Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/19/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112201899
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7112201899.4

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v právnej veci žalobcu: V.. D. D., nar.
X.X.XXXX,bytomH.Á.X,XXXXXY.,právnezastúpenýMgr.RichardomPetrovom,advokátomsosídlom
Advokátskej kancelárie Kukučínova 7, 040 01 Košice, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 571,94 Eur s
príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 282,14 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 265,02 Eur od 25.8.2010 do 20.11.2013, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 273,46 Eur, pozostávajúcich zo

zaplateného súdneho poplatku vo výške 34 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 239,46 Eur, na
účet Mgr. Richarda Petrova, advokáta so sídlom Advokátskej kancelárie Kukučínova 7, Košice, do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 571,94
Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 289,80 Eur od 25.8.2010 do zaplatenia a k náhrade
trov konania z titulu náhrady škody. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.11.2009 došlo k poistnej
udalosti - dopravnej nehode v Košiciach na Americkej triede, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu
motorového vozidla Hyundai Matrix, ev. č. Y. XXX K. a vinníčkou dopravnej nehody bola vodička Ľ. N.
na motorovom vozidle značky Citroën Berlingo, ev. č. H. XXX Z.. Priebeh nehody a poškodenie vozidiel

bolo odborne zaznamenané subjektom - SERVISEXPERTA s.r.o., Čajakova 1, Košice, pričom účastníci
dopravnej nehody prejavili súhlas s obsahom záznamu o dopravnej nehode svojimi podpismi. Poukázal
na to, že oprava poškodeného motorového vozidla žalobcu bola vykonaná spoločnosťou FLASHAUTO
s.r.o., Timonova 4, Košice, IČO: 31 712 312, ktorá dňa 22.1.2010 vystavila žalobcovi faktúru za jeho
opravu č. 2010100008 vo výške 4.637,47 Eur. Žalobca poukázal na to, že v čase dopravnej nehody mal
uzatvorené havarijné poistenie so subjektom KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group,

Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, a ktorý poistiteľ žalobcu ukončil šetrenie poistnej udalosti
tak, že na účet opravcu poukázal plnenie zodpovedajúce výške faktúry krátenej o zmluvne dojednanú
spoluúčasť, teda sumu 4.405,60 Eur ( 4.637,47 Eur - 231,87 Eur ). Odpočítaná spoluúčasť bola následne
uhradená opravcovi zo strany žalobcu. Dodal, že prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorým bola
škoda spôsobená, mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu podľa zákona č.
381/2001 Z.z. so žalovaným. Žalovaný listom zo dňa 24.8.2010 oznámil žalobcovi poukázanie náhrady

skutočnejškodyspočívajúcejvuhradeníspoluúčastikrátenejhavarijnýmpoisťovateľomvovýške231,87
Eur a znehodnotenia vo výške 185,20 Eur. Poukázal na to, že spôsob výpočtu znehodnotenia, anijeho výška, neboli zo strany žalovaného žiadnym spôsobom zdôvodnené. Dodal, že vzhľadom na vek
motorového vozidla a jeho stav pred poškodením, si žalobca nechal vypracovať znalecký posudok č.
9/2010 znaleckou organizáciu SERVISEXPERTA s.r.o., Čajakova 1, Košice a znaleckým posudkom

bola výška škody na motorovom vozidle žalobcu určená na sumu 5.112,- Eur. Uviedol, že náklady na
opravu vozidla predstavovali sumu 4.637,- Eur a žalobca si touto žalobou uplatňuje náklady spojené
s uplatnením pohľadávky vo výške 282,14 Eur, ktoré predstavujú náklady na vyhotovenie znaleckého
posudku. Rozdiel medzi výškou škody a nákladmi na opravu vozidla žalobcu v sume 475,- Eur ako
znehodnotenie vozidla predstavuje časť skutočnej škody, ktorá bola žalobcovi spôsobená v dôsledku

dopravnej nehody. Žalovaný v rámci likvidácie poistnej udalosti uhradil žalobcovi znehodnotenie len vo
výške 185,20 Eur, čím jeho nárok považoval za uspokojený. Rozdiel medzi znehodnotením vypočítaným
žalovaným a znehodnotením v zmysle výsledkov znaleckého posudku činí sumu vo výške 289,80 Eur,
ktorú žalovaný neoprávnene krátil. Poukázal na to, že týmto návrhom si žalobca uplatňuje zapletenie
istiny vo výške 571,94 Eur, pozostávajúcej zo sumy 289,80 Eur, ktorá suma predstavuje znehodnotenie
motorového vozidla žalobcu a sumy 282,14 Eur, ktorá suma bola uhradená za vyhotovenie znaleckého

posudku, a ktorá predstavuje účelne vynaložený náklad žalobcu a preukázanie skutočnosti, že žalovaný
pri likvidácii poistnej udalosti nepostupoval správne a žalobcovi tak poskytol náhradu škody v menšom
rozsahu, ako bolo jeho zákonnou povinnosťou. Žalobca poukázal na § 442 ods. 1, 443 Občianskeho
zákonníka, na § 481, 2 písm. b/, § 15 zákona č. 381/2001 Z.z.

Okresný súd Košice I vydal dňa 18.4.2012 platobný rozkaz spisovej značky 36C/19/2012-52, ktorým
uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 571,94
Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 289,80 Eur od 25.8.2010 do zaplatenia a nahradil
trovy konania vo výške 34,- Eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho
zastúpenia v sume 91,62 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu alebo aby s tej istej lehote podal odpor

na tomto súde.

Podľa § 174 ods. 2 O.s.p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej,
zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a predseda senátu nariadi pojednávanie.

Voči platobnému rozkazu podal včas odpor žalovaný, platobný rozkaz sa tým zrušil a súd vo veci nariadil
pojednávanie.

Žalovaný v podanom odpore uviedol, že na základe prijatého oznámenia o poistnej udalosti, ktorá
sa viaže ku predmetu nároku žalobcu, sa žalovaný zaoberal, a to tak vo vzťahu ku základu nároku

ako aj výške nároku na náhradu škody, pričom v procese posudzovania a opodstatnenosti nároku do
základu a výšky postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Uviedol, že
vzhľadomktomu,žemotorovévozidložalobcubolohavarijnepoistenévpoisťovniKOOPERATIVA,ktorá
usporiadala jeho nároky na poistné plnenie, žalovaný realizoval dňa 18.8.2010 refundáciu poskytnutého
poistného plnenia pre tento subjekt vo výške 4.405,60 Eur a žalobcovi bola poukázaná náhrada

spoluúčasti na poistení, ktorú mu neuhradil havarijný poisťovateľ vo výše 231,87 Eur, ako aj náhrada za
znehodnotenie motorového vozidla vo výške 185,20 Eur. Poukázal na to, že nárok, ktorý je predmetom
konania nebol uplatnený v lehote stanovenej ustanovením § 106 Občianskeho zákonníka a vzhľadom
na márne uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty, žalovaný vzniesol námietku premlčania a dodal, že
lehota na uplatnenie práva začala plynúť žalobcovi dňom 22.1.2010, kedy sa dozvedel o rozsahu škody,

keďže týmto dňom bola fakturovaná oprava poškodeného motorového vozidla ( faktúra č. 2010100008 ),
pričom o tom, kto za škodu zodpovedá, sa žalobca dozvedel bezprostredne po vzniku škody v deň
dopravnej nehody, t.j. dňa 23.11.2009. Žalovaný dodal, že upresňovať výšku škody, resp. požadovať
viac, ako rozsah škody mohol žalobca len do uplynutia doby dvoch rokov, pričom dvojročná lehota
uplynula dňa 22.1.2012.

K podanému odporu sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 19.12.2012, v ktorom uviedol,
že s námietkou premlčania vznesenou žalovaným v celom rozsahu nesúhlasí a poukázal na to,
že pri dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa 23.11.2012 bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu
a vinník dopravnej nehody, teda prevádzkovateľ motorového vozidla značky Citroën Berlingo, ev.

č. H. XXX Z. mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu podľa zákona č.
381/2001 Z.z. so žalovaným. Poukázal na § 11 ods. 6 písm. a/ citovaného zákona a dodal, že v
zmysle citovaného ustanovenia je povinnosťou žalovaného ako poisťovateľa vykonať šetrenie o rozsahu
povinnostiposkytnúťpoistnéplneniepoškodenému,šetreniebymalonepochybnezahŕňaťvšetkyúkony,ktorými žalovaný určí výšku škody na vozidle a poskytne tak poistné plnenie v správnej výške. Žalobca
dodal, že: „výpočet výšky škody na motorovom vozidle zahŕňa tiež posúdenie, či vykonaním opravy
motorového vozidla došlo k uvedeniu vozidla do pôvodného stavu pred poškodením, a teda, či hodnota

vozidla po opravne dosiahla jeho hodnotu pred poškodením, resp. či sa táto opravou znížila alebo
zvýšila...“ ( citujúc z uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8.8.2012, sp. zn. 6Co/228/2011 ).
Dodal, že žalobca si nechal opraviť motorové vozidlo spoločnosťou FLASHAUTO s.r.o., Timonova 4,
Košice, IČO: 31 412 312, kde mu dňa 22.1.2010 vystavili faktúru za jeho opravu č. 2010100008 vo
výške 4.637,47 Eur a podľa názoru žalobcu, však z dátumu vystavenia faktúry nemožno nepochybne

vyvodiť záver o skutočnosti, že sa žalobca v ten deň dozvedel o výške škody. Pre účely naplnenia
zákonného ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka - „odo dňa, keď sa poškodený dozvie
o škode“- by bolo nevyhnutné zisťovať, kedy sa žalobca o cene vykonanej opravy skutočne dozvedel,
preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného o začatí plynutia subjektívnej lehoty odo dňa 22.1.2010.
Žalobcaďalejpoukázalnato,žežalovanýnahradilžalobcovispôsobenúškoduvcelkovejsume4.822,67
Eur ( 4.405,60 Eur + 231,87 Eur + 185,20 Eur ). V dôsledku pochybností o správnosti výšky škody

vypočítanej žalovaným, si žalobca nechal vyhotoviť znalecký posudok č. 9/2010, ktorý v konaní predložil
ako listinný dôkaz, posudok bol vyhotovený dňa 26.1.2010 a jeho výsledky preukázali, že žalovaný pri
výpočte škody pochybil a vypočítal ju v menšom rozsahu, než žalobcovi skutočne vznikla. Žalobcovi
bola dopravnou nehodou spôsobená celková škody vo výške 5.112,- Eur a rozdiel medzi náhradou
škody poskytnutou žalovaným a skutočnou škodou žalobcu, predstavuje suma vo výške 289,33 Eur

( 4.822,67 Eur - 5.112,- Eur ), ktorá ako škoda žalobcovi nebola uhradená. Poukázal na to, že on
ako žalobca sa o všetkých atribútoch rozhodných pre určenie skutočnej škody na jeho motorovom
vozidle nepochybne mohol dozvedieť najskôr dňom vyhotovenia znaleckého posudku, nakoľko aj z
jeho výsledkov bolo zrejmé, že žalovaný pri výpočte skutočnej výšky škody nepostupoval správne a
žalobcovi poskytol úhradu v menšom rozsahu, ako bolo jeho zákonnou povinnosťou. Žalobca citoval

§ 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že dňa 26.1.2010, t.j. od vyhotovenia znaleckého
posudku najskôr začala žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie nároku na náhradu
škody proti žalovanému a koniec lehoty by pripadol na deň 26.1.2012, pričom žaloba bola podaná dňa
23.1.2012. Ďalej uviedol, že pokiaľ by si súd osvojil za dátum rozhodný pre premlčanie nároku deň
22.1.2012, t.j. posledný deň dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty odo dňa vystavenia faktúry za

opravu vozidla, žalobca dal do pozornosti súdu, že tento deň pripadol na nedeľu a na základe vyššie
uvedených skutočností, by sa za posledný deň uplatnenia práva v premlčacej dobe považoval deň
23.1.2012.

Súd vykoval dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, prednesom poverenej

zamestnankyne žalovaného, oboznámením s návrhom na začatie konania, s listinnými dôkazmi
pripojenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo správy o dopravnej nehode zo dňa 23.11.2009 spísanej spoločnosťou SERVISEXPERTA s.r.o. súd
zistil, že v uvedený deň došlo o 17,40 k dopravnej nehode v Košiciach na moste v smere na Americkú

triedu, pričom došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu Hyundai Matrix, ev. č. Y. XXX K. a
vinníčkou dopravnej nehody bola vodička Ľ. N. na motorovom vozidle značky Citroën Berlingo, ev. č.
H. XXX Z., ktorá v tom čase mala uzatvorené povinné zmluvné poistenie so žalovaným v súlade so
zákonom č. 381/2011 Z.z.

Z faktúry č. 201010008 vystavenej spoločnosťou FLASHAUTO s.r.o., Timonova 4, Košice, IČO: 36 188
557 súd zistil, že výška opravy za poškodené motorové vozidlo žalobcu v dôsledku poistnej udalosti
činila sumu 4.637,47 Eur.

Listom zo dňa 24.8.2010 žalovaný oznámil žalobcovi, že z povinného zmluvného poistenia ich

poisteného - Ľ. N. bude poukázaná spoluúčasť a znehodnotenie za poškodené motorové vozidlo spolu
vo výške 417,07 Eur.

Zo znaleckého posudku č. 9/2010, ktorý si dal vypracovať žalobca, a ktorý bol vypracovaný znaleckou
organizáciou SERVISEXPERTA s.r.o., Čajakova 1, Košice vo veci výpočtu výšky škody na vozidle

Hyundai Matrix 1.6i 16 V Premium, ev. č. Y. XXX K. súd zistil, že výška škody na vozidle predstavovala
spolu sumu 5.112,- Eur.Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 21.12.2011 súd zistil, že zo strany žalobcu bola uhradená
znaleckej organizácii SERVISEXPERTA s.r.o. suma za vyhotovenia znaleckého posudku č. 9/2010 vo
výške 282,14 Eur.

Listom zo dňa 9.2.2010, došlým žalovanému dňa 12.2.2010 oznámila poisťovňa KOOPERATIVA,
Vienna Insurance Group žalovanému vo veci poistnej udalosti zo dňa 23.11.2009, že výška poistného
plnenia predstavuje sume 4.405,60 Eur a žalobcovi ako poškodenému bolo vyplatené dňa 4.2.2010
po odpočítaní spoluúčasti vo výške 231,87 Eur a zároveň týmto listom predmetná poisťovňa požiadala

žalovaného o usporiadanie regresného nároku.

Z podania žalovaného zo dňa 5.11.2013 bolo súdom zistené, že žalovaný opätovne vykonal prepočet
skutočnej výšky škody na poškodenom motorovom vozidle žalobcu a v danom prípade dospel k
záveru, že výška znehodnotenia predstavuje sumu 265,02 Eur a dodal, že pokiaľ takto stanovenú
výšku škody znehodnotenia je žalobca ochotný akceptovať, žalovaný netrvá na nariadení znaleckého

dokazovania vo veci. Zároveň týmto listom rozporoval aj nárok žalobcu na uplatnenie si príslušenstva
pohľadávky, poukázal na zákon č. 381/2001 Z.z., § 11, ktorý upravuje povinnosť poisťovateľa hradiť
úroky z omeškania. Uviedol, že je zrejmé, že žalovaný vyčíslil výšku znehodnotenia v zmysle jeho
dostupných údajov, pričom nároky žalobcu uspokojil relevantným spôsobom a zákonnej lehote v zmysle
§ 11 ods. 5, 6 zákona č. 381/2001 Z.z. Zároveň poukázal na to, že žalobca za dobu od 18.8.2010, t.j.

odkedy obdržal plnenie od žalovaného až do podania návrhu, t.j. 23.1.2012 nikdy nerozporoval náhradu,
ktorú mu žalovaný poukázal, a to ani v čase, keď už mal vystavený znalecký posudok, pričom ani pred
podaním návrhu sa nepokúsil vec mimosúdne vyriešiť a poukázal na to, že táto skutočnosť je významná
pre posúdenie dôvodnosti nároku, čo do výšky 282,- Eur.

Z podania žalovaného zo dňa 20.11.2013 súd zistil, že žalovaný žalobcovi uhradil sumu 265,02 Eur.

Z podania žalobcu zo dňa 12.12.2013 bolo súdom zistené, že žalobca akceptuje žalovaným vypočítaný
doplatok znehodnotenia vo výške 265,02 Eur, taktiež poukázal na to, že v danom prípade netrvá na
nariadení znaleckého dokazovania poukazujúc na hospodárnosť konania. Poukázal na § 11 ods. 6 písm.

a/, § 11 ods. 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z. a citujúc predmetné ustanovenia uviedol, že ku škodovej
udalosti došlo dňa 23.11.2009, žalovaný oznámil žalobcovi výšku poistného plnenia predstavujúceho
škodu na jeho vozidle listom zo dňa 24.8.2010, pričom tento deň možno považovať aj za deň ukončenia
šetrenia poistnej udalosti; žalovaný teda ukončil šetrenie poistnej udalosti až o 9 mesiacov odo dňa
škodovejudalosti.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostížalobcapovažujezanesporné,žežalovaný

nesplnil povinnosť v lehote, ktorú mu zákon v § 11 ods. 6 citovaného zákona ukladá a preto žalobcovi
patrí nárok na úrok z omeškania a poukázal taktiež na tú skutočnosť, že žalovaný ani pri ukončení
šetrenia poistnej udalosti nevypočítal výšku škody žalobcu správne a urobil tak až po podaní návrhu na
začatie konania a konečnú sumu z povinného zmluvného poistenia žalobca obdržal až dňa 21.11.2013,
teda takmer štyri roky odo dňa škodovej udalosti.

Z prednesu právneho zástupcu žalobcu súd zistil, že žalobca sa nestotožnil s vznesenou námietkou
premlčania zo strany žalovaného, poukázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 19.12.2012. Dodal
a poukázal na to, že má za to, že nárok žalobcu premlčaný nie je a uviedol, že pokiaľ žalovaný
namieta výšku, poukázal na to, že je to odborná otázka a navrhol vykovať znalecké dokazovanie.

Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť
mu sumu 282,14 Eur titulom vynaložených nákladov za vyhotovený znalecký posudok, v prevyšujúcej
časti vzal návrh na začatie konania späť a žiadal zároveň priznať aj úroky z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 265,02 Eur od 25.8.2010 do 20.11.2013 a v prevyšujúcej časti taktiež zobral
návrh späť. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na to, že dňa 9.2.2010 bol žalovaný zo strany

poisťovne KOOPERATIVA požiadaný o zaplatenie regresného nároku, dňa 6.4.2010 bola zo strany
KOOPERATIVY žalovanému zasielaná urgencia na zaplatenie regresného nároku a dňa 24.8.2010
bol zo strany žalovaného vykonaný výpočet výšky škody a dňa 31.8.2010 žalovaný plnil na účet
KOOPERATIVY regresnýnárok.Poukázalnato,ževtomčasesižalovanýmalvypočítaťznehodnotenie
motorového vozidla žalobcu správne a dodala, že má za to, že žalovaný sa dostal do omeškania dňom

25.8.2010.

Poverená zamestnankyňa žalovaného uviedla, že žalovaný má za to, že nárok žalobcu je premlčaný,
vzniesla opätovne námietku premlčania, poukázala na to, že žalobca sa vystavením faktúry dozvedelo výške škody a týmto dňom začala plynúť aj premlčacia lehota. Ďalej sa poverená zamestnankyňa
žalovaného vyjadrila k uplatnenému príslušenstvu zo strany žalobcu tak, že žalovaný neuznáva
uplatnené príslušenstvo, t.j. úroky z omeškania a má za to, že až po podaní návrhu na začatie konania

a po doručení listín zo strany súdu bol žalovaný oboznámený s tým, že žalobca si uplatňuje ešte aj ďalší
nárok a má za to, že v tomto prípade príslušenstvo žalobcovi nepatrí, v danom prípade tento nárok nie je
dôvodný. Poukázala na to, že pokiaľ sa jedná o náklady, ktoré mal žalobca v súvislosti s vypracovaním
znaleckého posudku v danom prípade potom, čo si žalovaný vykonal prepočet, boli zistené malé rozdiely
vo všeobecnej hodnote motorového vozidla a má za to, že pokiaľ vypracovaný znalecký posudok nie je

dôvodný, prípadne tento výpočet nie je správny, tieto náklady boli vynaložené neúčelne.

Z dôvodu hospodárnosti konania súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného
skúmal, či nárok žalobcu je premlčaný.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods.2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanovenia uvedené inak, premlčacia doba
je 3 ročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 15 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tentonárokpreukázať.Napremlčanienárokunanáhraduškodyprotipoisťovateľoviplatírovnakáúprava

ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie
práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt

môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok
zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho
premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva,
vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik
vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným

orgánom. Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká ( na rozdiel od preklúzie ) len sa oslabuje,
a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a
oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na
splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok
zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho (prirodzeného) záväzku (obligácie) čo

znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Ak ale povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani nevedel, nemôže plnené požadovať späť
ako bezdôvodné obohatenie. Premlčanie teda môžeme definovať ako uplynutie času ustanoveného v
zákonenavykonaniepráva,ktorýuplynulbeztoho,abysaprávobolovykonalo,vdôsledkučohopovinný
subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania

má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu
povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli.
Vznesenie námietky premlčania treba považovať za celkom bežné uplatnenie práva vyplývajúcehozo zákona. Je len v záujme právnej istoty, aby subjekty svoje práva uplatňovali riadne a včas.
Podľa platného právneho stavu súd nemá možnosť premlčanie práva odpustiť, ba práve naopak,
premlčané právo veriteľovi nemôže priznať ( § 100 ods. 1 in fine ).Vznesenie námietky premlčania po

márnom uplynutí premlčacej doby vyvoláva právne dôsledky a to, že súd oprávnenej osobe premlčané
subjektívne občianske právo ( nárok ) nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom
došlo k zániku nároku. V dôsledku uvedeného, ak súd zistí, že vznesenie námietky premlčania je
odôvodnené, nezostáva nič iné, než žalobu veriteľa, ktorú sa tohto premlčaného práva domáha,
zamietnuť. Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania, je dlžník, resp. jeho právny

nástupca a prípadne aj ich zástupca.

Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou 3 ročnou premlčacou dobou. Uvedená
doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom (alebo iným
predpisom) ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na

jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívne
okolnosti.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (§
106 ods.1 ) a objektívna (§ 106 ods. 2). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený

odlišne,nasebenezávisle,aichplynutieaskončeniejetiežvzájomnenezávisle.Subjektívnapremlčacia
doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna
premlčacia doba je 2 ročná a pre začiatok jej plynutie je významný (primárny) subjektívny prvok,
pozostávajúci z dvoch zložiek :

· - kedy sa poškodený „ dozvie o škode „,
· - kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá.

Objektívna premlčacia doba je 3 ročná pri škode spôsobenej z nedbanlivosti a zásadne tiež v prípade
objektívnej zodpovednosti za škodu. Len ak ide o škodu spôsobené úmyselne platí 10 ročná objektívna

premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba ( 3 ročná aj 10 ročná ) začne plynúť od okamihu škodnej
udalosti. Túto objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by boli ešte podmienky pred plynutie
subjektívnej premlčacej doby.

Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje

po udalosti, ktorá je rozhodujúce pre jej začiatok.

Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný

deň.

Ide o hmotnoprávne lehoty, u ktorých zásadne platí, že na zachovanie lehoty sa vyžaduje, aby prejav
došiel najneskôr v posledný deň lehoty adresátovi, resp. aby právo bolo uplatnené na súde najneskôr
v posledný deň lehoty.

Aj premlčacia lehota, bez ohľadu na jej dĺžku sa pri jednotlivých právach zásadne začína dňom, ktorý
nasledujepoudalosti,ktorájerozhodujúcaprezačiatok.Tátodobaplynienepretržiteaždojejskončenia,
ak nenastanú skutočnosti, s ktorými zákon spája ten následok, že premlčacia doba sa zastaví (spočíva)
alebo sa pretrhne (prerušuje), prípadne nezačne plynúť a jej plynutie sa neskončí dokiaľ uvedená

skutočnosť trvá. Ak niet takýchto skutočností, premlčacia doba skončí v deň posledného roku, ktorý sa
svojím číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň
v poslednom mesiaci, prípadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že u práva na náhradu škody je stanovená kombinovaná premlčacia

lehota a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie
doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa
skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie
druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba ( dvojročná ) totiž plynie iba v rámci objektívnejpremlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej
plynutia treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúceho sa jeho 1) vedomosti o škode
ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne

vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na
súde, 2) vedomosti o tom, že kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Pri
posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá treba vychádzať z
preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch a len vtedy začne poškodenému plynúť
subjektívna premlčacia doba. Trojročná objektívna premlčacia doba v rámci ktorej plynie dvojročná

subjektívna premlčacia doba sa odvíja od protiprávneho úkonu, resp. od škodnej udalosti.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 23.11.2009 došlo k poistnej udalosti
- dopravnej nehody, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu, pričom
vinníčkou dopravnej nehody bola poistená žalovaného. Žalobca si dal opraviť motorové vozidlo v
spoločnosti FLASHAUTO s.r.o., Košice, ktorá dňa 22.1.2010 vystavila žalobcovi faktúru za jeho

opravu č. 2010100008 vo výške 4.637,47 Eur. Súd má za to, že týmto dňom sa žalobca dozvedel o
výške spôsobenej škody na svojom motorovom vozidle a od uvedeného dňa začína plynúť dvojročná
premlčacia lehota na uplatnenie si nároku zo strany žalobcu, pričom táto uplynula dňom 22.1.2012.
Žaloba žalobcu bola podaná faxom dňa 23.1.2012, táto bola v súlade s § 42 ods. 1 O.s.p. v lehote
3 dní doplnená. Deň 22.1.2012 pripadol v danom čase na nedeľu, t.j. posledným dňom na podanie

návrhu na začatie konania je deň 23.1.2012. Z prezenčnej pečiatky Okresného súdu Košice I vyplýva,
že žaloba žalobcu bola podaná v zákonom stanovenej lehote a z uvedeného teda vyplýva, že nárok
žalobcu premlčaný nie je.

Potom, čo si súd ustálil, že nárok žalobcu premlčaný nie je, zaoberal sa nárokom žalobcu tak, ako si

ho uplatňoval návrhom na začatie konania.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný listom zo dňa 24.8.2010 oznámil žalobcovi

poukázanie náhrady skutočnej výšky škody, spočívajúcej v uhradení spoluúčasti krátenej havarijným
poistiteľom vo výške 231,87 Eur a znehodnotenia vo výške 185,20 Eur. Následne žalovaný vykonal
opätovne prepočet skutočnej výšky škody a následne plnil žalobcovi sumu 265,02 Eur titulom náhrady
škody za znehodnotenie motorového vozidla v dôsledku spôsobenej dopravnej nehody vinníčkou -
poistenou žalovaného.

Žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal zaplatenia sumy vo výške 571,94 Eur, a ktorá suma
pozostáva zo sumy 289,80 Eur, ktorá predstavuje znehodnotenie motorového vozidla žalobcu a zo
sumy 282,14 Eur, ktorá bola uhradená za vyhotovenie znaleckého posudku, a ktorá predstavuje účelnevynaložený náklad žalobcu na preukázanie skutočnosti, že žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti
nepostupoval správne a žalobcovi poskytol náhradu škody v menšom rozsahu, ako bolo jeho zákonnou
povinnosťou. V konaní bolo nepochybné, že žalobca si dal vyhotoviť znalecký posudok na zistenie

skutočnej výšky škody na poškodenom motorovom vozidle a znalecká organizácia SERVISEXPERTA
s.r.o., Košice, Čajakova 1 ustálila vo svojom znaleckom posudku č. 9/2010 výšku škody na motorovom
vozidle žalobcu na sumu 5.112,- Eur. Nepochybné bolo aj to, že žalobca uhradil znaleckej organizácii
náklady vynaložené na vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 282,14 Eur. Vzhľadom na vyjadrenie
sa žalobcu potom, čo žalovaný opätovne vykonal prepočet skutočnej výšky škody na poškodenom

motorovom vozidle žalobcu a ustálil jeho znehodnotenie na sumu 265,02 Eur, a ktorú sumu aj žalovaný
žalobcovi uhradil, a s ktorou výškou žalobca súhlasil, trval žalobca na zaplatení sumy 282,14 Eur, t.j.
sumy, ktorá bola vynaložená v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku a v prevyšujúcej časti
vzal návrh na začatie konania späť.

Súd zhodnotiac vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav dospel k záveru, že žaloba žalobcu je

v danom prípade dôvodná, čo do zaplatenia sumy 282,14 Eur a súd sa v danom prípade stotožnil s
právnou argumentáciou žalobcu a taktiež má za to, že suma predstavuje účelne vynaložený náklad
žalobcu na preukázanie skutočnosti, že žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti nepostupoval správne
a žalobcovi tak poskytol náhradu škody v menšom rozsahu, ako bolo jeho zákonnou povinnosťou ( po
prvýkrát žalovaný žalobcovi poskytol náhradu škody, resp. znehodnotenie jeho motorového vozidla vo

výške 185,20 Eur a potom, čo vykonal opätovný prepočet znehodnotenia výšky škody, znehodnotenie
bolo ustálené žalovaným na 265,02 Eur ), teda z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu v danom prípade
je dôvodný, tento náklad, ktorý nepochybne žalobca vynaložil za vyhotovenie znaleckého posudku,
predstavuje účelne vynaložený náklad.

Žalobca si v danom prípade uplatnil aj príslušenstvo, a to úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
289,80 Eur od 25.8.2010 do zaplatenia následne potom, čo došlo zo strany žalovaného k úhrade sumy
265,02 Eur - sumy za znehodnotenie motorového vozidla žalobcu, žalobca žiadal zaplatenie úrokov vo
výške 9 % ročne zo sumy 265,02 Eur od 25.2.2010 do 20.11.2013 a v prevyšujúcej časti vzal návrh
v tejto časti späť. Žalovaný v danom prípade namietal žalobcom uplatňované príslušenstvo, mal za

to, že v danom prípade žalobcovi nárok na príslušenstvo nepatrí, poukazujúc na zákon č. 381/2001
Z.z., § 11. Žalobca naopak tvrdil, že má nárok aj na príslušenstvo pohľadávky a poukázal taktiež na §
11 ods. 7, 8 citovaného zákona a uviedol, že žalobca má nárok na zaplatenie príslušenstva, nakoľko
zo strany žalovaného nedošlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti v lehote stanovenej § 11 ods. 6,
písm. a/, teda v lehote 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, pričom k

ukončeniu prešetrovania došlo až dňom 24.8.2010, ktorým dňom žalovaný oznámil žalobcovi výšku
poistného plnenia a tento deň je možné považovať aj za deň ukončenia šetrenia poistnej udalosti a
z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti až o 9 mesiacov odo dňa
škodovej udalosti.

Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného

plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa

považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní

po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla,akpoisťovateľnesplnípovinnosťpodľaodseku6,jepovinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd v danom prípade sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu v súvislosti s uplatňovaním
príslušenstva majúc za to, že zo strany žalovaného nebolo v lehote 3 mesiacov stanovených § 11
ods. 6 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. skončené prešetrovanie škodovej udalosti, pričom žalovaný

sa o škodovej udalosti dozvedel jednak od svojej poistenej, vinníčky dopravnej nehody a jednak sa
dozvedel od žalobcu, resp. od jeho havarijnej poisťovne - KOOPERATIVY listom zo dňa 9.2.2010, kedy
bol žalovaný po prvýkrát požiadaný o refundáciu regresného nároku. Od uvedeného dňa žalovaný v
lehote 3 mesiacov mal skončiť prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť
poistné plnenie, v danej lehote mal oznámiť aj poškodenému výšku poistného plnenia, učinil tak až

dňom 24.8.2010, t.j. po uplynutí trojmesačnej lehoty a z uvedeného teda vyplýva, že žalobca si nesplnil
povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ a preto žalobcovi v súlade s § 11 ods. 8 citovaného
zákona patrí príslušenstvo, a to úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, t.j. v danom prípade
vyhláškyč.87/1995Z.z.Výškapríslušenstvauplatňovanážalobcomjeuvedenásprávne,tedavsúlades
Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. majúc za to, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením výšky

znehodnotenia motorového vozidla žalobcu dňom 25.8.2010, t.j. nasledujúci deň potom, čo žalovaný
žalobcovi listom oznámil ukončenie šetrenia poistnej udalosti, pričom omeškanie žalovaného trvalo do
20.11.2013, t.j. do dňa, kedy zo strany žalovaného bola žalobcovi poukázaná suma 265,02 Eur, ako
výška znehodnotenia jeho motorového vozidla.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím

návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Podľa§96ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,nesúhlasodporcusospäťvzatímnávrhuniejeúčinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na

rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadom na nepochybný dispozičný úkon žalobcu, ktorým vzal návrh na začatie konania v časti nad
súdom priznanú sumu titulom istiny a titulom príslušenstva späť a potom, čo žalovaný s čiastočným
späťvzatím návrhu prejavil súhlas, súd v tejto časti konanie zastavil.

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa
muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý
bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu

nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí
osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 s poukazom na § 146 ods. 2, veta druhá

Občianskeho súdneho poriadku. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorý si uplatnil
právo na náhradu trov konania, pričom za úspech žalobcu sa považuje aj čiastočné späťvzatie návrhu,
vzhľadom na to, že žalovaný po podaní návrhu na začatie konania žalobcovi vykonal plnenie.

Trovy konania v konaní úspešného žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške

34,- Eur a z trov právneho zastúpenia za šesť úkonov právnej pomoci z hodnoty sporu 547,16 Eur
po 36,52 Eur, ( § 10 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z. - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 9.1.2012,
podanie návrhu na začatie konania zo dňa 9.1.2012, vyjadrenie sa žalobcu k odporu žalovaného zo
dňa 19.12.2012, účasť na pojednávaní zo dňa 13.6.2013 - § 14 ods. 1 písm. a, b, c citovanej vyhlášky
účinnej do 30.6.2013 ), za 2 úkony právnej pomoci z hodnoty veci 282,14 Eur po 23,24 Eur ( podanie

vo veci samej zo dňa 12.12.2013, 1 x účasť na pojednávaní dňa 29.1.2015 - § 13a ods. 1 písm. c, d
citovanej vyhlášky účinnej od 1.7.2013 ) + paušál v roku 2012 - 3 x 7,63 Eur = 22,89 Eur, v roku 2013
2 x 7,81 Eur = 15,62 Eur, v roku 2015 - 1 x 8,39 Eur, spolu paušál 46,90 Eur ( 16 ods. 3 citovanej
vyhlášky ). Spolu trovy právneho zastúpenia činia sumu 239,46 Eur ( 176,78 Eur + 62,68 Eur ) a spolu
trovy konania v konaní úspešného žalobcu činia sumu 273,46 Eur, a ktorú sumu je v konaní neúspešný

žalovaný povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p., č.
účtu: 0578217070/900, IBAN: SK 7402000000000578217070.

V konaní bol neúspešný žalovaný, ktorý si uplatnil právo na náhradu trov konania, súd o jeho trovách
vzhľadom na jeho neúspešnosť v spore rozhodol tak, že na ich náhradu nemá právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).