Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/91/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200683
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200683.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Privatbanka a.s.,
Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 31 634 419, zastúpený: AK Škubla & Partneri s.r.o., Digital
Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-2/2013

zo dňa 11.02.2013, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.04.2013 domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť

rozhodnutia žalovaného č. Y.-K.-X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zamietol rozklad žalobcu podaný
protirozhodnutiuprvostupňovéhosprávnehoorgánuzXX.XX.XXXXč.R.-U.-FP-II-X-XXX/XXXX,ktorým
bola účastníkovi konania uložená podľa § 33 ods. X písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane pred
legalizáciou prímov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaným terorizmu a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane pred legalizáciou) pokuta
vo výške XX.XXX,- eur za nesplnenie:

1/ povinnosti ustanovenej v § 10 ods. X písm. b/ a písm. d/, ods. X písm. c/, ods. 8, § 14 ods. X písm. a/ a
ods. 3, § 17 ods. X zákona o ochrane pred legalizáciou, ktoré spočívalo v tom, že žalobca ako účastník
konania, ktorý bol v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX zaradený medzi povinné osoby podľa §
3 písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane pred legalizáciou prímov z trestnej činnosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX podľa
§ 5 ods. X písm. a/ zákona o ochrane pred legalizáciou, pri obchodnom vzťahu a obchodoch klienta Z.

INT. HOLDZ. S. - organizačná zložka so sídlom U., Q. Y. XX, Z.: XXXXXXXX (ďalej len Z. - organizačná
zložka), ktorej zriaďovateľom je spoločnosť Z. Z. F. S., so sídlom T., J. Y. X/X, J.:
- z XX.XX.XXXX kreditná platba v sume 3. XXX.XXX,XX eur na účet číslo XX-XXXXXXX/XXXX, ktorého
majiteľom je Z. - organizačná zložka, poukázaná z D. úradu U. I a deklarovaná ako vrátenie D.,
- z XX.XX.XXXX - debetná platba v sume X XXX XXX,- eur z účtu číslo XX-XXXXXXX/XXXX (Z.
- organizačná zložka) v prospech vnútrobankového účtu č. XXXX-XXXXXXXXXXX deklarovaná ako

nákup finančnej zmenky,
- z XX.XX.XXXX - kreditná platba v sume X.XXX.XXX,XX eur na účet číslo XX-XXXXXXX/XXXX (Z. -
organizačná zložka) z vnútrobankového účtu ako splatnosť finančnej zmenky.
Aj napriek známym skutočnostiam, resp. možnosti zistenia a overenia skutočnosti, že ide o zložité,
nezvyčajneveľkéobchodysnezvyčajnoupovahou,ktorénepatrilidobežnéhorámcaapovahyobchodov
klienta a to aj vzhľadom na malý počet (iba 7) obchodov na účte klienta v rozsahu X XXX,- eur, avšak

všetky max. do X XXX,- eur ako aj to, že nákup cenných papierov bol realizovaný mimo bežných
zvyklostí klienta, pričom tieto obchody svojou povahou a rozsahom spĺňali aj atribúty neobvyklýchobchodných operácií podľa bodu X.X písm. k/ a písm. s/ č. V. R. vlastnej činnosti zameranej proti
legalizácii a financovaniu terorizmu účastníka konania (ďalej len program), účastník konania nevenoval
týmto obchodom osobitnú pozornosť, neskúmal účel týchto obchodov a neurobil o týchto obchodoch

písomný záznam, nevykonal základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, keď v závislosti od rizika
legalizácie a financovania terorizmu neidentifikoval konečného užívateľa výhod, nevykonal priebežné
monitorovanie obchodného vzťahu, nepreskúmal konkrétne obchody, či sú v súlade s jeho poznatkami
o klientovi, jeho podnikateľskom profile a prehľade možných rizík spojených s klientom a v konečnom
dôsledku obchody nevyhodnotil a neohlásil finančnej spravodajskej jednotke ako neobvyklé obchodné

operácie,

2/ povinnosti ustanovené v § X0 ods. 1 písm. d/, ods. X písm. c/ a ods. 8, § X2 ods. X a § 17 ods.
1 zákona, ktoré spočívalo v tom, že účastník konania ako povinná osoba k obchodnému vzťahu a k
obchodom klienta J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, U. po realizácii bezhotovostného prevodu X
XXX XXX,- eur z U. of T. so sídlom na J. na účet č. XX-XXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom je J. X.,

aj napriek možnosti zistenia, resp. overenia si skutočnosti, že
- išlo pôvodne o platbu spoločnosti R. F. S. so sídlom v U. (štát, ktorý nedostatočne uplatňuje
opatrenia proti legalizácii) za nákup cenný papierov klienta J. X., pričom štatutárneho zástupcu uvedenej
spoločnosti J. X. vôbec nepoznal,
- ako aj o obchod, ktorý spĺňa atribúty neobvyklej obchodnej operácie podľa bodu X.X písm. a/ čl. V. R.,

- a o vysoký objem finančných prostriedkov pripísaných na účet J. X., ktorý zjavne nepatril do bežného
rámca povahy jeho obchodov, účastník konania pri vykonaní základnej starostlivosti nezisťoval v
závislosti od rizika legalizácia financovania terorizmu pôvod týchto finančných prostriedkov a nevykonal
zvýšenú starostlivosť a v konečnom dôsledku nevyhodnotil a neohlásil finančnej spravodajskej jednotke
obchod ako neobvyklú obchodnú operáciu a toto rozhodnutie potvrdil.

M. uvádza, že podanou žalobou napáda obe rozhodnutia správnych orgánov v celom rozsahu, pričom
ich nezákonnosť vidí v tom, že správne orgány napadnutými rozhodnutiami nesprávne aplikovali právny
predpis, na základe ktorého bola žalobcovi uložená pokuta a súčasne konanie, ktoré predchádzalo
vydaniu týchto rozhodnutí je postihnuté takými vadami, ktoré mohli mať vplyv na ich zákonnosť tak, že

týmto bol žalobca ukrátený na svojich právach, ktoré vyplývajú zo zákona o ochrane pred legalizáciou,
nakoľkomubolauloženápokuta,ktorámunemalabyťuložená,akoprávavyplývajúcemuzoY.poriadku,
nakoľko boli porušené jeho procesné práva.

V ďalšej časti žaloby žalobca podrobne opisuje priebeh kontroly a správneho konania prvostupňového

správneho orgánu ako aj žalovaného. Q. napadnutého rozhodnutia žalobca vidí v tom, že podľa § X0
ods. 1 písm. b/ zákona, základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi zahŕňa v závislosti
od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu identifikáciu konečného užívateľa výhod a prijatie
primeraných opatrení na overenie jeho identifikácie, vrátane opatrení na zistenie vlastnej štruktúry
riadiacej štruktúry klienta, ktorý je právnickou osobou, alebo združením majetku.

M. poukazuje na skutočnosť, že zákon v celom § X0 ods. 1 neukladá povinnej osobe žiadnu povinnosť.
M. týmto ustanovením len vymedzil obsah/rozsah pojmu základná starostlivosť, ktorej plnenie však
stanovené inými ustanoveniami zákona preto žalobca ani nemohol toto ustanovenie porušiť, keďže
sa ním neukladá žiadna povinnosť. R. tejto údajnej povinnosti je konštatované len vo vzťahu Z. -

organizačná zložka.

M. uvádza, že rozhodnutia správnych orgánov, ktorým sa ukladá pokuta za porušenie povinnosti,
musí obsahovať presné vymedzenie skutku, a to miestne, časové a vecné vymedzenie. Podľa názoru
žalobcu prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu nemá náležitosti ustanovenia § 47 Y. poriadku a

preto rozhodnutie žalovaného nemôže nahradiť nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu. V uvedenej časti výrok prvostupňového správneho orgánu nemal obsahové náležitosti výroku
rozhodnutia, pretože nemalo časové a vecné vymedzenie. R. správny orgán nevymedzil, kedy presne
malo dôjsť k porušeniu vytýkanej povinnosti, pričom uvedené nie je možné odvodiť ani zo skutočnosti,
že vo výroku rozhodnutia sa uvádzajú dátumy , kedy boli zrealizované obchodné transakcie. Podľa

názoru žalobcu splnenie podmienky časového vymedzenia skutku nie je možné stotožniť, resp. odvodiť
od dátumov obchodov, pretože z výrokov rozhodnutí vyplýva nie to, že žalobca povinnosť nesplnil pri
každom tomto obchode, ale že povinnosť nesplnil voči klientovi nikdy. Čo sa týka vecného vymedzenia,
žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie je absolútne neurčité pre nepreskúmateľnosť naplneniazákonného predpokladu pre vznik povinnosti identifikovať konečného užívateľa výhod, a síce naplnenie
definičného znaku „v závislosti od rizika legalizácie a financovania terorizmu“. M. má za to, že je
nevyhnutné, aby správny orgán vo svojom rozhodnutí správne určil, kde stanovil hranicu stupňa

rizikovosti legalizácie a financovania terorizmu, rozhodnú pre vznik danej povinnosti. Až po určení tejto
hranice je vôbec možné sa zaoberať otázkou, či došlo, resp. nedošlo k nesplneniu tejto povinnosti. K.
toho táto časť výroku trpí aj inými právnymi vadami.

J. žalobca uvádza, že prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného nedostatočne

identifikovali povinnosti žalobcu uvedené v rozhodnutiach ako porušenie ust. § X0 ods. 1 písm. b/
zákona, § 9 písm. b/. V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu je porušenie tejto povinnosti
nedostatočne vymedzené taktiež je nedostatočne vymedzené porušenie povinnosti žalobcu podľa ust.
§ X0 ods. 1 písm. d/ zákona vo vzťahu k J. X. a porušenie § 10 ods. X písm. c/ zákona vo vzťahu
k Z. - organizačná zložka a porušenie § 10 ods. X písm. c/ vo vzťahu k J. X., porušenie § 10 ods. X
zákona vo vzťahu k Z. - organizačná zložka a porušenie § 10 ods. X zákona vo vzťahu k J. X., taktiež

porušenie § X2 ods. 1 zákona vo vzťahu k J. X., porušenie § 14 ods. X písm. a/ a ods. X porušenie k
Z. - organizačná zložka a porušenie § X7 ods. 1 zákona vo vzťahu k Z. a vo vzťahu k J. X.. J. žalobca
namieta nedostatočné odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu.

M. tvrdí, že si ako povinná osoba splnil povinnosť vykonať základnú starostlivosť vo vzťahu k Z. -

organizačná zložka a v zmysle § X0 ods. 1 písm. b/ zákona o ochrane pred legalizáciou získal informácie
o konečnom užívateľovi výhod písomným prehlásením o konečnom užívateľovi výhod spoločnosti Z. Z.
F. S. so sídlom J. Street X/X, T., T. XXXX, reg. č. O J. republika, ktorá je zriaďovateľom organizačnej
zložky Z. Z. F. S. so sídlom Q.. Y. XX, XXX XX U., Z.: XX XXX XXX. V zmysle § X0 ods. 1 písm. b/ zákona
o ochrane pred legalizáciou nebolo podľa žalobcovho názoru možné identifikovať konečného užívateľa

výhod v zmysle kritérií týmto zákonom stanovených, keďže žiadna fyzická osoba nespĺňala predpoklady
uvedené v bodoch X až X § 9 písm. b/ zákona o ochrane pred legalizáciou. M. predložil čestné
vyhlásenie poskytnuté zo strany Z., pričom správne orgány však toto prehlásenie nepovažujú za doklad,
ktorým by žalobca zistil konečného užívateľa výhod. D. odmietnutia malo byť aj to, že žalobca predložil
tento doklad oneskorene. W. záver však nie je správny, pretože splnenie, resp. porušenie povinnosti

nie je možné vyvodzovať z toho, kedy účastník správnemu orgánu predloží nejaký doklad. M. však
namieta,žeaninemalpovinnosťvykonaťzákladnústarostlivosťvočiZ.zdôvodovrealizácievrozhodnutí
uvádzaných obchodov, keďže z jeho vyhodnotení nevyplynulo, že by boli naplnené predpoklady pre
nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. X písm. c/ zákona o ochrane pred legalizáciou, t.j. že ani v
jednom prípade nešlo o podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu.

M. ďalej argumentuje, že povinnosťou banky vo vzťahu k identifikácii konečného užívateľa výhod je
len identifikovať takú fyzickú osobu, ktorá napĺňa atribúty stanovené v § 9 písm. b/ zákona o ochrane
pred legalizáciou. Ak je jej predložené vyhlásenie, že takáto osoba neexistuje, je tým naplnená takáto
povinnosť, pretože zákon o ochrane pred legalizáciou neustanovuje povinnosť banky zisťovať akúkoľvek
fyzickú osobu. Je pravda, že vyhlásenie o konečnom užívateľovi výhod explicitne neodkazuje na osobu

v zmysle § 9 písm. b/ bod X zákona o ochrane pred legalizáciou, ale to automaticky neznamená, že
to nie je možné z vyhlásenia vyvodiť, pretože vyhlasovateľ uviedol, že konečného užívateľa výhod Z.
podľa zákona o ochrane pred legalizáciou nie je možné jednoznačne označiť. M. tvrdí, že ako povinná
osoba si splnil povinnosť vykonať základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi Z. a v zmysle § X0 ods.
1 písm. d/ zákona o ochrane pred legalizáciou a priebežne monitoroval obchodný vzťah s klientom Z. a

preskúmaval aj v rozhodnutiach uvádzané obchody tohto klienta.

M. bankové operácie klientov monitoruje priebežne pomocou bankového informačného systému G..
Y. orgán ani pri tejto ani pri predchádzajúcich kontrolách nezistil nedostatky v tejto oblasti a tak je
pre žalobcu nepochopiteľné, že dospel žalovaný k záveru, že žalobca nemonitoruje obchodné vzťahy

so svojím klientom. M. uvádza, že platby z daňového úradu nie sú podľa jeho mienky „obchodom“ v
zmysle definície § 9 písm. h/ zákona o ochrane pred legalizáciou a preto platba poukázaná na účet
Z. z D. úradu U. I, deklarovaná ako tzv. vratka D. nepodliehala povinnosti priebežného monitorovania.
Podľa uvedeného ustanovenia je obchodom len vznik, zmena alebo zánik záväzkového vzťahu medzi
povinnou osobou a jej klientom a akákoľvek obchodná operácia klienta alebo v mene klienta alebo

nakladanie s majetkom klienta alebo v mene klienta, ktoré súvisia s činnosťou povinnej osoby, vrátane
operácie, ktorú uskutočňuje klient vo vlastnom mene a na vlastný účet. G. jeden z týchto predpokladov
vrátenie D. z daňového úradu na účet Z. nenaplnilo. Z dôvodov, že žalobca mal za preukázané, že prvá
platba Z. bola poukázaná D. úradom U. I zo štátnej pokladnice, daňové úrady pred vrátením D. obvyklerobia u daňového subjektu kontrolu, preverujú opodstatnenosť vratky, bolo by preto podľa jeho mienky
nelogické a neopodstatnené žiadať následne od žalobcu - komerčnej banky, aby opätovne robila takéto
preverovanie. M. ďalej dodáva, že Z. sa zaoberá obchodmi s nehnuteľnosťami, takže titul platby tzv.

„vratka D.“ nepovažoval za nesystémový, resp. neobvyklý. D. a tretia platba Z. predstavovali nákup a
predaj finančnej zmenky, vydanej žalobcom, pričom finančné prostriedky ani na moment neopustili účty
žalobcu. A. zmenka plnila len čisto depozitnú funkciu, ktorá sledovala účel výhodnejšieho zhodnotenia
peňažných prostriedkov. Už zo samej povahy predmetných operácií je absolútne vylúčené, že by mohlo
ísť o neobvyklú obchodnú operáciu. R. transakcie sú zvyčajné transakcie, ktoré banka bežne realizuje s

cieľom zúročiť finančné prostriedky klientov, mali svoj jasný a zrejmý ekonomický zmysel a boli robené
pod absolútnou kontrolou žalobcu. Podľa názoru žalobcu teda nespĺňali atribúty neobvyklej obchodnej
operácie podľa bodu X.X písm. k/ a písm. s/ čl. V. R., keďže sa nejednalo o pohyby na účte klienta, ktoré
by nezodpovedali povahe podnikateľskej činnosti klienta, nešlo o nákup a predaj cenného papiera mimo
bežných zvyklostí klienta Z. (išlo o analógiu termínovaného vkladu), nešlo o operáciu, ktorá podlieha
režimu zákona o ochrane pred legalizáciou, pretože už z povahy veci je vylúčené, že by mohlo ísť o

neobvyklú obchodnú operáciu.

V rozhodnutiach tvrdenému porušeniu § 10 ods. X písm. c/ zákona o ochrane pred legalizáciou
žalobca uvádza, že k takémuto porušeniu nedošlo, vykonal voči klientovi Z. základnú starostlivosť,
jednak pri otváraní bežného účtu R. biznis konto dňa XX.XX.XXXX, kedy bol zamestnancom banky

predložený výpis z OR SR, z ktorého je zrejmé, že hlavným predmetom činnosti klienta je kúpa, predaj
a prenájom nehnuteľností a správa bytového alebo nebytového fondu a podľa vyjadrenia Z. bežný
účet bude slúžiť na podnikateľské aktivity a tiež pri podpise M. o poskytovaní investičných a vedľajších
služieb dňa XX.XX.XXXX, kedy sa zamestnanec odboru treasury zaujímal o podnikateľskú činnosť
Z., k čomu klient uviedol ako hlavnú podnikateľskú činnosť oblasť realitných projektov. G. sa žalobca

mohol dopustiť porušenia predmetného ustanovenia zákona, museli by byť naplnené jeho obsahové
podmienky, predovšetkým, že vo vzťahu ku konkrétnemu obchodu má banka podozrenie, že klient
pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu. Pre správnosť rozhodnutí je rozhodujúce, aby
aj prvá platba bola obchodnou operáciou, ktorá vzbudzovala u banky ako povinnej osoby podozrenie, že
Z. pripravovala alebo vykonávala neobvyklú obchodnú operáciu. Podľa žalobcu uvažovať o tom, že by

povinné osoby mali mať za povinnosť identifikovať podozrenie z prípravy alebo vykonávania neobvyklej
obchodnej operácie vychádzajúc len z toho, že sa platba z titulu vrátenia D. pripisuje na účet spravovaný
žalobcom, je absurdné.

Vo vzťahu ku klientovi J. X. žalobca uvádza, že hoci v oboch správnych rozhodnutiach sa vychádza zo

záveru, že finančné prostriedky majú pôvod od subjektu v U., nie je možné objektívne túto skutočnosť
vyvodiť z administratívneho spisu. V administratívnom spise sú založené dve zmluvy o predaji akcií
uzavreté medzi J. Kočnerom a spoločnosťou R. F. S., z ktorých správne orgány vyvodili, že finančné
prostriedky vo výške X XXX XXX,- eur pochádzajú z U.. Podľa žalobcu však nie je možné bez ďalšieho
vyvodiť takýto záver. W. mal údajne tvrdiť aj J. X., o čom nie je však žiaden dôkaz okrem novinového

článku. W. správnych orgánov, že ak nie inak, žalobca mohol skutočnosť, že išlo o finančné prostriedky
pochádzajúce od spoločnosti so sídlom v U., zisťovať osobným kontaktovaním J. X., považuje žalobca
za nesprávne, keďže, ako tvrdí, nemal vôbec povinnosť zisťovať takúto okolnosť, keďže prostriedky
pochádzali z banky sídliacej v členskom štáte EU a či táto banka so sídlom na J. mala riadne preukázaný
pôvod peňazí, nie je žalobca povinný skúmať. M. bol účet odosielateľa známy, bolo mu známe aj to, že

klient J. X. je klientom U. of T., išlo o presun prostriedkov z účtu klienta J. X.. M. tým mal preukázaný
pôvod prevádzaných finančných prostriedkov, mali ním byť podnikateľské aktivity klienta J. X.. Y., že
prostriedky boli pripísané na osobný, nie podnikateľský účet klienta nijako neovplyvňuje prvotný pôvod
týchto finančných prostriedkov. W. žalobcu o pôvode finančných prostriedkov, teda že pochádzajú z
podnikateľskej činnosti klienta, bolo chápané v tom zmysle, že žalobca pôvod prostriedkov posudzoval

komplexne na základe poznatkov, ktoré mal o klientovi. M. ešte zdôrazňuje, že platba došla z banky so
sídlom v inom členskom štáte EÚ, pričom táto teda musela spĺňať požiadavky legislatívy EÚ v oblasti
ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Q. klásť žalobcovi za vinu,
ak iný subjekt si prípadne nesplnil svoje povinnosti, resp. ak žalobca nedisponuje informáciou, ktorú
správny orgán získal od iného subjektu.

Vo vzťahu k tvrdenému porušeniu § 10 ods. X písm. c/ zákona o ochrane pred legalizáciou
žalobca uvádza, že základná starostlivosť vykonaná bola, keďže žalobca identifikoval klienta, overil
jeho identifikáciu, zistil konečného užívateľa výhod získal informácie o účele a plánovanej povaheobchodného vzťahu, priebežne monitoroval obchodný vzťah ako aj zisťoval pôvod finančných
prostriedkov. Z rozhodnutí však vyplýva, že porušiť svoje povinnosti mal žalobca v čase po zrealizovanej
obchodnej operácií. M. však uvádza, že základná starostlivosť sa má vykonať, ak má povinná osoba

podozrenie z prípravy alebo vykonávania neobvyklej obchodnej operácie, nie až po jej uskutočnení. M.
ďalej poukazuje na skutočnosť, že vypracoval rizikový profil klienta J. X. v súlade s § X0 ods. 1 písm. d/
zákona o ochrane pred legalizáciou ako aj podľa R. vlastnej činnosti banky zameranej proti legalizácií,
v rámci základnej starostlivosti zisťoval v závislosti od rizika legalizácie a financovania terorizmu pôvod
finančných prostriedkov vo výške X XXX XXX,- eur, ktoré boli dňa XX.XX.XXXX pripísané na osobný

účet klienta. M. nemal povinnosť vykonať zvýšenú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi J. X., preto
nemohlo ani dôjsť nesplneniu povinnosti podľa § X2 ods. 1 zákona o ochrane pred legalizáciou a
teda žalobca nemal ani povinnosť ohlásiť neobvyklú obchodnú operáciu podľa § X7 ods. 1 zákona o
ochrane pred legalizáciou z dôvodu, že žalobca nemal možnosť vedieť, že tieto finančné prostriedky
mohli pochádzať od spoločnosti R. F. S. so sídlom v U. (tzv. daňový raj).

M. v rozklade namietal, že prvostupňový správny orgán nielenže nijako nezdôvodnil, prečo nevykonal
dokazovanie ale ani to, prečo sa nezaoberal, resp. ako sa vysporiadal s tvrdeniami žalobcu v jeho
podaniach v rámci kontroly ako aj v rámci samotného správneho konania. M. sa predmetnou námietkou
žalobcu vôbec nezaoberal. V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu sa v podstate ani žiadne
relevantné odôvodňujúce závery vyjadrené vo výroku rozhodnutia nenachádza, pretože sumarizovania

podkladov pre rozhodnutie, stroho formulované záverom, ktoré však nie sú v tejto časti odôvodnenia
zdôvodnené a odcitovanie zákonných ustanovení, ktorých porušenie kladie za vinu žalobcovi sa v
rozhodnutíneuvádzanič.Podľanázoružalobcuprvostupňovýsprávnyorgánavnadväznostiajžalovaný
čisto účelovo povyberal a povkladal jednotlivé skutočnosti tak, aby z nich bolo možné vyvodiť tie závery,
ktoré by odôvodňovali výrok prvostupňového správneho orgánu. G. tieto závery nevychádzajú z tohto

dokazovania, dokonca ako uvádza žalobca nie je ich možné vyvodiť ani z vykonanej kontroly.
M. poukazuje, že rozhodnutia oboch správnych orgánov neobsahovali také zdôvodnenie, ktoré je
transparentné a ktorého úlohou je nastoliť právnu istotu ohľadom otázky, ktorá bola predmetom konania.
Vo všeobecnosti každé rozhodnutie musí byť skutočným výsledkom predchádzajúceho konanie. X.,
z ktorého má vzísť rozhodnutie nesmie byť iba formálnym a bezvýznamným sprievodným procesom

vopred prijatého a pripravovaného rozhodnutia. R. odôvodnenia síce nie je dať podrobnú odpoveď na
každý argument, avšak odôvodnenie musí obsahovať dostatočnú odpoveď na tie právne a skutkové
otázky, ktoré boli predmetom konania a ich zodpovedanie bolo pre výsledok konania určujúce.
K. odôvodnenia je určovaný individuálnymi okolnosťami daného prípadu. J. jednotlivými zložkami
odôvodnenia rozhodnutia musí existovať vzťah založený na logickom usudzovaní a pravidlách logiky v

opačnom prípade nie je zrejmé, či rozhodnutie je výsledkom právom upraveného procesu dodržiavania
princípov spravodlivosti alebo výsledkov svojvôle realizované verejnou mocou. Vzhľadom na to, že
odôvodnenie rozhodnutia oboch správnych orgánov nemá takéto odôvodnenie je rozhodnutie oboch
správnych orgánov nezákonné. M. ďalej uvádza, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako
aj rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené v časti výšky uloženej pokuty.

M. uvádza, že podľa ustálenej judikatúry NS SR v prípade ukladania pokuty za dve na sebe nezávislé
porušenia právnych predpisov je správny orgán povinný v odôvodnení rozhodnutia vyjadriť výšku pokuty
z každého z týchto porušení, inak ide o takú vadu rozhodnutia, ktorá spôsobuje nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. N. správnych orgánov tieto podmienky nespĺňajú. V dôsledku

neurčeniavýškypokutyzakaždéjednozporušenížalobcusúnepreskúmateľné prenedostatokdôvodov
a teda sú nezákonné.

M. uvádza, že podľa ust. § X3 ods. 3 zákona o ochrane pred legalizáciou, pri určovaní výšky pokuty
finančná spravodajská jednotka prihliada na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania

a prípadné opakované neplnenie alebo porušenie povinnosti ustanovených týmto zákonom alebo na
jeho základe. Podľa názoru žalobcu rozhodnutia správnych orgánov nevymedzili podmienku dĺžky
trvania protiprávneho konania ako to vyžaduje zákon. Z výrokovej časti rozhodnutí sa dĺžka trvania
protiprávneho konania nedá vymedziť. Z rozhodnutí oboch správnych orgánov pre žalobcu vyplýva, že
takéto odôvodnenie výšky uloženia pokuty v rozhodnutiach správnych orgánov absentuje.

M. vydal rozhodnutie na základe podkladov získaných mimo správneho konania, resp. mimo kontroly
žalobcu. M. uvádza, že v odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že podkladom pre vydanie rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu boli okrem podkladov poskytnutých povinnou osobou:- písomnosti, ktoré poskytla prvostupňovému správnemu orgánu pri kontrole spoločnosť Z. Y., a.s. -
zmluva o prevode cenných papierov uzavretá medzi J. X. a spoločnosťou R. F. S. zo dňa XX.XX.XXXX,
zmluva o prevode cenných papierov uzavretá medzi J. X. a spoločnosťou R. F. S. zo dňa XX.XX.XXXX.

J. boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu aj doklady, ktoré prvostupňový
správny orgán získal iba z O. depozitára cenných papierov. R. správny orgán tak pri rozhodovaní
vychádzal z podkladov - dôkazov, ktoré pochádzajú z výkonu jeho činnosti ale od úplne iného, od osoby
žalobcu nezávislého subjektu. M. tým vyplýva, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie na
základe podkladov, ktoré jej poskytol žalobca ale aj na základe podkladov získaných od iného subjektu,

ku ktorým žalobca nemal v čase posudzovania prístup.
M. uvádza, že zabezpečením podkladov a dôkazov pre správne konanie mu bolo odňaté právo v
celom rozsahu vo vzťahu k dokazovaniu. R. na skutočnosť, že v zmysle poverenia boli zamestnanci
prvostupňového správneho orgánu na vykonanie kontroly ohľadom plnenia povinnosti zákona u žalobcu
ako povinnej osoby v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX do dňa doručenia písomného oznámenia o
ukončení kontroly, avšak žalobca uvádza, že písomné oznámenie o ukončení kontroly žalobcovi nebolo

doručené. K. len S. - oboznámenie, avšak uvedený dokument uvádza tiež, len deň začatia vykonanej
kontroly, navyše zo spisu je nepochybné, že oboznámením sa kontrola skončiť nemohla, pretože po
jej doručení žalobcovi sú v spise uložené ešte ďalšie doklady, ktoré boli zaradené v rámci kontroly.
Zo žiadneho z dokumentov prvostupňového správneho orgánu nevyplýva skutočnosť, že by doručil
žalobcovi písomné oznámenie o ukončení kontroly. I. skutočnosť je nielen v rozpore so štandardným

postupom pri výkone kontroly. M. v rozklade namietal, že kontrola nebola riadne skončená a žalovaný
sa s touto námietkou o rozhodnutí v rozklade vysporiadal tak, že v zmysle pokynu nebol prvostupňový
správny orgán povinný žalobcu o tom informovať, pretože takúto povinnosť by mal jedine, ak by
nezačal správne konanie. W. zdôvodnenie však nemôže obstáť, pretože jednoznačné určenie začiatku
a skončenia časového úseku má nepopierateľný vplyv na plynutie zákonných lehôt, či už premlčacích

alebo prekluzívnych. V zmysle poverenia na vykonanie kontroly boli zamestnanci prvostupňového
správneho orgánu poverení na vykonanie kontroly ohľadom plnenia povinnosti podľa zákona žalobcovi
ako povinnej osoby v čase od XX.XX.XXXX do doručenia písomného oznámenia o ukončení kontroly.
Q. kontrola nikdy formálne skončená nebola, je otázne, či prvostupňový správny orgán mohol začať
správne konanie, v ktorom uložil žalobcovi pokutu.

M. namietal, že oba správne orgány nepostupovali v súlade s § 3 ods. X, § 32 ods. 1 a § 46 Y. poriadku.
R. na rozsudok NS SR sp. zn. XSž XX-XX/XXXX a uvádza, že rozhodnutia správnych orgánov však
nevychádzajú z konania, ktoré by poskytovali záruky spravodlivého správneho konania v zmysle N. (XX)
XX a pevne zavedené záruky v trestnom konaní a výroky rozhodnutí nespĺňajú požiadavky zákonného

výroku rozhodnutia uvedeného v rozhodnutí NS SR sp. zn. XSž/XX-XX/XXXX. Y. orgány nepostupovali
v zmysle § 32 ods. X Y. poriadku, ktorým je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. R. nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. V oboch rozhodnutiach správnych orgánov sú vyvodené právne závery a deklarujú
sa porušenia z nich vyplývajúce so zistení, ktoré vyplývajú len z vykonanej kontroly (a to aj s ohľadom

na dôkazy, ktoré mali pochádzať z kontroly spoločnosti Z. Y. a.s., resp. informácie, ktoré získali od
O. depozitáru cenných papierov, pretože obe skutočnosti pochádzajú z obdobia počas vykonávania
kontroly). N. správnych orgánov nevychádzajú z vykonaného dokazovania, pretože v správnom konaní
a to ani v jednom stupni nebolo dokazovanie vykonané vôbec. T. vykonanej kontroly, resp. kontrolu
samotnú nie je možné bez ďalšieho automaticky považovať za dôvod, ktorý by prvostupňový správny

orgán zbavoval povinnosti vykonať dokazovanie v správnom konaní. Y. známe správnemu orgánu z jeho
činnosti je potrebné dokazovať v prípade, ak boli spochybnené, bolo teda povinnosťou prvostupňového
správneho orgánu sa týmito skutočnosťami zaoberať a vykonať dokazovanie.

M. tiež namieta, že z nahliadnutia do administratívneho spisu správnych orgánov zistil závažné

nedostatky spočívajúce v tom, že správne orgány neviedli spisovú dokumentáciu administratívny spis
riadne. V zmysle ustálenej judikatúry NS SR je pod administratívnym spisom potrebné rozumieť
„úplný, žurnalizovaný, originálny zväzok listín týkajúci sa veci, vrátane originálov dokladov o doručení
rozhodnutia“. G. spis žalovaného nebol riadne žurnalizovaný a pozostával len z voľne uložených, číselne
nezaradených listín. W. podľa názoru žalobcu spis je neúplný a absentujú tam viaceré doklady týkajúce

sa činnosti rozkladovej komisie pri rozhodovaní o rozklade.

M. uvádza, že podal v správnom konaní námietku zaujatosti, o ktorej rozhodoval žalovaný, pričom
námietke nebolo vyhovené a rozhodnutie o námietke je nedostatočne odôvodnené, keď žalovaný sanevysporiadal so samotnou podstatou námietky. Z rozhodnutia o námietke nie je zrejmé, predpojatosť
ktorých príslušníkov prvostupňového správneho orgánu žalovaný skúmal a dospel k záveru, že nie sú
predpojatí vo veci.

M. ďalej namieta, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu § 33 ods. X Y. poriadku - správny orgán
je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia
mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. M. uvádza,
že prvostupňový správny orgán aspoň formálne umožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom pre vydanie

prvostupňového rozhodnutia na rozdiel od toho žalovaný možnosť žalobcovi ani formálne neumožnil. M.
nemal možnosť sa s podkladmi napadnutého druhostupňového rozhodnutia oboznámiť, bolo žalobcovi
odňaté jeho procesné právo vyjadriť sa k nim, čím sa mu odňalo právo legálne a legitímne sa zúčastniť
procesu rozhodovania na druhostupňovom správnom orgáne.

M. tiež namieta vady začatia kontroly, pretože v zmysle upovedomenia o vykonaní kontroly z

XX.XX.XXXX mala byť u žalobcu vykonávaná kontrola, predmetom ktorej mala byť všeobecná kontrola
plnenia úloh vyplývajúcich oznamovateľovi podľa zákona a to za kontrolované obdobie od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX. R. začatím kontroly si prvostupňový správny orgán od žalobcu nevyžiadal dokumenty
týkajúce sa celého kontrolovaného obdobia ale požadoval len dokumenty a informácie týkajúce sa
jediného klienta - J. X. a tento prístup bol zachovaný počas celej kontroly. Z konania správnych orgánov

teda žalobca vyvodil záver, že skutočný účel a predmet kontroly bol iba vo vzťahu k jeho klientovi J. X..
M. tiež napáda nedostatky spojené s činnosťou rozkladovej komisie.

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu potom žalobca navrhuje napadnuté rozhodnutie ako nezákonné
zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

M. vo vyjadrení k žalobe uvádza, že nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu, že zákon v celom § X0 ods.
X zákona vo vzťahu ku klientovi Z. - organizačná zložka neukladá povinnej osobe žiadnu povinnosť.
V § 10 ods. 1 zákona o ochrane pred legalizáciou je upravené konanie povinnej osoby vo vzťahu ku
klientovi, ktoré zahŕňa vykonávanie rôznych úkonov a získanie informácií, čo v danom prípade konanie

povinnej osoby sa nazýva základná starostlivosť. V prípade, že povinná osoba nevykonáva základnú
starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, teda ak nekoná v rozsahu § X0 ods. X písm. a/ až d/ nasleduje
právna zodpovednosť, ktorá má sankčný následok. Y. následok je upravený v § 33 ods. 1 písm. a/
zákona, podľa ktorého prvostupňový správny orgán uloží právnickej a fyzickej osobe - podnikateľovi,
ktorá nesplní alebo poruší niektorú z povinností ustanovenú v zákone v § X0 ods. 1 a 4, X až XX, §

11 ods. 3, § 12, § 14 až XX, § 20 pokutu do XXX.XXX,- eur. V štruktúre zákona je teda jednoznačne
určená povinnosť povinných osôb aj v § 10 ods. 1.

M. nemôže súhlasiť s tvrdeným žalobcu, že vo výrokovej časti rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX neboli
uvedené obsahové náležitosti výroku rozhodnutia, ktoré sa týkali časového a vecného vymedzenia vo

vzťahu k porušenia vytýkanej povinnosti.

Podľa názoru žalovaného rozhodnutie má všetky náležitosti ust. § 47 Y. poriadku a uvádza, že vzhľadom
načasovévymedzeniejesplnenieuvedenýchpovinnostípotrebnéposudzovaťkomplexneaodvolávasa
na ust. § 14 zákona o ochrane pred legalizáciou, keď žalobca bol povinný posudzovať, či i pripravovaný

alebo vykonaný obchod bol neobvyklý a podľa § X7 ods. 1 zákona bol žalobca povinný ohlásiť
žalovanému neobvyklú obchodnú operáciu alebo pokus o jej vykonanie bez zbytočného odkladu. M.
bol podľa § 10 ods. X zákona pri kontrole povinný preukázať, že rozsah starostlivosti, ktorú vykonával
vo vzťahu ku klientovi bol primeraný v závislosti od rizika legalizácie. R. na písomný doklad s názvom
R. o konečnom užívateľovi výhod klienta Z. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý je prílohou písomnosti žalobcu

a žalovanému bol doručený dňa XX.XX.XXXX a v ktorom klient Z. uvádza, že identifikáciu konečného
užívateľa výhod nie je možné jednoznačne označiť, nakoľko ani jeden zo spoločníkov spoločnosti A. A.
S., J., ktorá je jediným spoločníkom spoločnosti Z., J., nemá priamy alebo nepriamy podiel najmenej XX
%nazákladnomimaníalebohlasovacíchprávachvtejtospoločnosti anemáaniprávovymenovaťalebo
inak ustanoviť a odvolať štatutárny orgán tejto spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že žalobca užívateľa

výhod klienta Z. od roku XXXX nezisťoval.

M. ďalej uvádza, že postup pri zisťovaní konečného užívateľa výhod podľa § 9 písm. b/ bod 1. až 3.
zákona nie je alternatívny. Z. o stupňovité opatrenia, z ktorých musí byť každé použité v prípade, žebolo uplatnené predchádzajúce opatrenie a nebol zistený konečný užívateľ výhod. M. začal zisťovať v
roku XXXX identifikáciu konečného užívateľa výhod klienta Z., avšak nepostupoval podľa § 9 písm. b/
bod 3. zákona a identifikáciu konečného užívateľa výhod klienta Z. nevykonal, čím porušil ust. § X0 ods.

X písm. b/ zákona.

Podľa § 10 ods. 1 písm. d/ zákona bol žalobca povinný získať také informácie a doklady, ktoré by
mu umožnili vytvoriť podnikateľský profil, avšak žalobca pri kontrole nevedel žalovanému poskytnúť
informácie a doklad o tom, aká je podnikateľská činnosť klienta Z.. Z toho vyplýva, že žalobca tento

obchodný vzťah vôbec nemonitoroval. M. uvádza, že splnenie povinnosti monitorovania obchodného
vzťahu podľa § X0 ods. 1 zákona bol žalobca povinný preukázať hodnoverným spôsobom pri kontrole.

Podľa § X0 ods. 3 zákona o ochrane pred legalizáciou bol žalobca povinný poskytnúť žalovanému
písomné doklady o plnení povinnosti podľa § X0 zákona, pretože monitorovanie obchodného vzťahu je
upravené v § 20 ods. 2 písm. c/ zákona.

M. poukazuje na to, že podľa výpisu z účtu klienta Z. bolo na tomto účte od jeho založenia, t.j. od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vykonaných XX transakcií, pričom len X z nich bolo vo výške X XXX,-
eur, avšak ich výška nepresahovala X XXX,- eur. R. a výšku transakcií za uvedené obdobie spolu
nepochybne preukazujú, že uvedená platba nezodpovedala povahe a rozsahu podnikateľskej činnosti

klienta a teda naplnil aj znaky neobvyklej obchodnej operácie upravenej aj v programe vlastnej činnosti
zameranej proti legalizácii. W. obchod sa však nepreskúmal podľa § X0 ods. X písm. d/ čo malo priamu
súvislosť s nesplnením ďalších povinností ustanovených v § X4 ods. 1 písm. a/ a ods. X a § 17 ods.
1 zákona. M. uviedol, že klient Z.- organizačná zložka, ktorý síce nemá právnu subjektivitu, avšak
mal v čase kontroly so žalobcom uzavretú M. o bežnom účte dňa XX.XX.XXXX a M. o poskytnutí

investičných služieb a vedľajších investičných služieb zo dňa XX.XX.XXXX, pričom na základe týchto
zmlúv mala postavenie klienta, ktoré spĺňa náležitosti § 9 písm. e/ zákona. Z vykonaného dokazovania
žalovanému vyplýva, že počet a výška transakcií za obdobie od založenia účtu klienta Z. - organizačná
zložka, t.j. XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX nepochybne preukazujú, že uvedená platba jednoznačne
nezodpovedala povahe a rozsahu podnikateľskej činnosti klienta Z., a naplnila znaky formy neobvyklej

obchodnej operácie upravenej v R. žalobcu podľa čl. V. bod X.X písm. k. Preto mal žalobca uvedený
obchod posudzovať podľa § X4 ods. 1 zákona a venovať mu osobitnú pozornosť v zmysle zákona.

N. v prípade ďalších dvoch obchodov klienta Z., ktorými bol nákup finančnej zmenky v hodnote X XXX
XXX,- eur a následne vyplatenie finančnej zmenky žalobcom, bolo potrebné nielen vzhľadom na vysokú

sumutransakciipresahujúcichdovtedyrealizovanépohybyfinančnýchprostriedkovnaúčteklientaZ.ale
najmä vzhľadom na charakter transakcie, keďže nákup a predaj cenných papierov nepatril medzi jeho
bežné podnikateľské aktivity, bolo potrebné uvedené obchody posudzovať ako ojedinelé a vymykajúce
sa z rámca bežne vykonávaných transakcií klienta. Preto žalovaný uvádza, že žalobca bol povinný mu
predložiť aj doklady o vykonaní základnej starostlivosti podľa § X0 ods. 1 písm. d/ zákona, čo však

žalobca neurobil, nevenoval obchodu osobitnú pozornosť a napriek vyššie uvedeným skutočnostiam
ho neposúdil v súlade so svojím R. ako neobvyklé, čo malo priamu súvislosť s nesplnením ďalších
povinností ustanovených v § X4 ods. X písm. a/ a ods. X a § 17 ods. 1 zákona o ochrane pred
legalizáciou.

M. ďalej uvádza, že obchodom je aj akékoľvek nakladanie s majetkom klienta, pričom podľa zákona o
bankách podnikateľská činnosť banky predstavuje zhodnotenie finančných prostriedkov, ktoré jej klient
zverí pri vedení účtu, pričom v trhovom prostredí sa každý podnikateľský subjekt snaží vytvoriť zisk. K.
sú teda pre žalobcu akékoľvek operácie súvisiace s bankovými činnosťami na účtoch jeho klientov. A.
prostriedky označené ako „vratka D.“ sú majetkom klienta, ktorý ich vykazuje vo svojom účtovníctve. Y.

skutočnosť, že uvedená platba bola poukázaná z daňového úradu nezbavuje žalobcu zodpovednosti
za plnenie ďalších povinností vyplývajúcich zo zákona, ktoré súvisia najmä s vykonávaním príslušnej
starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ako aj s posudzovaním uvedenej transakcie podľa kritérií a
postupov ustanovených zákonom. C. zákona je dôsledne predchádzať legalizácií príjmov a financovaniu
terorizmu, ktoré môžu mať rôzne formy, a preto z jeho rámca nemožno vylúčiť finančné prostriedky,

ktoré boli poukázané zo štátnych alebo iných orgánov verejnej moci. M. zároveň uvádza, že v minulosti
požiadal zástupcov bánk na zasadnutiach bankovej asociácie o zvýšený monitoring platieb označených
ako vratka D. v súvislosti s podvodným konaním pri takýchto platbách, pričom spätnou väzbou bol
zvýšený počet hlásení o neobvyklých obchodných operáciách v súvislosti s vratkami D..M. vo vzťahu ku klientovi Z. nevenoval osobitnú pozornosť ani platbám zo dňa XX.XX.XXXX na
uvedenom účte podnikateľa. M. mal transakciu „vratka D.“ posudzovať podľa § X4 ods. 1 zákona o

ochrane pred legalizáciou a venovať mu osobitnú pozornosť podľa § 14 ods. X písm. a/, pričom následne
mal o tomto obchode urobiť úradný záznam podľa § 14 ods. X tohto zákona. Z uvedeného potom
vyplýva konštatovanie žalovaného, že vo vzťahu ku klientovi Z. žalobca nevykonal základnú starostlivosť
v súlade so zákonom. N. v prípade ďalších dvoch obchodov klienta Z., ktorými boli nákup a následné
vyplatenie finančnej zmenky bolo potrebné nielen vzhľadom na vysokú sumu transakcií, ale aj na

charakter obchodu, posudzovať obchody ako ojedinelé a vymykajúce sa z rámca bežne vykonávaných
transakcií, a teda ako neobvyklé.
M. tvrdí, že zo zadokumentovaného materiálu je objektívne preukázaná skutočnosť, že finančné
prostriedky vo výške X XXX XXX,- eur pripísané v prospech účtu J. X. z jeho bankového účtu na J.
pochádzali od spoločnosti R. F. S. so sídlom v U., teda z krajiny, ktorá nedostatočne uplatňuje opatrenia
proti legalizácií a financovaniu terorizmu. I. platba z hľadiska výšky vybočovala z bežného rámca

transakcií na účte J. X., nakoľko platba podobného rozsahu bola u tohto klienta vykonaná naposledy
v roku XXXX. Z uvedeného dôvodu bolo povinnosťou žalobcu vyhodnotiť túto platbu ako rizikovú z
hľadiska rizika legalizácie s následným zistením pôvodu finančných prostriedkov. W., že informácie o
pôvode finančných prostriedkov získal žalovaný pri kontrole v spoločnosti Z. Y., a.s., teda spôsobom,
ktorý žalobca nemohol aplikovať, a preto nemohol mať túto informáciu k dispozícii, možno považovať

za účelové, nakoľko k zisťovaniu pôvodu predmetných finančných prostriedkov žalobca nepristúpil, a
to ani kontaktovaním klienta J. X.. Y., že žalobca nezisťoval v uvedenom prípade pôvod finančných
prostriedkov, preukázal správny orgán aj na základe informácie v M. zo začatia kontroly č. R.- U.-
FP-II-X-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uviedol privátny bankár J. X. Ing. J. T.. K zisťovaniu
pôvodu finančných prostriedkov Michal T. uviedol, že nevie konkrétne uviesť, z akého obchodu tieto

finančné prostriedky pochádzajú ale, že pravdepodobne pochádzajú z podnikateľskej činnosti J. X.. M.
žalovaného však preukázali, že tieto finančné prostriedky nepochádzali z podnikateľskej činnosti, ale
boli príjmom J. X. ako fyzickej osoby z predaja cenných papierov. M. poukazuje na ust. § X2 ods. 1
zákona, z ktorého vyplýva, že žalobca neposkytoval základnú starostlivosť J. X. a na základe nezvyčajne
vysokého objemu finančných prostriedkov vo výške X.XXX.XXX,- eur boli vykonané na účte J. X.

neobvyklé obchodné operácie. Aj po realizácií takejto kreditnej operácie bol žalobca povinný zisťovať
pôvod finančných prostriedkov a následne po tomto zistení mal využiť inštitút zdržania neobvyklej
obchodnej operácie podľa § 16 zákona o ochrane pred legalizáciou, resp. inštitút ohlásenia neobvyklej
obchodnej operácie podľa § 17 zákona, čo však žalobca neurobil.

Podľa § X0 ods. X zákona, povinná osoba overuje platnosť a úplnosť identifikačných údajov a
informácií podľa § 10 ods. 1 zákona v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu aj
počas trvania obchodné vzťahu a zaznamenáva ich zmenu. V tomto prípade žalovaný poukazuje, že
žalobca konečného užívateľa výhod klienta Z. neidentifikoval pri uzatváraní obchodného vzťahu dňa
XX.XX.XXXX a taktiež ho nevykonával ani pri skončení obchodného vzťahu. M. nesúhlasí s vyjadrením

žalobcu, že žalovaný vydaním tohto záveru neuviedol všetky skutočnosti svedčiace o tom, že žalobca
si túto povinnosť splnil.

K porušeniu ust. § 14 ods. X písm. a/ a ods. X zákona o ochrane pred legalizáciou, ku klientovi Z.
došlo v tom, že žalobca v postavení povinnej osoby podľa zákona k obchodnému vzťahu a k obchodom

klienta Z. si nesplnil svoju povinnosť tým, že nevenoval obchodnému vzťahu spoločnosti Z. osobitnú
pozornosť, neskúmal účel týchto obchodov, neurobil o týchto obchodoch písomný záznam a z výroku
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu jednoznačne vyplýva, že žalobca o týchto obchodoch
neurobil písomný záznam. K. operácie klienta Z. jednoznačne spĺňali znaky pojmu obchod podľa § 9
písm. b/ zákona a preto k porušeniu § 9 ods. X písm. e/ vo vzťahu ku klientovi Z. neidentifikoval činnosť

tohto klienta, minimálny počet platieb v nízkych finančných prostriedkov na účte klienta Z. bolo porušenie
povinnosti v § 14 ods. X písm. a/, ods. X žalobcovi vo vzťahu k tomuto klientovi jednoznačne preukázané.

M. nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že povinnosť vypracovať písomné doklady je vymedzená len v § 14
ods.Xatonavyšelensobmedzenímnatietoprípadyapoukazujenaznenie§14ods.Xpísm.e/zákona,

pričom žalovaný v tejto súvislosti opätovne poukazuje na ust. § 19 ods. X písm. a/ a b/ zákona, podľa
ktorého je povinná osoba povinná uchovávať počas piatych rokov od skončenia zmluvného vzťahu s
klientom údaje a písomné doklady získané podľa § X0 až XX a od vykonania obchodu všetky údaje
a písomné doklady o ňom. W. žalovaný zotrváva na tom, že žalobca porušil ust. § X7 ods. 1 zákona,pretože transakcie klienta Z. nevyhodnotil ako neobvyklé obchodné operácie a neohlásil ich, čím porušil
§X7ods.1zákona.Čosatýkanámietkyohľadneporušeniaust.§17ods.1zákonavovzťahukuklientovi
J. X., žalovaný uvádza, že zistenia súvisiace s kreditnou platbou X XXX XXX,- v prospech osobného účtu

J. X., jednoznačne preukazujú, že predmetná transakcia spĺňala atribúty neobvyklej obchodnej operácie,
ktorú bol žalobca povinný podľa § X7 ods. 1 zákona bezodkladne nahlásiť.

M. sa s tvrdeniami žalobcu, že rozhodnutie žalovaného bolo nedostatočne odôvodnené, že v rozhodnutí
v časti uloženia pokuty malo vady, bola nedostatočne odôvodnená výška pokuty, a že rozhodnutie

bolo vydané na základe podkladov vydaných mimo správneho konania, resp. kontroly u žalobcu, že
absentovalo písomné oznámenie o ukončení kontroly, že žalovaný riadne nezisťoval skutkový stav,
nevykonal dokazovanie správne konanie, že vedenie administratívneho spisu nebolo v súlade so
stanoviskom rozhodnutí NS SR, a že došlo k porušeniu povinnosti žalovaného podľa § 33 správneho
poriadku, nestotožnil. T. pokuty zohľadňuje vysokú hodnotu a charakter obchodných operácií, pri ktorých
došlo k porušeniu jednotlivých ustanovení zákona, ale najmä ich závažnosť, nakoľko došlo k porušeniu

takých povinností, ktorých plnenie možno považovať za najdôležitejšie z hľadiska predchádzania
legalizácii. Čo sa týka podkladov získaných mimo kontroly u žalobcu, žalovaný uvádza, že vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca pri kontrole neposkytol žalovanému informácie, ktoré by splnením svojich
povinností zo zákona vo vzťahu ku klientom mal získať, z ktorého dôvodu žalovaný získal informácie
svojou činnosťou, konkrétne vykonaním kontroly u iného subjektu. I. tiež, že žalovaný informuje povinnú

osobu ukončení kontroly vtedy, ak nebol zistený správny delikt, čo je upravené v čl. X bodu X písm. m/ R.
č. X/XXXX N. C. boja proti organizovanej kriminalite R. policajného zboru zo dňa XX.XX.XXXX. M. tiež
uvádza, že v správnom konaní boli dodržané všetky procesné práva žalobcu ako účastníka konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú a navrhol, aby krajský súd

túto zamietol.

X. súd v U. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ X46 ods. X O.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 244 ods. X O.s.p., v správnom súdnictve súdy preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. R. preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym
poriadkom Y. republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách

ustanovenia § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. R. orgánu
sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych
noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny
orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním
rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o

správnom konaní.

C. súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej
hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný

stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. M. rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho

orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.
X O.s.p.).

Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že XX.XX.XXXX bola u žalobcu začatá kontrola

plnenia povinností ustanovených zákonom o ochrane pred legalizáciou za obdobie od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX. M. v kontrolovanom období vykonával bankové činnosti, na základe ktorých bol v
časti kontrolovaného obdobia od XX.XX.XXXX do XX.XX. XXXX zaradený medzi povinné osoby podľa
§ 3 písm. a/ zákona č. XXX/XXXX Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a včasti kontrolovaného obdobia od l.XX.XXXX do XX.XX.XXXX podľa § 5 ods. l písm. a/ zákona. X. bolo
zistené, že XX.XX.XXXX bola na účet Z. - organizačná zložka realizovaná kreditná platba X XXX
XXX,XX eur, poukázaná z D. úradu U. I. a deklarovaná ako vrátenie D.. D. XX.XX. XXXX bola z účtu

klienta Z. - organizačná zložka realizovaná debetná platba vo výške X XXX XXX,- eur v prospech
vnútrobankového účtu žalobcu, deklarovaná ako nákup finančnej zmenky. D. XX.XX.XXXX bola na účet
Z. - organizačná zložka realizovaná kreditná platba X XXX XXX,XX eur, deklarovaná ako splatnosť
finančnej zmenky. A. spravodajská jednotka zistila, že podľa výpisu z účtu Z. - organizačná zložka od
jeho založenia, t. j. od XX.XX.XXXX do XX.XX. XXXX (kedy bola realizovaná kreditná platba X XXX

XXX,XX eur- vratka D.), bolo na účte vykonaných XX transakcií, pričom len X z nich bolo vo výške nad
X XXX,- eur avšak ich výška nepresahovala X XXX,- eur. Na základe vyššie uvedených skutočnosti
finančná spravodajská jednotka skonštatovala, že jednotlivé obchody spĺňali atribúty formy neobvyklých
obchodných operácií, ktoré má žalobca zaradené vo svojom R. v čl. V. bod X.X písm. k/ a písm. s/,
pričom žalobca pri uvedených obchodoch s klientom Z. - organizačná zložka nepostupoval v súlade
s R., transakcie nevyhodnotil ako neobvyklé obchodné operácie a neohlásil finančnej spravodajskej

jednotke. A. spravodajskej jednotke bolo XX.XX.XXXX žalobcom doručené "D. k vyjadreniu povinnej
osoby ku kontrolným zisteniam". R. doplnenia tvorilo „R. o konečnom užívateľovi výhod spoločnosti Z.
- organizačná zložka" z XX.XX.XXXX. V uvedenom prehlásení Z.. R. Pecha, vedúci Z. - organizačná
zložka uviedol, že jediným spoločníkom tejto spoločnosti je Z. Z. F. S., J. Y. X/X T., T. XXXX, J., reg.č.
C XXXXX, ktorej jediným spoločníkom je A. A. S., J. Y. X/X T., T. XXXX, J., reg. č. O X. užívateľa výhod

v zmysle zákona o ochrane pred legalizáciou nie je možné jednoznačne označiť, nakoľko ani jeden zo
spoločníkov nemá priamy alebo nepriamy podiel najmenej XX% na základnom imaní alebo hlasovacích
právach v tejto spoločnosti a nemá ani právo vymenovať alebo inak ustanoviť a odvolať štatutárny orgán
spoločnosti A. A. S., J.. Na základe týchto skutočností finančná spravodajská jednotka v súvislosti s
platbami (uvedenými vo výrokovej časti rozhodnutia) realizovanými na účte Z. - organizačnej zložky

skonštatovala, že žalobca vo vzťahu k tomuto klientovi:
· pri vykonávaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi nevykonal v závislosti od rizika legalizácie
identifikáciu konečného užívateľa výhod a neprijal primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie,
čím nesplnil povinnosť podľa § 10 ods. l písm. b/ zákona,
· nevykonával priebežné monitorovanie obchodného vzťahu s klientom, vrátane preskúmavania vyššie

uvedenýchkonkrétnychobchodovpočastrvaniaobchodnéhovzťahunaúčelzistenia,čitietoobchodysú
v súlade s jeho poznatkami o klientovi, jeho podnikateľskom profile a prehľade možných rizík spojených
s klientom, čím nesplnil povinnosť podľa § l X ods. l písm. d/ zákona o ochrane pred legalizáciou,
· nevykonal základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi napriek tomu, že existovalo podozrenie, že
klient pripravoval a vykonával neobvyklú obchodnú operáciu, čím nesplnil povinnosť podľa § l X ods. X

písm. c/ zákona o ochrane pred legalizáciou,
· neoveril úplnosť identifikačných údajov a informácií podľa § l X ods. l zákona o ochrane pred
legalizáciou v závislosti od rizika legalizácie počas trvania obchodného vzťahu a nezaznamenal ich
zmeny, čím nesplnil povinnosť podľa § l X ods. X tohto zákona,
· nevenoval osobitnú pozornosť vyššie uvedeným obchodom napriek tomu, že išlo o obchody s

nezvyčajne vysokou hodnotou, ktoré vybočovali z bežného rámca podnikateľskej činnosti klienta a
neurobil o týchto obchodoch písomný záznam, čím nesplnil povinnosť podľa § 14 ods. X písm. a/ a ods.
X zákona,
· neposudzoval zadokumentované obchody podľa prehľadu foriem neobvyklých obchodných operácií
uvedených vo svojom R. a neohlásil finančnej spravodajskej jednotke uvedené obchody ako neobvyklé

obchodné operácie, čím nesplnil povinnosť podľa § 17 ods. l zákona.

D. XX.XX.XXXX uzavrel J. X. so žalobcom M. o R. konto, na základe ktorej mu bol zriadený bežný účet.
M. vypracoval XX.XX.XXXX interné oznámenie, na základe ktorého bol posudzovaný bezhotovostný
prevodzXX.XX.XXXX,atodošláplatbazozahraničiavovýškeXXXXXXX,-eurnavyššieuvedenýúčet

J. Kočnera. Podľa tohto interného oznámenia nebola predmetná platba vyhodnotená ako neobvyklá. Z.
oznámenie obsahovalo nasledovné skutočnosti vo vzťahu ku klientovi J. X.:
- dĺžka obchodného vzťahu s klientom od XX.XX.XXXX,
- podnikateľský profil klienta, ktorý má rozsiahle podnikateľské aktivity na území Y. republiky, ako aj mimo
územia Y. republiky v oblasti real estate a hoteliérstva, na jar XXXX k nim pribudol aj golfový areál B. U.,

ktorý prechádza rozsiahlou rekonštrukciou (podľa vyjadrenia klienta cca X.X mil. eur), podobné aktivity
má klient aj na strednom Y. v oblasti D., kde vlastní dva hotelové domy,
- priemerný stav majetku klienta sa pohybuje v rozpätí od X do X mil. eur, žalobca spravuje okrem financií
klienta ako fyzickej osoby aj finančné prostriedky firiem ktoré J. X. vlastní (N. hotel),-pôvod finančných prostriedkov- finančné prostriedky vo výške X XXX XXX,- eur boli zaslané z U. of T.
(swiftová správa J od J. X.,
- plánovaný účel použitia finančných prostriedkov - presun prostriedkov z účtu klienta v zahraničí na jeho

účet u účastníka konania, klient si zriadil nadlimitný termínovaný vklad v deň pripísania prostriedkov na
účet, v prípade potreby využitia prostriedkov na bežnom účte klient využije možnosť vyššej úrokovej
sadzby, klient má investičné zámery v súvislosti s golfovým areálom B. U..
V rámci poskytnutia súčinnosti pri kontrole sa k predmetnej veci XX.XX.XXXX za žalobcu vyjadrili: Z..
J.. W. T., O.., generálny riaditeľ, Z.. J. T., riaditeľ privátneho bankovníctva, Z.. J.. J. A., vedúci právneho

odboru, ktorí uviedli:
Z.. J. T. - ako privátny bankár osobne pozná klienta J. X., ako aj jeho niektoré projekty. X. J. X.
ponúkol začiatkom decembra XXXX výhodné zhodnotenie finančných prostriedkov. J. aj vedomosť o
podnikateľských aktivitách klienta na J., ako aj o jeho bankovom účte, nemal však konkrétnu informáciu
o pôvode týchto finančných prostriedkov. R., že pochádzajú z podnikateľskej činnosti klienta, nevedel z
akého konkrétneho obchodu tieto finančné prostriedky pochádzajú. A. prostriedky pochádzajú z banky

U. of T., ktorá sa nachádza v štáte P. únie, kde sa vykonávajú opatrenia proti legalizácii.
Z.. J.. W. T., O.. - finančné prostriedky J. X. pochádzajú všeobecne z jeho podnikateľskej činnosti a
vzhľadom na majetkové zázemie J. X. nebola predmetná transakcia vyhodnotená ako neobvyklá.
Z.. J.. J. A. - podľa jeho vyjadrenia je J. X. zaradený medzi privátnych klientov, pri ktorých je vykonávaná
základná starostlivosť. Q. zaradený medzi rizikovejších klientov z hľadiska legalizácie, pretože jeho

finančné prostriedky pochádzali z podnikateľskej činnosti z projektov realizovaných v Y. republike, a
preto nebol dôvod v závislosti od rizika legalizácie zisťovať bližšie ich pôvod.
A. spravodajská jednotka ďalej zistila, že kreditná platba vo výške X XXX XXX,- eur z hľadiska výšky
platby vybočovala z bežného rámca transakcií na účte, nakoľko platba podobného rozsahu (vo výške X
XXX XXX,- eur) bola u klienta naposledy vykonaná v roku XXXX. Z tohto dôvodu bolo podľa správneho

orgánu povinnosťou žalobcu pri preskúmavaní obchodu zistiť pôvod finančných prostriedkov, pričom
k tomuto zisteniu mal účastník konania pristúpiť podľa ním uplatňovaného princípu „poznaj svojho
klienta“ uvedeného v čl. IX. bod X.X R. a takéto zistenie vykonať prinajmenšom priamym kontaktovaním
klienta J. Kočnera. A. spravodajská jednotka uzavrela, že kontaktovaním klienta mohol žalobca zistiť,
že kreditná platba vo výške X XXX XXX, eur na jeho účte bola jeho príjmom (ako fyzickej osoby) z

predaja cenných papierov a nebola teda príjmom z jeho podnikateľskej činnosti, ako uviedli zástupcovia
žalobcu do úradného záznamu XX.XX.XXXX. Y., že predmetné finančné prostriedky majú pôvod v štáte
U. je preukázaná dôkazmi, ktoré finančná spravodajská jednotka získala v rámci kontroly v spoločnosti
Z. Y., a. s., so sídlom W. XX, U., Z.: XXXXXXXX, a to konkrétne fotokópiami zmlúv: M. o prevode
cenných papierov uzatvorená medzi predávajúcim J. X. a kupujúcim R. F. S. so sídlom l J. Y., U. city, U.,

zastúpenej riaditeľom M. P. J. Y. S. z XX.XX.XXXX s kúpnou cenou X XXX XXX,- eur a M. o prevode
cenných papierov uzatvorenej medzi predávajúcim J. X. a kupujúcim R. F. S. so sídlom l J. Y., U. city, U.,
zastúpenej riaditeľom M. P. J. Y. S. z XX.XX.XXXX s kúpnou cenou X XXX XXX,- eur. A. spravodajská
jednotka ďalej zistila, že žalobca pri kreditnej platbe X XXX XXX,- eur na účet J. X. nedostatočne zisťoval
účel použitia finančných prostriedkov. M. účelu použitia finančných prostriedkov účastníkom konania,

že J. X. má investičné zámery v súvislosti s golfovým areálom v U., čo žalobca uviedol v internom
oznámení z XX.XX.XXXX, nezodpovedá ani verejne dostupným informáciám v súvislosti s J. X., ktorý už
X.XX.XXXX pre denník Q. čas vyhlásil, že do golfového areálu neinvestoval vlastné peniaze, zastupuje
len zahraničného investora a nebude akcionárom spoločnosti B., a. s., ktorá golfový areál vlastní. Podľa
výpisu z Obchodného registra Okresného súdu W. bol J. X. predsedom predstavenstva a akcionárom

spoločnosti B., a. s. len do XX.XX.XXXX. R. X XXX XXX,- eur pripísaná X.XX.XXXX na účet klienta
J. X. vykazovala podľa správneho orgánu znaky neobvyklej obchodnej operácie z hľadiska objemu a
pôvodu finančných prostriedkov od spoločnosti R. F. S. so sídlom v U.. D. XX.XX.XXXX bolo žalobcovi
doručené K. s kontrolnými výsledkami č. R.-U.-FP-II-X-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom Y.
jednotka finančnej polície konštatovala nesplnenie povinnosti v zmysle zákona. D. XX.XX.XXXX bolo

spravodajskej jednotke finančnej polície doručené vyjadrenie žalobcu ku kontrolným zisteniam. Na
základe výsledkov vykonanej kontroly bolo XX.XX.XXXX doručením I. o začatí správneho konania
účastníkovikonaniazačatésprávnekonanievoveciuloženiapokuty.D.XX.XX.XXXXbolospravodajskej
jednotke finančnej polície doručené vyjadrenie žalobcu k upovedomeniu o začatí správneho konania. D.
XX.XX.XXXXbolospravodajskejjednotkefinančnejpolíciedoručenépodaniepovinnejosobyonámietke

zaujatosti v správnom konaní, zaevidované pod č. R.-U.-FP-II-X-XXX/XXXX. M. namietal zaujatosť
policajtov spravodajskej jednotky finančnej polície, ktorí participovali na prejednávaní veci v správnom
konaní. D. XX.XX.XXXX rozhodnutím J. vnútra SR č. Y.-K.-XXX/XXXX bola námietka zaujatosti
zamietnutá, pričom toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa XX.XX.XXXX. A. spravodajskájednotka rozhodla ako prvostupňový správny orgán dňa XX.XX.XXXX rozhodnutím č. R.-U. FP-II-X-
XXX/XXXX,tak,žežalobcoviuložilapodľa§33ods.lpísm.a/zákonaoochranepredlegalizácioupokutu
vo výške XX.XXX,- eur za nesplnenie povinností ustanovených v § 10 ods. l písm. b/ a písm. d/, ods. X

písm. c/, ods. 8, § 1X ods. l, § 14 ods. 2 písm. a/ a ods. 3, § 17 ods. l zákona o ochrane pred legalizáciou.
K protiprávnemu konaniu malo dôjsť takým spôsobom, že žalobca ako povinná osoba podľa zákona, k
obchodnému vzťahu a k obchodom klienta Z. - organizačná zložka, ktorej zriaďovateľom je spoločnosť
Z. Z. F. S., so sídlom T., J. Y. X/X, J., si nesplnila svoju povinnosť, tým, že:
- dňa XX.XX.XXXX kreditnú platbu v sume X XXX XXX,XX P. na účet XX-XXXXXXX/XXXX, ktorého

majiteľom je Z. - organizačná zložka, poukázanú z D. úradu U. l. a deklarovanú ako vrátenie D.,
- dňa XX.XX.XXXX debetnú platbu v sume X XXX XXX,- P. z účtu XX-XXXXXXX/XXXX (Z. - organizačná
zložka) v prospech vnútrobankového účtu XXXX-XXXXXXXXXX deklarovanú ako nákup finančnej
zmenky,
- dňa XX.XX.XXXX kreditnú platbu v sume X XXX XXX,XX P. na účet XX-XXXXXXX/XXXX (Z. -
organizačná zložka) z vnútrobankového účtu XXXX-XXXXXXXXXX deklarovanú ako splatnosť finančnej

zmenky, aj napriek známym skutočnostiam, resp. možnosti zistenia si a overenia skutočností, že
sa jedná o zložité, nezvyčajne veľké obchody s nezvyčajnou povahou, ktoré nepatrili do bežného
rámca a povahy obchodov klienta a to aj vzhľadom na malý počet (iba 7) obchodov na účte klienta v
rozsahu od X XXX,- P. avšak všetky max. do X XXX,- P., ako aj že nákup a predaj cenných papierov
bol realizovaný mimo bežných zvyklostí klienta, pričom tieto obchody svojou povahou a rozsahom

spĺňali aj atribúty neobvyklých obchodných operácií podľa bodu X.X písm. k/ a písm. s/ čl. V. R.
vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu povinnej osoby, nevenovala týmto
obchodom osobitnú pozornosť, nepreskúmala účel týchto obchodov a neurobila o týchto obchodoch
písomný záznam, nevykonala základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, keď v závislosti od rizika
legalizácie a financovania terorizmu neidentifikovala konečného užívateľa výhod, nevykonala priebežné

monitorovanie obchodného vzťahu, nepreskúmala konkrétne obchody, či sú v súlade s jej poznatkami
o klientovi, jeho podnikateľskom profile a prehľade možných rizík spojených s klientom, a v konečnom
dôsledku obchody nevyhodnotila a neohlásila Y. ako neobvyklé obchodné operácie.
M. ako povinná osoba podľa si tiež dňa XX.XX.XXXX, k obchodnému vzťahu a k obchodom klienta - J.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, U., nesplnil svoju povinnosť tým, že po realizácii bezhotovostného

prevodu X XXX XXX,- P. z U. of T. so sídlom na J. na účet XX-XXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom je
J. X., aj napriek možnosti zistenia si, resp. overenia si skutočností, že išlo pôvodne o platbu spoločnosti
R. F. S. so sídlom v U. (štát, ktorý nedostatočne uplatňuje opatrenia proti legalizácii) za nákup cenných
papierov od klienta, pričom predstaviteľa spoločnosti J. X. vôbec nepoznal, ako aj o obchod, ktorý spĺňal
atribúty neobvyklej obchodnej operácie podľa bodu X.X písm. a/ čl. V. R. vlastnej činnosti zameranej

proti legalizácii a financovaniu terorizmu žalobcu a o vysoký objem finančných prostriedkov pripísaných
na účet J. X., ktorý zjavne nepatril do bežného rámca a povahy jeho obchodov, pri vykonaní základnej
starostlivosti nezisťoval v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu pôvod týchto
finančných prostriedkov a nevykonala zvýšenú starostlivosť a v konečnom dôsledku nevyhodnotila a
neohlásila obchod ako neobvyklú obchodnú operáciu.

ProtirozhodnutiuzodňaXX.XX.XXXXrozhodnutieč.R.-U.FP-II-X-XXX/XXXXpodalžalobcavzákonnej
lehote rozklad, avšak neúspešne, keď tento bol rozhodnutím J. vnútra SR č. Y.-K.-X/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené.
Podľa § 1 zákona o ochrane pred legalizáciou tento zákon upravuje práva a povinnosti právnických
osôb a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti (ďalej len

"legalizácia") a financovania terorizmu.
Podľa § 4 ods. X zákona o ochrane pred legalizáciou neobvyklou obchodnou operáciou je právny úkon
alebo iný úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho vykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu
terorizmu.
Podľa§4ods.Xzákonaoochranepredlegalizáciouneobvyklouobchodnouoperácioujenajmäobchod,

a/ ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju
povahu zjavne vybočuje z bežného rámca alebo povahy určitého druhu obchodu alebo obchodu určitého
klienta,
b/ ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju
povahu nemá žiaden zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel,

c/ pri ktorom sa klient odmieta identifikovať alebo poskytnúť údaje potrebné na vykonanie starostlivosti
povinnou osobou podľa § 10 až XX,d/ pri ktorom klient odmieta poskytnúť informácie o pripravovanom obchode alebo sa snaží poskytnúť
čo najmenej informácií alebo poskytne také informácie, ktoré môže povinná osoba veľmi ťažko alebo
len s veľkými nákladmi preveriť,

e/ pri ktorom klient žiada o jeho vykonanie na základe projektu, ktorý vyvoláva pochybnosti,
f/ pri ktorom sú použité finančné prostriedky nízkej menovitej hodnoty v neprimerane vysokom objeme,
g/ s klientom, u ktorého možno predpokladať, že vzhľadom na jeho zamestnanie, postavenie alebo inú
charakteristiku nie je alebo nemôže byť vlastníkom potrebných finančných prostriedkov,
h/ pri ktorom objem finančných prostriedkov, s ktorými klient disponuje, je v zjavnom nepomere k povahe

alebo rozsahu jeho podnikateľskej činnosti alebo ním deklarovaným majetkovým pomerom,
i/ pri ktorom je odôvodnený predpoklad, že klientom alebo konečným užívateľom výhod je osoba, voči
ktorej sú vykonávané medzinárodné sankcie podľa osobitného predpisu, 1) alebo osoba, ktorá môže
byť vo vzťahu k osobe, voči ktorej sú vykonávané medzinárodné sankcie podľa osobitného predpisu,
X) alebo
j/priktoromjeodôvodnenýpredpoklad,žejehopredmetomjealebomábyťvecaleboslužba,ktorémôžu

súvisieť s vecou alebo službou, voči ktorým sú vykonávané medzinárodné sankcie podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a zákona o ochrane pred legalizáciou povinnou osobou na účely tohto zákona
je banka.
Podľa § 9 písm. a/, b/ a h/ zákona o ochrane pred legalizáciou na účely tohto zákona sa ďalej rozumie

a/ majetkom akékoľvek aktívum bez rozdielu na jeho povahu, a to najmä hnuteľné veci, nehnuteľné
veci, byty, nebytové priestory, cenné papiere, pohľadávky, práva k výsledkom duševnej tvorivej činnosti
vrátane práv k priemyselným právam, ako aj právne dokumenty a listiny, ktoré preukazujú právny vzťah
k majetku alebo podiel na ňom,
b/ konečným užívateľom výhod fyzická osoba, v prospech ktorej sa obchod vykonáva, alebo fyzická

osoba, ktorá
1. má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej XX % na základnom imaní alebo na
hlasovacích právach v klientovi, ktorým je právnická osoba - podnikateľ, vrátane akcií na doručiteľa, ak
nie je táto právnická osoba emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom
trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu,

2. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, väčšinu členov štatutárneho
orgánu, väčšinu členov dozornej rady alebo iný riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán
klienta, ktorým je právnická osoba - podnikateľ,
3. iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode, ovláda klienta, ktorým je právnická osoba
-podnikateľ,

4. je zakladateľom, štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo iného riadiaceho orgánu,
dozorného orgánu alebo kontrolného orgánu klienta, ktorým je združenie majetku, alebo má právo
vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať tieto orgány,
5. je príjemcom najmenej XX % prostriedkov, ktoré poskytuje združenie majetku, ak boli určení budúci
príjemcovia týchto prostriedkov alebo

6. patrí do okruhu osôb, v prospech ktorých sa zakladá alebo pôsobí združenie majetku, ak neboli určení
budúci príjemcovia prostriedkov združenia majetku.
Podľa § 10 ods. 1, 2, 4, 5, X zákona o ochrane pred legalizáciou
(1) M. starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi zahŕňa
a/ identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie,

b/ v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu identifikácia konečného užívateľa výhod
a prijatie primeraných opatrení na overenie jeho identifikácie, vrátane opatrení na zistenie vlastníckej
štruktúry a riadiacej štruktúry klienta, ktorý je právnickou osobou alebo združením majetku,
c/ získanie informácií o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu,
d/ vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu, vrátane preskúmania konkrétnych

obchodov vykonaných počas trvania obchodného vzťahu na účel zistenia, či vykonávané obchody sú v
súlade s poznatkami povinnej osoby o klientovi, jeho podnikateľskom profile a prehľade možných rizík
spojených s klientom, a v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu zisťovanie pôvodu
finančných prostriedkov a zabezpečenie aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré má
povinná osoba k dispozícii o klientovi.

(2) R. osoba je povinná vykonať základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi
a/ pri uzatváraní obchodného vzťahu,b/ pri vykonaní príležitostného obchodu mimo obchodného vzťahu v hodnote najmenej XX XXX P.,
pričom nezáleží na tom, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce
obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené,

c/ ak je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu bez ohľadu na
hodnotu obchodu,
d/ pri pochybnostiach o pravdivosti alebo úplnosti predtým získaných identifikačných údajov o klientovi,
alebo
e/ ak ide o výplatu zostatku zrušeného vkladu na doručiteľa.

(4) R. osoba určí rozsah starostlivosti vo vzťahu ku klientovi primerane s ohľadom na riziko legalizácie
alebo financovania terorizmu. N. legalizácie alebo financovania terorizmu na účely tohto zákona
posudzuje povinná osoba v závislosti od klienta, druhu obchodu, obchodného vzťahu alebo konkrétneho
obchodu. R. osoba je povinná pri kontrole preukázať, že rozsah starostlivosti, ktorú vykonala vo vzťahu
ku klientovi, je primeraný v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu.

(5) X. poskytne povinnej osobe informácie a doklady, ktoré sú potrebné na vykonanie starostlivosti vo
vzťahu ku klientovi, alebo identifikácie a overenie identifikácie podľa odseku 3.

(8) R. osoba overuje platnosť a úplnosť identifikačných údajov a informácií

podľa odseku X v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu aj počas
trvania obchodného vzťahu a zaznamenáva ich zmeny.

Podľa § X2 ods. 1 zákona o ochrane pred legalizáciou povinná osoba je povinná vykonať zvýšenú
starostlivosť, ak podľa informácií, ktoré má k dispozícii, predstavuje niektorý z klientov, niektorý z

druhov obchodu alebo niektorý konkrétny obchod vyššie riziko legalizácie alebo financovania terorizmu.
R. zvýšenej starostlivosti povinná osoba vykoná okrem základnej starostlivosti aj ďalšie opatrenia v
závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu.

Podľa § 14 zákona o ochrane pred legalizáciou

(1) R. osoba je povinná posudzovať, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod neobvyklý.
(2) R. osoba je povinná venovať osobitnú pozornosť
a/ všetkým zložitým, nezvyčajne veľkým obchodom a všetkým obchodom s nezvyčajnou povahou, ktoré
nemajú zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel, pričom povinná osoba je povinná v čo
najväčšej možnej miere preskúmať účel týchto obchodov,

b/ každému riziku legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže vzniknúť z druhu obchodu,
konkrétneho obchodu alebo nových technologických postupov pri vykonávaní obchodov, ktoré môžu
podporovaťanonymitu,ajepovinnáprijaťnáležitéopatrenia,akjetopotrebnénazabránenieichpoužitia
na účely legalizácie a financovania terorizmu.

(3) R. osoba je povinná o obchodoch podľa odseku X písm. a/ urobiť písomný záznam, ktorý je povinná
mať k dispozícii pri kontrole podľa § 29.

Podľa § X6 ods. X zákona o ochrane pred legalizáciou povinná osoba je povinná zdržať neobvyklú
obchodnú operáciu do ohlásenia neobvyklej obchodnej operácie osobitnému útvaru služby finančnej

polície R. zboru.

Podľa § 17 ods. X zákona o ochrane pred legalizáciou povinná osoba je povinná ohlásiť finančnej
spravodajskej jednotke neobvyklú obchodnú operáciu alebo pokus o jej vykonanie bez zbytočného
odkladu. R. osoba bez zbytočného odkladu ohlási finančnej spravodajskej jednotke aj odmietnutie

vykonania požadovanej neobvyklej obchodnej operácie podľa § 15.

Podľa § X0 ods. 1 a 2 zákona o ochrane pred legalizáciou
(1) R. osoba je povinná písomne vypracovať a aktualizovať program vlastnej činnosti zameranej
proti legalizácii a financovaniu terorizmu (ďalej len „program“) v štátnom jazyku. R. osoba je povinná

aktualizovať program v súvislosti so zmenou predmetu činnosti povinnej osoby.
(2) R. musí obsahovať
a/ prehľad foriem neobvyklých obchodných operácií podľa predmetu činnosti povinnej osoby,
b/ spôsob vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi,c/ spôsob hodnotenia a riadenia rizík podľa § 10 ods. X ,
d/ postup pri posudzovaní, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod neobvyklý,

e/ postup od zistenia neobvyklej obchodnej operácie po jej neodkladné ohlásenie finančnej
spravodajskej jednotke, vrátane postupu a zodpovednosti zamestnancov, ktorí neobvyklú obchodnú
operáciu posudzujú,
f/ postup pri zdržaní neobvyklej obchodnej operácie podľa § 16 ,

g/ postup pri uchovávaní údajov podľa § 19 ,
h/ určenie osoby, ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu a
zabezpečuje ohlasovanie neobvyklých obchodných operácií a priebežný styk s finančnou spravodajskou
jednotkou,
i/ spôsob zabezpečenia ochrany zamestnanca, ktorý zisťuje neobvyklé obchodné operácie,

j/ obsah a harmonogram odbornej prípravy zamestnancov, ktorí môžu pri svojej práci prísť do styku s
neobvyklou obchodnou operáciou,
k/ spôsob vykonávania kontroly dodržiavania programu a povinností vyplývajúcich z tohto zákona pre
povinnú osobu.
Podľa čl. IX. bod X.X. R. žalobcu zamestnanci banky, najmä tí, čo spracúvajú zadania klienta na

realizáciu jeho obchodov, resp. finančných operácií, pri uplatnení princípu „poznaj svojho klienta“
posudzujú pripravované alebo vykonávané obchody klienta v súlade s prehľadom foriem neobvyklých
obchodných operácií uvedených v programe.
Podľa čl. V. bod X.X písm. k/ a písm. s/ R. žalobcu sú neobvyklými obchodnými operáciami v súvislosti
s predmetom činnosti účastníka konania nasledovné formy:

pohyby na účtoch klientov, ktoré nezodpovedajú povahe alebo rozsahu ich podnikateľskej činnosti,
nákup a predaj cenných papierov mimo bežných zvyklostí klienta.

Podľa § 29 ods. X zákona ochrane pred legalizáciou kontrolu plnenia a dodržiavania povinností
povinných osôb ustanovených týmto zákonom vykonáva finančná spravodajská jednotka.

Podľa § 30 zákona o ochrane pred legalizáciou
(1) R. osoba je povinná vytvoriť finančnej spravodajskej jednotke primerané podmienky na výkon
kontroly, poskytnúť jej potrebnú súčinnosť a zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon kontroly.
(2) R. osoba je povinná na účely kontroly dodržiavania a plnenia povinností podľa tohto zákona umožniť

finančnej spravodajskej jednotke prístup k písomnostiam alebo k prostriedkom výpočtovej techniky, inej
techniky a k záznamom na technickom nosiči dát, nazerať do nich, robiť si z nich výpisky, poznámky a
kópie;spíšeotomúradnýzáznam.R.osobajepovinnáposkytnúťodbornépísomnévyjadreniasúvisiace
s predmetom jej činnosti.
(X) R. osoba je povinná poskytovať finančnej spravodajskej jednotke

na požiadanie informácie a písomné doklady o plnení povinností podľa
§ 20 za obdobie predchádzajúcich piatich rokov.
(4) R. podľa odseku 3 má aj osoba počas piatich rokov, odkedy prestala byť povinnou osobou.
(5) Na kontrolu podľa toho zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o kontrole v štátnej správe.

Podľa § 33 ods. X písm. a/ zákona o ochrane pred legalizáciou finančná spravodajská jednotka uloží
právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu do XXX XXX eur, ktorá nesplní alebo poruší
niektorú z povinností ustanovenú týmto zákonom v § X0 ods. X až 4, X až XX, § 11 ods. 3, § 12, § 14
až XX a § 20.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o bankách (ďalej len zákon o bankách) banka je právnická
osoba so sídlom na území Y. republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá
a/ prijíma vklady a
b/ poskytuje úvery

a ktorá má na výkon činností podľa písmen a/ a b/ udelené bankové povolenie. Z. právna forma banky
sa zakazuje.

Podľa § 5 písm. a/, i/, n/ zákona o bankách na účely tohto zákona sa rozumie :a/ vkladom zverenie peňažných prostriedkov, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu.

i/ bankovým obchodom (ďalej len „obchod") vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi

bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a jej klientom a akékoľvek operácie súvisiace s bankovými
činnosťami vrátane nakladania s vkladmi

n/ nakladaním s vkladom akékoľvek zriadenie, uloženie, prevod, výber alebo zrušenie vkladu, jeho
postúpenie alebo založenie, viazanie jeho výplaty, umožnenie užívania vkladu inej osobe, ako aj

akákoľvek zmena podmienok uloženia vkladu.
Podľa § XXXj ods. X O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,vyslovírozsudkom,žesažalobazamieta.

Vychádzajúc zo zistení súdu tak, ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného

dospel tunajší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v
súlade so zákonom a preto je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

W. súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa vymedzenia časového a spôsobu
spáchania skutku, ktorým bol spáchaný správny delikt. T. predmetu konania vo výroku rozhodnutia

o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo
zameniteľné s iným konaním. W. záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. X Y. poriadku. V
rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne aj rozhodnutia o iných správnych deliktoch
je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To možno zaručiť len
konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,

prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s
iným. W. miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia
prekážky litispedencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej,
pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané
rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. H. skutkové

údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a
možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak
sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. T. výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom,
že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. N. formulovaný
výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je

možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené ( N. Q. súdu SR,
sp. zn. X Y. XX/XXXX). Je teda zrejmé, že požiadavka na vymedzenie času, kedy bol skutok spáchaný,
nie je samoúčelná a ani z ustanovenia § 47 Y. poriadku ani iného predpisu nevyplýva povinnosť vymedziť
čas spáchania deliktu konkrétnym dňom, hodinou, resp. minútou.

R. konania je vo výroku rozhodnutia o správnom delikte vymedzený dostatočne, ak k takémuto
vymedzeniu došlo akýmkoľvek nezameniteľným spôsobom, keďže jeho účelom je, ako bolo vyššie
uvedené, práve istota, že bude dodržaná zásada ne bis in idem. V danom prípade je zrejmé, že časom
spáchania deliktu bol čas tesne pred, počas, resp. po vykonaní obchodov, ktoré boli v prvostupňovom
správnom rozhodnutí nezameniteľným spôsobom špecifikované, a to okrem iného aj časovo - dňom

vykonania týchto obchodov.

Súd má za to, že z praktického hľadiska je nemožné vymedziť presný časový okamih, v ktorom bol
žalobca povinný plniť zákonom o ochrane pred legalizáciou stanovené povinnosti, a zároveň, že časové
vymedzenie skutku je dostatočné na to, aby napĺňalo znak nezameniteľnosti s iným konaním.

M.tiežtvrdil,žejenevyhnutné,abysprávnyorgánvosvojomrozhodnutíurčil,kdestanovilhranicustupňa
rizikovosti legalizácie a financovania terorizmu, rozhodnú pre vznik povinnosti identifikovať konečného
užívateľavýhod,atedažesprávnyorgánmaluviesťhranicu,doktorejpovinnosťidentifikovaťkonečného
užívateľa výhod neexistuje a od ktorej táto povinnosť vzniká. W. tvrdenie je však nesprávnym právnym

názorom žalobcu, keď je to práve povinná osoba, ktorej zákonodarca stanovil tak povinnosť určiť
rozsah starostlivosti vo vzťahu ku klientovi primerane s ohľadom na riziko legalizácie alebo financovania
terorizmu, ako aj povinnosť preukázať primeranosť rozsahu starostlivosti, ktorú vykonala vo vzťahu ku
klientovi (§ 10 ods. X zákona o ochrane pred legalizáciou). M. si však túto povinnosť nesplnil, pričomnesplnenie povinnosti žalobcom nemôže ísť následne na ťarchu správneho orgánu a nijakým spôsobom
nemá vplyv na určitosť petitu napadnutého rozhodnutia. Je navyše potrebné poznamenať, že správny
orgán v prvostupňovom rozhodnutí dostatočne a presvedčivo odôvodnil, prečo nepovažoval žalobcom

poskytnutú starostlivosť za dostatočnú ( zložitosť obchodov, nezvyčajná veľkosť a povaha, atypické
vzhľadom na klienta, neobvyklosť obchodnej operácie).

Čo sa týka argumentu žalobcu, že predložil čestné prehlásenie zo strany Z., tunajší súd poukazuje
na skutočnosť, že jednak - ako uvádza žalovaný, toto prehlásenie je nedostatočné, keď z obsahu

prehlásenia Z.. R. R., vedúceho Z. - organizačná zložka vyplynulo, že jediným spoločníkom Z. je A. A. S.,
J. Y. X/X T., T. XXXX, J., reg. č. O pričom ani jeden zo spoločníkov nemá priamy alebo nepriamy podiel
najmenej XX% na základnom imaní alebo hlasovacích právach v tejto spoločnosti a nemá ani právo
vymenovať alebo inak ustanoviť a odvolať štatutárny orgán spoločnosti A. A. S., J.. Či však existuje
osoba, ktorá klienta ovláda iným spôsobom z prehlásenia nevyplýva.

J. treba tiež poukázať na skutočnosť, že žalobca má povinnosť vykonať základnú starostlivosť vždy, keď
je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu (§ X0 ods. X písm.
c/ zákona o ochrane pred legalizáciou). G. prehlásenie z roku XXXX (aj ak by toto bolo dostačujúce a
týkalo by sa aj existencie osoby, ktorá klienta ovláda iným spôsobom) nemôže byť použité na obchod
vykonaný v r. XXXX, kedy mal žalobca povinnosť opätovne vykonať základnú starostlivosť voči klientovi

Z. - organizačná zložka, a teda aj opätovne zisťovať konečného užívateľa výhod podľa § 10 ods. 1 písm.
d/ zákona o ochrane pred legalizáciou, a to v čase vykonávania tohto obchodu (§10 ods. X písm. c/
zákona o ochrane pred legalizáciou).

R. ide o žalobcov argument, že platby z daňového úradu nie sú „obchodom“ v zmysle definície § 9

písm. h/ zákona o ochrane pred legalizáciou, nemôže súd súhlasiť ani s týmto tvrdením. Podľa tohto
zákonného ustanovenia je obchodom vznik, zmena alebo zánik záväzkového vzťahu medzi povinnou
osobou a jej klientom a akákoľvek obchodná operácia klienta alebo v mene klienta alebo nakladanie
s majetkom klienta alebo v mene klienta, ktoré súvisia s činnosťou povinnej osoby, vrátane operácie,
ktorú uskutočňuje klient vo vlastnom mene a na vlastný účet. U. je právnická osoba založená za

účelom podnikania, ktorej predmetom činnosti je predovšetkým prijímať vklady a poskytovať úvery.
U. obchodom je podľa zákona vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a jej klientom a akékoľvek operácie súvisiace s bankovými činnosťami
vrátane nakladania s vkladmi, pričom nakladaním s vkladom nakladaním s vkladom je akékoľvek
zriadenie, uloženie, prevod, výber alebo zrušenie vkladu, jeho postúpenie alebo založenie, viazanie jeho

výplaty, umožnenie užívania vkladu inej osobe, ako aj akákoľvek zmena podmienok uloženia vkladu.
Z uvedeného potom vyplýva, že obchodom je podľa zákona o bankách aj akékoľvek uloženie vkladu
na účet klienta zriadený u žalobcu. R. následne zákonodarca reštriktívne nevymedzil, že vklad na účet
klienta nie je na účely zákona o ochrane pred legalizáciou obchodom, je potrebné považovať ho za
obchod aj v prejednávanej veci, a to predovšetkým aj s ohľadom na účel tohto zákona, pre efektívne

naplnenie ktorého je potrebné zahrnúť do jeho pôsobnosti čo najväčšie množstvo obchodných operácií.

Ak žalobca argumentuje tým, že daňové úrady pred vrátením D. obvykle robia u daňového subjektu
kontrolu,preverujúopodstatnenosťvratkyabolobypretopodľajehomienkynelogickéaneopodstatnené
žiadať následne od žalobcu - komerčnej banky, aby opätovne robila takéto preverovanie, tunajší súd

poznamenáva, že jednak oprávnenie (nie teda povinnosť) daňových orgánov vykonať u daňového
subjektu kontrolu oprávnenosti vrátenia dane, neimplikuje možnosť žalobcu upustiť od svojich
zákonnýchpovinnostíajednakúčelkontrolyvykonávanejsprávcomdaneazákladnejstarostlivostipodľa
zákona o ochrane pred legalizáciou je vo svojej podstate rozdielny (predchádzanie legalizácií príjmov
z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu môže a nemusí súvisieť s otázkou, či je nárok na vrátenie

dane oprávnený a preukázaný).

Q. rámec uvedeného ešte tunajší súd dodáva, že daňový poriadok (zákon č. XXX/XXXX Z. z. ani jemu
predchádzajúci zákon č. XXX/XXXX Zb.) neviaže výkon daňovej kontroly na obdobie pred vrátením
dane, naopak, táto je možná aj po takomto vrátení, pričom na požiadanie orgánov činných v trestnom

konaní je podľa oboch predpisov možné vykonať aj opakovanú daňovú kontrolu u toho istého daňového
subjektu za totožné zdaňovacie obdobie. Je ďalej zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní môžu a
mnohokrát aj začnú konanie vo veci práve na základe informácií poskytnutých im bankami. Za žiadnychokolností teda nie je prípustné ospravedlňovať opomenutie zákonných povinností žalobcu povinnosťou
daňových orgánov vykonávať správu daní.

K tvrdeniu, že Z. sa zaoberá obchodmi s nehnuteľnosťami, takže titul platby tzv. „vratka D.“ nepovažoval
žalobca za nesystémový, resp. neobvyklý, uvádza tunajší súd toľko, že žalobca mal obchod označený
ako„vratkaD.“považovaťzaneobvyklýniezdôvodujehooznačenia,alezdôvodujehovýškyneobvyklej
vo vzťahu k iným jeho predchádzajúcim obchodom, čo však bolo dostatočne vyargumentované v oboch
správnych rozhodnutiach. W. obchod zjavne nezodpovedal rozsahu podnikateľskej činnosti klienta Z.-

organizačná zložka a bol teda neobvyklou obchodnou operáciou, ako je táto vymedzená v čl. V. bod
X.X písm. k/ a písm. s/ R. žalobcu.

J. dva obchody klienta Z. mal takisto žalobca posudzovať podľa čl. V. bod X.X písm. k/ a písm. s/ R.
žalobcu, keďže išlo o nákup a predaj cenných papierov mimo bežných zvyklostí klienta. Y., či zmenka,
resp. peňažné prostriedky opustili účet banky nijako nemení podstatu zmenky ako cenného papiera a

nemeníničnatom,žeobchodscennýmipapierminepatrilkpredmetupodnikaniaklientaZ.-organizačná
zložka.

Čo sa týka klienta J. X., žalobca je povinný zisťovať pôvod finančných prostriedkov ak je podozrenie,
že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu. Tu súd opätovne poukazuje na

čl. V. bod X.X písm. k/ a písm. s/ R. žalobcu s tým, že obchod vo výške X XXX XXX,- eur celkom
zjavne nezodpovedal rozsahu doterajšej činnosti klienta J. X., ktorý obchod podobného rozsahu urobil
naposledy v roku XXXX. Z. teda o neobvyklú obchodnú operáciu, pri ktorej mal žalobca povinnosť
zisťovať pôvod finančných prostriedkov. W. súdu potom nie je zrejmé, akým spôsobom dospel žalobca
k úvahe, že pokiaľ boli finančné prostriedky pripísané na účet J. X. z jeho účtu v U. of T. so sídlom

na J., tieto musia v každom prípade pochádzať z jeho podnikateľskej činnosti. Q., je zrejmé, že
aj podnikajúca fyzická osoba môže mať rôzne zdroje príjmu. U. teda povinnosťou žalobcu pôvod
finančných prostriedkov zisťovať a nie predpokladať. Ak tento tvrdí, že nemal vôbec povinnosť zisťovať
takúto okolnosť, keďže prostriedky pochádzali z banky sídliacej v členskom štáte EU a či táto banka
so sídlom na J. mala riadne preukázaný pôvod peňazí, nie je žalobca povinný skúmať, opätovne s

ním nemožno súhlasiť, keď zákon povinnej osobe výslovne stanovuje povinnosť zisťovať pôvod, nie
predchádzajúceho vlastníka, resp. odosielateľa finančných prostriedkov. M., že finančné prostriedky
pochádzajú z účtu J. X. vedeného v U. of T. na J. pôvod týchto prostriedkov preukázaný nebol, preto
bolo povinnosťou žalobcu vykonať ďalšie úkony na zisťovanie ich pôvodu.

J.súhlasiťsožalobcom,ženiejejehopovinnosťoupôvodtakýchtofinančnýchprostriedkovjednoznačne
zistiť, pokiaľ toto nie je v jeho možnostiach, avšak jeho povinnosťou každopádne bude vykonať
relevantné kroky na zistenie takejto skutočnosti- zisťovať. Čo sa týka priameho kontaktovania klienta,
ide o postup výslovne aprobovaný napr. preambulou smernice P. parlamentu a N. č. XXXX/XX/ES z
XX. októbra XXXX o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí

a financovania terorizmu (bod XX preambuly), ktorá síce nemá právnu záväznosť, je však dôležitá ako
autentický výklad zmyslu a cieľa právnej normy, preto nesmie byť opomínaná. M. teda voči klientovi
J. X. nevykonal základnú starostlivosť, keď miesto zisťovania pôvodu finančných prostriedkov, tento
predpokladal.

R. ďalej tvrdí, že mu nemožno klásť za vinu, ak iný subjekt prípadne nesplnil svoje povinnosti, resp.
ak nedisponuje informáciou, ktorú správny orgán získal od iného subjektu, s týmto tvrdením sa vo
všeobecnosti možno stotožniť, avšak potrebné je zdôrazniť, že správny orgán kládol žalobcovi za vinu
nie nesplnenie povinnosti U. of T., ale ako súd vyššie zdôvodnil - jeho vlastnej povinnosti zisťovať pôvod
finančných prostriedkov, a takisto sa žalobcovi nekladie za vinu skutočnosť, že nemal k dispozícii M. o

prevode cenných papierov uzatvorené medzi predávajúcim J. X. a kupujúcim R. F. S. so sídlom v U.,
ale opätovne to, že sa ani nepokúsil pôvod finančných prostriedkov (kúpna cena cenných papierov, ako
to vyplýva z uvedených zmlúv) zistiť.

Q. sa potom ani stotožniť s tvrdením, že žalobca nemal povinnosť vykonať zvýšenú starostlivosť vo

vzťahu ku klientovi J. X., preto nemohlo ani dôjsť k nesplneniu povinnosti podľa § X2 ods. X zákona
o ochrane pred legalizáciou a teda žalobca nemal ani povinnosť ohlásiť neobvyklú obchodnú operáciu
podľa § 17 ods. 1 zákona o ochrane pred legalizáciou z dôvodu, že žalobca nemal možnosť vedieť, že
tieto finančné prostriedky mohli pochádzať od spoločnosti R. F. S. so sídlom v U. (tzv. daňový raj). M.túto možnosť mal, a to ako uviedli správne orgány, minimálne priamym kontaktovaním klienta J. X.. K
tomuto, ani k inému spôsobu zisťovania pôvodu finančných prostriedkov však žalobca nepristúpil.

R. žalobca namieta neoznámenie dátumu, ku ktorému došlo k ukončeniu kontroly, argumentujúc, že
takýto postup môže mať vplyv na plynutie zákonných lehôt, tunajší súd má za to, že neexistuje zákonná
lehota, na plynutie ktorej by takýto postup správneho orgánu mohol mať vplyv, keďže zákon o ochrane
pred legalizáciou lehotu na vykonanie kontroly nestanovuje a subsidiárna aplikácia zákona o kontrole v
štátnej správe je ustanovením § 30 ods. X zákona o ochrane pred legalizáciou výslovne vylúčená.

R. žalobca namieta vady začatia kontroly, pretože v zmysle upovedomenia o vykonaní kontroly z
XX.XX.XXXX mala byť u žalobcu vykonávaná kontrola, predmetom ktorej mala byť všeobecná kontrola
plnenia úloh vyplývajúcich oznamovateľovi podľa zákona a to za kontrolované obdobie od XX.XX.XXXX
do XX.XX.XXXX. R. začatím kontroly si prvostupňový správny orgán od žalobcu nevyžiadal dokumenty
týkajúce sa celého kontrolovaného obdobia ale požadoval len dokumenty a informácie týkajúce sa

jediného klienta - J. X. a tento prístup bol zachovaný počas celej kontroly, tunajší súd uvádza, že takýto
postup správnemu orgánu zákon nezakazuje a nie je žiaden právne relevantný dôvod považovať ho za
porušujúci práva žalobcu.

Čo sa týka námietky zaujatosti (predpojatosti), tunajší súd uvádza, že z výroku rozhodnutia J. vnútra

SR č. Y.-K.-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že námietka zaujatosti bola zamietnutá voči
príslušníkom PZ pplk. Z.. A. S. a mjr. Z. J. z dôvodu neexistencie ich predpojatosti vo veci.

R. ide o výšku pokuty, aj túto považuje súd za zákonnú a nie je toho názoru, že by žalovaný, resp.
prvostupňový správny orgán mal v rozhodnutí špecifikovať, za porušenie ktorej povinnosti udelil akú

sankciu, z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva totiž presný opak (napr. N. Q. súdu SR sp. zn. X Y. XX/
XXXX, rozsudok Q. súdu SR sp. zn. XSžo/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudok Q. súdu SR sp. zn.
XSžf/XX/XXXXzo dňa XX.XX.XXXX, atď.) . Na rozdiel od W. zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú
skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh
viacerých deliktov. R. súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej

úpravy je potrebné použiť „analogiae legis“, tzv. absorpčnú zásadu. H. podstata tkvie v absorpcii sadzieb
(teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). M. sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší
z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný
trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. T. pokuty potom bola tiež riadne odôvodnená,
keď ako uviedol žalovaný, správny orgán prihliadol na vysokú hodnotu a charakter obchodných operácií,

ako aj na predchádzajúce sankcionovanie žalobcu finančnou spravodajskou jednotkou rozhodnutím č.
R.-U.-FP-II-XX-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX .

Z uvedených dôvodov X. súd v U. dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú
zrušenie napadnutého rozhodnutia. R. žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so

zákonom, a preto súd žalobu podľa § 25Xj ods. X O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s §146 ods. 1 písm.
d) O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.