Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 26, 2016

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616201338
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2016:4616201338.4

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcov : l./ Y. F., nar.
X.X.XXXX 2. / Y. F., nar. XX.X.XXXX obaja bytom O. XXX, obaja zastúpení JUDr. Júliusom Šuchterom,
advokátom so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01Topoľčany proti žalovanej: D. P., nar. XX.X.XXXX, bytom
O. XXX, zastúpená U.. G. F., bytom S., Ul. T. XXXX/ o vydanie časti domovej nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

./ Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali vypratania a vydania časti domovej nehnuteľnosti v kat. úz.
O. , zapísanej na LV č. XXX ako rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX a to prednej izby susediacej
od hlavnej ulice s rodinným domom sú. č.XXX na parc. č. XXX , zapísanej na LV č. XXX, ktorá časť je

podľa skutkového zamerania rodinného domu súp. č. XXX vyhotoveného autorizovaným geodetom a
kartografom Ing. Bohumilom Ondruškom č .41313381 - 155/14 z júla 2014 označená ako miestnosť
bez popisu a to z dôvodu, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX, pričom
nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 5.1.2009 od L. L., ktorý im uviedol, že predmetná izba
je súčasťou domu, sup. č. XXX. Terajšie domové nehnuteľnosti súp.č.XXX a súp.č.XXX boli v minulosti
jeden dom a na dve časti tento dom rozdelil starý otec predávajúceho L. L. a takto rozdelený dom

daroval svojim dvom synom. V predmetnej izbe, ktorá je súčasťou domu súp.č.XXX bývala stará matka
uvedených dvoch bratov , o ktorú sa staral brat otca L. L., ktorý vlastnil dom súp.č.XXX. Z uvedeného
dôvodu do tejto izby vedú dvere z domu súp.č.XXX avšak medzi týmito dvoma bratmi bolo nesporné,
že predmetná izba je súčasťou domu, súp.č.XXX a teda vlastnícky patrí vlastníkovi domu súp.č.XXX,
t.j. otcovi L. L.. Žalovanú viackrát ústne vyzývali, aby vypratala predmetnú izbu a zároveň ju odpojila od
svojej elektrickej inštalácie a ústredného kúrenia, avšak žalovaná ich požiadavku odmietla.

2./Žalovanáspodanoužalobounesúhlasilazdôvodu,žedomsúp.č.XXXnadobudladarovacouzmluvou
od svojej matky - L. F. v roku 2009 spolu aj so spornou izbou, pričom v dome predtým bývala jej babka
E. Q., ktorá ho zakúpila spolu s manželom ešte v roku 1977 a po smrti babky zdedila dom jej matka
v roku 1999 a bývala v ňom až pokiaľ jej ho nedaroval. Sporná izba bola vždy súčasťou tohto domu a
prístup do nej je len z jej domu a takto to vždy bolo a teraz v tejto izbe býva strýko jej matky. Do izby

je zavedené kúrenie ako aj elektrika z jej domu a jej manžel v roku 2009 navrhol žalobcom, že od nich
odkúpia časť pozemku pod spornou izbou , ale k dohode nedošlo.

3./ Svedkyňa L. F., matka žalovanej uviedla, že dom , ktorý je vo vlastníctve jej dcéry nadobudla v
dedičskom konaní po rodičoch, ktorí dom odkúpili v roku 1977 od G. L., pričom jej manžel bol synom
babky, ktorá dožila v spornej izbe. Po stavebnej stránke je dom, ktorý rodičia odkúpili v takom stave ako

v čase kúpy a vo vedľajšom dome žil L. L.. Do spornej izby je prístup len z domu súp.č.XXX a na tomto
sa nič nemenilo a je to stále v rovnakom stave. Kvôli tejto izbe neboli nikdy problémy so susedmi a aniL. L. pokiaľ býval vedľa neprejavil záujem o túto izbu. Od roku 2009 , keď dom darovala dcére, neboli
problémy so žalobcami a tieto sa objavili až keď zať povedal, že sporná izba je vlastne na pozemku
žalobcov. Z toho dôvodu išli za L. L. , aby im to vysvetlil , avšak tento s nimi odmietol komunikovať a

v súčasnej dobe už nežije.

4./ Svedkyňa P. C. potvrdila, že v minulosti celá nehnuteľnosť, ktorá bola vlastne jedným domom patrila
prastarým rodičom Y. L. a manželke F., ktorí mali dvoch synov a to L. a S., pričom L. bol jej starý otec.
Prastarí rodičia ešte za svojho života rozdelili dom medzi oboch synov, teda na dve časti, pričom podľa

tohto rozdelenia sa nehnuteľnosti užívajú až doposiaľ. V roku 1973 zomrel starý otec L. L. a ani po jeho
smrti sa na tomto rozdelení nič nemenilo a rovnako sa to užíva až doposiaľ, teda už po tri generácie.
Sporná izba vždy patrila do prednej časti nehnuteľnosti a nie dozadu a teda vždy patrila do tej časti
domu, ktorého vlastníčkou je teraz žalovaná. Po rozdelení nehnuteľnosti bývala v izbe F. L. so synom S.
a v tejto izbe aj dožila. Počas celej tejto doby sa nehnuteľnosti neprestavovali a iba L. L. si na svojom
dome robil úpravy, keďže mal deti. Vrámci rodiny nikdy neboli problémy ohľadom rozdelenia a užívania

nehnuteľnosti. Aj ona bývala v dome súp.č.XXX od narodenia až do roku 1968 alebo 1969, keď rodičia
postavili dom a odsťahovali sa. Nehnuteľnosti boli teda uvedený spôsobom rozdelené už 80 - 100rokov
a takto sa aj užívali a vlastne žalobcovia so žalovanou sú už štvrtá generácia žijúca v tomto dome.

5./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkýň L. F. a P. C. , uskutočnením obhliadky ako aj
oboznámením sa s predloženými dokladmi a správami , z ktorých zistil, že žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. O. , zapísaných na LV č.XXX ako parc.č.XXX , zastavané
plochy a nádvoria o výmere 403m2, parc.č.XXX záhrady o výmere 294m2 spolu s rodinným domom
súp.č.XXX na parc.č.XXX a žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LVč.XXX ako

parc.č.XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 420m2, parc.č.XXX záhrady o výmere 321m2 spolu
s rodinným domom sup.č.XXX na parc.č.XXX. Podľa identifikácie parciel všetky uvedené nehnuteľnosti
boli predtým zapísané v pozemnoknižnej vložke č.XXX ako parc.č.XXX/X dom o výmere 424m2 a
parc.č.XXX/X záhrada o výmere 1011m2. Z obsahu pozemnoknižnej vložky č.XXX pre kat.úz.O.
( čl.66) vyplýva, že v nej bola pôvodne zapísaná parc.č.XXX/X stavebné miesto o výmere 1436m2,

pričom uvedenú nehnuteľnosť nadobudol Y. L. s manželkou F. , rod. F. v rovnakom pomere, na základe
kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 18.augusta 1922 a zápis do vložky bol vykonaný dňa 25.6.1926 pod
Čd.1984. Následne v roku 1927 došlo podľa situačného plánu k rozdeleniu parc.č.XXX/X na parc.č.XXX/
X o výmere 425m2 a parc.č.XXX/X o výmere 1011m2 s tým, že na parc.č.XXX/X bol postavený dom
súp.č.XX. Neskôr bolo súp.č.domu zmenené na č.XX a výmera parc.č.XXX/X bola opravená na 424m2.

Dňa 26.1.1937 zomrel Y. / Y./ L. a v dedičskom konaní po ňom vedenom pod č. D 83/37 boli prejednané
aj nehnutenoľsti v kat.úz.D. / neskôr O. /, zapísané vo vložke č. XXX ako parc.č.XXX/X a XXX/X s tým,
že spoluvlastnícky podiel poručiteľa , t.j. jednu polovicu zdedili v rovnakom podiele jeho synovia L. L. a
S. L. a teda stali sa spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností každý v podiele jedna štvrtina. Následne
dňa 10.9.1958 bola uzavretá kúpna zmluva Čd 818/58 medzi predávajúcou F. L. rod. F. a jej synom S.

L. a manželkou G. ako kupujúcimi , podľa ktorej kupujúci odkúpili od F. L. jej spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach v kat.úz.O. , zapísaných vo vložke č. XXX ako parc.č.XXX/X a XXX/X spolu s domom
súp.č.XX v jednej polovici a teda každý z nich nadobudol spoluvlastnícky podiel vo výške jednej štvrtiny.
Po smrti manžela S. L. sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľností stala G. L., ktorá dňa 14.9.1977 uzavrela
vo forme notárskej zápisnice N 388/77 , NZ 378/77 kúpnu zmluvu s kupujúcimi Q. Q. a manželkou E.,

podľa ktorej im odpredala nehnuteľnosti v kat.úz.O. zapísané na LV č.XXX ako parc.č.XXX/X dom č.XXX
o výmere 208 m2 a parc.č.XXX/X záhrada o výmere 517m2 v celosti. Po smrti manželov Q. nadobudla
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam ich dcéra L. F., ktorá dňa 6.5.2009 uzavrela darovaciu
zmluvu so žalovanou D. P., jej dcérou, s tým, že predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti
v kat.úz.O. , zapísané na LVč.XXX ako parc.č.XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 420m2,

parc.č.XXX záhrady o výmere 321 m2 spolu s rodinným domom súp.č.XXX na parc.č.XXX v podiele l/
l. Po smrti ďalšieho podielového spoluvlastníka pozemnoknižných nehnuteľností zapísaných vo vložke
č.XXX L. L., ktorý podľa výpovede svedkyne P. C. zomrel v roku 1973 sa stal spoluvlastníkom jeho
syn L. L. a tento dňa 5.1.2009 uzavrel kúpnu zmluvu so žalobcami ako kupujúcimi a podľa nej im
v celosti odpredal nehnuteľnosti v kat.úz.O. zapísané na LVč.XXX ako parc.XXX zastavané plochy a

nádvoria o výmere 403m2, parc. č.XXX záhrada o výmere 294m2 spolu s rodinným domom súp.č.XXX
na parc.č.XXX. V roku 2015 došlo k zmene súpisného čísla predmetného domu na súčasné súpisné
číslo XXX.6./ Pri obhliadke predmetných nehnuteľností bolo zistené, že oba rodinné domy z vonkajšieho pohľadu
tvoria prakticky jednu stavbu a spojené sú spoločnou stenou, pričom sporná izba vydania ktorej sa
žalobcovia domáhajú je prístupná iba z rodinného domu žalovanej a tvorí prakticky výklenok smerom do

rodinného domu žalobcov pokiaľ by hranicou medzi rodinnými domami mala byť rovná stena. Predmetná
izba je napojená na kúrenie rodinného domu žalovanej a rovnako tak aj na elektrickú sieť a z rodinného
domu žalobcov nie je do nej žiaden prístup, pričom stena tejto izby tvorí prakticky časť hranice medzi
rodinnými domami sporových strán.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 136 ods. 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa odseku 2 spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže
vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

7./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov na vydanie časti
domovej nehnuteľnosti - prednej izby nachádzajúcej sa v rodinnom dome žalovanej nie je dôvodná
a preto ju v celom rozsahu zamietol. V konaní bolo nesporne preukázané, že pôvodnými vlastníkmi
domovej nehnuteľnosti vo vložke č. XXX boli Y. L. s manželkou F. a ešte za života Y. L. došlo k

rozdeleniu nehnuteľností medzi jeho dvoch synov L. a S. a prakticky od uvedenej doby sa nehnuteľnosti
užívali takým spôsobom ako ich Y. L. rozdelil. Na tomto sa nič nezmenilo ani po jeho smrti v roku 1937
a tieto skutočnosti jednoznačne potvrdila svedkyňa P. C., ktorá je vnučkou L. L. a z ktorej výpovede
vyplýva, že nehnuteľnosti sú uvedeným spôsobom rozdelené už asi 80 - 100 rokov a sporové strany
sú teda v poradí už štvrtá generácia, ktorá nehnuteľnosti užíva rovnakým spôsobom ako ich rozdelil Y.

L.. Sporná izba , vydania ktorej sa žalobcovia domáhali vždy patrila k tej časti domovej nehnuteľnosti,
ktorej výlučnou vlastníčkou je žalovaná , i keď tvorí výklenok smerom do rodinného domu žalobcov ,
ale je prístupná len z domu žalovanej a taktiež je v tomto dome napojená na všetky siete, t.j. elektriku
a kúrenie. Uvedená skutočnosť bola známa žalobcom už v čase kúpy nehnuteľností v roku 2009, keď
vykonali aj obhliadku nehnuteľnosti a zistili, že sporná izba netvorí súčasť rodinného domu, ktorý plávali

kúpiť a napriek tomu kúpnu zmluvu uzavreli a až po niekoľkých rokoch prejavili záujem o spornú izbu
a požadovali od žalovanej , aby im ju sprístupnila a vydala. Podľa názoru súdu je však predmetná
izba vo výlučnom vlastníctve žalovanej a tvorí súčasť jej rodinného domu, i keď podľa zápisu v katastri
nehnuteľností sa táto izba nachádza na časti pozemku patriacemu žalobcom a tento stave je výsledkom
dohody bývalých pozemnoknižných spoluvlastníkov a následnej deľby domových nehnuteľností, ktoré

sapotompoďalšiegenerácienazákladetejtodeľbyuvedenýmspôsobomužívali. Všetcipredchádzajúci
spoluvlastníci domových nehnuteľností uvedenú reálnu deľbu rešpektovali po celé desaťročia a nikto sa
doposiaľnedomáhalvydaniapredmetnejizbystým,žebymalabyťsúčasťourodinnéhodomupatriaceho
v súčasnej dobe žalobcom a nie súčasťou rodinného domu patriaceho žalovaným. Svoje rozhodnutie
súd okrem vykonaného dokazovania , z ktorého jednoznačne vyplýva tento záver opiera aj o rozhodnutie

bývalého Najvyššieho súdu ČSR, ktoré bolo publikované v Úradnej zbierke rozhodnutí pod č. 911/1932
a podľa ktorého bolo možné ideálne pozemnoknižné spoluvlastníctvo zrušiť tak, že spoluvlastníci sa
dohodli na reálnom rozdelení nehnuteľností v prírode. Pritom nemuselo ísť o deľbu, ktorá by vždy
zodpovedala reálnemu spoluvlastníckemu podielu, čiže uskutočnená deľba nemusela zodpovedať
pozemnoknižnémupomeruvlastníctva. Podľatohtorozhodnutiadňomreálnejdeľbysakaždýzbývalých

ideálnych spoluvlastníkov stal výlučným vlastníkom reálne vydelenej časti nehnuteľnosti. Dohoda o
deľbe mohla byť uzavretá akoukoľvek formou, to znamená, že i konkludentne, pokiaľ sa tak dalo
usudzovať zo stavu dlhotrvajúcej držby a užívania nehnuteľnosti takto reálne rozdelenej. Takúto
dohodu strán o deľbe treba považovať za dohodu nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho
práva. Vychádzajúc z tohto právneho názoru je teda nesporné, že bývalí pozemnoknižní spoluvlastníci

rodinného domu súp.č.XX a to Y. L. s manželkou F. sa dohodli deľbe svojich nehnuteľností takým
spôsobom ako ich ďalej užívali ich synovia L. L. a S. L. a následne aj ich právni nástupcovia bez
toho, aby ktokoľvek z nich uvedenú reálnu deľbu nehnuteľnosti spochybňoval. Skutočnosť, že takáto
dohoda o deľbe nehnuteľnosti existovala potvrdila predovšetkým svedkyňa P. C. ale táto vyplynula ajz výpovede sporových strán a svedkyne L. F. a zo strany žalobcov nebol produkovaný žiaden dôkaz ,
ktorým by spochybnili uvedenú dohodu bývalých pozemnoknižných spoluvlastníkov. Keďže podľa tejto
dohody je žalovaná výlučnou vlastníčkou predmetnej izby, vydania ktorej sa žalobcovia domáhali, tak

žaloba z ich strany nemohla byť úspešná a preto ju súd v celom rozsahu zamietol. Na tomto názore
súdu nič nemení ani skutočnosť, že ďalšie zápisy v pozemnoknižnej vložke nasledujúce po rozdelení
nehnuteľnosti nezohľadňovali túto reálnu deľbu , avšak je nesporné, že po deľbe sa stali výlučnými
vlastníkmi reálne vydelených častí nehnuteľnosti synovia Y. L. a to L. a S. a následne po nich ich
právni nástupcovia a tejto deľbe v súčasnej dobe zodpovedá aj rozsah užívania pôvodnej spoločnej

nehnuteľnosti zo strany žalobcov a žalovanej.

8./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci
plný úspech nepriznal náhradu trov konania, pretože žalovaná náhradu trov konania nepožadovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia na Okresný súd Topoľčany.

Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ

domáha.