Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413205242
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8413205242.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a

členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 2C 253/2013 - 28 zo dňa
29.01.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy
125,- Eur z titulu majetkovej škody a sumy 448,- Eur z titulu nemajetkovej ujmy. Žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. V odôvodnení poukázal na obsah žaloby, ako aj dôvody uplatneného nároku z titulu
náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu - Okresného súdu Poprad, ktorý nerozhodol v zákonnej 15 - dňovej lehote o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ďalej súd poukázal na stanovisko

strán sporu, obsah pripojených listinných dôkazov, najmä výpis z exekučného spisu Okresného súdu
Poprad sp. zn. 17Er 388/2008, z ktorého zistil, že predmetné exekučné konanie bolo vedené proti U. L..
Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 10.10.2008 a poverenie
bolo vydané dňa 07.02.2012 (správne malo byť uvedené dňa 22.10.2008 - poznámka odvolacieho súdu,
čl. 23 spisu).

2. Následne súd prvej inštancie citoval čl. 46 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ust.

§ 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 514/2003 Z.z) a § 44
ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. c), d), 8, § 243 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že vykonaným
dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalobe nemožno
vyhovieť. Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody, a to existencia nesprávneho úradného postupu, škoda - príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Podľa súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno
pri preukázaní vzniku škody. Žalobca v konaní uplatňuje tzv. majetkovú škodu predstavujúcu náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a
vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo v dôsledku tvrdenej nečinnosti súdu anemajetkovú ujmu v peniazoch, keď samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca k otázke preukázania škody neuniesol dôkazné
bremeno, keď nepreukázal vynaloženie uplatnených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky.
Nestačí samotné tvrdenie žalobcu o tom, že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazu

o vynaložení nákladu. Žalobca si uplatnil i nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal, že žalobcovi v
dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní, žeby došlo k
zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného, ide iba
o hypotetické uvažovanie žalobcu, bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Žalobca už
vôbec nepreukázal výšku uplatnenej náhrady škody, tak majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Výškou
uplatneného nároku predstavujúceho majetkovú i nemajetkovú ujmu sa súd nezaoberal, keď žalobca

nepreukázal základ nároku - vznik škody. Napokon žaloba nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi
prípadným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov:
nesprávny úradný postup a vznik škody. Náklady spojené s činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky, pre ktorú bola exekúcia v danej veci vedená (pracovné výkony
zamestnancov, správa informačného systému) v období, ktoré podľa jeho tvrdení zbytočne uplynulo

medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a rozhodnutia o nej, bez ďalšieho, nemožno považovať
za skutočnú škodu. Žalobca ako obchodná spoločnosť založená za účelom podnikania (poskytovania
spotrebiteľských úveroch) vynakladala a vynakladá náklady na správu svojich pohľadávok, vrátane
predmetnej pohľadávky, prostredníctvom informačného systému predovšetkým v súvislosti s touto
podnikateľskou činnosťou. Náklady na udržiavanie tohto informačného systému, teda aj náklady na

správu predmetnej pohľadávky v informačnom systéme, mu preto vznikali v súvislosti s podnikaním
na trhu bez ohľadu na tvrdené prieťahy v exekučnom konaní. Pohľadávka by už zrejme nebola
spravovaná informačným systémom len v prípade jej vymoženia. Z tvrdení žalobcu a znaleckého
posudku vypracovaného znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou L. pod č. X/XXXX, ktorý žalobca
v priebehu konania súdu predložil, pritom nie je vôbec zrejme, či a kedy, prípadne či doposiaľ stále

je predmetná pohľadávka informačným systémom spracovávaná, či a v akom rozsahu by sa náklady
na správu a udržanie informačného systému žalobcu v prípade neevidovania predmetnej pohľadávky
v informačnom systéme vôbec znížili, a teda ani či vôbec nejaké náklady na správu predmetnej
pohľadávky boli vynakladané zbytočne v dôsledku tvrdených prieťahov v exekučnom konaní. Podľa
názoru súdu žalobca neuniesol povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť ohľadne vzniku majetkovej

ujmy. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, lebo tieto jej v konaní nevznikli.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal odňatie možnosti
konať pred súdom, ďalej vady, ktoré mali za následok nesprávne právne posúdenie, ako aj nedostatočne
zistený skutkový stav veci z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností, ako aj nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, že súd prvého stupňa
nebol oprávnený o uplatnenom nároku rozhodnúť podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení

účinnom po 01.01.2013. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby
súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti, a to potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Podľa
názoru žalobcu, súd založil svoje rozhodnutie na neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného

postupu, ktorý má za dôsledok nesprávnosť súdneho rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že súd vôbec
nevysvetlil prečo nevznikol účastníkom stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul tak trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska

ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Ďalej uviedol, že súd nie
je oprávnený polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Bolo povinnosťou
súdu aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom,
na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Zdôraznil, že Štrasburský súd opakovane uviedol,že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku
konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. Poznamenal,
že predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, a to znalecký

posudok č. X/XXXX, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v L.. Uvedeným znaleckým
posudkom bolo jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad
a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Namietal, že súd prvého
stupňa nevykonal dostatočné oboznámenie sa s predloženým znaleckým posudkom. Mal za to, že v
konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. K návrhu na

prerušenie konania uviedol, že súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne
rozhodnúť, ak bol návrh súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní § 34 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, (ďalej len Civilného sporového
poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 380 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania, s nariadeným
termínom verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj
internetovej stránke (§ 219 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny

predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Podľa § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať

ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s

ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

6. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne

vec súd posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej
inštancie.

7. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu týkajúcim sa nemožnosti aplikácie ust. § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013. Aplikácia tohto ustanovenia na zodpovednostné

právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou novely zákona č. 514/2003 Z. z. vykonanej zákonom
č. 412/2012 Z. z., neprichádza do úvahy. Retroaktivita pri aplikácii zákonného ustanovenia, ktoré
nadobudlo účinnosť po vzniku zodpovednostného právneho vzťahu nie je prípustná. Aplikácia
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013, ktorý podrobne upravuje
podmienky, na základe ktorých možno usúdiť na vznik nesprávneho úradného postupu v podobe

prieťahovvkonaní,niejemožnéaplikovaťnaprávnevzťahy,priktorýchmalodôjsťkzodpovednostnému
vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia, pretože by išlo o
retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu. V danom prípade súd prvej inštancie síce citoval uvedené
ustanovenie, avšak samotné právne zdôvodnenie spočíva na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.8. Hodnotenie dôkazov, ako aj rozsah a vykonávanie dokazovania súdom prvej inštancie je vždy
vecou súdu. V sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú strany sporu dôkaznú

povinnosť vyplývajúcu im z ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, t. j. povinnosť nielen
tvrdenia, ale aj preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok
neunesenie dôkazného bremena. Súd prvej inštancie správne pri uplatnenom nároku na náhradu škody
skúmalpreukázaniezákonnýchpredpokladovvznikuzodpovednostizaškoduazdôvodunepreukázania
existencie škody, ďalšie dôkazy, t. j. napr. navrhované znalecké dokazovanie za účelom preukázania

výšky škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, nebolo hospodárne, ani potrebné pre rozhodnutie v
predmetnej veci. Takýmto postupom nebolo porušené právo strany sporu na spravodlivý súdny proces,
ani na súdnu ochranu, lebo nie je povinnosťou súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Súd na základe
výsledkov vykonaného dokazovania sám uzná, ktoré dôkazy sú potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutkových okolností.
Súd prvej inštancie správne uzavrel, že v danom prípade žalobca nepreukázal zákonné podmienky pre

zodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom.Súdvychádzalzkonkrétnych
okolností exekučného spisu, v ktorom exekučný súd - Okresný súd Poprad mal nesprávnym úradným
postupom spôsobiť žalobcovi škodu, pričom správne poukázal na to, že v exekučnom konaní vedenom
na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17Er 388/2008 nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená

dňa 10.10.2008 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané 22.10.2008. O udelení poverenia súd
rozhodol v zákonnej 15 - dňovej lehote. Odvolacie námietky neboli dôvodné.
Okrem iného odvolací súd poukazuje na to, že 15 - dňová lehota sa vzťahuje výlučne na prípad, keď
súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu so
zákonom a poverenie v danej lehote vydá. V prípade zistenia rozporu žiadosti o udelenie poverenia,

návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom, súd nie je viazaný lehotou 15 dní.
Uvedené je odôvodnené požiadavkou náležitého skúmania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom a vydaním rozhodnutia o (čiastočnom) zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia, resp. o zastavení exekučného konania, ktoré musí byť presvedčivo
odôvodnené. Súd má ex offo povinnosť preskúmavať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,

nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa
13.10.2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 207/2011 zo dňa 21.11.2012). Je známou
skutočnosťou,žeaplikáciaprávaEurópskejúnievoblastiochranyprávspotrebiteľazasiahladovtedajšej
súdnej praxe, aby zjavne ovplyvnila jej vývoj. Uvedenému sa nevyhlo ani exekučné konanie a v zmysle

existujúcej judikatúry je povinnosťou exekučného súdu postupovať v exekučnom konaní v súlade s
právnou úpravou a zásadami na ochranu práv spotrebiteľa, opakovane judikovanými Súdnym dvorom
Európskej únie. Z uvedeného vyplýva, že postupom súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

10. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nevysporiadania sa so stavom právnej neistoty na strane žalobcu

v exekučnej veci, odvolací súd uvádza, že ani táto namietaná skutočnosť nebola opodstatnená. Je
nesporné,ževexekučnomkonanívedenomnazákladerozhodcovskéhorozsudku,súdposudzujenávrh
na vykonanie exekúcie, exekučný titul či je súladný so zákonom. Táto povinnosť exekučného súdu
vyplýva priamo z ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ide o súdnu kontrolu
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v zmysle judikatúry súdov, ako aj Súdneho dvora

Európskej únie.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387
ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

11. Vzhľadom na to, že návrh na prerušenie konania, na ktorý žalobca v odvolaní poukázal, nebol

v predmetnom konaní predložený, odvolací súd sa odvolacími námietkami týkajúcimi sa návrhu na
prerušenie konania nezaoberal, ani k nemu nezaujal vecné stanovisko.

12. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanej v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnej výške.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.