Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves

Judgement was issued by JUDr. Blažena Fedorková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/159/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613208481
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7613208481.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci
navrhovateľky V. Ď., T.. X.X.XXXX, H. Y. XXX/XX, N., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUDr. Petra Rybára s.r.o., Ľudová 14, Košice proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa a.s. so sídlom
Garbiarska 2, Košice, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom - advokátom, Němcovej 22,
Košice o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO:
44325452 sp. zn. 2C 3289/2012 zo dňa 19.1.2012.

Súčasne súd o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice,
Alžbetina 41, Košice, IČO: 44325452 sp. zn. 2C 3289/2012 zo dňa 19.1.2012 do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu JUDr. Petra Rybára
trovy konania vo výške 263,68 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok
z návrhu vo výške 99,50 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným na tunajšom súde dňa 9.5.2013 domáhala, aby súd zrušil

rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/3289/2012 zo dňa 19.1.2012 a odložil
vykonateľnosť tohto rozsudku. Návrh odôvodňovala tým, že rozhodcovským rozhodnutím bola
zaviazaná zaplatiť odporcovi dlžnú pohľadávku vo výške 157,12 Eur ako aj trovy rozhodcovského
konania vo výške 276,- Eur. Rozsudok jej bol doručený dňa 15.4.2013. Uviedla, že dňa 14.11.2008
uzavrela s odporcom poistnú zmluvu č. 4413900054. Uviedla, že do jej zamestnania prišla za ňou
pani Q., ktorá uzatvárala poistné zmluvy za poisťovňu a pýtala sa jej či má záujem poistnú zmluvu
uzavrieť. Zmluvu si neprečítala, keďže pani Q.j dôverovala a všetko prebiehalo v jej práci. Vôbec

nebola oboznámená s obsahom poistnej zmluvy ani so všeobecnými poistnými podmienkami. Tiež
nebola informovaná o tom, že ak by bol nejaký spor medzi ňou a poisťovňou, ako sa to bude riešiť
a papiere podpísala, tam kde jej p. Q. ukázala, že má zmluvu podpísať. Prvú splátku zaplatila a po
mesiaci zmluvu zrušila, pretože otehotnela a prišla tak o príjem z pracovného pomeru. Poisťovňa jej
ešte vrátila nejaké peniaze a tým považovala vec za ukončenú. Nič sa nekonalo a až po 4 rokoch
jej prišlo rozhodcovské rozhodnutie. Podľa navrhovateľky rozhodcovská doložka predstavuje výrazný

zásah do práv a povinnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne
o právach a právom chránených záujmoch a núti navrhovateľa, aby sa podrobil rozhodcovskému
konaniu, ktoré vopred určil odporca ako dodávateľ. Rozhodcovské rozhodnutie by teda malo byť zrušenéz troch hlavných dôvodov a to, že neboli dodržané procesné ustanovenia Zákona o rozhodcovskom
konaní , nakoľko navrhovateľke boli súčasne doručený rozhodcovský rozsudok s návrhom na začatie
rozhodcovského konania, čo je v rozpore s citovaným zákonom, ktorý ukladá rozhodcovského súdu

najprv doručiť návrh na začatie konania tak, aby sa k tomu žalovaný vyjadril, a až následne vydať
rozhodnutie vo veci. Druhým dôvodom je neplatnosť rozhodcovskej doložky, z dôvodov, ktoré už boli
vyššie uvádzané a tretím je, že pohľadávka uplatnená žalovaným v rozhodcovskom konaní nemá oporu
v zmluve ani v zákone, nakoľko prenesenie provízneho nákladu na spotrebiteľa neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

Odporcavpísomnomstanoviskužiadalnávrhnavrhovateľkyvplnomrozsahuzamietnuť.Poukázalnato,
že konanie, v ktorom sa rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a z návrhu navrhovateľky nie je možné zistiť,
či navrhovateľka podala proti doručenému rozhodcovskému rozsudku opravný prostriedok. Uviedol, že
je daná prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným, pretože rozhodcovské

konanie začalo skôr. Tiež je preukázané jeho pokračovanie a po podaní odporu navrhovateľkou je daná
prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným zo zákona. Preto všeobecný súd
v tomto konaní nemá založenú príslušnosť konať a rozhodovať pre nedostatok podmienok konania a
vzniesol námietku podľa § 106 ods. 1, 3 O. s. p. Uviedol, že rozhodcovská doložka je platná, pretože
odporca ju osobitne podpísal, teda bola individuálne dojednaná. Tvrdil, že odporca splnil podmienky

poistnej zmluvy a navrhovateľka ako poistník mala možnosť ovplyvniť obsah zmluvného dojednania
ohľadom rozhodcovskej doložky, o čom svedčia osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007, všeobecné
zmluvné podmienky a poistná zmluva. Navrhovateľka podpisovala osobitne poistnú zmluvu, osobitne
všeobecné zmluvné podmienky a zmluvné dojednania, ktoré definujú rozhodcovskú doložku. Teda
účastníci zmluvného vzťahu potvrdili svojim podpisom, že v prípade akéhokoľvek sporu sa namiesto

súdneho konania podrobia konaniu pred rozhodcovským súdom. Navrhovateľka mala teda dve možnosti
- buď podpísať osobitné zmluvné dojednania t.j. rozhodcovskú doložku s tým, že sa naňho bude
vzťahovať právomoc rozhodcovského súdu alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednanie a teda by
podliehal právomoci všeobecného súdu. Podľa tvrdenia odporcu osobitné dojednanie bolo výrazne
oddelené od textu všeobecných poistných podmienok práve preto, aby aj navrhovateľke bolo jasné,

zrejmé a nezameniteľné s ostatným textom všeobecných poistných podmienok a poistnej zmluvy.
Navrhovateľka bola aj náležite poučená prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia p. I. Q.. O poučení
navrhovateľky svedčí aj záznam o potrebách a požiadavkách klienta, ktorý účastníci zmluvného vzťahu
podpisovali spolu s poistnou zmluvou. Predmetom konania pred rozhodcovským súdom nebolo dlžné
poistné ale osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú odporca vyplatil sprostredkovateľovi

poistenia za uzavretie poistnej zmluvy.

Na pojednávanie sa odporca, ani jeho právny zástupca nedostavili, doručenie predvolania mal súd
riadne preukázané a preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov a zistil tento skutkový stav :
Odporca podal na Arbitrážny súd Košice dňa 2.1.2012 návrh a dožadoval sa ním zaplatenia sumy
157,12 Eur s odkazom na ustanovenie časti XVII. ods. 7a (resp. ods. 8) z titulu nákladov poisťovne
vynaložených na uzavretie poistenia. K návrhu bola priložená poistná zmluva č. 4413900054 zo dňa

14.11.2008, výňatok všeobecných poistných podmienok, potvrdenie Arbitrážneho súdu Košice o prijatí
návrhu dňa 4.1.2012.
Rozhodcovský rozsudok č. 2C/3289/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorý bol doručený navrhovateľke dňa
15.4.2013, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.4.2013. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia
súd zistil, že rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci rozhodnúť a dospel k záveru,

že jeho právomoc je daná. Z písomného poverenia poisťovne z 1.1.2009 resp. z časti XV. predložených
poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov uvedený súd. Z
osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom odporkyne
(v tomto konaní navrhovateľky), ktorý nebola povinná ju v rámci zmluvy ako celku podpísať. Odporkyňa
mala možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu,

mala teda možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Na základe toho posúdil
rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská doložka neobsahuje ustanovenia,
ktoré by mali navrhovateľa (v tomto konaní odporcu) zvýhodňovať a tým spôsobiť nerovnováhu vo
vzájomnom vzťahu v neprospech odporkyne (v tomto konaní navrhovateľky).Odporca,pôvodnePrváčesko-slovenskápoisťovňaRapid,a.s.anavrhovateľkauzavrelidňa14.11.2008
poistnú zmluvu č. 4413900054, ktorej súčasťou sú i všeobecné poistné podmienky. Všeobecné
poistné podmienky spolu s poistnou zmluvou č. 4413900054, v časti XV. s názvom Rozhodcovské

konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa bodu 1 tohto článku, poisťovňa a poistník sa
dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov s výlukami a odchylnou právnou úpravou
vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa

bodu 2 uvedeného článku pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon
rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník súhlas svojim podpisom na týchto
všeobecných poistných podmienkach.
Za Všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané navrhovateľom, sú uvedené Osobitné

zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4413900054, kde podľa bodu 2 poistník a poisťovňa
vyjadrujú svojim podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že
sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok.
Z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že proti navrhovateľke nie je tunajším súdom vedené konanie

na základe návrhu odporcu, kde exekučným titulom by bol rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu
Košice sp. zn. 2C/3289/2012 zo dňa 19.1.2012.
Uznesením Okresného súdu Trenčín č. 11C 91/2009 - 572 zo dňa 2.11.2009 bolo nariadené predbežné
opatrenie,ktorýmsaodporcoviuložilo,abysazdržalpostupupodľazmluvnejpodmienky-rozhodcovskej
doložky v časti XV. VPP do právoplatného skončenia vo veci samej.

Účastníci konania, napriek tomu, že prevzali poučenie súdu a to navrhovateľka prostredníctvom
právneho zástupcu dňa 29.5.2013 a odporca dňa 30.5.2013 v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p.
neoznačili žiadne dôkazy a nepredložili na podporu svojich tvrdení žiadne skutočnosti, súd preto vyhlásil
dňa 16.9.2013 uznesenie, ktorým dokazovanie ukončil.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/ Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Dňa 14.11.2008 uzavreli účastníci konania poistnú zmluvu, ktorá je podľa všeobecných ustanovení

Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, pretože odporca ako poisťovateľ konal v rámci
predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a navrhovateľka uzatvorila zmluvu ako
fyzická osoba - spotrebiteľ. Z predloženej poistnej zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie
je zrejme, že by navrhovateľka pri uzatváraní poistnej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ tak nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Aj
poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 14.11.2008, o nároku z ktorej rozhodoval
rozhodcovský súd, bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len

vpísané údaje týkajúce sa navrhovateľa. Vo veci preto ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej
zmluve a návrh bol podaný navrhovateľom ako spotrebiteľom. Z toho dôvodu je podľa § 4 ods. 2
písm. za/ zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkov navrhovateľka oslobodená od platenia súdnych
poplatkov pre toto konanie a teda námietka nesplnenia poplatkovej povinnosti navrhovateľky uplatnená
odporcom nie je dôvodná. Odporca v priebehu celého konania namietal miestnu príslušnosť tunajšieho

súdu na rozhodovanie vo veci. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná podľa § 88 ods. 2 posledná
veta O.s.p. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach ( o.i. aj
rozhodnutie č. 1Co/66/2013-77 zo dňa 27.3.2013) ktorými boli potvrdené rozhodnutia tunajšieho súdu
o zamietnutí námietky odporcu o miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu na toto konanie.
Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku

zdôvoduneplatnejrozhodcovskejdoložky.Návrhnazačatiekonaniabolzjehostranypodanývzákonom
stanovenej lehote 30 dní, čo je zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke
doručený dňa 15.4.2013 a návrh na súd podala dňa 9.5.2013.
Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany navrhovateľky dôvodne.
Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C/3289/2012 zo dňa 19.1.2012 je skutočnosť, že

rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.
Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných
poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s
názvom Rozhodcovské konanie. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými
písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach.

Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenej - spotrebiteľke zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a núti ju, v prípade sporu alebo sporných nárokov, podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým jej bola ako spotrebiteľke odobratá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé
podmienky vo svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmävyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je

teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z
akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie §
54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná.
Súd má za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to tvrdil
odporca, ktorý pritom poukázal na osobitné zmluvné dojednania, ktoré navrhovateľka samostatne

podpísala.Vprvomradeodporcanepreukázalskutočnosť,žebynavrhovateľkabolariadneoboznámená
sovšeobecnýmipoistnýmipodmienkami.To,ženavrhovateľkavšeobecnépoistnépodmienkyaosobitné
zmluvné dojednania podpísala, ešte neznamená, že sa skutočne jej bolo všetko vysvetlené a že sa
mala možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť, tobôž ak zmluvu uzatvárala v práci počas pracovnej
doby. Všeobecné poistné podmienky, ale aj osobitné zmluvné dojednania sú písané malými písmenami,
obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby navrhovateľka, ako priemerný spotrebiteľ,

malamožnosťsiichprečítaťaabypochopilaichtextvkrátkejdobe,bezmožnostisasnimivopredriadne
oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho, že všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania
boli navrhovateľkou podpísané v deň uzatvorenia poistnej zmluvy resp. spolu s poistnou zmluvou, keďže
je v nej výslovne uvedené, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky. Na uvedenom nemení nič
ani skutočnosť, že navrhovateľka podpísala samostatne aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na

rozhodcovskú doložku, ktoré sú len pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok.
Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach, je neplatnou aj z
dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne odporca.
Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v
neprospechspotrebiteľa,tedanavrhovateľky.Vprípadetakéhovýberu,ktorýniejedohodouobochstrán,

zvlášť vznikajú pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní.
Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.
všeobecných poistných podmienok je neprijateľnou podmienkou a teda absolútne neplatnou zmluvnou
podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd

preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať.
Preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

Navrhovateľka v návrhu žiadala aj o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn.
2C/3289/2012. V citovanom ustanovení § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. nie sú vymedzené

podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Je však nepochybné, že dôvody odkladu musia spočívať na úvahe súdu o možnom úspechu vo
veci samej a v zabránení výkonu predmetného rozhodnutia. Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský
rozsudok je exekučným titulom spôsobilým na vymáhanie plnení v ňom priznaných žalovanému.
Účelom odkladu vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia je ochrana toho, kto o odklad žiada.

Je zrejme, že napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu odporca má právo domáhať sa výkonu
predmetného rozhodnutia. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku mal navrhovateľ úspech,
rozhodnutie však nie je právoplatné. Súd má preto za to, že sú splnené predpoklady povolenia odkladu
vykonateľnosti daného rozhodcovského rozsudku. V opačnom prípade by totiž mohlo dôjsť k nútenému
vymáhaniu plnení z neho vyplývajúcich už v priebehu tohto konania. Odkladom vykonateľnosti sa tak

predíde možnému navyšovaniu nákladov, ktoré by mohli vzniknúť prípadnou exekúciou rozhodcovského
rozsudku. Poukazujúc na uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Trovy boli priznané žalobcovi, ktorý bol
v konaní úspešný. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 368,45 EUR.Trovy mu boli priznané vo výške 263,68 EUR a pozostávajú z trov právneho zastúpenia určených podľa
vyhláškyč.655/2004Z.z.Hodnotajednéhoúkonuprávnejslužbybolaurčenápodľa§11ods.1uvedenej
vyhlášky.

Žalobcovi bola priznaná náhrada trov za tieto úkony právnej služby príprava a prevzatie zastúpenia (§
14 ods. 1 písm. a/) vo výške 60,07 EUR, podanie žalobného návrhu (§14 ods. 1 písm. b/) vo výške
60,07 EUR, účasť na pojednávaní (§14 ods. 1 písm. c/) vo výške 60,07 EUR, režijný paušál (§ 15 písm.
a/) za tri úkony 3 x 7,81 EUR, hotové výdavky za cestovné a stratu času 60,04 EUR (cestovné 8 EUR 1
x trasa Košice - Spišská Nová Ves, Spišská Nová Ves - Košice, náhrada za stratu času podľa § 17 ods.

1 za 4 začaté polhodiny, trvanie cesty vlakom 55 minút , 4 x 13,01 EUR - 52,04 EUR.
Spolu trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 263,68 EUR.
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov za písomné podanie označené ako vyjadrenie k podaniu
žalovaného, ktoré neobsahuje vyjadrenie vo veci samej, v ktorom žalobca len poukázal na rozvíjajúcu
súdnu prax v obdobných veciach.
Advokát sa môže s klientom dohodnúť o akomkoľvek spôsobe dopravy. Náklady s tým spojené súd

môže vo forme náhrady trov konania priznať len vtedy, ak je zvolený spôsob dopravy s prihliadnutím
na okolnosti účelný. Dôsledkom opačného postupu by bola povinnosť neúspešného účastníka konania
zaplatiť druhému účastníkovi náhradu trov spojených s akýmkoľvek spôsobom dopravy, ktorý úspešný
účastník pre advokáta zvolil, bez ohľadu na primeranosť zvoleného spôsobu a účelnosť vynaloženia
takto vzniknutých nákladov. Primeraným a hospodárnym spôsobom dopravy bude spravidla doprava

verejným hromadným dopravným prostriedkom. V prípade použitia iného spôsobu dopravy bude musieť
účastník preukázať, prečo bolo použitie takéhoto spôsobu vzhľadom na okolnosti prípadu účelnejšie.
Súd nepovažoval za účelné vynaložené trovy advokáta za cestovné osobným motorovým vozidlom.
Sídlo advokáta je v Košiciach a k procesnému súdu do Spišskej Novej Vsi je vlakové spojenie
trvajúce približne rovnako ako cesta osobným motorovým vozidlom, pričom rozdiel v nákladoch na

túto cestu je pri 100 km až 66 EUR. Nebol preukázaný, žiadny závažný dôvod, pre ktorý by tieto
neúmerne zvýšené náklady cestovného zástupcu žalobcu mal znášať žalovaný a právny zástupca
ničím bližšie nezdôvodnil, prečo bolo použitie cestného motorového vozidla účelnejšie ako použitie
verejného dopravného prostriedku. Súd prvého stupňa preto priznal náhradu cestovného len vo výške
zodpovedajúcej cene cestovného lístka na verejný hromadný dopravný prostriedok, teda 8 EUR ( 1 x

trasa Košice - Spišská Nová Ves, Spišská Nová Ves - Košice ).

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Navrhovateľka je pre toto konane oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona
č. 71/1992 Z.z. a súd jej návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok z
návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka
súdnych poplatkov t.j. vo výške 99,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.