Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. august 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15Cpr/4/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214215593
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:1214215593.3

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci žalobcov v rade 1/ R. Q., L.. X.X.XXXX, P. J. Y. XX, XXX XX P., E.
O. X/ B. W., L.. XX.X.XXXX, P. J. L. X, XXX XX J., S. L. K. D. XX, XXX XX J. ( M. K. G. G.Č. G. Q., L..
XX.X.XXXX, X. XX.X.XXXX), proti žalovanému: MG Logistic s. r. o. , so sídlom Unionka 9351/54, 960
01 Zvolen, IČO: 36 431 621, zastúpená JUDr. Karolom Žirkom, advokátom so sídlom ul. SNP 514/122,
039 01 Turčianske Teplice v konaní o určenie podielu zodpovednosti za vznik pracovného úrazu takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 19.6.2014 sa pôvodný žalobca Pavol Cako, nar. 20.9.1967 domáhal
určenia zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu, a to v podiele
100 %. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.6.2013 v čase o 12.33 hod. v obvode železničnej stanice

Zvolen v kilometri 216,9 v presne nezistenom mieste vrchnej plošiny ( železného rebríka ) cisternového
železničného vozňa č. 37807850608-6 stojaceho v rade odstavených nákladných cisternových vozňov
na staničnej koľaji č. 4C bol pôvodný žalobca, ako robotník spoločnosti žalovaného počas vykonávania
kontroly zásielky týchto vozňov zasiahnutý elektrickým prúdom trolejového vedenia, po čom došlo k
pádu na zem medzi cisternové vozne, kde po prevoze sanitkou RZP Zvolen do FNsP F.D. Roosevelta
Banská Bystrica a následne do Univerzitnej nemocnica Bratislava na kliniku popálenín a rekonštrukčnej

chirurgie, kde mu lekári konštatovali popáleniny II. a III. stupňa v rozsahu 61 % telesného povrchu
na tvári, krku, trupe, horných i dolných končatín, zlomeniny čeľuste vľavo, hrudných stavcov 6., 7.,
ďalej výbežku 4. krčného stavcu s ochrnutím oboch horných i dolných končatín. Pôvodný žalobca bol
presvedčený, že k pracovnému úrazu došlo podľa pokynov jeho priameho nadriadeného. Mal za to,
že z jeho strany k vedomému porušeniu predpisov nedošlo s tým, že jednoznačne môže povedať, že
žiadneho školenia o bezpečnosti školenia na nezúčastnil, nik ho neinštruoval, ani neoboznamoval s

bezpečnostnými predpismi o bezpečnosti práce a ochrany zdravia, ani s pracovným postupom, ktorý
mal byť vypracovaný zamestnávateľom. O predpisoch a pokyne nevedel nič a práce vykonával podľa
pokynov nadriadených. Žiadneho školenia sa nezúčastnil, osobu - pani T. nepozná a o jej existencii sa
dozvedel až od pracovníka Inšpektorátu práce, ktorý sa ho na to pýtal v nemocnici. Podklady školenia
bezpečnosti práce mu boli dané k podpise na firme v Martine s tým, že mal za to, že za jeho pracovný
úraz je žalovaný, ako zamestnávateľ zodpovedný za pracovný úraz, teda za jeho vznik v podiele 100 %.

Podľa § 61 Civilného sporového poriadku ( ďalej len “CSP") procesnú subjektivitu má ten, kto má
spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo, či v ňom môže pokračovať.Podľa § 62 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania

prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

Podľa § 63 ods. 3 CSP, ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením
konania o dedičstve.

Pôvodný žalobca G. Q. sa domáhal v rámci konania určovacou žalobou určenia podielu zodpovednosti
žalovaného ako jeho zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu, a to v podiele 100 %. Pôvodný
žalobca G. Q. však v priebehu konania dňa 17.9.2015 zomrel. Smrť zamestnanca ako právna
udalosť spôsobuje zánik pracovného pomeru, pretože pracovný pomer je výlučne viazaný na osobu

zamestnanca, ktorý sa pri výkone práce nemôže dať zastúpiť rodičom, manželom, či inou fyzickou
osobou. Smrťou zamestnanca nezanikajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovno-právnych
vzťahov. Zákonník práce v súvislosti so smrťou zamestnanca v § 35 upravuje iba otázku peňažných
nárokov. Peňažné nároky zamestnanca voči zamestnávateľovi zásadne jeho smrťou nezanikajú, okrem
tých, ktoré sú bezprostredne späté s osobou zamestnanca. Súd posúdil nárok na určenie zodpovednosti

zamestnávateľa za pracovný úraz ako nárok, ktorý je bezprostredne spätý s osobou žalobcu, ktorý bol
zamestnancom a zároveň nejde ani o peňažný nárok. Podľa názoru súdu, ide o určovaciu žalobu, ktorá
je ako osobnostné právo viazaná výsostne na osobu dotknutú predmetnou určovacou žalobou. Keďže
žalobca, ktorý si určovacou žalobou uplatňoval zodpovednosť zamestnávateľa za vznik pracovného
úrazu po začatí konania zomrel, odpadla základná podmienka pre pokračovanie v tomto konaní. V

konaní neprichádzalo do úvahy pokračovanie v tomto konaní s vlastne dedičmi zomrelého. Súd preto
z dôvodu povahy uplatňovaného nároku, nakoľko pôvodný žalobca stratil spôsobilosť byť účastníkom
konania, ktorého povaha veci nepripúšťa, aby súd v konaní pokračoval s jeho dedičmi, súd vec posúdil
tak, že konanie o určenie podielu zodpovednosti zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu v podiele
100 % zastavil. Čo sa týka dedičov strany sporu, teda žalobcu súd zistil okruh dedičov po žalobcovi a

v úvodnej časti uznesenia uviedol dedičov namiesto žalobcu, ktorý po smrti nemôže byť ďalej stranou
sporu a zároveň zaniklo aj ním udelené plnomocenstvo pre právneho zástupcu. Dedičmi žalobcu sa stali
jeho družka a jeho matka, ako to súd zistil na základe žiadosti adresovanej notárke, ktorá predmetné
dedičské konanie vykonáva po zomrelom. Súd prípisom vyzval dedičov pôvodného žalobcu B. W. S. S.
R. Q., aby sa vyjadrili v súvislosti s uvedeným konaním. Tieto sa nevyjadrili k predmetnému konaniu.

Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane. Strana sporu - pôvodný žalobca, ktorý zomrel v priebehu konania, nezavinil zastavenie
konania preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.