určené výživné zohľadňuje tiež potreby detí vzhľadom

na ich výdavky, zdravotný stav a záujmy. Treba tiež uviesť, že odporca je vlastníkom bytu, domu, má
teda majetok, z ktorého je schopný získať výnosy. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 veta
prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstvaalebourčenie,čitumanželstvojealebonieje.Súddôvodynapriznanienáhradytrovkonania
niektorému z účastníkov nezistil.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol odporca, teda otec
maloletých detí a to v časti, ktorou súd prvého stupňa rozhodol o výške jeho vyživovacej povinnosti
vo vzťahu k maloletým deťom na čas po rozvode, teda čo do výroku III. a žiadal odvolací súd o jeho
zmenu, a to tak, že až do doby jeho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, bude povinný prispievať

na výživné maloletým deťom len príslušnou sumou vychádzajúc z odmeny, ktorú bude dosahovať
za vykonanú prácu v ústave pre výkon trestu odňatia slobody. Namietal závery súdu prvého stupňa
spočívajúce v tom, že je schopný v určenej výške prispievať na výživu maloletých detí, pretože má
doposiaľ príjmy z podnikateľskej činnosti a tiež vlastní hnuteľný majetok a to byt a dom, z ktorého je
schopný získavať výnosy a tak si riadne plniť v určenej výške svoju vyživovaciu povinnosť. Nepopieral,

že je vlastníkom bytu, ktorý je prenajatý a nájomník bytu mu mesačne poukazuje sumu 288,- Eur, z
ktorej sumy sa však platia média spolu asi 60,- Eur, ďalej poplatky bytovému družstvu v sume 156,80
Eur, pričom ani zostávajúca suma z výnosu z tohto nájomného cca 70,- Eur nejde v jeho prospech, ale
táto sa poukazuje na hypotekárny úver, ktorý spláca v súvislosti s nadobudnutím tohto bytu mesačne v
sume 190,50 Eur v prospech R. R., pričom rozdiel medzi výnosom z prenájmu bytu a ďalšou čiastkou

vo výške cca 120,- Eur, ktorú potrebuje na splátky hypotekárneho úveru, pochádza z výnosov z jeho
podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva osoba, ktorú on k tejto činnosti splnomocnil. Tiež poukázal na
to, že podmienkou hypotekárneho úveru bolo uzatvorenie životnej poistky v sume 110,20 Eur, ktorú platí
štvrťročne.Čiastka500,-Eur,ktorámesačnejevkladanánajehoosobnýúčetakovýnoszpodnikateľskej
činnosti, tak pokrýva tieto ním uvedené náklady. V súvislosti s uvedenými platbami poukázal na to, že

matka detí, teda jeho bývalá manželka, je ručiteľkou vo vzťahu k uvedenému hypotekárnemu úveru a
pokiaľ by on uvedené platby nezrealizoval, táto povinnosť by ako ručiteľke pripadla jej, pričom vyjadril
pochybnosť, že by bolo v jej možnostiach tento úver splácať následkom čoho by došlo k exekúcii tohto
majetku, čo považuje za ľahkomyseľné konanie pretože byt má slúžiť na zabezpečenie budúcnosti právemaloletých detí. Tiež poukázal na to, že pokiaľ ide o jeho podnikateľskú činnosť tak v rokoch 2013 - 2014
vykazoval stratu vo výške 14.904,59 Eur, ďalej mal náklady v súvislosti s úhradou trov obhajoby právnym
zástupcom v trestnej veci, v ktorej ho títo zastupovali vo výške 6.300,- Eur, ktorú sumu si požičal od

svojich známych a priebežne ju spláca. Pokiaľ ide o rodinný dom v P., tento je neobývateľný a na to,
aby z neho mohol byť nejaký zisk, musel by byť zrekonštruovaný. Z uvedených dôvodov nie je schopný
súdom určené výživné platiť a pokiaľ áno, tak len krátkodobo, pretože by tým ohrozil svoju podnikateľskú
činnosť a pripravil by sa tým o zdroj príjmov a nemohol by tak chrániť ani majetok detí do budúcnosti a
preto až do jeho návratu z Y., čo má byť cca v roku 2022 žiadal, aby mal povinnosť platiť výživné len vo

výške podľa "predpisov B.". Pokiaľ bude mať nejaký zisk z podnikateľskej činnosti po vyrovnaní všetkých
povinností, je ochotný dať príkaz na uvoľnenie týchto finančných prostriedkov v prospech detí a vyplatiť
im čo najvyššiu sumu na zabezpečenie ich životných potrieb, pretože ich má rád a na týchto mu záleží.

Matka maloletých detí ani kolízny opatrovník, nevyužili svoju zákonnú možnosť písomne sa vyjadriť k
podanému odvolaniu.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2
O.s.p. a za použitia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v
napadnutejčasti-vovýrokuIII.,ktorousúdrozhodolourčenívyživovacejpovinnostiodporcukmaloletým
deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode, je potrebné za použitia § 219

ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Rozsudok prvostupňového súdu v jeho zvyšných častiach
nepreskúmaval, keďže vo vzťahu k nim rozhodnutie súdu odvolaním napadnuté nebolo, teda vo vzťahu
k nim nenastal suspenzívny účinok odvolania (§ 206 O.s.p.).

Odvolací súd podrobným preskúmaním veci dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Súd

prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre úplné zistenie
skutkového stavu a vychádzajúc zo správnych skutkových zistení vec aj následne správne posúdil.
Rozsudok súdu prvého stupňa je odôvodnený v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
a odvolací súd sa s jeho dôvodmi v napadnutej časti stotožňuje.

Zároveň poukazuje na to, že v zmysle čl. 41 Ústavy SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti
ochrany manželstva, rodiny a rodičovstva, kde okrem iného, je Ústavou zaručené právo detí, na
rodičovskú výchovu a starostlivosť a zároveň právo rodičov, na starostlivosť o deti a ich výchovu. Zákon
o rodine, je jeden z rozhodujúcich zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Výživné je v zmysle Zákona o
rodine, právnym nárokom dieťaťa. Právo dieťaťa na výživné, je ovplyvňované právnymi skutočnosťami,

ktoré vedú k vzniku, k zmene a zániku práva, na výživné. Do celého tohto procesu, vstupujú za určitých
okolností, nielen povinné a oprávnené osoby, ale aj štátne orgány a to predovšetkým súdy, ktorých
jednou zo základných úloh je dbať o zabezpečenie práv a právom chránených záujmov detí.

Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo

zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia
dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého
dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom
znení ďalej "Zákon o rodine"). Rodičovské práva a povinnosti majú teda obaja rodičia a pri ich výkone,

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2

Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež
poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním

zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti
rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Náklady na
dieťa predstavujú všetky náklady, potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí
bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby
a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť,

prípadneprimeranénákladynamobilnýtelefón.Ibazákladnébežnépotrebydieťaťapokrývavyživovacia
povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne
obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak
smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa
je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa,
pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne

zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v
súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie
sú pre život nevyhnutné, a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ( poistky, sporenia, úvery,
motorové vozidlo na ktorom rodič jazdí, náklady naň a podobne). Vodiacou zásadou na
strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Cieľom ust. § 62, ods.

5 Zák. o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť
uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť.
Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť
zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje,
či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.

Odvolací súd preskúmal súdom prvého stupňa určenú výšku vyživovacej povinnosti odporcu, teda otca
k maloletým deťom z hľadiska vyššie uvedených určujúcich zákonných kritérií a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Súdom prvého
stupňa určené výživné zodpovedá tak veku a odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj osobným,

majetkovým a zárobkovým pomerom oboch rodičov a korešponduje tiež s právom detí podieľať sa na
životnej úrovni povinného rodiča. Ako správne uviedol aj súd prvého stupňa je síce pravdou, že otec
maloletých detí sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, avšak ako sám odporca
nerozporuje a bolo tiež v konaní zistené, naďalej mu plynú výnosy z podnikateľskej činnosti vykonávanej
prostredníctvom splnomocnenej osoby, ktorá mu vkladá na jeho osobný účet cca 500,- Eur mesačne a

ďalšie prostriedky na jeho podnikateľský účet. Sám tiež v odvolaní uvádza, že mu plynú tiež mesačné
výnosy z prenájmu bytu ktorého je vlastníkom vo výške 288,- Eur, ktoré sú rovnako poukazované
na jeho osobný účet. Jeho obrana, že z týchto jeho príjmov hradí prednostne výdavky v súvislosti
so splátkami hypotekárneho úveru v sume 190,53 Eur mesačne, životnú poistku vo výške 110,20 Eur
štvrťročne, náklady na média cca 60,- Eur mesačne, poplatky bytovému družstvu a ďalšie, následkom

ktorých úhrad mu nezostávajú finančné prostriedky na zaplatenie súdom určeného výživného, pri
rešpektovaní skutočnosti, že vyživovacia povinnosť je zo zákona prednostnou pohľadávkou je právne
bezvýznamná a výška týchto príjmov, ako aj charakter uvádzaných výdavkov nasvedčuje správnosti
záveru, že napriek skutočnosti, že odporca je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody jeho pomery mu
umožňujú si súdom určenú vyživovaciu povinnosť plniť. Námietky odporcu v tomto smere, nie sú

spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci, pretože jeho zákonnou povinnosťou z hľadiska primeranosti
svojho finančného zaťaženia je nastaviť si svoje výdavky tak, aby prednostne zabezpečil svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť a až prostriedky, ktoré mu následne zostanú, môže rozvrhnúť podľa priority
na svoje ďalšie výdavky. Pokiaľ sa otec takýmito nákladmi zaťažil napriek tomu, že jeho prvoradou
povinnosťou bolo v zodpovedajúcom rozsahu plniť si vyživovaciu povinnosť, táto skutočnosť nemôže

ísť na ťarchu vyživovaných detí. Správne súd prvého stupňa prihliadol aj na to, že otec maloletých
detí je tiež vlastníkom nehnuteľného majetku, a zohľadnil skutočnosť, že je to matka, ktorá výlučne
osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje a vzhľadom na dĺžku trestu vymeranú otcovi súdom
aj zabezpečovať bude, čo je potrebné na strane druhej kompenzovať výškou vyživovacej povinnosti
zo strany otca. Nedôvodne v konečnom dôsledku odporca poukazuje na svoje náklady spočívajúce v

trovách obhajoby, ktoré musel uhradiť svojim obhajcom v súvislosti s trestným konaním, ktoré proti nemu
bolo vedené, pretože tieto náklady nepochybne by nebolo potrebné vynaložiť, pokiaľ by sa otec sám
svojím nezodpovedným protiprávnym konaním nebol trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený, dopustil.Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súdom prvého stupňa
určená vyživovacia povinnosť otca k deťom je správna a súladná s rozhodujúcimi určujúcimi zákonnými
kritériami pre jej stanovenie a zodpovedá tiež spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi účastníkmi

konania.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti, t.j. vo
výroku III. za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol za použitia § 224 ods. 1 v spojitosti s § 144 veta prvá O.s.p.
tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .