Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/480/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713201867
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2713201867.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA,
so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, IČO: 001 254 524, podnikajúca na
území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej
banky, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpený: Bartošík Šváby, s.r.o., so sídlom
Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanej: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/
XX, I., o zaplatenie 2.894,41 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Skalica, č. k. 3C/109/2013-120 zo dňa 14. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej, zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti určenia neplatnosti zmluvných podmienok z dôvodu ich
neprijateľnosti r u š í .

III. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku žalovanú zaviazal zaplatiť

žalobcovi 2.247,67 eura s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 11.10.2011 do zaplatenia do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým odsekom výroku vo zvyšku súd návrh zamietol. Tretím
odsekom výroku žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 103,17 eura a
trovy právneho zastúpenia vo výške 158,02 eura, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Štvrtým odsekom výroku súd určil, že zmluvné podmienky v zmluve o
poskytnutí hotovostného úveru "mPÔŽIČKA" uzavretej medzi BRE BANK SPOLKA AKCYJNA so sídlom
vo Varšave, Poľská republika, akciová spoločnosť, zastúpenej BRE Bank SA, pobočky zahraničnej

banky mBank v Slovenskej republike so sídlom v Bratislave a žalovanou, účastníkmi podpísanej
26.2.2009 v Trnave, v časti zmluvy bodu 5 (úročenie 5.6 zmena výšky úročenia úveru uskutočnená
v súlade s ustanovením bodov 5.2, 5.3, 5.4 a 5.5. vyššie nie je zmenou podmienok tejto zmluvy a
nevyžaduje sa uzavretie dodatku v písomnej forme), v časti bodu 8.3. (nesplácanie úveru dlžníkom
v súlade s podmienkami zmluvy môže mať nasledovné záväzky: pod b) povinnosť dlžníka platiť iné
poplatky podľa sadzobníka poplatkov mBank), v časti bodu 9.6 (v prípade neuhradenia ktorejkoľvek
čiastky úveru, príslušenstva a) alebo poplatkov v dohodnutom termíne je dlžník povinný zaplatiť mBank

z takej čiastky úroky z omeškania, ktoré sú ku dňu uzavretia tejto zmluvy vo výške 30% ročne), v časti
bodu 9.9. (dlžník je povinný bez zbytočného odkladu uhradiť mBank nasledujúce náklady a poplatky:
a) náklady na upomienku, b) náklady na výzvu na úhradu, c) súdne trovy, d) náklady exekučného
konania, e) náklady procesného zastúpenia, v časti bodu 10 (dohoda o zrážkach zo mzdy, 10.1 prezabezpečenie pohľadávok mBank voči dlžníkovi vyplývajúcich z tejto zmluvy sa zmluvné strany podľa
§ 557 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov dohodli na dohode o zrážkach
zo mzdy dlžníka a to pre prípad, že dlžník bude v omeškaní so splácaním úveru, resp. poruší svoje

povinnosti z tejto zmluvy), v časti obchodných podmienok poskytovania hotovostného úveru mPôžička,
mBank účinných od 25.3.2009 v časti bodu 2.3.10 (úhradu pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy o úveru
mBank započítava v nasledovnom poradí na: a) náklady spojené s vymáhaním pohľadávok mBank, b)
poplatky za upomienky, c) provízie a bankové poplatky, d) úroky z omeškania z istiny v omeškaní, úroky z
omeškaniazdlžnýchsúmvomeškaní,e)vymáhateľnéúrokyzazúčtovacieobdobia,f)istinuvomeškaní,

v časti bodu 2.4.1 (za činnosti súvisiace s obsluhou úveru si mBank účtuje poplatky a provízie uvedené
v sadzobníku poplatkov mBank), v časti bodu 2.4.4 (dlžník je povinný na každú žiadosť mBank predložiť
dokumenty, ktoré umožňujú posúdiť jeho ekonomicko - finančnú situáciu a taktiež na základe žiadosti
mBank zriadiť dodatočné právne zabezpečenie poskytnutého úveru), v časti bodu 2.4.7 (odmietnutie
prevzatia zásielky, alebo vrátenia zásielky z pošty ako nedoručenej sa považuje za jej doručenie. Za
deň doručenia zásielky sa považuje tretí deň odo dňa uloženia oznámenia o zásielke na pošte dlžníka)

sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil po právnej stránke použitím § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods.
1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 54 ods. 1,
2 § 48 ods. 2, § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, § 517 ods. 2 Očianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 2

písm. a) a b), § 4 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 153 ods. 3 a 4
O.s.p. Vecne argumentoval tým, že sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej
normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého
medzi účastníkmi. V konaní bolo preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 26.2.2009 platne
zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička", na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške

3 290 eur. Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička" vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu
(aj keď uzavretú podľa ObZ), v ktorej je veriteľ bankou a jeho predmetom činnosti okrem iného je aj
poskytovanie úverov a preto pri právnom posúdení zmluvy, je potrebné aplikovať zák. č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy,
keď niet pochýb o tom, že pôvodný veriteľ je dodávateľom a zo žiadneho z údajov zistených v konaní

nevyplynulo, žeby žalovaná požadovala poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3 OZ, alebo
žeby naopak konala ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaná finančnú službu prijala ako spotrebiteľ.

3. Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad Rozsudok Európskeho súdneho dvora

vo veci C-243/08 - Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho
súdneho dvora vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd
oprávnený skúmať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo. V rámci súdnej kontroly
danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS a judikatúrou súdneho dvora EÚ sa súd
zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva, konkrétne zmluva zo dňa 14.8.2009, ktorej účastníkom

je žalovaná na strane spotrebiteľa, neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje podľa § 53
ods. 1 OZ neprijateľnú podmienku. Súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech strany, spotrebiteľa a odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Neprijateľné podmienky zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby
dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi.
Spotrebiteľ nemá pri podpise zmluvy možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo
strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu

nemá možnosť pochopiť ich obsah. Zmluvu uzatvára spotrebiteľ na základe predbežne formulovaného
zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy
nemení. Súd je toho názoru, že je neprijateľnou podmienka daná dodávateľom do zmluvy v bode 8.3.
pod písm. b), v zmysle ktorého nesplácanie úveru dlžníkom v súlade s podmienkami zmluvy môže mať
za následok povinnosť dlžníka platiť iné poplatky podľa sadzobníka poplatkov mBank a podmienka v

bode 2.4.1, podľa ktorého za činnosti súvisiace s obsluhou úveru si mBank účtuje poplatky a provízie
uvedené v sadzobníku poplatkov mBank. Ide o podmienku neurčitú, nie je jasné aké poplatky, iné
poplatky a provízie spojené s úverom má spotrebiteľ platiť a z tohto dôvodu je podmienka neplatná. V
celej zmluve niet zmienky o tom, čo sa za poplatky veriteľa považuje a nezdôvodnil to ani žalobca. Nieje tak zrejmé, za čo má spotrebiteľ plniť, žalobca tak mohol účtovať žalovanej viaceré resp. akékoľvek
poplatky, čo pôsobí výrazne v neprospech spotrebiteľa. Právny úkon je v tejto časti nezrozumiteľný,
neurčitý a preto podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá

okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e) ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie
spotrebiteľovi, ktoré je v jeho záujme. Dodávateľ by pritom nemal podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001
Z.z. požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa
neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v plnení spotrebiteľ od veriteľa neobdržal je
podľa 53 ods. 4 OZ v nadväznosti na § 39 OZ právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj

účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Dlžníka neplatný právny úkon
nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi a z neplatného právneho úkonu nemožno ani
veriteľovi priznať plnenie na poplatku. Z rovnakých dôvodov súd posúdil ako neprijateľnú podmienku aj
podmienku v bode 9.9. zmluvy o tom, že v prípade konania podľa bodu 9.9. vyššie je dlžník povinný
bez zbytočného odkladu uhradiť mBank nasledujúce náklady a poplatky: a) náklady na upomienku, b)
náklady na výzvu na úhradu, c) súdne trovy, d) náklady exekučného konania, e) náklady procesného

zastúpenia, taktiež ide o neurčitú a z tohto dôvodu neplatnú zmluvnú podmienku, keďže v zmluve
nebola určená výška takto uvedených poplatkov. Súd ako neprijateľnú a neplatnú podmienku určil tiež
podmienku uvedenú v bode 5.6, v zmysle ktorej zmena výšky úročenia úveru uskutočnená v súlade s
ustanovením bodov 5.2, 5.3, 5.4 a 5.5 vyššie nie je zmenou podmienok tejto zmluvy a nevyžaduje sa
uzavretie dodatku v písomnej forme, nakoľko táto je v rozpore s § 40 ods. 1 a 2 OZ, kedy písomne

uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Keďže spotrebiteľská zmluva pre svoju
platnosť vyžaduje písomnú podobu a musí mať predpísané náležitosti v zmysle zákona, súd má za
to, že je v rozpore so zákonom vykonávať zmeny úrokovej sadzby kedykoľvek v priebehu platnosti
zmluvy bez riadnej písomnej zmluvy uzavretej so žalovanou s tým, že o zmenách úrokovej sadzby

bude odporkyňa iba informovaná. Ďalšiu neprijateľnú podmienku súd vidí v bode 9.6 zmluvy, kedy v
prípade neuhradenia ktorejkoľvek čiastky úveru, príslušenstva a) alebo poplatkov v dohodnutom termíne
je dlžník povinný zaplatiť mBank z takej čiastky úroky z omeškania, ktoré sú ku dňu uzavretia tejto
zmluvy vo výške 30 % ročne. S odkazom na rozsudok NS SR z 29.3.1995 sp. zn. 6Obdo 4/94 nie je
možné požadovať úroky z omeškania z príslušenstva, nakoľko toto nie je súčasťou pohľadávky. Takto

stanovený úrok z omeškania je pre spotrebiteľa oproti predpisom občianskoprávnym nevýhodným. Súd
má za to, že ak sa ustanovuje v § 54 ods. 1 a 2 OZ zákonná podmienka zákazu odchýlenia sa od
predpisov občianskoprávnych, voľnejšia úprava práv a povinností z úverového vzťahu v Obchodnom
zákonníku vyznieva v neprospech spotrebiteľa a preto je podľa § 52 ods. 2 OZ obchádzaním zákona
a v zmysle § 39 OZ neplatná. Neprijateľnou podmienkou je tiež dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená

v bode 10.1 zmluvy, v zmysle ktorej pre zabezpečenie pohľadávok mBank voči dlžníkovi vyplývajúcich
z tejto zmluvy sa zmluvné strany podľa 557 od. 1 OZ v znení neskorších predpisov dohodli na dohode
o zrážkach zo mzdy dlžníka a to pre prípad, že dlžník bude v omeškaní so splácaním úveru, resp.
poruší svoje povinnosti z tejto zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu

v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi
je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom
procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd
ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo

dňa 19.06.2013). Ako ďalšie neprijateľné podmienky súd určil podmienky v Obchodných podmienkach
poskytovania hotovostného úveru mPÔŽIČKA, mBank účinných od 25.3.2009 (ďalej len OP) a to v
bode 2.3.10, v zmysle ktorého úhradu pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy o úveru mBank započítava v
nasledovnomporadína:a)nákladyspojenésvymáhanímpohľadávokmBank,b)poplatkyzaupomienky,
c) provízie a bankové poplatky, d) úroky z omeškania z istiny v omeškaní, úroky z omeškania z dlžných

súm v omeškaní, e) vymáhateľné úroky za zúčtovacie obdobia, f) istinu v omeškaní. Pri úvere ide o
odloženú platbu za poskytnutie peňažných prostriedkov, za ktorých poskytnutie patrí veriteľovi úrok,
ktorý je cenou poskytnutých peňazí. Dlžník je si vedomý záväzku poskytnuté finančné prostriedky vrátiť
veriteľovi a zaplatiť za poskytnuté finančné prostriedky úrok. Dlžník tak dôvodne predpokladá, že sa
mu bude znižovať pri splátkach najprv výška istiny, potom úrok, pretože od výšky istiny závisí aj výška

úroku a pokiaľ banka nezúčtovala platby odporkyne najskôr na istinu a potom na zmluvný úrok, ale
zo splátky zúčtovala najprv poplatky a náklady súvisiace s úverom, potom úroky z omeškania, a až
následne úrok a istinu súd konštatuje, že banka konala v rozpore s § 566 OZ a ak banka zúčtovala
časť plnení žalovanej na údajné sankcie, poplatky a náklady súvisiace s úverom účtovala poplatkyžalovanej aj v rozpore s § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., kedy od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súd ďalej určil
ako neprijateľné podmienky bod 2.4.4 OP, podľa ktorého dlžník je povinný na každú žiadosť mBank

predložiť dokumenty, ktoré umožňujú posúdiť jeho ekonomicko - finančnú situáciu a taktiež na základe
žiadosti mBank zriadiť dodatočné právne zabezpečenie poskytnutého úveru, a ďalej bod 2.4.7, podľa
ktorého odmietnutie prevzatia zásielky, alebo vrátenia zásielky z pošty ako nedoručenej sa považuje za
jej doručenie. Za deň doručenia zásielky sa považuje tretí deň odo dňa uloženia oznámenia o zásielke
na pošte dlžníka. Tunajší súd má za to, že ide o podmienky, ktoré podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh bol podaný dôvodne iba čiastočne. Z priložených
listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 26.2.2009 zmluvu o
poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička", na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver, ktorý
dňa 26.2.2009 čerpala jednorazovým výberom vo výške 3.290 eur. Výpisom z účtu žalovanej má súd

preukázané, že žalovaná splatila finančné prostriedky splátkami celkom vo výške 1.042,33 eura. V
zmluve bola dohodnutá konečná splatnosť úveru, úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov,
celkové náklady odporkyne spojené s úverom, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov.
I keď zmluva neobsahuje niektoré náležitosti podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná podľa § 4 ods. 4 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch,

nakoľko bol žalovanej podľa výpisu z účtu ako spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal podľa výpisu čerpať. Keďže žalovaná nesplácala žalobcovi svoj záväzok,
žalobca odstúpil od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy bolo zo strany žalobcu preukázané predložením
doručenky a na základe tejto skutočnosti súd vyvodil, že zmluva odstúpením od nej zanikla. Keďže
zmluva bola platným odstúpením zo strany žalobcu zrušená, povinnosťou dlžníka je vydať žalobcovi

bezdôvodné obohatenie a preto súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 2.247,67 eura, na
úhradu ktorej súd zaviazal žalovanú.

5. Žalobca sa návrhom domáhal aj nároku na poplatky a úroky. Vzhľadom na skutočnosť, že uzatvorená
zmluva neobsahuje termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o

spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa v zmysle § 4 ods. 5 cit. zákona považuje za bezúročný
a bez poplatkov a preto súd žalobcovi nepriznal poplatky v celkovej výške 65,90 eura a to poplatky za
výbery z bankomatu, poplatky za telefonické upomienky, poplatky za upomienky, poplatky za poslednú
výzvu na úhradu, a úroky v celkovej výške 580,84 eura a v tejto časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Ďalším dôvodom nepriznania žalovaných poplatkov bola skutočnosť, že zmluva neobsahovala poplatky,

pričom podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Sadzobník poplatkov nenahrádza
riadne uzavretú písomnú zmluvu.

6. Žalobca žiadal priznať úrok vo výške 16,5 % ročne zo sumy 2.894,41 eura od 7.4.2010 do zaplatenia,

t.j. žalobca sa okrem iného domáhal aj úrokov za poskytnutý úver (odplatné úroky) za obdobie po
splatnosti úveru a to nie len zo sumy istiny, ale aj zo sumy úrokov a poplatkov. Právo na úroky až do
vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov by žalobcovi prináležalo iba v prípade, ak by v zmluve o
úvere nebol dohodnutý čas, na ktorý sa úver poskytuje. Z § 502 a § 503 ObZ podľa názoru súdu vyplýva,
že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia

peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Vzhľadom k tomu,
že si účastníci úveru dohodli úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej
doby, do zosplatnenia úveru nevrátil, prichádzajú do úvahy za obdobie po zosplatnení úveru úroky z
omeškania, ktoré majú sankčnú povahu. Po splatnosti úveru má tak žalobca právo na iné príslušenstvo
ako na úroky, a to na úroky z omeškania za omeškanie dlžníka, ktorý nezaplatil riadne a včas. Z

uvedených dôvodov, súd žalobcovi ním žiadaný úrok vo výške 16,5 % ročne od 7.4.2010 do zaplatenia
nepriznal.

7. Žalovaná sa dostala s plnením peňažného záväzku do omeškania, prislúcha žalobcovi aj právo
na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobca si po zmene petitu návrhu uplatňoval úrok z omeškania

vo výške 9,5 % ročne od 11.10.2011 do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške
9,5 % ročne podľa § 3 ods. 1 nar. vl. 586/2008 Z.z., z priznanej sumy istiny a to od 11.10.2011 do
zaplatenia. Súd mal preukázané, že k omeškaniu zo strany žalovanej prišlo dňom nasledujúcim po
doručení odstúpenia od zmluvy. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p., žalobcanebol v konaní celkom úspešným účastníkom oproti žalovanej a preto súd vypočítal jeho pomer úspechu
a neúspechu. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.894,41 eura, z toho mu súd priznal 2.247,67 eura
a vo zvyšku o zaplatenie 646,74 eura návrh zamietol. Miera úspechu žalobcu predstavuje 77,66 % a

u žalovanej 22,34 %, čistý úspech žalobcu je vo výške 55,32 %, preto súd priznal žalobcovi náhradu
trov konania za zaplatené súdne poplatky v sume 103,17 eura (55,32 % zo sumy 186,50 eura) a trovy
právneho zastúpenia vo výške 158,02 eura, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby, prevzatie
a príprava zastúpenia, podanie na súd v sume 123,04 eura (55,32 % zo sumy 222,42 eura), z dvoch
paušálnych náhrad hotových výdavkov 8,64 eur (55,32 % zo sumy 15,62 eura) a DPH vo výške 26,34

eura.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca proti výroku II., nepriznanej časti výroku
III. a výroku IV. podľa § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. V odvolaní uviedol, že žiada opraviť
chybu v písaní, pretože súd prvej inštancie vo výroku rozsudku neuviedol, že žalobcovi priznal 9,5%
ročný úrok z omeškania. Slovo ročný vo výroku rozsudku absentuje. Podľa názoru odvolateľa bolo

povinnosťou súdu posúdiť zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi podľa Obchodného zákonníka.
Skutočnosť, že absolútny obchodný vzťah je založený medzi dodávateľom a spotrebiteľom nezakladá
automaticky pôsobnosť Občianskeho zákonníka v celom rozsahu, ale zakladá iba aplikáciu ustanovení
o spotrebiteľských zmluvách. Uvedený právny záver žalobcu má oporu v uznesení NS SR sp. zn.
6MCdo 4/2012 z 27. 3. 2013, v zmysle ktorého hlavným záväzkovým vzťahom, z ktorého žalobca

vyvodzuje svoj nárok je v danom prípade zmluva o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného
zákonníka.... následne aj na otázku premlčania žalobcom uplatneného nároku bolo treba aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka. Ak preto krajský súd záväzkový vzťah medzi žalobcom a
žalovanýmvčítaneotázkypremlčaniaposúdilpodľaObčianskehozákonníka,aplikovalnavecnesprávny
právny predpis. Žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách nevylučuje

použitie Obchodného zákonníka v prípadoch, keď je daná priamo zákonom (nie je dohodou zmluvných
strán), ako je tomu práve v prípade zmluvy o úvere. Žalobca je toho názoru, že výlučná aplikácia
ustanovení Občianskeho zákonníka na záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako
spotrebiteľom nie je správna. Skutočnosť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, zakladá aplikáciu ustanovení
o spotrebiteľských zmluvách, no zároveň nevylučuje aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý

upravuje úverovú zmluvu ako absolútny obchod.

9. Súd prvej inštancie neposúdil správne právne účinky odstúpenia od zmluvy. Právna úprava
odstúpenia od zmluvy v Obchodnom zákonníku je komplexnou a preto ustanovenia Občianskeho
zákonníka sa nepoužijú. Podľa § 344 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je možné odstúpiť od

ktorejkoľvek zmluvy a môže tak urobiť ktorákoľvek zmluvná strana. V danom prípade žalobca od zmluvy
odstúpil podľa § 506 ObZ, pretože žalovaná bola v omeškaní s platením viac ako dvoch splátok úveru.
Podľa ustanovení Obchodného zákonníka pri odstúpení od zmluvy veriteľom pre nesplácanie úveru
dlžníkom má veriteľ aj naďalej nárok na úroky z úveru aj sankčné úroky z omeškania. Vzhľadom na
uvedené je podľa názoru žalobcu zjavné, že žalobcovo odstúpenie od zmluvy, ktoré bolo urobené v

súlade s § 506 ObZ založilo žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému na úhradu nesplatenej časti
úveruspolusúrokomapríslušenstvomanielennaúhradunesplatenejčastiúverusúrokmizomeškania,
ako podľa názoru žalobca nesprávne rozhodol súd prvej inštancie. Žalobca sa tiež nestotožňuje ani s
právnym názorom súdu, podľa ktorého je žalovaný povinný vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru
len do doby splatnosti dlhu a úroky z omeškania až od jeho splatnosti. Nie je v odôvodnení rozsudku

ani správny záver súdu o tom, že zmluva neobsahuje termíny splátok istiny, úrokov a iných podľa
poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto by sa mal poskytnutý úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru žalobcu zmluva o úvere, ktorú žalobca uzatvoril
so žalovaným spĺňa všetky formálne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a
odstúpenímodtejtozmluvyžalobcovivznikoluplatňovanýnárok,ktorýjeajvozvyšnej, okresnýmsúdom

nepriznanej časti, dôvodný. Súd prvej inštancie tiež nesprávne rozhodol, keď považoval za neprijateľné
dojednané zmluvné podmienky, pretože rozhodol v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku
I. v nenapadnutej časti výroku III. potvrdil a v napadnutej časti výroku II. až IV. zmluvu zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pre prípad, že odvolací súd sa nestotožní s obsahom odvolania

žalobcu žalobca žiada, aby odvolací súd vyslovil vo výroku svojho rozhodnutia, že dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367
ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 a § 384 C.s.p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je v prevažnej časti dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej
inštancie v meritórnej, zamietajúcej časti ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť,

dôvodné ho však bolo zrušiť v časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Súd prvej inštancie
napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, odvolací súd s týmto odôvodnením
stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

13. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 26.2.2009 účastníci uzavreli zmluvu o poskytnutí hotovostného
úveru, m Pôžička, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3.290 eur, na dobu 60
mesiacov,skonečnousplatnosťouúveru26.2.2014,sdohodnutouRPMN17,81%,scelkovýminákladmi
spojenými s úverom vo výške 1.567,45 eura, s priemernou RPMN 20,09 eura, podľa bodu 1.6. zmluvy
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov sú uvedené v prílohe 1 zmluvy. Žalovaná

splatila finančné prostriedky splátkami celkom vo výške 1.042,33 eura.

14. Žalobca v odvolaní namietal, že súd nesprávne aplikoval na prejednávanú vec ustanovenia
Občianskeho zákonníka, pretože zmluva o úvere bola uzavretá medzi účastníkmi podľa Obchodného
zákonníka.

15. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej
jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť na § 52 ods. 2
OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech
spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu stranu v spore priaznivejšie. Nič
na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi veriteľom a žalovanou je
tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom ObZ bez ohľadu na povahu
zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný

druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Je
potrebné prihliadnuť aj na § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvousanemôžuodchýliťodtohtozákonavneprospechspotrebiteľa.Pretoaniuzavretieabsolútneho
obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je v danej veci nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže
odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázkach, ktoré sú na prospech spotrebiteľa na rozdiel od právnej

úpravy v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto sa
v prospech spotrebiteľa použije pre neho priaznivejšia právna úprava. Bolo preto možné uzavrieť, že
zmluva o poskytnutí úver má síce povahu absolútneho obchodu, na posúdenie zmluvného úverového
vzťahu je však potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia OZ, ktoré
sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri napr.

uznesenie NS SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn.
6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012). Napokon aj
Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.6.2013 skonštatoval, že prednostnýmuplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený
v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Novela Občianskeho zákonníka
vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 OZ), že

na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu
vyplýva, že OZ bude použitý, pokiaľ ide aj o posudzovanie súvisiacich otázok akou je premlčanie,
ručenie, zmluvná pokuta, uznanie záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna
úprava ObZ. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1.4.2015, vo svetle tohto ustanovenia

je potrebné rovnako vykladať prednostné použitie Občianskeho zákonníka v prípade spotrebiteľských
zmlúv aj do uvedeného termínu.

16. Naviac vyššie uvedený výklad je i eurokomformný, keď Súdny dvor už v rade prípadov (napríklad vo
veci C-240/98 až C-244/98 Océano Group Editorial a Salvat Editores, vo veci C-168/05 Mostaza Cláro,
vec C-243/08 Pannon GSM a vec C-40/08 Asturcom Telekomunicaciones) uzavrel, že systém ochrany

zavedený Smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, na základe čoho je mu poskytovaná zvýšená ochrana. Z uvedeného potom vyplýva,
že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať
podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a to

bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) ObZ). S poukazom
na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna
právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ust.
§ 52 a nasledujúce OZ, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné
predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a

príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe vyššie uvedeného sa preto
odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 zák. o spotrebiteľských úveroch.

17. V zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

18. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až
j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (ods. 3 veta druhá).

19. Ustanovenie § 4 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť
zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať a to z dôvodu ochrany
spotrebiteľa. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj výška, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) ). Zákonom stanovené presné členenie a
uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností
dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol
uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k prieskumu,
či zmluva o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských

úveroch, a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť
podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona, preto v zmysle § 4 ods. 3 zákona poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že zmluva neobsahovala
rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky (§ 4 ods. 2 písm. i) zákona). Nerozčlenenie
jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti,

ktorá vyplývala z vyššie citovaného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Analyzujúc túto
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom je potrebné dospieť k záveru, že primárnemu účelu právnej úpravy
normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto, z povahy
veci slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad cit. ustanovenia, ktorý každý
z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam

uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k
istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. K uvedenej právnej úprave sa pristúpilo po
predchádzajúcich skúsenostiach pri uplatňovaní nárokov zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch, pri
ktorých sa obvykle stávalo, že veriteľ si jednotlivé splátky započítal najprv na úroky, poplatky, prípadneiné sankcie a až naposledy na istinu (čo nebolo v rozpore s Obchodným zákonníkom), s poukazom na
povahu záväzku ako absolútneho obchodu. V prípade, ak zmluva obsahuje náležitosti § 4 ods. 2 písm. i)
citovaného zákona, jednotlivé splátky sa započítajú aj na istinu aj na príslušenstvo pohľadávky veriteľa.

20. Z uvedených dôvodov neobstála námietka žalobcu, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi
obsahovala všetky podstatné náležitosti a príloha 1 zmluvy delila splátku na splátku istiny a úroku.
Zmluva, resp. jej príloha však neobsahovala údaj, aká časť splátky sa započítavala na poplatky. Zo
zmluvy je zrejmé, že žalovaná mala platiť poplatky podľa sadzobníka (bod 8.3, bod 9.6, bod 9.9, bod

2.3.10 obchodných podmienok). Ak teda absentovala náležitosť, akú časť splátky má žalobca započítať
aj na poplatky, nemožno uzavrieť, že zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti. S poukazom na
vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného § 4 ods. 2 písm. i) v spojení s § 4 ods. 3 veta
druhá zákona o spotrebiteľských úveroch, je nevyhnutné poskytnutý úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov, pričom podľa dokladov predložených žalobcom, žalovanej bola poskytnutá istina vo
výške 3.290 eur, doposiaľ uhradila sumu vo výške 1.042,33 eura, preto bolo dôvodné zaviazať žalovanú

zaplatiť žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutou a vrátenou sumou istiny.

21. Nebola dôvodnou ani námietka žalobcu, že mu patrí úrok z poskytnutého úveru za čas po jeho
zosplatnení. Odvolací súd opierajúc sa o už konštantnú judikatúru vyšších súdov, od ktorej nebol dôvod
sa odkloniť, sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas

do splatnosti dlhu a následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania.
Uvedené vyplýva z rozhodnutia NS SR R 59/1998 (sp. zn. 4Cbo/143/98), z potvrdzujúceho rozhodnutia
KrajskéhosúduvPrešoveč.k.29C/131/2011-127z23.11.2011,ktoréúsudkysúdovnapokonakceptoval
i Ústavný súd SR vo veci sp. zn. IV.ÚS 476/2012 z 18.9.2012. K záveru súdov, že „...pokiaľ veriteľ pristúpi
k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov

z omeškania a nie úrokov z úveru“, Ústavný súd SR nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by
nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné
alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru
a úrokmi z omeškania ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu.

22. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími, podľa súdu prvej inštancie

absentujúcimi, podstatnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere účastníkov, už nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

23. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
zamietajúcej časti, vrátane výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.

1 C.s.p.

24. Zároveň bolo nevyhnutým, aby odvolací súd v časti, v ktorej súd prvej inštancie určil, že v zmluvných
dojednaniach zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa
26.2.2009,súneprijateľnépodmienkyuvedenévbode8.3,9.6.,9.9.,10.1.avobchodnýchpodmienkach

bode 2.3.10., 2.4.1, 2.4.4, 2.4.7 a tieto sú z toho dôvodu neplatné, napadnutý rozsudok z dôvodu
nadbytočnosti výroku s použitím § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. v tejto časti zrušil, bez potreby vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

25. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne považoval jednotlivé dojednania, ktoré v odôvodnení

rozsudku bližšie špecifikoval (uvedené v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku v časti, ako rozhodol
súd prvej inštancie) za absolútne neplatné, z dôvodu, ich neurčitosti, nezrozumiteľnosti (§ 37 ods. 1
OZ), v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka (§ 39 OZ, § 40 ods. 1, 2 OZ), neprichádzalo
už do úvahy ďalej skúmať otázku neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods.1 a 4 OZ a preto aj bolo nadbytočným vo výroku súdneho rozhodnutia určiť neplatnosť zmluvných
podmienokzdôvoduichneprijateľnostivzmysle§153O.s.p.Tiežnebolodôvodnýmurčovaťneprijateľné
zmluvné podmienky, ak sa v súvislosti s nimi žalobca žiadneho nároku nedomáhal a žiadnym spôsobom

nesúviseli s predmetom sporu (bod 10.1. zmluvy, bod 2.4.7. obchodných podmienok).

26. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v prevažnom rozsahu
úspešná (mala úspech vo veci samej, keď odvolací súd potvrdil výrok o zamietnutí návrhu vo zvyšnej

časti voči nej, naopak žalobca mal v odvolacom konaní úspech len v časti zrušenia výroku o určení
neprijateľných podmienok).Vzhľadom však na to, že žalovanej žiadne preukázateľné trovy v odvolacom
konaní nevznikli, odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).